Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžsk/95/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: P.. A. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. Č.. X, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Roland Kovács, advokát, Mäsiarska 30, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. (36190/2019-1437/7/Mi) zo dňa 26. 07. 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -50 zo dňa 18. júna 2020, t a k t o

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. -50 zo dňa 18. júna 2020 z a m i e t a.

Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Konanie pred krajským súdom 1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č.k. -50 zo dňa 18. júna 2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), postupom podľa (ďalej len „“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania postupu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. (36190/2019-1437/7/ Mi) zo dňa 26. 07. 2019, ktorým žalovaný zamietol žiadosť o odškodnenie obete násilného trestného činu. Žalobca požiadal o odškodnenie v súvislosti s ujmou na zdraví, ktorú utrpel v dôsledku spáchania zločinu ublíženia na zdraví Z. C., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „páchateľ“).

2. Správny súd po preskúmaní obsahu súdneho a administratívneho spisu uviedol, že žalobca si svoj nárok na odškodnenie ako obeť násilného trestného činu uplatnil u žalovaného dňa 05. 02. 2019. Ďalej mal preukázané, že rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. zo dňa 27. 02. 2017 nadobudol právoplatnosť dňa 27. 02. 2017 (ďalej len „trestný súd“), v zmysle ktorého bola schválená dohoda o vine a treste, v rámci ktorej bol páchateľ uznaný za vinného zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví žalobcovi podľa (ďalej len „“), a bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní troch rokov. Tento mu bol podmienečne odložený a uložený mal probačný dohľad nad jeho správaním a bola mu okrem iných povinností uložená povinnosť nahradiť žalobcovi v skúšobnej dobe (5 rokov) škodu vo výške 7.242 eur v zmysle . Žalobca si zároveň v samostatnom civilnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 7.242 eur voči páchateľovi, v rámci ktorého bol schválený súdny zmier uznesením Okresného súdu Košice I., sp. zn. zo dňa 15. 11. 2018. Páchateľovi bola opätovne uložená povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 7.242 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia (právoplatné dňa 21. 12. 2018 a vykonateľné dňa 25. 12. 2018).

3. Správny súd konštatoval, že napriek tomu, že žalobca podal žiadosť o odškodnenie až 05. 02. 2019, teda počas účinnosti o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ktorý bol účinný od 01. 01. 2018, hoci nárok na odškodnenie vznikol žalobcovi počas platnosti o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi (ďalej len „“), ktorý bol účinný do 31. 12. 2017. Správny súd poukázal na to, že v zmysle , konkrétne , si žalobca mohol uplatniť nárok na odškodnenie voči žalovanému do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu alebo iného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, t. j. do 27. 08. 2017. Táto skutočnosť však podľa názoru správneho súdu nemala vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného, a to z dôvodu, že z vyplýva, že podľa sa dokončia len tie konania, ktoré sa začali na základe žiadosti podanej do 01. 01. 2018 a v tejto súvislosti správny súd dodal, že týmto ustanovením je riešená len procesná otázka, teda žiadosti, ktoré boli podané po 01. 01. 2018 by sa mali riešiť podľa , čo bol aj prípad žalobcu.

4. Podľa názoru správneho súdu, žalobca v zmysle si mohol podať žiadosť o odškodnenie u žalovaného do jedného roka od právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu podľa alebo rozhodnutia podľa . Na základe uvedeného, v zmysle platnej právnej úpravy, tak mohol žalobca podať žiadosť o odškodnenie žalovanému do 27. 02. 2018. Správny súd tak skonštatoval, že je nesporné, že žalobca si svoj nárok u žalovaného uplatnil až po uplynutí zákonnej lehoty, t. j. jedného roka.

5. Správny súd argumentáciu žalobcu vo vzťahu k tvrdeniu, že si svoj nárok u žalovaného uplatnil včas, vzhľadom na , pretože svoj nárok si uplatnil v rámci civilného konania a vtedy lehoty na podanie žiadosti o odškodnenie neplynú, uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že v predmetnom prípade sa nemohlo postupovať podľa z dôvodu, že v zmysle právoplatného trestného rozsudku, súd žalobcu s nárokom na náhradu škody neodkázal na civilný proces alebo na konanie pred iným orgánom, ale naopak, trestný súd v uvedenom rozsudku uložil páchateľovi povinnosť nahradiť žalobcovi škodu vo výške 7.242 eur.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd žalobu žalobcu v zmysle zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

II.

Kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku správneho súdu 7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podaním zo dňa 20. 08. 2020. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle .

8. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že záver správneho súdu je nesprávny a arbitrárny, a to z dôvodu, že trestný súd nepriznal nárok na náhradu škody v trestnom konaní, pretože nerozhodol na základe o povinnosti páchateľa nahradiť škodu, ale zároveň sťažovateľa neodkázal ani na civilné konanie. Trestný súd rozhodol len o uložení povinnosti páchateľovi nahradiť škodu v skúšobnej dobe v zmysle 51 ods. 4 písm. c) . Z uvedeného tak vyplýva, že páchateľ mal žalobcovi nahradiť škodu v skúšobnej dobe (5 rokov), t. j. najneskôr do 27. 02. 2022. Podľa názoru sťažovateľa, takto uložená povinnosť nenahrádza rozhodnutie súdu o náhrade škody v zmysle .

9. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že z dôvodu, že trestný súd ho neodkázal na civilné konanie, nemal inú možnosť ako uplatniť svoju škodu v civilnom konaní proti páchateľovi, keďže trestný súd nerozhodol riadne o jeho nároku na náhradu škody. Ak by nebola správna argumentácia sťažovateľa, „súd by v civilnom sporovom konaní nepotvrdil uplatnený nárok...súd by žalobu zamietol, ak by bol toho názoru, že ide o „res iudicata“, teda o vec, o ktorej už bolo rozhodované“.

10. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti, sťažovateľ poukázal na pochybenie trestného súdu, ktorý nerozhodol o jeho nároku na náhradu škody správne, prípadne ho neodkázal na civilné konanie.

11. Sťažovateľ kasačnému súdu navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a prizná mu nárok na náhradu trov súdneho konania.

III.

Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu 12. Žalovaný využil svoje právo a na základe zaslanej výzvy správneho súdu sa vyjadril ku kasačnej sťažnosti podaním zo dňa 09. 09. 2020.

13. Vo svojom vyjadrení uviedol, že správny súd námietku sťažovateľa, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec, považoval za nedôvodnú. Podľa názoru žalovaného, sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu ním napadaného rozsudku správneho súdu.

14. Záverom žalovaný navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú a sťažovateľovi nepriznal nárok na náhradu trov konania na kasačnom súde.

IV.

Konanie pred kasačným súdom 15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) bol formálne zriadený ústavným , ktorým sa mení a dopĺňa SR č. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva.

16. Podľa a o súdoch a o zmene a doplnení niektorých , najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. Výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

17. Najvyšší správny súd ako súd kasačný ( v spojení s ) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť prejednal v rozsahu námietok sťažovateľa bez nariadenia pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk ( v spojení s ) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

18. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. - 50 zo dňa 18. júna 2020, ktorým správny súd podľa zamietol správnu žalobu ako nedôvodnú.

19.Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného č. (36190/2019-1437/7/Mi) zo dňa 26. 07. 2019, ktorým žalovaný rozhodol o žiadosti o odškodnenie obete násilného trestného činu tak, že žalobcovi odškodnenie nepriznal, pretože žiadosť podal oneskorene, t. j. po lehote ustanovenej zákonom.

20.Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom ( S.s.p.). Konanie pred správnym

súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 S.s.p.). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 S.s.p). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 S.s.p.).

21.Kasačný súd upriamuje pozornosť tiež na to, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti ( a nasl. ) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

22.V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, z ktorých dôvodov ich ďalej neopakuje a na ne len poukazuje. V. Právne posúdenie kasačným súdom 23.Predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým žalobcovi nebolo priznané odškodnenie ako obete násilného trestného činu. Sporným medzi účastníkmi ostalo, či žalobca v zákonom ustanovenej lehote požiadal žalovaného o priznanie odškodnenia ako obete násilného trestného činu. Kasačný súd túto spornú otázku považoval za zásadnú, a preto predovšetkým na ňu zameral svoju pozornosť.

24.Z administratívneho spisu žalovaného mal kasačný súd preukázané, že sťažovateľ podal žiadosť o odškodnenie obete násilného trestného činu podľa (ďalej len „“), doručenej žalovanému dňa 05. 02. 2019. K žiadosti doložil rozsudok trestného súdu, sp. zn. zo dňa 27. 02. 2017 (schválená dohoda o vine a treste, právoplatný 27. 02. 2017), ktorým bol páchateľ uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa , za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, ktorý mu bol odložený a zároveň mu bol uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe (päť rokov). Vo výroku uvedeného rozsudku bolo ďalej nariadené okrem iných povinností, aby páchateľ podľa nahradil v skúšobnej dobe „poškodenému P.. A. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., D. Č.. X škodu vo výške 7.242, €“. K žiadosti bolo doložené uznesenie Okresného súdu Košice I, č. k. -52 zo dňa 15. 11. 2018, ktorým bol schválený zmier, v rámci ktorého má páchateľ (ako žalovaný) zaplatiť žalobcovi sumu 7.242 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Znalecký posudok č. 38/2016 a doplnenie znaleckého posudku č. 38/2016, znalecký úkon č. 59/2016 boli tiež súčasťou administratívneho spisu.

25.V zmysle prechodných ustanovení (), konania začaté pred 1. januárom 2018 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2017. V tejto súvislosti mal kasačný súd preukázané, že predmetné konanie o odškodnenie obete násilného trestného činu bolo začaté dňa 05. 02. 2018, a preto v danom prípade sa na uvedené konanie vzťahuje . Kasačný súd sa stotožňuje s názorom správneho súdu a žalovaného, že predmetné prechodné ustanovenie upravuje len procesnú otázku konania, a teda samotné podanie žiadosti o odškodnenie obete násilného trestného činu.

