Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_23C-47-2017.pdf
PDF · 81.84 KB
Case nature
Subarea
23C/47/2017
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X. XXX/XX, B. proti strane Y. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X. XXX/XX, B. obaja rodičia maloletého K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X. XXX/XX, B. o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Y. B., nar. XX.XX.XXXX s a u k l a d á, aby nevstupoval do bytu č. XX vo vchode č. XX, bytového domu s.č. XXX, nachádzajúci sa v k.ú. O., obec B., a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
V. Ľudmile B. s a u k l a d á, aby ako žalobkyňa podala do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia na súd žalobu proti Y. B., nar. XX.XX.XXXX ako žalovanému o vylúčenie žalovaného z užívania bytu č. XX vo vchode č. XX, bytového domu s. č. XXX, nachádzajúci sa v k.ú. O., obec B..
Navrhovateľke B. B. s a n e u k l a d á, aby podala návrh na rozvod manželstva.
Konanie o návrhu navrhovateľky o zverenie maloletého K. B. do osobnej starostlivosti matky a o úprave styku k maloletému K. B. s a v y l u č u j e na samostatné konanie.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 12.09.2017 domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by zakázal strane, Y. B., vstupovať do bytu číslo XX, v bytovom dome s. č. XXX na k.ú. O., obec B., a to až do právoplatného skončenia konania o rozvod ich manželstva. Zároveň žiadala, aby súd navrhovateľke uložil v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti odporcovi Y. B. návrh o rozvod manželstva.
Zároveň žiadala, aby súd nariadil aj druhé neodkladné opatrenie, a to, že maloletý K. B., nar. 07.11.2014, sa na čas do rozvodu manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky B. B.. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým K. každú sobotu v čase od 15:00 do 17:00, v prítomnosti kolízneho opatrovníka.
Návrh dôvodila tým, že dňa 10.09.2017 bola napadnutá svojim manželom Y. B., nar. XX.XX.XXXX, v poobedňajších hodinách, a to tak, že ju udieral do rúk, do nôh, chytil ju za ruky, sácal ju, zvieral ju v rukách, hodil ju hlavou do steny. Verbálne napadol aj matku navrhovateľky. Vulgárne nadával navrhovateľke a jej matke, a to aj pred maloletým synom K.. Bola nútená navštíviť stanicu lekárskej prvej pomoci. Následne podala oznámenie na Obvodnom oddelení PZ v Trenčíne, ktoré zapísali ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Na základe tohto oznámenia a lekárskej správy, dňa 11.09.2017 sa dostavil príslušník OOPZ s listinou Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, ktorou vykázali Y. B. zo spoločného obydlia. Uviedla, že je výlučným vlastníkom bytu č. XX na ulici E. X. č. XXX/ XX, v B., v ktorom má nahlásený trvalý pobyt aj manžel navrhovateľky.
Navrhovateľka uviedla, že po 8 rokoch manželstva, sa manžel zmenil až tento rok. V poslednej dobe ju začal vážne obmedzovať, kontroloval výdavky, nedovolil jej pozerať televíziu, obmedzuje jej
prístup k spoločnému účtu a spoločným finančným zdrojom, prístup k výpočtovej technike - internet, mobil, vykonával kontrolu bežnej dennej činnosti navrhovateľky. Navrhovateľke denne 8-10 krát volá a kontroluje jej pohyb, a s kým sa stýka. Manžel začal byť chorobne žiarlivý, avšak nikdy mu nedala dôvod na žiarlivosť.
Uviedla, že k fyzickému útoku došlo zo strany manžela už aj dňa 16.08.2017, a to v byte jeho rodičov, na totožnej ulici, len v byte č. 17, kde žijú manželovi rodičia. Manžel ju zrazil na zem, kopal do rúk a nôh, vulgárne jej nadával, päsťami udieral do celého tela, a to všetko v prítomnosti jeho matky, brata a maloletého syna K.. Tento incident ukončil až brat manžela, ktorý ho chytil a zabránil mu pokračovať. Na základe toho incidentu bol vykázaný zo spoločného obydlia, dňa 16.08.2017. Keďže následne manžel ľutoval a sľuboval, že sa to už nestane, navrhovateľka ho zobrala po pár dňoch späť, najmä kvôli maloletému synovi.
Manžel navrhovateľky sa opakovane vyhráža, že maloletého K. vezme na neznáme miesto, pričom ona ho už neuvidí. Maloletému opakovane hovoril, že ho vezme na výlet a že pôjdu bez mami. Navrhovateľka si všimla, že manžel a jeho matka sa hrabali v dokladoch maloletého dieťaťa, konkrétne hľadali rodný list, z čoho nadobudla navrhovateľka dôvodnú obavu, o to, že manžel chce maloleté dieťa premiestniť bez jej vedomia.
Navrhovateľka má obavu, že manžel bude v takomto konaní pod vplyvom návykových látok pokračovať a bude ohrozené jej zdravie a zdravie maloletého K., týmto podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci zákazu vstupu do obydlia a dočasného zverenia maloletého K. do osobnej starostlivosti matky.
Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej tiež „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež „OZ“), ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
Podľa § 853 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
Podľa § 27a ods. 1 zákona o policajnom zbore, policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len "spoločné obydlie") osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 10 dní od vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.
V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby navrhovateľ predložil dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jeho práva, musí však predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jeho právo a ohrozenie tohto práva aspoň osvedčovali a jeho tvrdenia aspoň spravdepodobňovali. Neodkladné opatrenie je totiž prostriedkom, ktorým sa dočasne upravujú pomery účastníkov, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.
Medzi skutkové okolnosti, ktoré je potrebné osvedčiť sú zaradené 1. okolnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a 2. okolnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť nároku navrhovateľa. V uvedenom prípade násilie v tomto prípade prestavuje dôvodnosť nároku ako i hroziacu ujmu.
Z výpisu z listu vlastníctva č.XXXX pre k.ú. O., obec B. vyplýva, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX, vo vchode č. XX, v dome s.č. XXX.
Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 16.08.2017 vyplýva, že manžel, Y. B., bol toho dňa vykázaný z obydlia. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 11.09.2017 vyplýva, že manžel, Y. B., bol toho dňa opätovne vykázaný z obydlia, pričom v predchádzajúci deň podala navrhovateľka oznámenie o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Zo záznamu o poskytnutí lekárskej správy prvej pomoci vyplýva, že na jej pravom a ľavom ramene sa nachádzajú modriny ako i to, že na jej pravej ruke má „excoracio“ (odstránenie kože až na škáru). U lekára navrhovateľka uviedla, že bola napadnutá manželom. Vzhľadom nato, že policajt je oprávnený vykázať z bytu osobu za predpokladu, že je nej možnosť na základe zistených skutočností očakávať útok na zdravie, pričom Y. B. takto vykázali, ako i na obsah lekárskej správy, má súd za osvedčené jeho násilie voči navrhovateľke, a je tak osvedčená bezprostredne hroziaca ujma spočívajúca v možnom ublížení na zdraví, ktoré by svojej manželke mohol Y. B. spôsobiť.
Nakoľko je navrhovateľka výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností môže sa skrz analógiu § 853 OZ domáhať vylúčenia manžela z užívania na základe ustanovenia § 146 ods. 2 OZ, nakoľko v danom prípade žalovaný užíva dom, ktorého vlastníkom je druhý z manželov, pričom jeho právo v tomto dome bývať sa odvodzuje od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu lebo obsah tohto vzťahu je okrem iného tvorený povinnosťou manželov žiť spolu (§ 18 ZR zákona o rodine). Na tomto základe má manžel - nevlastník právo bývať so svojím manželom v byte vo vlastníctve druhého manžela a druhý manžel (vlastník) má povinnosť mu toto bývanie (užívanie bytu) umožniť (uvedené dovodila judikatúra R 14/1978, v súčasnosti sa k nej naďalej hlási NS ČR napr. 26 Cdo 1290/2010 a iné). Vzhľadom nato, že občianskoprávne predpisy neupravujú vylúčenie z užívania bytu, ktorý je vo vlastníctve len jedného z manžela, je treba v zmysle § 853 OZ na posúdenie dôvodnosti nároku použiť analógiu, teda ustanovenia zákona obsahom aj účelom najbližší k pomerom prejednávanej veci. Zároveň je tak osvedčená aj dôvodnosť nároku, keď navrhovateľka môže byť v konaní o vylúčenie odporcu z užívania úspešná, nakoľko je osvedčená hypotéza normy uvedená v § 146 ods. 2 OZ v spojení s § 853 OZ, a to samotné násilie manžela vedúce neznesiteľnosti ďalšieho spolužitia.
Súd rozhodol tak, že manželke neuložil povinnosť podať návrh o rozvod, nakoľko na základe výroku, ktorým sa manželstvo rozvádza nemožno exekučne vynútiť opustenie tohto bytu manželom. Z uvedeného dôvodu je vhodnejšie podať žalobu o vylúčenie žalovaného z užívania predmetného bytu, nakoľko vylúčiť žalovaného z bytu možno aj v prípade, že manželstvo nie je rozvedené. Po rozvode manželstva nič nebráni navrhovateľke zmeniť žalobu na vypratanie bytu, ak okolnosti užívania bytu žalovaným budú pretrvávať.
Podľa § 166 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej tiež „CSP“), ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.
Vzhľadom k tomu, že druhé neodkladné opatrenie sa týka maloletého dieťaťa, nie je vhodné z tohto dôvodu rozhodnúť v danej veci jedným rozsudkom, a preto súd konanie v časti o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k dcére Lucii vylúčil na samostatné konanie.
Poučenie:
Proti prvým trom výrokom tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v troch vyhotoveniach. Proti štvrtému výroku odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebude v lehote podaná.