Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-5C/434/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v spore žalobkyne: H. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. XXX/X, V., toho času J. J. H. U. U. L. J., W. XX, XXX XX V., právne zastúpenej JUDr. Alenou Arbetovou, advokátkou, so sídlom Námestie sv. Martina 3A, 908 51 Holíč, proti žalovaným: I. K. R., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXX/X, XXX XX V., II. L. C., nar. X.X.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX V., obaja právne zastúpení Právne centru s.r.o. so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, takto

rozhodol:

I. Súd určuje že darovacia zmluva uzavretá dňa 06.05.2013, ktorou žalovaný v I. rade daroval žalovanému v II. rade v jednej polovici spoluvlastníckeho spolupodielu nehnuteľnosti, rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na parcele C KN č. XXXX a pozemky v C KN parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 351 m2 a parc. č. XXXX, záhrada o výmere 680 m2, zapísané na liste vlastníctva č. 5XX, katastrálne územie V., pre obec V., j e n e p l a t n á .

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu konania v plnom rozsahu.

III. Žalovaní v I. a II. rade spoločne a nerozdielne sú povinní uhradiť titulom náhrady trov konania Slovenskej republike na účet Okresného súdu Skalica sumu 758,48 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaní v I. a II. rade spoločne a nerozdielne sú povinní zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Skalica titulom súdneho poplatku sumu 99,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 11.12.2013 domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy ktorá mala byť uzavretá dňa 13.6.2013, ktorou žalovaný v I. rade daroval žalovanému v II. rade v jednej polovici nehnuteľnosti a to rodinný dom súpisné číslo XXX, nachádzajúci sa v V. a pozemky parc. č. 3XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 351 m2, a parc. č. XXXX, záhrady o výmere 680 m2, v obci a katastrálnom území V.. Taktiež žiadala úradu trov konania. Žalobu podala prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne X. T. ( splnomocnenie zo dňa 6.12.2013 - č.l. 5 spisu ). Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný v I. rade previedol na žalovaného v II. rade spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam napriek tomu, že svoj spoluvlastnícky podiel neponúkol na odkúpenie svojej manželke

- žalobkyni, napriek tomu že táto ako spoluvlastníčka uvedených nehnuteľnosti má zákonné predkupné právo na prevádzaný spoluvlastnícky podiel žalovaného v I. rade. Žalobkyňa listom zo dňa 18.11.2013 adresovaným žalovanému v I. rade a žalovanému v II. rade sa dovolala neplatnosti uvedenej darovacej zmluvy v zmysle ustanovenia § 40a a § 140 O.Z. keďže sa jedná o relatívne neplatný právny úkon. Dovolaním sa neplatnosti darovacej zmluvy sa stala darovacia zmluva neplatným právnym úkonom.

Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe má žalobkyňa z dôvodu, že na základe rozsudku súdu možno uskutočniť zápis vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Darovaciu zmluvu žalobkyňa žiadala doložiť Správou katastra Skalica.

2. Dňa 27.5.2014 bolo Okresnému súdu Skalica doručené podanie s uvedením mena žalobkyne ( č.l. 41 ), ktorým berie svoju žalobu v plnom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť nakoľko sa svojim následným rozhodnutím rozhodla neuplatňovať predkupné právo k uvedeným nehnuteľnostiam.

3. Na základe uvedeného súd konanie uznesením č. k. 5C/434/2013-42 zo dňa 7.7.2014 zastavil.

4. Proti uzneseniu o zastavení konania podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne z dôvodu, že žalobkyňa neurobila žiadne späťvzatie žaloby. Späťvzatie žaloby musela podpísať a podať na súd iná osoba, preto ku späťvzatiu žaloby nedošlo.

5. Žalovaný v I. rade sa k odvolaniu vyjadril ( č.l. 71 ) tak, že späťvzatie žaloby zabezpečil on a žalovaný v II. rade z dôvodu, že sa so žalobkyňou - manželkou dohodol, že ona na neho nebude podávať žiadnu žalobu a nebude sa s ním súdiť pre rozhodnutie žalovaného v I. rade. Žalovaný sa rozhodol darovať svoju polovicu domu a pozemkov žalovaného v II. rade z dôvodu, že jeho dcéry X. T. a V. Š. sa o neho už 4 roky nestarajú, nenavštevujú ho a nepomáhajú mu. Žalovaný v II. rade sa o neho vzorne stará, zabezpečuje mu všetky potreby, každý deň ho navštevuje, vozí na vyšetrenia, upratuje a varí. So žalobkyňou majú vynikajúci vzťah aj napriek zdravotným problémom, navštevuje ju, majú sa radi, podporujú sa. Sú dni kedy je schopná sa podpísať a sú dni kedy pre fyzický stav to nezvláda. O darovaní nehnuteľností sa s manželkou rozpráva a ona mu pred napísaním darovacej zmluvy podpísala, že nevyužíva svoje predkupné právo na jeho polovicu domu, ktorú jej ako prevej ponúkol. Späťvzatie žaloby dal manželke osobne podpísať a zabezpečil jeho doručenie na súd. Nič nerobil protiprávne, len na základe dohody s manželkou. Dcéry sa na neho hnevajú, že nakladá so svojím majetkom ako uzná za vhodné.

6. Žalovaný v II. rade sa k odvolaniu vyjadril tak, že dňa 6.5.2013 mu žalovaný v I. rade daroval polovicu nehnuteľností, ktoré mal vo výlučnom vlastníctve. O darovanie nežiadal a ani žalovaného v I. rade neovplyvňoval. Vie, že pred podpisom darovacej zmluvy bol žalovaný v I. rade za svojou manželkou a ponúkol jej predkupné právo na polovicu domu, ktorú mu chcel darovať. Žalovaný v I. rade so žalobkyňou majú vynikajúci vzťah aj napriek zdravotným problémom, majú sa radi, podporujú sa. Žalobkyňa napriek zdravotnému stavu rozpozná dôsledky jej právnych úkonov.

7. Dňa 23.10.2014 bola do spisu ( č.l. 101 ) doručená listina - Odvolanie plnomocenstva datované dňa 17.10.2014, ktorým mala žalobkyňa H. R. odvolať plnomocnestvo udelené právnej zástupkyni JUDr. Arbetovej na zastupovanie v tomto konaní.

8. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 11Co/571/2014-105 zo dňa 28.11.2014 zrušil uznesenie o zastavení konania.

9. Na základe znaleckého posudku č. 10/2015 zo dňa 20.9.2015 vypracovaného znalcom T.. J. B. ( č.l. 181 ) súd zistil, že podpisy obsiahnuté na Späťvzatí žaloby zo dňa 23.5.2014 a tiež podpisy na odvolaní plnomocenstva na zastupovanie zo dňa 17.10.2014 nie sú podpismi H. R. - žalobkyne, a pravdepodobne tieto podpisy vyhotovil K. R. - žalovaný v I. rade.

10. Žalovaný v I. rade sa vyjadril ( č.l. 191 ) ku znaleckému posudku tak, že so žalobkyňou sa dohodou, že na neho nebude podávať žiadnu žalobu a nebude sa s ním súdiť za jeho rozhodnutie previesť dom na inú osobu. Rozprával sa s ňou o tom a ona mu pred napísaním darovacej zmluvy podpísala, že nevyužíva svoje predkupné právo na jeho polovicu domu, ktorú jej ako prvej ponúkol.

