Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/35/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Q. O., dieťa matky: Y. Q., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. č. X, prechodne bytom XXX XX O. O. č. XXX a otca: B. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F., N. S. XXXX/X, zastúpený splnomocneným advokátom Mgr. Miroslavom Pavlíkom, so sídlom Advokátska kancelária 915 01 Nové Mesto nad Váhom, Podjavorinskej 1922/9, o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca zo dňa 29.03.2017 proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš číslo konania 12P/116/2016-197 zo dňa 28.02.2017, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca maloletého dieťaťa na zníženie jeho vyživovacej povinnosti, naposledy určenej rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 9P/84/2012-55 zo dňa 19.09.2012, ktorým mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého A. B. sumou 100 eur mesačne. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že mal z pripojených listinných dôkazov za nesporné, že v čase rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu dosahoval otec u vtedajšieho zamestnávateľa spoločnosti M. X. s.r.o. so sídlom v F. priemerný mesačný čistý príjem v sume 1.288 eur. Otec mal ešte vyživovaciu povinnosť k ďalším štyrom maloletým deťom pochádzajúcich z predchádzajúceho manželstva. Matka maloletého v danom čase poberala rodičovský príspevok a prídavky na maloleté dieťa spolu vo výške 310 eur mesačne. Žila v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a maloletý navštevoval v tom čase materskú škôlku. Za súčasného stavu mal súd preukázané, že otec maloletého je od 1. 9. 2016 zamestnaný v spoločnosti A., a.s. so sídlom v W. s priemerným čistým mesačným príjmom 800 eur. Naďalej má vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom

- A., narodenej XX. XX. XXXX, H., narodenom XX. XX. XXXX a P., narodenom XX. XX. XXXX spolu vo výške 270 eur mesačne. Taktiež má vyživovaciu povinnosť k plnoletej C. vo výške 140 eur mesačne. Okrem toho mu pribudla vyživovacia povinnosť k manželke L. B., narodenej XX. XX. XXXX, s ktorou uzatvoril manželstvo dňa XX. XX. XXXX. Z uvedeného manželstva otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej A., narodenej X. X. XXXX a k maloletej A., narodenej X. X. XXXX. Predchádzajúci pracovný pomer u zamestnávateľa spoločnosti M. X. s.r.o. so sídlom v F. skončil otec na základe dohody dňa 15. 06. 2016. Súd však mal z oznámenia uvedenej spoločnosti zo dňa 23.01.2017 informáciu, že sa tak stalo z dôvodu nedostatočného pracovného nasadenia a nedostatočnej aktivity otca u predmetného zamestnávateľa. Podľa vyjadrenia otca sa tak však stalo z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu, nakoľko bol často chorý a v dôsledku toho potom aj pracovne neschopný. Súd mal ďalej zo správy obvodného doktora otca P.. P. C., so sídlom ambulancie v F. zistené, že v priebehu roku 2016 otec navštívil jeho ambulanciou 18 krát, pracovne neschopný bol počas roka 2016 len v období od 27. 01.