26.Odhliadnuc od vyššie uvedeného, v zmysle (predchádzajúca právna úprava), žiadosť je potrebné podať orgánu do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu, alebo iného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu. Na žiadosti podané po tejto lehote sa prihliadať nebude. Kasačný súd dopĺňa, že takáto lehota je prekluzívna, z čoho vyplýva, že uplynutím tejto lehoty nárok na odškodnenie zaniká. V uvedenom prípade kasačný súd poukazuje na to, že právoplatným rozhodnutím v zmysle zákona č. 2015/2006, resp. je okrem iných aj rozsudok o schválení dohody o vine a treste, čo bolo aj v predmetnom prípade. Vzhľadom na to, že v trestnom konaní, súd žalobcu neodkázal na civilné

konanie alebo na iný orgán, ale vo výrokovej časti rozsudku uložil páchateľovi povinnosť nahradiť škodu vo výške 7.242 eur žalobcovi v skúšobnej dobe päť rokov, dňom právoplatnosti tohoto rozsudku 27. 02. 2017 začala žalobcovi plynúť lehota na podanie žiadosti o odškodnenie a uplynula dňom 27. 08. 2017. Kasačný súd súčasne konštatuje, že mu neprináleží posudzovať správnosť výrokovej časti rozsudku trestného súdu, na ktorý poukazuje žalobca v žalobe a rovnako aj v kasačnej sťažnosti. Pre úplnosť považuje za potrebné dodať, že povinnosť nahradiť spôsobenú škodu podľa sleduje najmä posilnenie výchovného účinku na páchateľa v skúšobnej dobe a podnecuje ho, aby pod hrozbou výkonu trestu odňatia slobody dobrovoľne spôsobenú škodu nahradil, odsúdený ju tak ma nahradiť podľa svojich schopností.

27.Vychádzajúc z právnej úpravy a rovnako aj , zákonodarca ustanovil lehotu, v rámci ktorej obeť násilného trestného činu môže požiadať príslušný orgán o odškodnenie, v prípade ak sa stane obeťou násilného trestného činu. Ako okamih, od ktorého sa takejto obeti počíta lehota na podanie žiadosti o odškodnenie, sú rozsudok o uznaní obžalovaného za vinného z trestného činu, rozsudok odvolacieho súdu, rozsudok o schválení dohody o vine a treste, trestný rozkaz, uznesenie o prerušení trestného stíhania z dôvodov podľa až e) , uznesenie o zastavení trestného stíhania z dôvodov podľa až f) , uznesenie o zastavení trestného stíhania z dôvodu podľa a uznesenie o odložení veci z dôvodu podľa . Skutkové okolnosti daného prípadu potvrdzujú, že žalobca disponoval právoplatným rozsudkom o schválení dohody o vine a treste už dňa 27. 02. 2017 ( tiež deň právoplatnosti rozhodnutia trestného súdu), a od tohto okamihu mu začala plynúť prekluzívna lehota. V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že podanie žiadosti je výhradným dispozičným oprávnením obete násilného trestného činu. Kasačný súd tak zhodne ako súd správny konštatuje, že nárok na odškodnenie žalobcu ako obete násilného trestného činu zanikol uplynutím prekluzívnej lehoty.

28.Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podal žiadosť dňa 5. 02. 2019, teda už za účinnosti , s poukazom na právnu úpravu ustanovenú v , kasačný súd vyhodnotil postup žalovaného a správneho súdu ako správny, ak posudzoval včasnosť podania žiadosti aj podľa uvedeného bola žiadosť podaná po zákonom stanovej lehote.

29.Sťažovateľ v podanej žalobe a rovnako aj v kasačnej sťažnosti argumentoval najmä skutočnosťou, že podľa jeho názoru, trestný súd nezaviazal páchateľa nahradiť mu škodu, resp. rozhodol na základne nesprávneho ustanovenia , resp. , a preto sa musel obrátiť na civilný súd v súvislosti so určením náhrady škody. Kasačný súd k uvedenému žalobcovmu tvrdeniu konštatuje, že tento jeho postup je potrebné hodnotiť ako nadbytočný, a to z dôvodu, že už disponoval právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým bol páchateľ trestným súdom uznaný za vinného a zaviazaný k povinnosti nahradiť mu náhradu škody. To, že žalobca nesúhlasil so spôsobom náhrady škody páchateľom vyslovenej v rozsudku trestného súdu (žalobcom tvrdené nesprávne použitie namiesto ), prípadne sa mu subjektívne javil ako nedostatočný, nemožno ospravedlniť v tom, že si svoj možný nárok na odškodnenie uplatnil po zákonnej lehote.

30.Kasačný súd, vychádzajúc z uvedeného vyššie vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd námietky sťažovateľa proti rozsudku správneho súdu považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa ako nedôvodnú zamietol.

31.O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov kasačného

konania. Žalobcovi z dôvodu jeho neúspechu v tomto konaní a žalovanému z dôvodu, že to nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať.

32.Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.