11. Na základe záverov uvedeného znaleckého posudku súd zistil, že späťvzatie žaloby ako právny úkon neurobila a vlastnoručne nepodpísala žalobkyňa, preto na túto listinu neprihliadal a pokračoval v konaní. Taktiež na základe záverov znaleckého posudku súd zistil, že odvolanie plnomocenstva na zastupovanie JUDr. Arbetovej ako právny úkon neurobila a vlastnoručne nepodpísala žalobkyňa, preto na túto listinu neprihliadal a pokračoval v konaní aj s právnou zástupkyňou žalobkyne JUDr. Arbetovou.

12. Žalovaný v I. rade sa k žalobe vyjadril ( č.l. 239 ) tak, že k darovaniu nehnuteľností sa osobne rozhodol na základe toho, že jeho dcéry X. T. a V. Š. sa o neho už 6 roky nestarajú, nenavštevujú ho a nepomáhajú mu. Polovicu nehnuteľností vlastní on výlučne, zdedil ju po rodičoch, druhú polovicu vlastní v rámci BSM so žalobkyňou. Rozhodol sa darovať len polovicu ktorú má vo výlučnom vlastníctve z dôvodu, že žalovaný v II. rade sa o neho vzorne stará, zabezpečuje mu všetky potreby, každý deň ho navštevuje, vozí na vyšetrenia, upratuje a varí. So žalobkyňou majú vynikajúci vzťah aj napriek zdravotným problémom, žijú teraz oddelene, navštevuje ju, majú sa radi, podporujú sa. Manželka je schopná na právne úkony, zdravotne je niekedy na tom lepšie, niekedy horšie po fyzickej stránke. Niekedy sa dokáže podpísať, niekedy to nezvláda. S manželkou sa rozprávali pred podpisom darovacej zmluvy o tom, že on chce previesť svoju polovicu na žalovaného v II. rade. Manželka mu pred darovaním podpísala, že nevyužíva svoje predkupné právo na jeho polovicu, ktorú jej ako prvej ponúkol.

13. Žalovaný v II. rade sa k žalobe vyjadril ( č.l. 238 ) tak, že dňa 6.5.2013 mu žalovaný v I. rade daroval polovicu nehnuteľností, ktoré mal vo výlučnom vlastníctve. Jeho dar prijal. O darovanie nikoho nežiadal a ani žalovaného v I. rade neovplyvňoval. Vie, že pred podpisom darovacej zmluvy bol žalovaný v I. rade za svojou manželkou a ponúkol jej predkupné právo na polovicu domu, ktorú chcel darovať žalovanému v II. rade. Žalobkyňa s tým súhlasila a podpísala mu, že predkupné právo nevyužíva. Žalovaný v I. rade so žalobkyňou majú vynikajúci vzťah aj napriek zdravotným problémom, žijú oddelene, majú sa radi, podporujú sa. Žalobkyňa napriek zdravotnému stavu je schopná právnych úkonov, niekedy sa z dôvodu zdravotného stavu cíti lepšie, niekedy horšie, ale dôsledky právnych úkonov si uvedomuje.

14. K právnej stránke sporu sa žalovaní vyjadrili ( č.l. 320 ) tak, že žalobkyňa v čase uzatvorenia darovacej zmluvy bezpodielovou spoluvlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 predmetných nehnuteľností a to spolu s jej manželom - žalovaným v I. rade. Žalobkyňa dňa 27.2.2013 osobne prevzala od žalovaného v I. rade oznámenie o jeho vôli previesť spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach na tretiu osobu. Zároveň ju vyzval, aby v prípade záujmu ho kontaktovala a uplatnila predkupné právo. K uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo 22.5.2013. Žalobkyňa neprejavila vôľu o nadobudnutie prevádzaných nehnuteľností do dvoch mesiacov v zmysle § 605 O.Z. Súhlas druhého spoluvlastníka v rámci BSM s prevodom nehnuteľností, t.j. žalovaného v 1. rade bol urobený konkludentne na základe ústne vyjadreného súhlasu žalovanej. Takýto právny úkon je úkonom jednostranným. Udelenie uvedeného súhlasu nebolo napadnuté vo všeobecnej 3 ročnej premlčacej lehote a z toho dôvodu sa súhlas považuje za platný. Žalobkyňa sa domáha relatívnej neplatnosti nesprávneho právneho úkonu. Žalobu preto považujú za nesprávnu, nedôvodnú a nepreukázanú a žiadajú ju zamietnuť, uplatňujú si náhradu trov konania.

15. Súd v spore vykonal dokazovanie výsluchmi žalobkyne a žalovaných, svedkov X. T., V. Š. a T. Š., výpisom z listu vlastníctva č. XXX, kúpnou zmluvou zo dňa 24.7.1970, darovacou zmluvou zo dňa 6.5.2013 ( č.l. 308 ), listinou - Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu zo dňa 18.11.2013, znaleckým posudkom č. 10/2015, Výzvou na využitie predkupného práva zo dňa 27.2.2013 (č.l. 300) a Výzvou na využitie predkupného práva zo dňa 27.2.2013 ( č.l. 306 ), a ostatným spisovým materiálom a zistil tento stav veci:

16. Z listu vlastníctva č. XXX ( č.l. 6 spisu ) súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný v I. rade majú v spoluvlastníctve v rámci BSM v jednej polovici spoluvlastnícky podiel nehnuteľností, rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na parcele C KN č. XXXX a pozemky v C KN parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 351 m2 a parc. č. XXXX, záhrada o výmere 680 m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie V., pre obec V.č. Druhým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľnosti je v 1/2 spoluvlastníckeho podielu žalovaný v II. rade, titul nadobudnutia je uvedený Darovacia zmluva V-1157/13 zo dňa 13.6.2013.

17. Žalobkyňa a žalovaný v I. rade nadobudli spoluvlastnícky podiel v rámci BSM na uvedených nehnuteľnostiach na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 24.7.1970 ( č.l. 30 ).

18. Darovacou zmluvou zo dňa 6.5.2013 ( č.l. 308 ) žalobca v I. rade daroval žalovanému v II. rade okrem iného aj rodinný dom súpisné č. XXX s príslušenstvom, postavený na parcele C KN č. XXXX, v podiele 1/2, a pozemky v C KN parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 351 m2 v podiele

1/2 a parc. č. XXXX, záhrada o výmere 680 m2, v podiele 1/2, zapísané na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie V., obec V..

19. Z listiny zo dňa 27.2.2013 ( č.l. 300 ) vyplýva, že žalovaný v I. rade žalovanej oznamuje, že chce darovať človeku, ktorý sa o neho stará 1/2 rodinného domu a 1/2 spoluvlastníckeho podielu pozemkov parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 351 m2 v podiele 1/2 a parc. č. XXXX, záhrada o výmere 680 m2, zapísaných na LV č. XXX. Ak by s darovaním nesúhlasila a chcela by využiť svoje predkupné právo, má možnosť využiť predkupné právo do 2 mesiacov od doručenia písomného oznámenia.

