Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15P-19-2016.pdf
PDF · 102.78 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/19/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, vo veci starostlivosti o maloletú J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX I., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov matky U. P., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX I. a otca H. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, XXX XX Z., t.č. bytom W. kráľovstvo B. O. a W. S., XX A., D. D XLP, o návrhu matky na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletej, takto
rozhodol:
Súd u d e ľ u j e matke U. P., nar. XX.X.XXXX povolenie k podaniu žiadosti o zmenu priezviska u maloletej J. D., nar. XX.XX.XXXX na „P.“.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 14.9.2016 žiadala matka maloletej udeliť súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska u maloletej dcéry J., nar. XX.XX.XXXX z D. na P.. Návrh odôvodňovala predovšetkým prianím samotnej maloletej J., ktorá už v minulosti prejavila záujem o zmenu priezviska. Kontaktovala v tejto súvislosti aj biologického otca písomne v januári 2016, avšak tento na jej žiadosť nereagoval. Maloletá sa od útleho veku cíti byť P., cíti sa byť členkou terajšej rodiny, v ktorej matka maloletej so svojim manželom vychováva ďalšie tri maloleté deti (súrodencov maloletej J.). S terajším manželom žijú 13 rokov. V roku 2004 sa zobrali. Od obdobia ako spolu žijú ako manželia jej partner pomáha s výchovou a starostlivosťou o maloletú J.. Maloletá J. má k nemu vzťah ako k otcovi. Hoci si uvedomuje, že biologickým otcom je H. D., za otca toho ktorý sa o ňu stará a opatruje považuje terajšieho manžela svojej matky. Dôvody, pre ktoré podala navrhovateľka návrh na udelenie súhlasu so zmenou priezviska u maloletej J. bolo nielen prianie maloletej J., ale aj fakt, že v roku 2016 dovŕši 15 rokov a bude mať občiansky preukaz. Priala si byť už v občianskom preukaze označená ako P.. Navyše prihlásila sa na štúdium na strednej škole, kde chce začať školský rok už s novým priezviskom tak, aby si ju všetci pamätali ako P., nie D.. Od malička sa predstavuje ako P., nie D. tak ako jej súrodenci. Navyše navrhovateľka poukazuje na to, že maloletá J. má zdravotné ťažkosti, ktoré si vyžadujú lekárske zákroky, hospitalizácie. Vzhľadom k tomu, že jej manžel nie je biologickým otcom maloletej J. a ani sa nevolá maloletá tak ako on spôsobuje jej to značné komplikácie najmä v súvislosti s lekárskymi vyšetreniami alebo podávaniami správ o zdravotnom stave maloletej J.. Keďže sama sa stará o maloleté deti, pričom posledný súrodenec maloletej J. je v útlom veku, musí si zabezpečovať povinnosti a starostlivosť tak, aby mohla s maloletou na tieto vyšetrenia cestovať ona a nie jej manžel. Navyše otec maloletej o maloletú nejaví absolútny záujem, raz ročne jej pošle pohľadnicu do školy a nie je s maloletou v kontakte. Okrem súdom určeného výživného iné plnenia maloletej neposkytuje. Toto prianie zopakovala navrhovateľka aj na pojednávaní dňa 12.9.2017, kde uviedla, že v plnom rozsahu sa pridržiava podaného návrhu. Aj napriek tomu, že od podania návrhu ubehla dlhšia doba maloletá stále zotrváva na tom, že chce zmeniť priezvisko a chce sa volať tak ako ostatní členovia jej rodiny, t.j. ako matka, manžel matky a jej traja mladší súrodenci. Aj napriek tomu, že bola na zápise na strednú školu chce, aby si ju pamätali ako P., nie
D.. V škole aj v inom prostredí sa predstavuje ako P.. Je to jej prianie. Matka reagovala aj na vyjadrenia otca k návrhu s tým, že opätovne zdôraznila jeho nezáujem o maloletú dcéru. Opísala situáciu, ktorá sa udiala v deň výsluchu maloletej J., ktorá požiadala o výsluch v čase letných prázdnin a tento sa uskutočnil 24.7.2017. V ten deň sa náhodou stretla s otcom biologickým v Meste G., ktorý ich obišiel, sklonil hlavu a tváril sa, že ich nevidí. Zdôraznila, že otec maloletej nikdy nebol zbavený rodičovských práv, ale nikdy sa o maloletú dcéru nezaujímal. Za 16 rokov sa neinformoval, hoci podľa rozhodnutia súdu mu posielala správy. Mal vedomosť o hospitalizáciách maloletej mohol jej zatelefonovať, informovať sa, mohol ju navštíviť v nemocnici aj napriek tomu nikdy maloletú nekontaktoval, nekontaktoval ošetrujúcich lekárov, nemocnicu, školu, nikoho za účelom zistenia situácie ohľadom maloletej J.. Zdôraznila, že aj keď maloletú táto situácia trápi a uvedomuje si, že biologickým otcom je H. D. neupustila od svojho priania a chce sa volať P..
