Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5T-68-2015.pdf
PDF · 77.65 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/68/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, samosudcom JUDr. Marekom Filom, v trestnej veci obžalovaného Q. J., nar. XX.XX.XXXX v D., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., na hlavnom pojednávaní dňa 12.09.2017
rozhodol:
obžalovaný:
Q. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., Š. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou
sa uznáva za vinného, že
hoci mu zo zákona o rodine ako otcovi vyplýva povinnosť platiť výživné na svoju dcéru C. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom T., prechodne bytom T., H. XX, ktorej rozsah bol určený rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 22.01.2013 sp. zn. XXP/XXX/XXXX právoplatným dňa 5.2.2013 podľa ktorého je povinný prispievať na výživu dcéry sumou vo výške 100,- Eur vždy do 15. dňa v miesiaci vopred k rukám matky K. J., trvale bytom T., prechodne bytom T. H. XX, túto povinnosť si vôbec neplnil v Bratislave a ani na inom mieste od februára 2013 až do 31.10.2015, pričom ako nezamestnaný sa neprihlásil do evidencie uchádzačov do zamestnania a ani žiadnym iným preukázateľným spôsobom neprejavoval snahu riadne sa zamestnať na to, aby si zabezpečil finančné prostriedky na úhradu výživného a ani iným spôsobom sa nepodieľal na výžive svojho dieťaťa, čím mu vznikol dlh na bežnom výživnom vo výške 3300,- Eur
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l ) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) s poukazom na § 48 ods. 4 Tr. zák. sa zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Obžalovaný Q. J. na hlavnom pojednávaní, po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 4, ods. 5, ods. 8 Tr. por., urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., teda, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava zo 10.08.2015, sp.zn. 1Pv/124/14/2207.
Vzhľadom k vyhlásenie obžalovaného J., samosudca postupom podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. položil obžalovanému tam uvedené otázky, na ktoré obžalovaný odpovedal „áno“. Keďže prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava a obhajca obžalovaného navrhli vyhlásenie obžalovaného prijať, súd podľa § 257 ods. 7 prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku kladenému mu za vinu v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 10.08.2015, sp.zn. 1Pv/124/14/2207. Následne súd podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní k osobe obžalovaného a k výške zameškaného výživného je potrebné poukázať najmä na:
- odpis z registra trestov obžalovaného, z ktorého vyplýva, že menovaný bol doposiaľ 9-krát súdne trestaný, pričom v troch prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.
- výpis z ústrednej evidencie priestupkov MVSR obžalovaného, z ktorej vyplýva, že obžalovaný bol 1- krát postihnutý za priestupok proti občianskeho spolunažívaniu, ktorého sa dopustil dňa 23.08.2014..
- potvrdenie ÚVTOS Leopoldov zo dňa 23.01.2017 a potvrdenie ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 31.08.2017, z ktorých má súd za preukázané, že obžalovaný nastúpil výkon trestu odňatia slobody dňa 30.10.2015 s predpokladaným koncom trestu dňa 23.12.2018, pričom pri nástupe do výkonu trestu si vyživovaciu povinnosť nahlásil.
- prehľad zrážok odsúdeného na výživné pre dieťa, z ktorého má súd za preukázané, že obžalovanému boli počas doterajšieho výkonu trestu vykonané zrážky na výživné pre dieťa v celkovej sume 539,38 Eur.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, ak aj na všetky ďalšie základné zásady ukladania trestov vyjadrených v § 34 Tr. zák.