20. Z listiny zo dňa 27.2.2013 ( č.l. 306 ) vyplýva, že žalovaný v I. rade žalovanej oznamuje, že chce darovať človeku, ktorý sa o neho stará 1/2 rodinného domu a 1/2 spoluvlastníckeho podielu pozemkov parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 351 m2 v podiele 1/2 a parc. č. XXXX, záhrada o výmere 680 m2, zapísaných na LV č. XXX. Ak by s darovaním nesúhlasila a chcela by využiť svoje predkupné právo, má možnosť využiť predkupné právo za cenu kúpy 4.990 eur v hotovosti do 2 mesiacov od doručenia písomného oznámenia.

21. Žalobkyňa pri výsluchu dňa 23.2.2017 žalovaného v I. rade - manžela spoznala ako „V.“, neuviedla že je jej manžel. Ona ani jej manžel rodinný dom, kde bývajú nechceli predať. Manžel jej nespomínal, že rodinný dom kde bývajú, že by chcel predať alebo niekomu darovať. Manžel od nej nepýtal súhlas, že by niekomu chcel svoju časť domu predať alebo niekomu svoju časť darovať. Ona ani jej manžel nechceli dom predať. Keby jej manžel chcel dom niekomu darovať, nesúhlasila by s tým. Keby chcel jej manžel predať svoju časť domu, súhlasila by s tým. Nevie prečo by nesúhlasila s tým, keby jej manžel chcel svoju časť domu niekomu predať. Manžel jej nedal podpísať nijakú listinu. Malo sa jednať o listinu ohľadne domu. Rozumela čo bolo na listine napísané, nevie to však uviesť. Jej manžel jej nikdy nespomínal žalovaného v II. rade. Podpísať sa môže, podpisuje pravou rukou. Pravú roku má pritom bezvládnu. Nevie že by podala na svojho manžela žalobu na súd. Nezakázala svojmu manželovi aby predal alebo daroval svoju časť domu.

22. Žalovaný v I. rade pri výsluchu dňa 22.11.2016 uviedol, že býva sám v rodinnom dome, má dve dcéry, ktoré ho vôbec nenavštevovali. Preto sa rozhodol, že do Domova dôchodcov nechce ísť a preto polovicu domu dá tomu, kto ho doopatruje. Preto polovicu domu dal L. C.. Na základe toho daroval polovicu domu L. C. a v dôsledku toho ho potom žalovali dcéry. Podpis na darovacej zmluve je jeho. L. C. - žalovaný v II. rade mu pomáha vo všetkom, živí ho, nosí mu jedlo, upratuje a robí všetko ako sa patrí. O záhradu ktorá je pri dome sa stará L. C., na záhrade teraz nasadil nové stromy. Pestujú všeličo, chovajú sliepky a kačice, a tiež králikov. Majú aj mačku aj psa. O toto všetko sa starajú spoločne. Cez leto sa kúpe doma a cez zimu sa chodím kúpať do činžového domu, do bytu žalovaného v 2. rade. Robili rekonštrukciu domu, opravovali škridle na streche, a tiež sa opravovala stena na dome zo dvora. To všetko zabezpečoval žalovaný v 2. rade. Chodieva k doktorovi, užíva lieky na srdce a krvný tlak. Chodí každý rok na preventívne vyšetrenie na kolenoskopiu. Na lekárske prehliadky ho vozí žalovaný v 2. rade. Jeho manželka - žalobkyňa býva v domove dôchodcov, každý týždeň za ňou chodí. K manželke má normálny vzťah ako vždy. Túto žalobu podali na neho dcéry. On manželke povedal ohľadne darovacej zmluvy to čo urobil. Povedal jej, že má kamaráta, ktorý ho chce „dochovať“ a že nechce ísť do starobinca a že kto ho doopatruje, tomu dá svoju polovicu domu. Má dve dcéry, naposledy boli za ním pred tromi rokmi, prišli ho „pobiť“ a okradli ho. Darovaciu zmluvu mu navrhol žalovaný v 2. rade, aby mal niečo v rukách. On s tou zmluvou súhlasil. So žalovaným v II. rade sa pozná asi 6 rokov, chodil k nim ešte vtedy, keď jeho manželka bývala s ním v dome. Vtedy už mala „porážku“. Spoznal sa s ním pri pive. S manželkou sa rozprával o darovacej zmluve, bolo to asi pred rokom, už si nepamätá kedy. Jeho manželka mu povedala „že dobre“, že aby sa o neho mal kto postarať. Jeho manželka je už 6. rok v Domove dôchodcov. O darovaní domu s manželkou rozprával, keď bola v domove dôchodcov a tam ona podpísala, „že to môže dať“, povedala: „urob si ako chceš“. On jej predtým povedal, že nechce ísť do Domova dôchodcov. Pri tomto rozhovore jej aj povedal, komu chce dom dať a jeho manželka aj poznala žalovaného v II. rade. Nedával manželke žiadnu lehotu, aby si premyslela niečo v tejto súvislosti. Jeho manželka vtedy aj podpisovala, nevie čo to bolo. Jeho manželka „prehliadala“ uvedenú listinu, ale nevie či to vedela, tak ako on. Čítať to mohla čítať, ale nevie či si pamätala obsah. V listine bolo, že daruje jeho polovicu žalovanému v 2. rade a iné už nevie. On videl, ako uvedený doklad jeho manželka podpisuje.

Nevie sa vyjadriť k tomu, kedy uvedený papier jeho manželka podpisovala. On jej vtedy oznámil, že chce darovať uvedenú jeho časť domu. Jeho manželka uvedenú listinu podpísala. Späťvzatie žaloby videl ako jeho manželka podpisovala, bol pri tom. Svoju výpoveď doplnil na pojednávaní dňa 12.9.2017 tak, že v období keď manželka nebola v domove dôchodcov, nedával jej podpisovať žiadne dokumenty, lebo je ochrnutá na pravú ruku a v ľavej ruke neudrží ani pero. V období keď daroval časť svojej nehnuteľnosti, v tom období bol za manželkou v domove dôchodcov. Hovoril manželke o tom že chcem darovať polovicu domu. Nepamätá si či manželke v tejto súvislosti dával nejaké papiere podpisovať. Jeho manželka sa nevie podpísať od obdobia keď mala mozgovú príhodu a je na pol tela ochrnutá. Mozgovú príhodu mala manželka ešte keď bývala doma t.j. predtým ako bola umiestnená do domova dôchodcov. Keď manželke predkladal nejaké dokumenty potom ako manželka bola v domove dôchodcov, táto nechápala už ničomu. Ťažko mohla rozumieť obsahu nejakým listinám od uvedeného obdobia. Keď manželka išla podpísať listiny ohľadne jeho darovania „ona to už vtedy nepochopila“. Nevie či jeho manželka vtedy rozumela prečo jej dával podpisovať túto listinu. Neviem sa vyjadriť k tomu či tieto listiny boli podpisované mojou manželkou v jeden deň.