2. V konaní bola vypočutá maloletá J. dňa 24.7.2017 kedy sa dostavila na súd v sprievode matky a kolízneho opatrovníka. Otec maloletej bol oboznámený s termínom výsluchu a so zápisnicou o výsluchu maloletej, ktorá mu následne bola doručená. Maloletá bola vypočutá bez prítomnosti matky a v pojednávacej miestnosti pri výsluchu maloletej bol prítomný len kolízny opatrovník. Maloletá J. uviedla, že je študentkou strednej školy Ruského bilingválneho gymnázia Vráble. Zdôraznila niekoľkokrát pred súdom, že chce zmeniť svoje priezvisko, je to jej prianie. Chce sa volať P. tak ako jej mladší súrodenci. Doslova uviedla, že v spoločnosti a aj v živote, keď niekam idú ako rodina všetci sú vedení ako P., len ona ako D.. Je jej to veľmi nepríjemné. Otca nepozná, stará sa o ňu matka s nevlastným otcom, ktorý pre ňu robí všetko. Biologický otec podľa jej slov nerobí pre ňu nič. Preto chce mať ich priezvisko. Do školy chodí aj jej mladšia sestra, ktorá je štvrtáčka. Všetci vedia, že sú sestry, ale ona sa volá inak. S otcom o tom nehovorila, písala mu mailom s tým, že jeden list napísal otec, nachádza sa v spise a na tento mu odpísala. Naposledy otca videla, keď mala 11 alebo 12 rokov a pri tomto stretnutí došlo k incidentu kedy od otca ušla. Okrem výživného jej nič iné nedáva, ani na narodeniny, ani na meniny, ani na Vianoce. Jedenkrát do roka jej pošle pohľadnicu do školy s vopred natlačeným textom a je to stále rovnaké. Ani nečaká ani na odpoveď, toto ani nevyplýva z textu, že by očakával nejakú odpoveď. Zazlieva otcovi, že jej nedal nič, ani „hlúpy“ darček na sviatok. Podľa jej slov sa nikdy nesnažil zistiť ako sa cíti, čo chce. Nezaujímal sa o to, keď bola s ním boli tam stále členovia jeho rodiny, vedľa nej bola zapnutá kamera a hrali pexeso. V jej prítomnosti urážal mamku, jej rodinu. Doslova uviedla, že sa na neho nehnevá, nie je to nenávisť, ale necíti nič a chce urobiť hrubú čiaru. Keďže odchádza od rodiny do iného mesta na strednú školu chce tam byť prezentovaná ako P. a nie ako D.. Zdôraznila, že sa predstavuje ako P., avšak v dokladoch má zapísané D., má s tým problémy a komplikácie. Sama nevie, či je D. alebo P.. Poprela vyjadrenia otca, že by bola matkou manipulovaná. U psychológa bola prvý a posledný krát, keď mala osem rokov s tým, že pokiaľ sa otec domnieval, že je manipulovaná matkou toto poprela. V tomto veku podľa jej slov každé dieťa zdieľa názor svojej matky, stojí si za matkou, považuje za absurdné tvrdiť, že je matkou manipulovaná a stavať na názore psychológa, ktorý podával posudok, keď mala osem rokov. Odmietala práve ona sa o otcovi baviť a prosila matku, aby D. pred ňou nespomínala. Nechcela sa s ním stretávať, nechcela s ním byť. Na výslovnú otázku zo strany súdu maloletá uviedla, že „Zmenu priezviska chcem najmä preto, že sa cítim byť P. a nie D.. Ja to tak cítim“. Zdôraznila, že si uvedomuje, že H. D. je jej biologickým otcom a zmenou priezviska sa tak nič nezmení. Nezmení sa ani to, že bude aj naďalej zapísaný v jej rodnom liste ako biologický otec, ale ľudia sa jej nebudú pýtať kto je jej otcom a navonok pre ľudí bude P.. Potvrdila aj problémy v komunikácií s ošetrujúcimi lekármi pri hospitalizáciách a liečení s tým, že pokiaľ bola v doprovode s nevlastným otcom mali problémy a tieto informácie mu odmietli o jej zdravotnom stave poskytovať. Zdôraznila, že si uvedomuje situáciu, ktorá je medzi ňou a biologickým otcom, aj to, že by sa mali stretnúť, avšak zdôraznila, že iniciatíva by mala prísť z jeho strany.