do 19. 02. 2016 pre zápalové ochorenie horných dýchacích ciest. Väčšina ostatných návštev súvisela s akútnymi ochoreniami dýchacích ciest a hnačkovými ochoreniami. Otec uviedol, že spláca niekoľko úverov a to s mesačnou splátkou vo výške 101 eur a s mesačnou splátkou vo výške 142,20 eur. Ďalej mal súd preukázané zo zmluvy uzatvorenej medzi J., I. M. X., a.s. F., že manželka otca s uvedenou bankou uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 19.10.2016 a to za účelom refinancovania siedmych úverov s výškou úveru 10 808,78 eur. Manželka otca je toho času na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 euro a rodinné prídavky na 2 maloleté deti vo výške 47,04 eur mesačne. Súd pri rozhodovaní taktiež zohľadnil výšku mesačných výdavkov vyčíslených otcom za nájomné vo výške 196 eur mesačne, dodávku elektrickej energie 51 eur mesačne, dodávku plynu 7 eur mesačne, internet vo výške 20 eur mesačne a výdavky v súvislosti s dochádzkou za prácou vo výške 200 eur mesačne. Ďalej mal súd prvej inštancie listinne preukázané zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v F., že otec bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 24. 06. 2016 zo 07. 07. 2016. Bol vyradený na základe nespolupráce. Matka maloletého bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nezamestnaná, predtým pracoval v spoločnosti I. U. O. na pracovnú zmluvu v období od 06. 10. 2015 do 30. 06. 2016 ako F., pričom tento pracovný pomer bol z jej strany ukončený výpoveďou z dôvodu, že maloletý A. trpel zdravotnými problémami, ktoré si vyžadovali podľa tvrdenia matky jej prítomnosť a zamestnávateľ jej nebol ochotný poskytnúť dovolenku v tomto rozsahu. Ďalej matka na základe dohody o vykonaní práce pracovala v uvedenej spoločnosti od 18. 07. 2016 do 30. 09. 2016 a od 01. 10. 2016 do 31. 12. 2016. Matka v súčasnosti poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 60 eur mesačne, rodinné prídavky na maloletého vo výške 23,50 eur a výživné od otca maloletého vo výške 100 eur mesačne. Býva spolu s maloletým v spoločnej domácnosti so súčasným priateľom v prenajatom byte. Maloletý A. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie navštevoval X. ročník základnej školy v Q., kde mu matka pravidelne uhrádza poplatky za obedy vo výške 15 až 20 eur mesačne. Po takto zistenom skutkovom stave súd skúmal, či bola splnená hmotnoprávna podmienka v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine a to také zmeny pomerov, ktoré vyžadujú zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie porovnaním okolností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu v predchádzajúcom období so súčasnými okolnosťami dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je nedôvodný. Súd predovšetkým poukázal na skutočnosť, že otec predchádzajúci výhodnejší pracovný pomer u zamestnávateľa spoločnosti M. X., s.r.o. F. skončil dohodou, čo súd vyhodnotil v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine tak, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Zamestnávateľ uviedol, že pracovný pomer bol skončený z dôvodu nedostatočného pracovného nasadenia a nedostatočnej aktivity. Na strane otca neboli však zistené žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili vykonávať prácu u tohto zamestnávateľa. Súd poukázal na to, že u tohto zamestnávateľa otec pracoval od roku 2010, pričom dosahoval čistý mesačný príjem takmer 1300 eur a vzhľadom na počet vyživovacích povinností, ako aj na svoje úverové aj exekučné zaťaženie, mal k otázke skončenia tohto pracovného pomeru pristupovať s väčšou zodpovednosťou. Taktiež súd konštatoval, že má za to, že sa otec vzdal výhodnejšieho majetkového prospechu aj vtedy, keď pre nespoluprácu bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie, nakoľko sa bez dôležitého dôvodu nedostavil na úrad práce a zanikol mu tak nárok na podporu v nezamestnanosti. Podľa prepočtu za obdobia, v ktorých by mal nárok na podporu v nezamestnanosti, by otec mal nárok na podporu v nezamestnanosti vo výške 1200 eur, pričom mu bola reálne vyplatená podpora vo výške 190,62 eur. Súd ďalej uviedol, že taktiež pokiaľ manželka otca uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 19. 10. 2016, v ktorej sa okrem iného zaviazala, aby časť poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 1741 eur bola použitá na úhradu poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver, aj túto skutočnosť súd vyhodnotil tak, že otec sa v podstate vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho majetkového prospechu. Súd taktiež poukázal na znenie ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého vyživovacia povinnosť má prednosť pred všetkými dobrovoľnými finančnými záväzkami rodičov voči fyzickým a právnickým osobám, teda aj úvery a pôžičky. Vyživovacia povinnosť rodiča je jeho prvoradou povinnosťou a nie je možné sa jej zbaviť s odkazom na iné finančné záväzky, pretože jej splnenie má prednosť pred nimi. Súd ďalej uviedol, že pokiaľ otec v konaní argumentoval tým, že matka sa bez náležitého dôvodu vzdala svojho zamestnania, v tomto konaní na túto skutočnosť súd nemôže prihliadať, pretože síce je pravdou, že matka sa vzdala bez náležitého dôvodu svojho výhodnejšieho zamestnania, avšak na toto by súd mohol prihliadať v konaní, pokiaľ by sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloletého. Maloletý A. je už starší, má X rokov a navštevuje základnú školu, s ktorou má matka nesporne zvýšené finančné výdavky na zakupovanie školských potrieb, školských pomôcok a obedov v školskej jedálni. Taktiež mal súd z predložených lekárskych správ preukázané, že zdravotný stav maloletého nie je síce vážny, je stabilizovaný, avšak matka má nesporné finančné výdavky v súvislosti s cestovaním na pravidelné lekárske kontroly k jednotlivým lekárom špecialistom. Okrem toho

matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému výkonom svojej osobnej starostlivosti. Naproti tomu otec sa o maloletého nezaujíma, nekontaktuje ho, nad rámec výživného ničím neprispieva. Taktiež súd v odôvodní rozsudku poznamenal, že otec fajčí v priemer jednu krabičku cigariet za 2 až 3 dni, čo je 30 eur mesačne. Z ohľadom na tieto závery potom súd prvej inštancie návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti voči maloletému A. zamietol ako nedôvodný. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal otec maloletého dieťaťa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že prvoinštančný súd na základe vykonaného dokazovania dospel v mnohých prípadoch k nesprávneho právneho posúdenia veci. Za takéto najzávažnejšie pochybenie súdu otec považuje jeho záver o subsumovaní skončenia pracovného pomeru otca pod ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, teda, že sa otec bez vážneho dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 15. 6. 2016 uvádza odstupné, ktoré bolo otcovi vyplatené, pričom termín odstupné a jeho vyplatenie je v pracovnom práve viazané výlučne na skončenie pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, ide teda výlučne o zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti a o organizačné zmeny, nadbytočnosť zamestnanca. Tvrdenia zamestnávateľa o nedostatočnom pracovnom nasedení sa vzhľadom na uvedenú dohodu zdá mätúce a navyše správa bývalého zamestnávateľa nie je podpísaná žiadnym z priamych nadriadených otca. Otec nikdy nedostal napomenutia pre porušenie pracovnej disciplíny. Otec uviedol dôvod skončenia predchádzajúceho pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov, ktorý dôvod súd neakceptoval a súd sa ho snažil konfrontovať s tvrdeniami zamestnávateľa. Ak však niekto navštívi všeobecného lekára v roku 2016 až 18 krát, nie je to zrejme predpokladom ideálneho zdravotného stavu. Otec preto tvrdí, že skončenie pracovného pomeru mu bolo ponúknuté zamestnávateľom bez žiadosti otca a práve v čase, keď sa vrátil z dočasnej pracovnej neschopnosti späť do zamestnania ako zdravotne spôsobilý. Ak by však otec neuzatvoril dohodu o skončení pracovného pomeru, dostal by výpoveď z pracovného pomeru, čo je podľa Zákonníka práce pre zamestnanca menej finančne výhodné. Je teda zrejmé, že sa otec v žiadnom prípade nevzdal výhodnejšieho zamestnania alebo príjmov. Rovnako otec v odvolaní poukázal na mylnosť zistení súdu ohľadom poskytnutých finančných prostriedkov zo spotrebiteľského úveru, ktorý uzatvorila manželka otca s J. a to ohľadom výšky 1 741 eur, ktorá časť bola použitá na úhradu poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver. Súd túto skutočnosť vyhodnotil ako vzdanie sa výhodnejšieho majetkového prospechu. Na druhej strane sa však súd vôbec nezaoberal skutočnosťou, koľko úverov bolo refinancovaných a či dôjde k úspore nákladov v dôsledku prefinancovania predchádzajúcich úverov a to aj napriek vynaloženiu sumy 1741 eur určenej na úhradu poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver. Záver súdu o vzdaní sa výhodnejšieho majetkového prospechu otca nie je preto založené na žiadnom dôkaze vykonanom v priebehu konania. Okrem uvedeného otec poukázal na skutočnosť, že sa musí podieľať na plnení ostatných vyživovacích povinností. Okrem toho mal súd prihliadnuť aj na vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania zo strany matky maloletého. Otec následne v odvolaní opätovne uviedol výšky vyživovacích povinností, ktoré má k svojim ostatným maloletým deťom a uviedol, že je zrejmé, že aj 2 deti staršie ako maloletý A. majú nižší nárok na výživné. Okrem toho na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že pri predchádzajúcom rozhodnutí vo veci určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému A. súd vychádzal zo skutkových zistení, ktoré neboli pravdivé a to ohľadom tvrdenia matky, že žije v sociálnom byte. V priebehu konania bolo preukázané, že predmetný byt, v ktorom matka dlhodobo žije s partnerom, bol pridelený jej partnerovi na základe nájomnej zmluvy zo strany obce, teda nejde o sociálny byt a ani náklady na zdravotnú starostlivosť neboli potrebné vynakladať v takej výške, ako matka deklarovala a ako vyplynulo z lekárskych správ. Tieto skutočnosti súd nezohľadnil. Na základe toho potom otec dieťaťa navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s jeho návrhom na zníženie výživného na maloletého A. na mesačne sumu 50 eur vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky.

3. Matka maloletého dieťaťa v celom rozsahu súhlasí s rozhodnutím súdu. Otec odkedy opustil spoločnú domácnosť neprejavil o maloletého žiadny záujem, nad rámec výživného ničím neprispieva a svoju vyživovaciu povinnosť neplní podľa toho, ako mu bola určená rozsudkom súdu. Návrh na zníženie výšky výživného už podáva druhýkrát za minulý rok. Otec maloletého nikdy neplatí pravidelne výživné, to znamená, že síce zaplatí, ale nikdy nie včas tak, ako to má stanovené rozsudkom. Za mesiace február, marec a apríl 2017 zaplatil výživné až dňa 18. 04. 2017 vo výške 300 eur mesačne, z čoho matka usudzuje, že nie je na tom finančne až tak zle, keď je schopný naraz zaplatiť 300 eur a zároveň