23. Žalovaný v II. rade pri výsluchu dňa 22.11.2016 uviedol, že ho žalovaný v I. rade oslovil s tým, že nechce ísť do starobinca, a že mu dá majetky, ktoré vlastní, pokiaľ sa o neho postará do smrti a zaopatrí ho. Toto dali aj do darovacej zmluvy. On sa popýtal, čo treba ohľadne darovacej zmluvy zabezpečiť, najskôr sa mal žalovaný v I. rade spýtať manželky, nakoľko mala predkupné právo. On dal v súvislosti s tým zostaviť list ohľadne súhlasu manželky žalovaného v I. rade, či žalovaný v I. rade môže darovať nehnuteľnosť. Povedal žalovanému v I. rade, aby sa poradil s jeho manželkou, či súhlasí s darovaním, žalovaný v I. rade mu v súvislosti s tým povedal, že jeho manželka s darovaním súhlasí a na základe toho žalovaný v II. rade dal spísať darovaciu zmluvu a darovaciu zmluvu dali overiť notárovi, alebo na Mestskom úrade, na matrike. Darovaciu zmluvu potom zaniesol na kataster a kataster na základe tejto zmluvy zapísal vlastníctvo. Písomné vyjadrenie manželky žalovaného v I. rade, t.j .súhlas s darovaním niekde našiel a s niekým ho napísal a toto vyjadrenie dal žalovanému v I. rade, aby to dal jeho manželke prečítať a keď s tým súhlasí jeho manželka, aby to podpísala. Žalovaný v I. rade mu tieto listiny doniesol od jeho manželky podpísané. Nebol prítomný ako jeho manželka tieto listiny podpisovala. Tieto listiny mu žalovaný v I. rade priniesol predtým, ako spisovali darovaciu zmluvu, lebo až na základe toho dali spísať darovaciu zmluvu. Žalovaný v I. rade mu hovoril, že jeho dcéry chceli zobrať späť darovanie. Vie, že mu žalovaný v I. rade hovoril, že jeho manželka chce zobrať späť túto žalobu a že mu povedala, že sa s ním súdiť nechce. Takto mu to povedal žalovaný v I. rade. 24. Svedkyňa V. Š. vo výpovedi uviedla, že žalobkyňa je jej matka, žalovaný v I. rade je jej otec. S otcom asi do roku 2011 vychádzali veľmi dobre. Potom ho začal navštevovať žalovaný v II. rade a vplýval na otca. Preto sa vzťahy medzi nimi zmenili. Otec sa spoznal zo žalovaným v II. rade od doby keď matka ochorela - dostala mozgovú porážku a ostala ochrnutá, bolo to asi v roku 2010. O matku, ktorá ležala v dome v dôsledku choroby sa starali striedavo so sestrou T. a otcom. Asi od roku 2012 sme sa s otcom prestali stretávať lebo on počúval len stále žalovaného v II. rade. Keď sme sa dozvedeli že otec daroval svoju časť domu boli za ním a chceli aby im to vysvetlil a otec sa vtedy rozčúlil. Odvtedy sme sa už nestretli. Keď sa dozvedeli, že otec daroval svoju časť na dome, povedali to mame, matka na to povedala „ čo je blbý“ , dom sa nerozdáva. Mama jej nepovedala že otec by ju informovala že by chcel niečo takéto urobiť s domom. Nesúhlasila by s tým aby sa niečo takéto urobilo. V auguste alebo v septembri 2010 bola matka umiestnená do domova dôchodcov v Holíči z dôvodu že bolo potrebné zabezpečovať o ňu starostlivosť. Otec to vtedy nezvládal a takisto táto starostlivosť bola ťažká v podmienkach uvedeného domu aj zo strany dcér. Otec potom v dome býval sám, oni matku navštevovali v domove každý týždeň. Keď matku umiestňovali do domova dôchodcov, vedela sa podpísať len ľavou rukou a pravú ruku mala ochrnutú ale podpisovala sa vtedy zreteľne a viditeľne. Postupom času sa jej písmo zhoršovalo a ruka sa jej začala triasť. Keď sa matka dozvedela o darovaní domu chcela aby sa dom dostal naspäť. Domáhala sa toho aby sa dom dal naspäť. Splnomocnila sestru aby sa podala žiadosť na súd. Neviem, či sa matka rozprávala s otcom o tom že daroval dom. Nevšimla si, že by a v nejakom období radikálnejšie zmenil jej zdravotný stav.

25. Svedkyňa X. T. vo výpovedi uviedla, že žalobkyňa je jej matka, žalovaný v I. rade je jej otec. Dovtedy kým matka nebola umiestnená v domove dôchodcov, nemali s otcom žiadne problémy. Odvtedy sú vzťahy medzi nimi narušené. Dôvodom narušenia vzťahu s otcom bolo to že tento sa skamarátil zo žalovaným v II. rade. Otec ho spoznal v pohostinstve. Začal ho pozývať k otcovi do domu. A sedeli

v dome alebo pred domov a popíjali vo veľkej miere. Raz zistili cez internet, že otec jeho časť domu daroval. So sestrou išli za matkou do domova dôchodcov a povedali jej to. Matka reagovala tak, že dom sa cudzím ľudom nerozdáva. A povedala ešte že sa chce vrátiť domov. Nepovedala jej, že by otec za ňou bol v súvislosti z darovaním a že by ju o tom informoval. Matka sa vtedy pýtala čo budeme robiť a mala myšlienku že sa chce domov vrátiť. Matka dostala mozgovú príhodu pred 7 rokmi, po jej oslave narodenín. Bola hospitalizovaná asi 2 týždne. Má ochrnutú celú pravú stranu tela, nohu aj ruku, nemôže chodiť. Pravou rukou nemohla ani písať. Keď písala tak ľavou rukou. Zo začiatku jej zdravotný stav bol ako tak, vedela rozprávať a rozpráva s nami aj teraz.

26. Svedkyňa T. Š., vnučka žalobkyne a žalovaného v I. rade uviedla, že so starým otcom je v kontakte a to tak že si občas telefonujeme a teraz boli i neho. Zo stretávaní sa so starou mamou v domove dôchodcov si nevšimla, že by sa v nejakom období nejako zhoršil jej zdravotný stav. Máva chvíľky kedy sa s ňou dá rozprávať a taktiež niekedy hovorí menej. Predo ňou stará matka nepísala. Vie, že pravú ruku má ochrnutú, ľavou rukou sa vie najesť a zrejme sa vie aj podpísať.