3. Otec maloletej sa k návrhu matky maloletej J. niekoľkokrát písomne vyjadril. Rovnako reagoval aj na výpoveď maloletej, ktorá mu bola doručená na vedomie. S návrhom na zmenu priezviska nesúhlasil a to ani po oboznámení sa s výpoveďou maloletej J.. Na pojednávanie sa otec maloletej nedostavil, ale súhlasil, aby Okresný súd G. vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti. K vyjadreniam maloletej J. uviedol, že sú rozporuplné, navzájom si odporujú a majú svedčiť o tom, že nepozná pravdu. Hlavnými dôvodmi na zmenu priezviska boli lekárske nevýhody, vnímanie okolia maloletej a žiadosť maloletej dcéry, nakoľko ho nepovažuje za svojho otca. Pokiaľ išlo o lekárske nevýhody k týmto otec maloletej uviedol, že matka žiadnym spôsobom nepreukázala, že by priezvisko D. spôsobovalo problémy pri vyšetreniach zdravotného stavu ich dcéry. Zdôraznil, že matka maloletej mu neposkytovala podrobné informácie ohľadom zdravotného stavu najmä s poukazom na ťažkú reumu, ktorou má maloletá trpieť. Má informácie, že maloletá je v poriadku a v škole má výborné výsledky. Sú to informácie,
ktorú mu poskytuje matka maloletej na základe rozhodnutia. Podľa neho tento návrh je založený na neopodstatnených skutočnostiach v snahe očierniť ho vo veci nezáujmu o maloletú dcéru. S týmto nesúhlasí, nesúhlasil a mal za to, že práve matka nesie podstatný diel viny a zodpovednosť za to, že ho dcéra nepovažuje za svojho otca. Pokiaľ maloletá vyčíta otcovi nezáujem toto tvrdenie považoval za absurdné čoho dôkazom sú materiály v archívoch Okresného súdu G.. Roky sa snažil o to, aby mohol dcéru aspoň vidieť, avšak v očiach dcéry je ten najhorší človek, pretože ju matka nepravdivo zavádzala. O týchto faktoch svedčí aj list, ktorý napísala maloletá a na ktorý reagoval. Z tohto listu nadobudol pocit, že dcéra má dlhodobo vybudovanú nenávisť voči nemu a nepovažuje ho za otca. Všetky pocity, dojmy a názory má vytvorené na základe klamstiev, ktoré jej tvrdila matka. Po oboznámení sa s výpoveďou maloletej uviedol, že incident, ktorý spomenula maloletá vo svojom výsluchu bol dôsledkom manipulácie maloletej zo strany matky. Po tomto incidente a následnom správaní sa maloletej usúdil, že stretávania za týchto okolností nie sú na prospech maloletej. To znamená, že nemal záujem o stretnutia s dcérou, ale upustil od nich práve z dôvodu správania sa okolia. Zdôraznil, že matka maloletej má kontakt na neho, e-mail aj telefonický kontakt. Dcére sa snažil telefonovať a byť s ňou v kontakte, avšak v takomto kontakte mu bolo zo strany matky bránené. Poprel, že by v prítomnosti maloletej spochybňoval a urážal jej rodinu. Poprel, že by nemal o dcéru záujem, práve naopak požiadal o poskytovanie informácií a na základe rozhodnutia súdu mu matka maloletej tieto informácie poskytuje na e-mailovú adresu. K vyjadreniu dcéry, že chce, aby si ju v novej škole pamätali ako P. uviedol „J. snaž sa hlavne o to, aby Ťa v novej škole vnímali a aby si Ťa zapamätali ako dobrého človeka“. Zotrval na svojom stanovisku a nesúhlasil s návrhom na zmenu priezviska jeho dcéry J. D..