ho nezaujíma, či v mesiacoch, keď výživné neuhradil, mal maloletý zabezpečené všetky potreby. Matka taktiež poznamenala v súvislosti s prebiehajúcimi exekúciami otca, že pokiaľ by si predmetné vyživovacie povinnosti plnil včas a riadne, určite by nedošlo k exekúcii. Otec maloletého sa svojím nerozvážnym konaním dostáva do existenčných problémov a snaží sa o zníženie výživného. Mal však v rukách nemalé finančné prostriedky za predaj rodinného domu v roku 2015 vo výške 46 000 eur a kúpil nové auto. Pokiaľ si neplní vyživovaciu povinnosti ani k ostatným svojim maloletým dieťa včas, toto svedčí o jeho nezodpovednom prístupe k všetkým svojim deťom, s ktorými nežije v spoločnej domácnosti. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca zdôraznila, že od posledného rozhodnutia sa zmenili okolnosti na strane maloletého, tento začal navštevovať základnú školu, čím vznikli ďalšie výdavky. Vzhľadom na jeho nepriaznivý zdravotný stav, ale aj na skutočnosť, že sa maloletému nemal kto venovať, bola nútená ukončiť pracovný pomer u svojho zamestnávateľa. Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že súd posudzoval výlučne len jeho vyživovaciu povinnosť a na ostatné neprihliadal, matka uviedla, že predmetné konanie sa týka len maloletého A. a preto niet dôvod, aby sa súd v tomto konaní zaoberal ostatnými vyživovacími povinnosťami otca. Bývalý zamestnávateľ otca súdu oznámil, že pracovný pomer bol skončený dohodou z dôvodu nedostatočného pracovného sedenia a nedostatočnej aktivity otca maloletého, tento nijakým spôsobom nepreukázal, že otec mal v predchádzajúcom zamestnaní zdravotné problémy, ktoré mu nedovoľovali pracovať. Tvrdenie otca, že v roku 2006 navštívil lekára 18 krát, ešte nepotvrdzuje to, že otec maloletého by mal byť obmedzený pri výkone akejkoľvek práce. Matka taktiež poukázala na výpisy z účtov otca, preukazujúcich pravidelné zakupovanie cigariet a z ktorých výpisov je zrejmé, kedy a koľko cigariet nakúpil. Otec hovoril o nepriaznivom zdravotnom stave, avšak na cigarety dáva podľa názoru matky približne odhadom mesačne sumu 84 až 90 eur, ktorá sa rovná mesačnej platbe na výživné na maloletého A.. Pokiaľ otec maloletého poukázal na svoje ďalšie vyživovacie povinnosti k trom maloletým deťom a jedno plnoleté, matka maloletého A. uviedla, že si musel byť vedomý toho, čo všetko obnáša výchova a starostlivosť o deti. Keďže sa aktuálne stará len o svoje 2 maloleté dcéry pochádzajúce zo súčasného manželského vzťahu, musí si byť vedomý toho, že aj ostatným deťom je otec a keďže je všetka starostlivosť ponechávaná matke, táto sa so svojou osobnou starostlivosťou podieľa na výchove a výžive. Nie je namieste ani poukazovať na svoje ostatné platby - internet a telefónne poplatky, rôzne úvery v nemalých výškach a dokonca na úver, na ktorom sa podľa jeho tvrdenia mala podieľať jeho sestra vo výške 101 eur mesačne. Okrem toho podľa názoru matky otec maloletého žije nadštandardným životom ako to prezentuje na sociálnej sieti. Výživné na maloleté dieťa je prednostná záležitosť. Matka s maloletým dieťaťom tiež majú výdavky a tiež má zdravotné problémy, ktoré však vôbec nesúvisia s výživou maloletého dieťaťa. Preto sa matka domnieva, že otec maloletého musí mať dostatok finančných prostriedkov, keďže sa v konaní o zníženie výživného dal zastúpiť advokátom, čo podľa jej zistenia tiež nie je nezanedbateľná finančná suma. Na základe uvedeného matka maloletého navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu otca nevyjadril.

5. Otec maloletého reagoval na vyjadrenie matky k jeho odvolaniu a považuje ho za podanie, ktoré obsahuje množstvo účelových a skresľujúcich tvrdení, ktorých jediným cieľom je snaha matky o potvrdenie predmetného rozsudku zo strany odvolacieho súdu. Pokiaľ matka argumentuje, že by súd mal posudzovať výlučne len jednu vyživovaciu povinnosť a na ostatné neprihliadať, otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky dal do pozornosti ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine. Plnenie vyživovacej povinnosti k ostatným maloletým deťom sú výdavky, ktoré z hľadiska hierarchie majú rovnaké postavenie ako plnenie záväzku otca na platenie výživného na maloletého A.. Jednoznačne ide teda o výdavky, ktoré je potrebné vynaložiť a súd preto na ne musí prihliadať. Pokiaľ matka argumentuje, že nie je na tom otec finančne tak zle, pokiaľ je schopný naraz zaplatiť 300 eur na zameškané výživné, otec poznamenal, že v mesiacoch, keď výživné nehradil, bol uznaný za dočasne práceneschopného, v dôsledku čoho mu poklesol príjem. Doplatenie výživného bolo možné len na základe obmedzenia iných výdavkov a v dôsledku predaja vlastného hnuteľného majetku. Predaj vlastného hnuteľného majetku za účelom dosiahnutia platobnej schopnosti zo strany otca je realizované už dlhodobejšie. Pokiaľ matka poukázala na finančné prostriedky vo výške 46 000 eur, otec uviedol, že tieto finančné prostriedky síce nadobudol, ale musel vyplatiť z nich zostatok úveru v banke vo výške približne 20 000 eur, zaplatiť poplatok realitnej kancelárii vo výške 2500 eur a približne za 15 000 eur si kúpil motorové vozidlo. Toto motorové vozidlo však musel neskôr predať. V súčasnosti otec nemá inú možnosť, ako predávať veci, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné pre život za účelom riadneho plnenia svojich záväzkov. Pokiaľ matka argumentuje vo vyjadrení, že žije dieťa výlučne v jej osobnej starostlivosti, otec poukazuje na rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9P/84/2012, ktorým bol do jej osobnej starostlivosti maloletý zverený.