27. Právny zástupca žalobkyne pri zhodnotení dokazovania v záverečnej reči uviedol, že bola neplatným spôsobom uzavretá darovacia zmluva medzi žalovanými. Pri uzatváraní prišlo k porušeniu zániku predkupného práva. Podmienky pre predkupné právo sa vzťahujú aj na scudzenie spoločnej veci formou darovania. Po podaní žaloby bola žalovanými predložená výzva na uplatnenie predkupného práva, ktorá však nespĺňala zákonné podmienky pre svoju platnosť. Podmienky pre žalovaného v II. rade boli podstatne výhodnejšie ako podmienky pre žalobkyňu, s čím súdna prax spája neplatnosť ponuky na predkupné práva. Pravdepodobným dôvodom nerovnosti podmienok mohla byť skutočnosť, že túto výzvu vyhotovoval žalovaný v II. rade pre ktorého boli lepšie podmienky. Potom ako v súdnom konaní žalobca upozornil na nerovnosť podmienok a neplatnosť samotnej výzvy na uplatnenie predkupného práva, bolo do spisu doručená výzva na uplatnenie predkupného práva kde bola nerovná podmienka odstránená, navyše podpis žalobkyne sa značne líši. Žalovaný v I. rade na dnešnom pojednávaní uviedol, že žalobkyňa nevedela a nerozumela tomu čo jej žalovaný v I. rade predkladá. Sama žalobkyňa počas svojho výsluchu uviedla, že nemá vedomosť a nevie o tom že by došlo k scudzeniu spoluvlastníckeho podielu. Uvádzala, že nesúhlasí s tým, aby došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu na inú osobu. Výzva ktorá bola na č.l. 300 je irelevantná pretože zjavne nemohla byť podpísaná v ten istý deň ako výzva ktorá sa už nachádzala v spise. Poukázal aj na to, že výzva pod č.l. 300 bola doložená až potom ako bolo poukázané na nedokonalosti tej prvej výzvy. Poukazujeme na koncentráciu súdneho konania keďže druhá výzva bola predložená po 4 rokoch, hoci mala byť k dispozícii od roku 2013. Žalovaný v II. rade sám uviedol že listiny považoval za dokonalé. Tým pádom neexistuje žiaden objektívny dôvod aby pripravil ešte jednu listinu. Navyše ak by sa akceptovala takáto argumentácia znamenalo by to, že účastník si môže pripraviť niekoľko listín k jednému právnemu úkonu a následne by podľa toho ako sa súdne konanie vyvíja predkladal jednotlivé listiny toho istého úkonu. Bolo by to v rozpore zo spravodlivosťou a právnou istotou. K argumentu nesprávne podanej žaloby s poukazom na § 145 Občianskeho zákona poukázal, že § 45 Občianskeho zákona sa týka ohľadne veci patriacich do BSM pričom predmetom súdneho konania je vec ktorá patrí do výlučného vlastníctva žalovaného v I. rade a z toho dôvodu nie je možné toto ustanovenie použiť. Nič na tom nezmení ani skutočnosť že samotná vec je čiastočne vo vlastníctve BSM nakoľko predmetom darovania je výhradne spoluvlastnícky podiel.

28. Právny zástupca žalovaných pri zhodnotení dokazovania v záverečnej reči uviedol, že pred podpísaním darovacej zmluvy boli vyhotovené dve znenia súhlasu s prevodom spoluvlastníckeho podielu, ktoré sú založené v súdnom spise pod č.l. 300 a 306. Žalobkyňa vo svojej výpovedi dňa 23.02.2017 sama uviedla, že rozumela čo bolo v listinách uvedené a nikdy svojmu manželovi nezakázala časť domu predať alebo darovať. Poukázal na právnu nedokonalosť podanej žaloby s tým že v zmysle § 145 Občianskeho zákona zo spoločnou vecou t.j. jednou polovicou rodinného domu nakladajú obaja manželia spoločne, inak by právny úkon bol neplatný. Pričom podľa § 40a Občianskeho zákona ide o relatívnu neplatnosť, z toho dôvodu žalobkyňa sa má domáhať relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým bol súhlas jej manžela udelený za oboch manželov s tým, aby druhý spoluvlastník t.j. žalovaný v I. rade mohol previesť svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu t.j. žalovaného v II. rade. Z dôvodu, že žalobkyňa relatívnu neplatnosť právneho úkonu nikdy nenamietla, tento súhlas sa stal platný, právne perfektný a nemožno hovoriť o tom, že s prevodom nebol daný súhlas druhého spoluvlastníka z dôvodu, že spoluvlastníkmi sú obaja manželia, nielen žalobkyňa. Z uvedených dôvodov považujú celú žalobu za nedôvodnú a navrhujú aby ju súd v plnom rozsahu žalobu zamietol. Uplatnil trov konania.

29. Podľa § 140 Zák. 40/1964 Zb. ( Občiansky zákonník ), ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

30. Podľa § 145 ods. 1, ods. 2 O.Z., bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

31. Podľa § 40a O.Z., ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

32. Podľa § 100 ods. 1, ods. 2 O.Z., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

33. Podľa § 101 O.Z., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

34. Podľa petitu a obsahu žaloby sa jedná o určovaciu žalobu či tu právo je, alebo nie je, v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. Súd z uvedeného dôvodu preto najskôr skúmal, či existuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. Žalobkyňa sa žalobou domáha určenia neplatnosti právneho - darovania spoluvlastníckeho podielu v 1/2 nehnuteľností medzi žalovaným v I. rade a žalovaným v II. rade. Darovanie sa malo uskutočniť ohľadne spoluvlastníckeho podielu v 1/2 nehnuteľností, ktorých druhým spoluvlastníkom v podiele 1/2 v rámci BSM je žalobkyňa ( spolu so žalovaným v I. rade ). Predkupné právo je určitou formou ochrany spoluvlastníka nehnuteľnosti tým, že do určitej miery dáva aktuálnemu spoluvlastníkovi možnosť chrániť sa pred vznikom ďalších spoluvlastníckych práv iným osobám ako aktuálnym spoluvlastníkom nehnuteľnosti. V danom prípade sa jedná zákonné predkupné právo. Dáva mu možnosť rozhodnúť sa získať ďalší spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti namiesto konkrétneho nového možného spoluvlastníka, u ktorého napr. nechce aby bol spoluvlastníkom, resp. má možnosť sa rozhodnúť zväčšiť svoj spoluvlastnícky podiel bez toho, aby sa tak rozhodoval v súvislosti so vzťahmi k iným novým spoluvlastníkom. Upretie tohto práva v rámci predkupného práva môže byť na ujmu spoluvlastníka

- žalobkyne. Žalobkyňa právnym úkonom - darovaním zo strany žalovaného v I. rade mohla stratiť možnosť zväčšiť svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, resp. mohla stratiť možnosť do určitej miery rozhodnúť, kto bude ďalším novým spoluvlastníkom nehnuteľností. Nedá sa vylúčiť, že v prípade, že by žalobca v I. rade chcel darovať svoj spoluvlastnícky podiel inej osobe ako žalovanému v II. rade, svoje predkupné právo by žalobkyňa nevyužila. Pokiaľ však žalobkyňa by nemala takúto možnosť, na uvedenej určovacej žalobe žalobkyňa má naliehavý právny záujem, nakoľko došlo k ukráteniu jej spoluvlastníckych práv a tým ku zhoršeniu jej právneho postavenia ako spoluvlastníka. Touto určovacou žalobou má by vyslovená neplatnosť darovacej zmluvy. Na základe darovacej zmluvy ktorej neplatnosť je predmetom tejto žaloby, bolo zapísané spoluvlastnícke právo v 1/2 k prevádzaným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v II. rade. V prípade vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy, došlo by k zrušeniu zápisu spoluvlastníctva v 1/2 žalovaného k prevádzaným nehnuteľnostiam, ktorých spoluvlastníkom je aj žalobkyňa. Preto podľa názoru súdu u žalobkyne existuje naliehavý právny záujem na tejto žalobe. Právny postavenie žalobkyne po rozhodnutí o tejto žalobe sa stane istejším, čo sa týka určenia, kto je spoluvlastníkom nehnuteľností. Naviac, žalobkyňa by sa nemohla úspešne domáhať určenia, že na základe neplatného právneho úkonu je spoluvlastníkom v 1/2 prevádzaných nehnuteľností ( naďalej ) žalovaný v I. rade, na takúto žalobu by nemala aktívnu legitimáciu.