4. Kolízny opatrovník maloletej na pojednávaní dňa 12.9.2017 uviedol, že vzhľadom na vek maloletej, jej postoj a prejavený názor počas výsluchu pred tunajším súdom, ako aj s poukazom na dlhodobo neuspokojivý vzťah medzi maloletou a jej biologickým otcom navrhujú a doporučujú návrhu matky maloletej a prianiu maloletej vyhovieť. Kolízny opatrovník zdôraznil, že rodinu sledujú dlhodobo a majú vedomosť o súdnych konaniach, ako aj o výkonoch rozhodnutia. Rovnako majú vedomosť aj o tom, že maloletú stretnutia s otcom traumatizovali a bola po týchto stretnutiach v nepohode. Vzhľadom na tieto okolnosti, keďže sa nepodarilo otcovi maloletej vybudovať si vzťah k maloletej a tiež s poukazom na prianie a jednoznačne prejavený názor maloletej J. navrhli návrhu v plnom rozsahu vyhovieť.
5. Navrhovateľka pripojila k návrhu vyjadrenie Základnej školy sv. P. W. zo dňa 24.3.2016 ohľadom prospechu maloletej a správania sa maloletej J. D.. V čase podávania správy bola maloletá žiačkou 8.triedy základnej školy. K priezvisku riaditeľ uviedol, že v triednej knihe a v triednom výkaze má uvádzané priezvisko D., avšak počas písomných testov si píše priezvisko P.. Rovnako sa takýmto priezviskom predstavuje aj pred spolužiakmi. Ďalej sa vyjadroval k správaniu a k prospechu.
6. Súčasťou návrhu je mailová komunikácia matky maloletej, maloletej a otca maloletej. Z uvedenej komunikácii je zrejmá snaha o udelenie súhlasu na zmenu priezviska u maloletej, ktorá bola okrem iného odôvodňovaná vekom a vybavovaním si dokladov u maloletej J.. Z komunikácie medzi matkou maloletej, maloletou a otcom maloletej je zrejmý problematický vzťah medzi rodičmi maloletej, ako aj samotnou maloletou a otcom maloletej.
7. Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
8. Podľa ustanovenia § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä vysťahovaním maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
9. Riadny výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach súvisiacich s týmto výkonom. Ak sa však rodičia z akýchkoľvek dôvodov nevedia dohodnúť o podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností rozhodne o takejto spornej podstatnej veci na návrh niektorého z rodičov súd. Súd rozhodne iba o takých nezhodách rodičov, ktoré sú podstatnými vecami s výkonom ich rodičovských práv a povinností. Za podstatné pritom možno považovať aj ďalšie v ustanovení § 35 Zákona o rodine nevymenované prípady napr. určenie bydliska maloletého dieťaťa, podanie návrhu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa a podobne. Ak sa rodičia dieťaťa nedohodnú
na zmene priezviska maloletého dieťaťa, súd v takomto prípade nie je oprávnený rozhodovať o zmene priezviska na návrh niektorého z rodičov, môže iba udeliť súhlas rodičov na podanie žiadosti o zmenu priezviska.