Otec sa vyjadril opätovne aj k tvrdeniu matky, že skončila predchádzajúci pracovný pomer z dôvodu zdravotných problémov syna, čo bolo z lekárskej správy vyvrátené. Ak teda mohla matka pracovať počas obdobia, keď chodil maloletý do škôlky a mal bývať údajne chorý, nie je jasný dôvod otcovi, pre ktorý nemôže pracovať v čase, keď chodí do školy a to aj napriek skutočnosti, že po ukončení vyučovania má aj podľa jej vyjadrenia zabezpečenú školskú družinu. Matka nepredložila žiaden dôkaz o tom, či si hľadá aspoň pracovné miesto s čiastočným úväzkom. Otec opätovne zdôraznil, že pokiaľ ide o jeho predchádzajúci pracovný pomer, nikdy nechcel skončiť pracovný pomer v spoločnosti M. X., s.r.o. a zo strany zamestnávateľa bola otcovi predložená na podpis dohoda o skončení pracovného pomeru a bolo mu vyplatené odstupné, ktoré v zmysle Zákonníka práce sa viaže výlučne na dôvody skončenia pracovného pomeru podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. a/ a b/ Zákonníka práce. Na základe súdom zabezpečených dôkazov bolo zistené, že otec navštívil svojho lekára v priebehu roku 2016 celkovo 18 krát. Je potom zarážajúce, že matka spochybňuje jeho zdravotný stav. Otec poukázal na tvrdenie matky, že na maloletého musí vzhľadom na jeho zdravotný stav mesačne vynakladať sumu 50 eur, neskôr sa toto tvrdenie zmenilo len na sumu 30 eur, pričom na základe zabezpečených listinných dôkazov súdom bolo zistené, že tieto výdavky sú len vo výške 0,75 eur mesačne na zabezpečenie liekov na Y.. V závere vyjadrenia potom otec zhrnul, že v danom konaní je nevyhnutné zohľadniť, že v dôsledku straty zamestnania mu poklesol jeho čistý mesačný príjem z 1240 eur na sumu 800 euro, prihliadať na existujúce 7 vyživovacích povinností, pričom nemožno opomenúť ani vyživovaciu povinnosť na manželku, taktiež na skutočnosť, že matka je dobrovoľne nezamestnanou osobou, pričom si prácu nehľadá a na zavádzajúce tvrdenia matky ohľadom pridelenia nájomného bytu a neúmerných výdavkov na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti matky na maloletého. Otcovi sa prostredníctvom sociálnej sieti podarilo zistiť, že matka chodí na dovolenky a má aj ďalšie výdavky, ktoré nenasvedčujú tvrdeniu, že má finančné problémy. Otec poznamenal, že na základe rozsudku Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 11P/95/2014 mu bola uložená vyživovacia povinnosť voči synovi P., narodenom XX. XX. XXXX a to vo výške 80 eur, napriek skutočnosti, že je o X roky starší. Opätovne tak otec zavrhuje, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jeho odvolacieho návrhu.

6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej „CMP“ a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 a contrario rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

7. Podľa ustanovenia § 1 podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

8. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Vychádzajúc z ustanovenia § 111 písm. c/ CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o výžive maloletého.

10. Podľa ustanovenia § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

11. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z. (ďalej Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého

dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 14. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

15. Podľa ustanovenia § 76 ods. 7 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch ako podľa odsekov 1 a 2.

16. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých súd prvej inštancie vyhodnotil aktuálny skutkový a právny stav v danej veci a na základe ktorých následne vo veci rozhodol.

17. Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému A. bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 9P/84/2012-55 zo dňa 19. 09. 2012, ktorým súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a otcovi maloletého bola súdom uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého A. výživným v sume 100 eur mesačne vopred k rukám matky. V danom konaní súd preveroval majetkové, osobné a zárobkové schopnosti a možnosti oboch rodičov dieťaťa. V čase rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu dosahoval otec u vtedajšieho zamestnávateľa čistý mesačným príjem v sume 1 288 eur mesačne. Matka maloletého v danom čase poberala rodičovský príspevok a prídavky na nezaopatrené maloleté dieťa spolu vo výške 310 eur mesačne. Maloletý A. mal X roky. V danom čase už mal otec ešte ďalšie vyživovacie povinnosti ku štyrom maloletým deťom - A., narodenej XX. XX. XXXX, H., narodenom XX. XX. XXXX, P., narodenom XX. X. XXXX spolu vo výške 270 eur mesačne a vyživovaciu povinnosť k už toho času plnoletej C. vo výške 140 eur mesačne. Návrhom datovaným dňa 19. 12. 2016 a doručeným príslušnému Okresnému súdu Veľký Krtíš dňa 28. 12. 2016 žiadal otec maloletého o zníženie určenej vyživovacej povinnosti a to z dôvodu, že sa u neho podstatne zmenili pomery, nakoľko ku dňu 15. 06. 2016 v dôsledku organizačných zmien bol prepustený z doterajšieho zamestnania a jeho súčasný čistý mesačný príjem u terajšieho zamestnávateľa A., a.s. W. sa pohybuje na úrovni sumy vo výške 800 eur. Okrem toho dňa 06. 08. 2016 uzatvorila manželstvo, v dôsledku čoho mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť medzi manželmi zmysle ustanovenia § 71 Zákona o rodine a taktiež sa z uvedeného manželstva narodili dve maloleté deti a otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej A., narodenej XX. XX. XXXX a k maloletej A., narodenej X. X. XXXX. Otec maloletého taktiež v návrhu poukázal na svoje záväzky pri splácaní špecifikovaných úverov a taktiež na prebiehajúcu exekúciu z titulu neplnenia si vyživovacej povinnosti na maloleté deti A., H. a P..