35. Súd v ďalšom skúmal možnosť žalobkyne domáhať sa neplatnosti právneho úkonu - darovania nehnuteľností medzi žalovaným v I. rade a žalovaným v II. rade z dôvodu obídenia predkupného práva voči žalobkyni, ktorá je bezpodielovou spoluvlastníčkou v 1/2 nehnuteľností. Z listu vlastníctva vyplýva, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou nehnuteľností - rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na parcele C KN č. XXXX a pozemkov v C KN parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 351 m2 a parc. č. XXXX, záhrada o výmere 680 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie V.č, pre obec V.. Jej spoluvlastníctvo je bezpodielové v rámci BSM spolu s bezpodielovým spoluvlastníkom - žalovaným v I. rade. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu v BSM je vo veľkosti 1/2. Z ustanovenia § 136 ods. 2 O.Z. vyplýva, že spoluvlastníctvo môže byť podielové alebo bezpodielové. Preto tak podielový spoluvlastník ako aj bezpodielový spoluvlastník majú rovnaké predkupné právo v zmysle § 140 O.Z., nakoľko uvedené ustanovenie nerozlišuje medzi právami podielového a bezpodielového spoluvlastníka. Preto aj každému spoluvlastníkovi z bezpodielových spoluvlastníkov ( t.j. žalobkyni aj žalovanému v I. rade ) musel byť zo strany žalovaného v I. rade ponúknutý prevádza spoluvlastnícky podiel na uvedených prevádzaných nehnuteľnostiach.

36. Preto danie súhlasu jedného z bezpodielových spoluvlastníkov ( v danom prípade konkludentného súhlasu žalovaného v I. rade - podľa tvrdenia žalovaných ) nemôže byť daním súhlasu aj za druhého bezpodielového spoluvlastníka v zmysle § 145 ods. 1 O.Z. nakoľko sa nejedná o vybavovanie vecí týkajúcich sa nehnuteľností patriacich do BSM (t.j. disponovanie s vecami patriacimi do BSM ). Preto takýto súhlas jedného bezpodielového spoluvlastníka nie je súhlasom aj za druhého bezpodielového spoluvlastníka a nie je možné naň aplikovať relatívnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 40a O.Z. a nie je možné sa dovolávať platnosti takéhoto právneho úkonu z dôvodu márneho uplynutia premlčacej doby na uplatnenie neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Preto je súd názoru, že žalobkyňa v danom prípade nebola povinná na súde napadnúť neplatnosť aj neoprávneného „konkludentného“ súhlas bezpodielového spoluvlastníka - žalovaného v I. rade s prevodom druhej 1/2 spoluvlastníckeho podielu nehnuteľností darovaním žalovanému v II. rade, ktorý mal žalovaný v I. rade urobiť aj za žalobkyňu. Navyše v danom žalobnom petite a aj v dovolaní sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu žalobkyňou zo dňa 18.11.2013 ( č.l. 7) by bolo subsumované napadnutie aj tohto právneho úkonu žalovaného v I. rade.

37. Z ustanovenia § 140 O.Z. vyplýva povinnosť prevádzajúceho spoluvlastníka pred tým, ako prevedie svoj spoluvlastnícky podiel, ponúknuť tento spoluvlastnícky podiel ostatným spoluvlastníkom. Na takéto zákonné predkupné právo sa analogicky vzťahujú ustanovenia § 602 a nasl. O.Z. z dôvodu neexistencie bližšej právnej úpravy zákonného predkupného práva. Povinnosť prevádzajúceho spoluvlastníka sa týka nielen prípadu odplatného prevodu, ale aj bezodplatného prevodu spoluvlastníckeho podielu. Pokiaľ spoluvlastník, ktorému bolo ponúknuté nadobudnúť spoluvlastnícky podiel v rámci predkupného práva, nevyužije toto svoje predkupné právo, spoluvlastnícky podiel možno potom previesť po zániku predkupného práva na inú osobu. Ak podielový spoluvlastník scudzí vec bez toho, aby ju ponúkol ďalšiemu spoluvlastníkovi, nemá to za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, ale oprávnený spoluvlastník má možnosť sa dovolať relatívnej neplatností tejto zmluvy v zmysle § 40a O.Z. Spoluvlastník nemá ponukovú povinnosť voči ostatným spoluvlastníkom, ak ide o prevod spoluvlastníckeho podielu na blízku osobu.

38. Súd v ďalšom skúmal, či žalovaný v I. rade splnil svoje povinnosti podielového spoluvlastníka pri prevode na inú osobu. Súd prejednáva vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou strán tvrdiť určité právne skutočnosti a tieto tvrdené skutočnosti aj dôkazmi v konaní preukázať.

39. Z vykonaných dôkazov nevyplynula skutočnosť, že žalovaný v I. rade a žalovaný v II. rade sú blízke osoby v zmysle § 116 a § 117 O.Z. Z uvedeného dôvodu žalovaný v I. rade mal povinnosť pri prevode svojho spoluvlastníckeho podielu dodržať predkupné právo žalobkyne. Dňa 6.5.2013 darovacou zmluvou ( č.l. 308 ) žalobca v I. rade daroval žalovanému v II. rade rodinný dom súpisné č. XXX s príslušenstvom, postavený na parcele C KN č. XXXX, v podiele 1/2, a pozemky v C KN parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 351 m2 v podiele 1/2 a parc. č. XXXX, záhrada o výmere 680 m2, v podiele 1/2, zapísané na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie V.č, obec V.. Z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že ďalší spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 na uvedených nehnuteľnostiach je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného v I. rade. Uvedenou darovacou zmluvou žalovaný v I. rade daroval žalovanému v II. rade aj ďalšie nehnuteľnosti

- pozemky, žalobkyňa však nebola spoluvlastníčkou týchto ďalších nehnuteľností, takže aj jej žaloba sa

týka neplatnosti darovacej zmluvy len v časti darovania spoluvlastníckeho podielu v 1/2 na rodinnom dome a dvoch k domu prislúchajúcich pozemkov parc. č. XXXX a parc. č. XXXX. Táto skutočnosť vyplýva zo žalobného petitu žaloby, kde sú predmetné nehnuteľnosti špecifikované a špecifikované sú aj darovacou zmluvou a tiež na základe listu vlastníctva ( č.l. 6 ). Darovacia zmluva je pritom na liste vlastníctva nepresne Katastrálnym úradom uvedená zo dňa 13.6.2013, dátum podpisu darovacej zmluvy 6.5.2013 bol zistený zo samotnej darovacej zmluvy (č.l. 308) a o neplatnosti časti tejto darovacej zmluvy súd rozhodoval. 40. Listom zo dňa 18.11.2013, ktorý bol doručený žalovanému v I. rade dňa 21.11.2013 a žalovanému v II. rade dňa 22.11.2013 ( č.l. 7 ) sa žalobkyňa dovolala neplatnosti uvedenej darovacej zmluvy, ktorou žalovaný I. rade daroval žalovanému v II. rade rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na parcele C KN č. XXXX, v podiele 1/2, a pozemky v C KN parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 351 m2 v podiele 1/2 a parc. č. XXXX, záhrada o výmere 680 m2, v podiele 1/2, zapísané na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie V., obec V.. Dôvod uplatnenia neplatnosti darovania uviedla, že žalovaný v I. rade pred darovaním neponúkol svoj spoluvlastnícky podiel žalobkyni ako spoluvlastníčke nehnuteľností. Žalobkyňa sa dovolala neplatnosti darovacej zmluvy v zákonnej trojročnej lehote v zmysle § 101 O.Z. a taktiež žalobu podala dňa 11.2.2013 taktiež v trojročnej lehote na podanie takejto žaloby.

41. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný v I. rade jej neumožnil uplatniť predkupné právo na spoluvlastnícky podiel v 1/2 predmetných nehnuteľností, tento jej pred darovaním neponúkol prevádzaný podiel na odkúpenie. Uviedla že žalovaný v I. rade - jej manžel od nej nepýtal súhlas na predaj, resp. darovanie jeho časti domu. Keby jej manžel chcel dom niekomu darovať, nesúhlasila by s tým. Manžel jej nedal podpísať nejakú listinu ohľadne domu. Nezakázala svojmu manželovi aby predal alebo daroval svoju časť domu. Žalovaný tvrdil, že s manželkou sa rozprával o darovacej zmluve, bolo to asi pred rokom, už si nepamätá kedy. Jeho manželka mu povedala „že dobre“, že aby sa o neho mal kto postarať. O darovaní domu s manželkou rozprával, keď bola v domove dôchodcov a tam ona podpísala, „že to môže dať“, povedala: „urob si ako chceš“. On jej predtým povedal, že nechce ísť do Domova dôchodcov. Pri tomto rozhovore jej aj povedal, komu chce dom dať. Nedával manželke žiadnu lehotu, aby si premyslela niečo v tejto súvislosti. Jeho manželka vtedy aj niečo podpisovala, nevie čo to bolo. Jeho manželka „prehliadala“ uvedenú listinu, ale nevie či vedela čo to je. Čítať to mohla čítať, ale nevie či si pamätala obsah. On videl, ako uvedený doklad jeho manželka podpisuje. Nevedel sa vyjadriť k tomu či listiny - ponuku na uplatnenie predkupného práva boli podpisované jeho manželkou v jeden deň. Žalovaný v I. rade a v II. rade súdu nepredložil ako dôkaz listinu (podpísanú žalobkyňou), ktorou by žalobkyňa dala žalovanému v I. rade súhlas k tomu, aby previedol jeho spoluvlastnícky podiel v 1/2 predmetných nehnuteľností na inú osobu - tak ako to žalovaný v I. rade uviedol vo svojej výpovedi. Dve listiny datované dňom 27.2.2013 ( č.l. 300 a č.l. 306 ) nie sú listinami, ktorými by žalobkyňa dala žalovanému v I. rade súhlas s darovaním spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach.

42. Žalovaný v I. rade ako dôkaz na preukázanie urobenia ponuky na využitie predkupného práva na prevádzaný spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam založil do spisu až dňa 30.5.2017 listinu s dátumom 27.2.2013 ( č.l. 300 ), ktorou žalovaný v I. rade žalovanej oznamuje, že chce darovať človeku, ktorý sa o neho stará 1/2 spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach. Zároveň jej oznamuje, že má možnosť využiť predkupné právo k týmto nehnuteľnostiam do dvoch mesiacov od doručenia tento listiny. Na listine je uvedené, že listinu prevzala: H. R. v V. dňa XX.X.XXXX, podpis uvedený pri uvedenom mene je roztrasený, veľmi podobný podpisom žalobkyne zo dňa 13.8.2014. Uvedená listina neobsahuje bližšie podmienky využitia predkupného práva, t.j. za akú sumu má možnosť žalobkyňa odkúpiť ponúkaný spoluvlastnícky podiel, resp. bližšie podmienky vyplatenia kúpnej ceny, resp. či je jej ponúkaný uvedený spoluvlastnícky podiel v rámci predkupného práva darom - bezodplatne. Taktiež žalovaný v I. rade ako dôkaz na preukázanie ponuky na využitie predkupného práva predložil dôkaz dňa 30.5.2017, listinu s rovnakým dátumom 27.2.2013 ( č.l. 306 ), ktorou žalovaný v I. rade žalovanej oznamuje, že chce darovať človeku, ktorý sa o neho stará 1/2 spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach. Zároveň jej oznamuje, že má možnosť využiť predkupné právo k týmto nehnuteľnostiam do dvoch mesiacov od doručenia tento listiny a odkúpiť spoluvlastnícky podiel za sumu 4.990 eur v hotovosti. Na listine je uvedené, že listinu prevzala: H. R. v V. dňa 27.2.2013, podpis uvedený pri uvedenom mene je nečitateľný a odlišný od podpisu na listine č.l. 300. Taktiež písmo uvedených listín je odlišné. Aj podpisy na uvedených listinách pri mene žalovaného v I. rade sú odlišné.

43. Súd je názoru, že listina zo dňa 27.2.2013 na č.l. 300 neobsahuje všetky potrebné náležitosti ponuky na uplatnenie predkupného práva. Tým že na tejto listine nie sú uvedené bližšie podmienky predkupného práva ako kúpna cena, resp. splatnosť a forma úhrady, takáto listina je neurčitá a môže uviesť oprávnenú osobu do omylu a odradiť ju od uplatnenia predkupného práva. Z uvedeného dôvodu je táto listina ako ponuka predkupného práva čo sa týka obsahu neplatná a touto listinou nie je možné platne ponúknuť predkupné právo spoluvlastníkovi s možnými následkami neuplatnenia predkupného práva oprávnenou osobou. Táto listina obsahuje aj nečitateľný podpis pri mene žalobkyne, ktorý je však úplne odlišný od podpisu, ktorým sa mala žalobkyňa podpísať na obdobnú listinu ( č.l. 306 spisu ) v ten istý deň, t.j. dňa 27.2.3013. Podpis pri mene žalobkyne na listine na č.l. 300 má charakteristiky trasu ruky, súvisiaceho so zdravotným stavom žalobkyne po mozgovej príhode a takýto stav sa prejavoval u žalobkyne pri podpise zápisnice dňa 13.8.2014. Znalkyňa v znaleckom posudku konštatovala, že strata schopnosti písať písmom ako pred zhoršením zdravotného stavu je nevratná. Takže minimálne od 13.8.2014 sa žalobkyňa podpisuje roztraseným písmom. Preto listinu s dátumom 27.2.2013 na č.l. 300 spisu mohol dať žalovaný v I. rade podpísať žalobkyni až po dni spisovania zápisnice súdom, t.j. po 13.8.2014. Z uvedeného vyplýva, že touto listinou žalovaný v I. rade riadne a včas neponúkol žalobkyni možnosť využiť predkupné právo.