10. Určiť meno a priezvisko dieťaťa patrí k právam a povinnostiam rodičov, pričom pri určení priezviska dieťaťa treba zachovávať zásady, podľa ktorých určiť priezvisko dieťaťa je právom obidvoch rodičov. Maloleté dieťa musí mať priezvisko svojho rodiča a k zmene priezviska maloletého môže dôjsť len zákonom predpísaným spôsobom. Na povolenie zmeny priezviska nie je právny nárok, pričom súd dá súhlas na podanie žiadosti jedným z rodičov proti vôli druhého rodiča len vtedy, ak sú na to závažné dôvody. Týmito dôvodmi môžu byť napr. dôvody ak si rodič, ktorého priezvisko dieťa má neplní svoje povinnosti voči dieťaťu alebo neprejavuje oň záujem, stratil k nemu citový vzťah alebo z iného vážneho dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby sa u neho udržiaval a prehlboval pocit spolupatričnosti s týmto rodičom.
11. Podľa ustanovenia § 6 ods. 7 zákona č. 300/1993 Z.z. v platnom znení o mene a priezvisku, zmena mena alebo zmena priezviska, na ktorú je potrebné povolenie, sa v matrike vykoná na základe predloženia právoplatného rozhodnutia o zmene mena alebo zmene priezviska.
12. Hoci v konaní podala návrh na udelenie súhlasu na zmenu priezviska u maloletej J. matka maloletej, konala tak na základe výslovného priania maloletej. Maloletá vo veku 15 rokov už od januára 2016 mala snahu získať takýto súhlas od otca k zmene priezviska. Uvedomovala si, že za chvíľu bude plnoletá a môže požiadať o zmenu priezviska bez súhlasu biologického otca, avšak práve z dôvodu zmeny svojho statusu s tým, že bude študentkou strednej školy, má prísť do nového prostredia medzi nových spolužiakov, pedagógov a vybavuje si doklady vrátane občianskeho preukazu, videla ten moment na zmenu svojho priezviska. Dôvody, ktorými odôvodňovali tak matka, ako aj maloletá návrh na udelenie súhlasu na zmenu priezviska boli najmä skutočnosti týkajúce sa prostredia, v ktorom je maloletá vychovávaná. Okrem okolností týkajúcich sa zmeny školy, vybavovania si dokladov zohral významnú úlohu v rozhodnutí maloletej fakt, že maloletá vyrastá v prostredí s nevlastným otcom, s ktorým je jej matka vydatá od roku 2004. Z tohto manželstva pochádzajú ďalšie tri maloleté deti (nevlastní súrodenci maloletej J.), ktoré deti nesú priezvisko po svojom biologickom otcovi. Samotná maloletá vo svojej výpovedi zdôraznila, že sa cíti byť „P.“, chce byť „P.“ a všade sa predstavuje ako „P.“, hoci jediná v rodine nesie priezvisko „D.“. Aj riaditeľ základnej školy, ktorú maloletá navštevovala v čase podania návrhu uviedol, že maloletá hoci je v klasifikačnom poriadku a v triednej knihe označená ako D., na písomné práce a pri predstavovaní uvádza priezvisko „P.“. Maloletá uviedla, že okrem pocitu, že sa cíti byť členkou rodiny, v ktorej vyrastá, toto svoje rozhodnutie odôvodňuje aj nezáujmom biologického otca o ňu s tým, že s biologickým otcom nie je vôbec v kontakte a okrem výživného jej otec neposkytuje žiadne iné plnenia. Niekoľko rokov sa s otcom nestretla, nevidela a pri poslednom kontakte vo veku 11 alebo 12 rokov (presne uviesť nevedela) došlo k incidentu a odvtedy sa s otcom nevidela. Podľa jej vyjadrenia všetky stretnutia ju traumatizovali a nechcela sa týchto stretnutí zúčastňovať. Potvrdila, že raz ročne jej otec do školy posielal k Vianociam s vopred pripraveným textom pohľadnicu. Ani toto však