18. Nová úprava vyživovacej povinnosti povinného rodiča je opodstatnená len za predpokladu, ak má súd jednoznačne v konaní preukázané, že pomery povinného i oprávneného sa zmenili do takej miery, že predchádzajúce rozhodnutie o výživnom už nezodpovedá schopnostiam a možnostiam povinného rodiča a odôvodneným potrebám nezaopatreného dieťaťa. Ak však od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom uplynula dlhšia doba, už táto skutočnosť je sama osebe relevantným dôvodom opodstatňujúcim novú úpravu výšky príspevku povinného rodiča na výživu nezaopatreného dieťaťa, pretože vývoj životných nákladov, ako aj miera odôvodnených potrieb dieťaťa v časovom horizonte niekoľkých rokov má nesporne stúpajúcu tendenciu, ktorú je súd povinný zohľadniť. Odvolací súd poznamenáva, že takáto časová okolnosť sa vzťahuje aj na dané konanie, pretože od právoplatnosti posledného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti do podania návrhu na zníženie určeného výživného uplynula doba štyroch rokov.

19. Okresný súd vychádzal z citovaných zákonných ustanovení a následne zisťoval, či došlo od poslednej úpravy výživného otca voči neplnoletému dieťaťu k tak zásadným zmenám pomerov či už na strane povinného rodiča, alebo oprávneného dieťaťa, ktoré by odôvodňovali znížiť doposiaľ určené výživné na sumu navrhovanú povinným rodičom, teda na 50 eur mesačne.

20. Pokiaľ ide o skúmanie, či nastala taká zásadná zmena pomerov na strane povinného rodiča, ktorá by odôvodňovala zníženie doposiaľ určenej vyživovacej povinnosti od posledného súdneho rozhodnutia, vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v čase podania návrhu na zníženie výživného bol otec zamestnaný u zamestnávateľa A., a.s. W., pracovná zmluva bola uzatvorená dňa 1. 9. 2016, pričom súd mal preukázané potvrdením o príjme od terajšieho zamestnávateľa otca, že za mesiac 09/2016 dosiahol čistý mesačný príjem vo výške 800,26 eur, za mesiac 10/2016 čistý mesačný príjem