V prvom rade považuje súd za potrebné uviesť, že obžalovaný ako otec C. J. porušil svoju zákonnú povinnosť, keď si vôbec neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére, ktorej rozsah bol určený rozsudkom Okresného súdu Bratislava 3 zo dňa 22.01.2013, právoplatným dňa 05.02.2013, sp.zn. 37P/190/2012 a to v období od mesiaca február 2013 až do 31.10.2015 - kedy nastúpil výkon trestu odňatia slobody. Uvedeným konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. Tu je treba dodať, že vo všeobecnosti nie je možné jednoznačne vymedziť, aký časový úsek sa považuje za „dlhší čas“ v zmysle § 138 písm. e) Tr. zák. Konanie po dlhší čas prichádza do úvahy nielen pri pokračovacích trestných činoch, ale najmä pri trestných činoch trvácich, tzn. vtedy, keď sa vyvolá a udržiava protiprávny stav po určitú dobu. Dlhším časom sa rozumie časový úsek, ktoré dĺžka je ovplyvnená „intenzitou“ trestného činu, tzn. závažnosťou trestného činu z hľadiska výšky zákonom stanovenej trestnej sadzby. V prípadoch vyššej trestnej sadzby bude „dlhší čas“ v skutočnosti kratší, ako pri trestných činoch s nižšou trestnou sadzbou. V zmysle ustálenej súdnej praxe sa dlhším časom rozumie obdobie 6-tich mesiacov, pričom pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy je to doba spravidla presahujúca obdobie jedného roka. Čo sa týka konanie obžalovaného, toto hodnotil súd ako priamy úmysel podľa § 15 písm. a) Tr. zák., nakoľko o svojej povinnosti vyživovať iného vedel a i napriek tomu si túto svoju zákonnú povinnosť v období označenom v skutkovej vete neplnil, neprihlásil sa do evidencie uchádzačov do zamestnania a ani žiadnym iným preukázateľným spôsobom neprejavoval snahu riadne sa zamestnať
Súd u obžalovaného ďalej vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval ako i jednu priťažujúcu okolnosť a to že už bol za trestný čin odsúdený. Za remízy poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je trestná sadzba za spáchaný prečin podľa § 207 ods. 3
Tr. zák. v rozmedzí 1 - 5 rokov. V rámci tejto trestnej sadzby určil súd obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby v trvaní 18 mesiacov. Takto určeným nepodmienečným trestom je podľa názoru súdu dostatočne možné vyjadriť závažnosť konania obžalovaného, zároveň dosiahnuť i naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. ako i požiadavku spravodlivého potrestania páchateľa, ktorá je vyjadrená v § 1 Tr. por.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním prejednávanej trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody, boli formálne splnené podmienky na jeho zaradenie na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. S poukazom na mieru narušenia obžalovaného (priznanie a úprimné oľutovanie trestnej činnosti, účinná snaha po náprave) a skutočnosť, že v posledných 10-tich rokoch nebol vo výkone trestu za zločin (iba úmyselné prečiny), dospel súd k záveru, že v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená, pričom ho zaradil na výkon trestu do ústavu s týmto stupňom stráženia. V tomto smere súd zohľadnil i tú skutočnosť, že obžalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 03.05.2016, sp.zn. 1T/31/2016 na výkon treste zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia, pričom v priebehu výkonu uloženého trestu bolo súdom rozhodnuté o zmene súdnej diferenciácie do ústavu s nižším stupňom stráženia.
Záverom súd poznamenáva, že trestný čin zanedbania povinnej výživy v zmysle § 207 Tr. zák. má charakter pokračovacieho trváceho trestného činu s prvkami hromadného trestného činu. Trestný čin je dokonaný momentom naplnenia všetkých jeho znakov, tzn. okamihom, keď páchateľ 3 mesiace v období 2 rokov neplní vyživovaciu povinnosť. Páchaním tohto trestného činu sa však myslí celá jeho doba až po jeho dokončenie. Dokončený je až dokonaním posledného útoku, teda vyhlásením odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa. Z tohto dôvodu, keďže dokončenie trestného činu je možné ohraničiť až vyhlásením odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa, nie je možné skonštatovať, že skutok bol spáchaný pred vyhlásením iného skoršieho odsudzujúceho rozsudku a preto súd obžalovanému neukladal súhrnný trest, i keď v prípade inej trestnej činnosti by na to nepochybne boli splnené podmienky. Skutočnosť, že obžalovaný si pri nástupe výkonu trestu odňatia slobody nahlásil vyživovacou povinnosť, na vyššie uvedenom nič nemení, nakoľko protiprávny stav, ktorý bol vyvolaný dokonaním prečinu zanedbania povinnej výživy, pretrvával aj počas obžalovaným vykonávaného trestu a to až do vyhlásenia tohto odsudzujúceho rozsudku.
Čo sa týka skutkovej vety rozsudku, túto súd oproti podanej obžalobe upravil v zmysle § 122 ods. 13 Tr. zák. vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný dňa 31.10.2015 nastúpil výkon trestu odňatia slobody a vyživovaciu povinnosť si pri nástupe nahlásil, pričom súd čo do výšky zameškaného výživného zohľadnil aj výšku doposiaľ vykonaných zrážok v sume 539,38 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.