nevnímala ako snahu o bližší kontakt s ňou. Obrátila sa so svojou žiadosťou na otca prostredníctvom matky, avšak bezúspešne. Okrem týchto dôvodov uviedla aj svoj zdravotný stav, v dôsledku ktorého častokrát navštevuje nemocnice, býva hospitalizovaná a v prípade manžela matky dochádza k problémom s tým, že nie je možné ako cudzej osobe mu poskytnúť informácie o zdravotnom stave maloletej J.. Pokiaľ by maloletá J. mala niesť jeho priezvisko, nik z lekárov by nezisťoval, či je jej biologickým otcom a nebol by problém, aby mu poskytli informácie o jej zdravotnom stave. Hlavným dôvodom, pre ktorý však žiadali udeliť tento súhlas na podanie žiadosti k zmene priezviska bol postoj maloletej, ktorá sa podľa jej slov cíti byť členkou terajšej rodiny a cíti sa byť „P.“. Niekoľko rokov sa takto prezentuje a za otca, ktorý sa o ňu stará, pomáha jej a vychováva ju považuje terajšieho manžela matky, ktorý viac ako desať rokov zabezpečuje výlučnú starostlivosť o maloletú. S biologickým otcom nie je v kontakte, ani v písomnom, ani telefonickom, tobôž v osobnom, pričom zdôraznila situáciu po výsluchu v júli tohto roku kedy sa jej otec ani nepozdravil a odvrátil hlavu pri stretnutí s ňou. Týmto demonštrovala jeho postoj a vzťah k nej samotnej.
13. Po výsluchu účastníkov konania, ako aj vypočutí samotnej maloletej, ktorá vo veku 15 rokov vie jasne sformulovať svoje požiadavky, svoj postoj a svoj názor k celej veci dospel súd k záveru, že sú v danej veci závažné dôvody, pre ktoré môže dôjsť k udeleniu povolenia k podaniu žiadosti o zmenu priezviska u maloletej J. D.. Týmito dôvodmi, pre ktoré súd udelil povolenie matke maloletej podať žiadosť o zmenu
priezviska bol nielen subjektívny pocit a postoj maloletej, ktorá sa už niekoľko rokov prezentuje ako „P.“, hoci v rodnom liste je uvedené priezvisko „D.“, ale aj samotný fakt, že otec maloletej, ktorého priezvisko maloletá má, si neplní svoje povinnosti s výnimkou vyživovacej povinnosti voči maloletej, neprejavuje o ňu záujem a v dôsledku tohto postoja maloletá stratila k nemu citový vzťah. To, že otec maloletej raz ročne pošle vianočný pozdrav nie je možné považovať za skutočný rodičovský záujem smerujúci k vyvíjaniu snahy o stretnutie s maloletou, resp. nejaký kontakt. Pokiaľ aj účastníci doložili do spisu mailovú komunikáciu, či už medzi otcom a maloletou alebo matkou maloletej a otcom maloletej, táto komunikácia svedčila skôr o odmietavom postoji maloletej k otcovi a o neustálych opakujúcich sa výčitkách rodičov navzájom voči sebe. Z postoja otca vo vzťahu k maloletej J. súd nezistil snahu o znovu obnovenie sociálnych a rodinných väzieb a to aj s poukazom na samotný fakt, že pri náhodnom stretnutí v júli, v deň keď bol vykonávaný výsluch maloletej na tunajšom súde, o ktorom otec maloletej mal vedomosť, sa s touto ani nezvítal, nepozdravil a podľa vyjadrenia matky sa tváril, že ich nevidí. Za takýchto okolností aj s dôrazom na prejavenú vôľu maloletej po zmene priezviska bol súd toho názoru, že vyhovením návrhu matky nedošlo k hrubému a ničím neodôvodnenému zásahu do rodičovských práv otca. Biologický otec maloletej aj naďalej ostáva rodičom maloletej so všetkými právami a povinnosťami, ktoré z toho vyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 362 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 CMP).