vo výške 798,95 eur, a to za mesiace 11/2016 čistý mesačný príjem vo výške 811,37 eur a za mesiac 12/2016 čistý mesačný príjem vo výške 1 382,24 eur. Súd mal taktiež preukázané, že otec maloletého bol vedený v evidencii príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny od 24.06.2016 do 07.07.2016, pričom vyradený bol pre nespoluprácu. Pokiaľ sa zmenili zásadným spôsobom príjmové pomery povinného rodiča od doby posledného posudzovania jeho schopností a možností a to v dôsledku straty pôvodného a z hľadiska príjmov výhodnejšieho zamestnania, je súd povinný skúmať dôvody, pre ktoré povinný rodič o výhodnejšie zamestnanie prišiel. Otec maloletého tak v návrhu na zníženie výživného, ako aj v priebehu celého konania zotrvával na svojom stanovisku, že k skončeniu predošlého pracovného pomeru dohodou došlo z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu. Aj keď odvolací súd poznamenáva, že napriek skutočnosti, že z predloženej dohody o skončenie pracovného pomeru s pôvodným zamestnávateľom M. X., s.r.o. F. dôvod skončenia pracovného pomeru nevyplýva, nakoľko išlo o dohodu o skončení pracovného pomeru, avšak na základe dožiadania súdom prvej inštancie adresovaným pôvodnému zamestnávateľovi otca za účelom vyjadrenia sa k dôvodom skončenia pracovného pomeru predošlý zamestnávateľ jednoznačne uviedol, že pracovný pomer s otcom bol ukončený na základe dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa § 60 Zákonníka práce dňa 15. 06. 2016 z dôvodu nedostatočného pracovného nasadenia a nedostatočnej aktivity. Otcovi bolo vyplatené odstupné vo výške 5 303,27 eur. S poukazom na uvedené vyjadrenie bývalého zamestnávateľa tak nemožno konštatovať, že k strate výhodnejšieho predošlého dlhodobého zamestnania došlo výlučne z objektívnych dôvodov, ktoré nemohol sám otec ako zamestnanec ovplyvniť (organizačné zmeny, prípadne preukázané zásadné zdravotné problémy, pracovný úraz, choroba z povolania, trvalá invalidita... ). Otec síce v konaní napriek uvedenému vyjadreniu svojho bývalého zamestnávateľa naďalej tvrdil, že skutočným dôvodom skončenia pracovného pomeru dohodou bol jeho nepriaznivý zdravotný stav, avšak toto tvrdenie sa mu nepodarilo preukázať, nakoľko súd mal ďalej zo správy obvodného lekára otca P.. P. C., so sídlom ambulancie v F. zistené, že v priebehu roku 2016 otec navštívil jeho ambulanciou síce 18 krát, avšak pracovne neschopný bol počas roka 2016 len v období od 27. 01. do 19. 02. 2016 pre zápalové ochorenie horných dýchacích ciest. Väčšina ostatných návštev súvisela s akútnymi ochoreniami dýchacích ciest a hnačkovými ochoreniami. Odvolací súd pritom poznamenáva, že je málo pravdepodobné, že by bola zo strany bývalého zamestnávateľa, zrejme si vedomého svojej zákonnej povinnosti poskytovať súdu na základe jeho dožiadania výlučne len pravdivé o úplné informácie, poskytnutá nepravdivá a zavádzajúca informácia v tak zásadnej veci. Pokiaľ otec argumentuje, že v dohode o skončení pracovného pomeru je uvedené (a aj bývalým zamestnávateľom potvrdené, že mu bolo vyplatené) odstupné, ktorého poskytnutie sa podľa tvrdenia otca viaže v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 Zákonníka práce výlučne na skončenie pracovného pomeru z dôvodov podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. a/ a b/ Zákonníka práce, teda z dôvodov nepriaznivého zdravotného stavu a organizačných zmien a nadbytočnosti zamestnanca, odvolací súd tento argument odmieta a to s poukazom na zákonnú úpravu § 76 ods. 7 Zákonníka práce, z ktorého vyplýva, že zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch ako vyplýva z odsekov 1 a 2 uvedeného zákonného ustanovenia § 76 Zákonníka práce. Tento argument, ktorý nezodpovedná zákonnej úprave, preto nemôže vyvrátiť písomné potvrdenie dôvodov skončenia pracovného pomeru uvádzanými predošlým zamestnávateľom otca. Okrem toho nemožno prehliadnuť zjavne nezodpovedný a ľahkovážny prístup otca, ktorému nasvedčuje skutočnosť, že bol z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradený z dôvodu nespolupráce, v dôsledku čoho mu aj zanikol nárok na peňažné dávky v nezamestnanosti, na ktoré by inak mal zákonný nárok. Odvolací súd poznamenáva, že túto skutočnosť nespochybnil ani otec maloletého, ktorý na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 07. 02. 2017 vypovedal, že bol vyradený z toho dôvodu, že sa nedostavil na úrad práce v stanovený čas na prvé posedenie ohľadom hľadania jeho ďalšieho zamestnania.

21. Odvolací súd konštatuje, že zásadnými novými okolnosťami na strane otca, ktoré nemohli byť zohľadnené pri predošlom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti k maloletému A., je skutočnosť, že otec maloletého okrem posudzovanej vyživovacej povinnosti naďalej má vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom - A., narodenej XX. X. XXXX, H., narodenom XX. X. XXXX a P., narodenom XX. X. XXXX spolu vo výške 270 eur mesačne. Taktiež má vyživovaciu povinnosť k plnoletej C. vo výške 140 eur mesačne. Okrem toho mu pribudla vyživovacia povinnosť k manželke L. B., narodenej XX. X. XXXX, s ktorou uzatvoril manželstvo dňa XX. XX. XXXX. Z uvedeného manželstva otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej A., narodenej XX. XX. XXXX a k maloletej A., narodenej XX. XX. XXXX. Súd zohľadnil pri svojom rozhodovaní tieto ďalšie vyživovacie povinnosti otca. Odvolací súd však poznamenáva, že v danom konaní súd bol povinný skúmať zásadné okolnosti majúce vplyv na objektívnu zmenu pomerov povinného rodiča. Ako už odvolací súd (zhodne s odôvodnením súdu