44. Čo sa týka listiny o ponuke predkupného práva s dátumom 27.2.2013 založenej do spisu na č.l. 306, táto listina z rovnakého dňa obsahuje úplne iný podpis pri mene žalobkyne ako je na listine č.l. 300. Je absolútne nepravdepodobné, aby sa jedna osoba ( žalobkyňa ) v ten istý deň a pri tej istej príležitosti rozhovoru so žalovaným v I. rade o jeho zámere darovať svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, podpísala na listinách úplne odlišne. Z toho vzniká veľká pochybnosť, či podpis na tejto listine patrí žalobkyni a tiež to, či bol tento podpis na túto listinu realizovaný dňa 27.2.2013, t.j. pred darovaním nehnuteľností. Táto pochybnosť vyplýva aj zo skutočnosti potvrdenej znaleckým posudkom z písmoznalectva č. 10/2015, že práve žalovaný v I. rade doručoval do spisu v tomto súdnom konaní listinu zo dňa 23.5.2014 ( č.l. 41 spisu ) - späťvzatie žaloby a listinu zo dňa 17.10.2014 ( č.l. 101 spisu ) - odvolanie splnomocnenia, ktoré mala podľa neho pred ním podpísať žalobkyňa, pričom znalecký posudok určil, že podpisy na uvedených listinách nie sú pravými podpismi žalobkyne a pravdepodobne tieto podpisy vyhotovil žalovaný v I. rade. Na základe uvedeného žalovaný v I. rade jednoznačne manipuloval s podpismi žalobkyne na spomínaných listinách a s veľkou pravdepodobnosťou manipuloval aj s podpismi žalobkyne na predmetných listinách č.l. 300 a č.l. 306. Žalovaní v I. rade a v II. rade v konaní nepreukázali, že podpis na uvedených listinách s ponukou predkupného práva, je podpisom žalobkyne a že by žalobkyňa podpísala uvedené listiny dňa 27.2.2013, t.j. pred darovaním spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach zo strany žalovaného v I. rade. Žalovaný v I. rade taktiež vo svojej výpovedi uviedol, že s manželkou sa rozprával o darovacej zmluve asi pred rokom, už si nepamätá kedy ( čo zodpovedá roku 2016 ) a to podporuje pochybnosť, že by ponúkol predkupné právo žalobkyni pred darovaním nehnuteľností v roku 2013.

45. Uvedený skutkový záver potvrdzuje aj výpoveď svedkyne V. Š., z ktorej vyplýva že keď sa so sestrou dozvedeli že otec daroval svoju časť domu a túto skutočnosť povedali matke - žalobkyni, tá na to uviedla „čo je blbý“, dom sa nerozdáva. Mama jej nepovedala že by ju žalovaný v I. rade informoval, že by chcel niečo takéto urobiť s domom. Nesúhlasila by s tým aby sa niečo takéto urobilo. Keď sa matka dozvedela o darovaní domu, chcela aby sa dom dostal „naspäť“. Obdobne z výpovede svedkyne X. T. vyplýva, že keď zistili cez internet, že otec jeho časť domu daroval, so sestrou išli za matkou do domova dôchodcov a povedali jej to. Matka reagovala tak, že povedala, že dom sa cudzím ľudom nerozdáva. Takéto prejavy žalobkyne sú evidentne prejavom nesúhlasu žalobkyne s predovod spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach zo strany žalovaného v I. rade.

46. Súd je názoru, že z týchto dôkazov vyplýva, že žalovaný v I. rade neponúkol žalobkyni predkupné právo na ním prevádzaný spoluvlastnícky podiel v 1/2 predmetných nehnuteľností. Listiny s ponukou na využitie predkupného práva s dátumom 27.2.2013 na č.l. 300 a č.l. 306 žalovanej neboli doručené dňa 27.2.2013, t.j. pred uzavretím darovacej zmluvy zo dňa 6.5.2013 medzi žalovaným v I. rade ako darcom a žalovaným v II. rade ako obdarovaným. Tieto skutočnosti žalovaní v I. a II. rade nepreukázali. Nepreukázali žiadnym spôsobom ani nimi tvrdenú skutočnosť, že žalobkyňa súhlasila s tým, aby žalovaný v I. rade spoluvlastnícky podiel v 1/2 na predmetných nehnuteľnostiach daroval žalovanému v II. rade, tak ako to tvrdil žalovaný v I. rade. Navyše, pokiaľ by žalobkyňa súhlasila s takýmto prevodom - darovaním, žalovaní by si túto skutočnosť mohli dať potvrdiť zo strany žalobkyne podpisom listiny, ktorá by obsahovala súhlas s takýmto darovaním.

47. Z uvedeného vyplýva, že pred prevodom spoluvlastníckeho podielu v 1/2 predmetných nehnuteľností žalovaný v I. rade neponúkol žalobkyni ako spoluvlastníčke na nadobudnutie prevádzaný spoluvlastnícky podiel na v petite uvedených nehnuteľnostiach. Tým nesplnil zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 140 O.Z., t.j. povinnosť prevádzajúceho spoluvlastníka pred tým, ako prevedie svoj spoluvlastnícky podiel, ponúknuť tento spoluvlastnícky podiel ostatným spoluvlastníkom. Potom jeho právny úkon - darovanie a tým aj darovacia zmluva v časti darovania predmetných nehnuteľností ( ktorých spoluvlastníčkou je aj žalobkyňa ), sa stali relatívne neplatnými. Žalobkyňa sa v zákonnej lehote dovolala relatívnej neplatností darovacej zmluvy a to voči obidvom účastníkom zmluvy ( žalovaným v I. a II. rade ) v zmysle § 40a O.Z. Dovolaním sa relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy sa uvedená darovacia zmluva stala neplatnou v časti týkajúcej sa nehnuteľností, ktorých spoluvlastníkom je aj žalobkyňa, čo súd aj určil na základe žaloby žalobkyne.

48. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania voči žalovaným, pretože mala v konaní plný úspechu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

51. Súd rozhodol o povinnosti žalovaných v I. a II. rade zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Skalica titulom náhrady trov štátu sumu 758,48 eur. Trovy štátu v tomto konaní vznikli v súvislosti s priznanou a zaplatenou odmenou znalca za výkon znaleckej činnosti - znalecký posudok z odboru písmoznalectvo č. 10/2015, pričom z rozpočtových prostriedkov súdu bola hradená suma vo výške 758,48 eur na základe uznesenia č. k. 5C/434/2013-182 zo dňa 29.9.2015, keďže predpísaný preddavok na úhradu odmeny súdneho znalca zaplatený stranami sporu nebol. Keďže výsledok konania vo veci samej je taký, že neúspešní boli v konaní žalovaní, sú povinní uhradiť trovy konania štátu vo výške 758,48 eur. Pri vyhlásení rozsudku došlo ku zrejmej nesprávnosti v určení výšky trov znaleckého dokazovania, preto v rozsudku súd tieto trovy upresnil.

52. Nakoľko žalobkyňa bola uznesením č.k. 5C/434/2013-35 zo dňa 6.3.2014 oslobodená od platenia súdneho poplatku, súd uložil žalovaným v I. a II. rade na základe § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby a to podľa pol. č. 1 písm. b) sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch v sume 99,50 eur z dôvodu, že súd žalobe žalobkyne vyhovel.

53. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. (§ 29 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z.).