prvej inštancie) zdôvodnil, s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine nemožno ako na objektívnom a povinným rodičom nezavinenú okolnosť prihliadnuť na pokles jeho súčasného mesačného čistého príjmu v porovnaní s predošlým čistým mesačným príjmom a to v dôsledku toho, že sa otec vzdal bez dôležitého dôvodu predošlého výhodnejšieho zamestnania. Životná úroveň povinného rodiča nemôže byť posudzovaná len so zreteľom na súčasne dosahovaný (prípadne len tvrdený) príjem. Majetkové a osobné pomery je nutné posudzovať komplexne, pričom je potrebné zohľadniť aj skutočné možnosti, schopnosti, dosiahnutú kvalifikáciu, reálne možnosti na trhu práce, ale i vôľu a snahu každého z rodičov dosiahnuť čo najvyšší zárobok. K týmto predpokladom je potrebné prihliadnuť najmä vtedy, ak by sa niektorí z rodičov vyhýbal plneniu vyživovacej povinnosti, prípadne by využitie svojich schopností a možností úmyselne či neúmyselne zanedbával. Otec maloletého, doposiaľ nezaopatreného dieťaťu, si musí byť vedomý, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť k svojmu nezaopatrenému dieťaťu, ktoré nemá možnosť vzhľadom na svoj vek živiť sa samé a úmerne tejto skutočnosti je povinný vyvíjať snahu a úsilie zabezpečiť si adekvátny príjem a prispôsobiť i svoj životný štýl. Ak schopnosti a možnosti povinného rodiča nie sú využívané adekvátne z dôvodu úmyselného vyhýbaniu sa zárobkovým možnostiam zodpovedajúcim jeho dosiahnutému vzdelaniu, kvalifikácii a odborným schopnostiam, súd v takomto prípade vychádza pri určovaní výšky zárobku zo zásady potencionality zárobku, čo znamená, že vychádza z fikcie príjmu, ktorý by povinný rodič mohol reálne dosiahnuť (je schopný reálne dosahovať), a nie z jeho súčasného faktického, respektíve len tvrdeného príjmu. Dosiahnuť minimálne takýto príjem je v možnostiach a schopnostiach otca a je jeho povinnosťou aktívne sa pričiniť o zabezpečenie si stabilného zdroja príjmu, najmä vzhľadom na svoje početné vyživovacie povinnosti k svojim nezaopatreným potomkom a k súčasnej manželke, ktorá nie je zárobkovo činná. Takýto postup súdu zodpovedá zákonnej úprave obsiahnutej v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Otec maloletého dieťaťa má reálnu možnosť uplatniť sa na trhu práce, nemá zdravotné potiaže (žiadne také, ktoré by ho znevýhodňovali na trhu práce v konaní nepreukázal), je v produktívnom veku, no v súčasnej dobe dosahuje nepomerne nižší mesačný príjem oproti predošlému zamestnaniu zo subjektívneho dôvodu, ako dôsledok z vlastnej iniciatívy ukončenia predchádzajúceho výhodnejšieho a stabilného dlhodobého zamestnania. Navyše, otec maloletých detí napriek tomu, že má zákonnú vyživovacou povinnosť k siedmim nezaopatreným deťom, súdu nepreukázal, že v súčasnosti vyvíja aktívne a preukázateľne skutočné úsilie a dostatočnú snahu nájsť si svojim možnostiam a schopnostiam adekvátne stabilné pracovné uplatnenie s adekvátnym zárobkom a zlepšiť si tak svoje terajšie príjmové pomery. Je na vlastnej iniciatíve a snahe otca zabezpečiť si vyšší príjem, ako v súčasnosti má. Otec maloletých detí je v produktívnom veku (XX rokov), nadobudol určitú kvalifikáciu umožňujúcu mu uplatnenie sa na trhu práce, jeho zdravotný stav je dobrý a v konaní neboli preukázané žiadne okolnosti objektívneho charakteru, ktoré by mu bránili v úsilí a iniciatíve zabezpečiť si finančne výhodnejší príjem. Odvolací súd tak vychádza z prezumpcie, že je v možnostiach a schopnostiach otca nájsť si uplatnenie na súčasnom trhu práce s dosiahnutím čistého mesačného príjmu minimálne v sume 1288 eur mesačne tak, ako dosahoval u predošlého zamestnávateľa. Sledovaným účelom zákonnej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je predchádzať prípadnému ľahkomyseľnému a nezodpovednému prístupu povinného rodiča k jeho vyživovacej povinnosti, má zabrániť prípadnému úmyselnému vyhýbaniu sa plneniu vyživovacej povinnosti uprednostňovaním vlastných záujmov povinného rodiča a hájiť tak predovšetkým oprávnené záujmy maloletých detí.

22. V konaní bolo preukázané, že od posledného posudzovania pomerov oboch rodičov a určenia vyživovacej povinnosti došlo k zmene aj na strane matky maloletého dieťaťa, ktorá v danom čase poberala rodičovský príspevok a prídavky na maloleté dieťa spolu vo výške 310 eur mesačne. Matka maloletého bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nezamestnaná, predtým pracoval v spoločnosti I. U. O. na pracovnú zmluvu v období od 06. 10. 2015 do 30. 06. 2016 ako F., pričom tento pracovný pomer bol z jej strany ukončený výpoveďou z dôvodu, že maloletý A. trpel zdravotnými problémami, ktoré si vyžadovali podľa tvrdenia matky jej prítomnosť a zamestnávateľ jej nebol ochotný poskytnúť dovolenku v tomto rozsahu. Ďalej matka na základe dohody o vykonaní práce pracovala v uvedenej spoločnosti od 18. 07. 2016 do 30. 09. 2016 a od 01. 10. 2016 do 31. 12. 2016. Matka naproti tomu v súčasnosti poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 60 eur mesačne, rodinné prídavky na maloletého vo výške 23.50 eur a výživné od otca maloletého vo výške 100 eur mesačne. V súvislosti so zmenou pracovného pomeru aj matky oproti predošlému príjmu, ktorý dosahovala u predošlého zamestnávateľa I. U. S. odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ by aj bolo spochybnené, či matka taktiež ľahkovážne neukončila predošlý pracovný pomer a nevzdala sa pravidelného mesačného príjmu z dôležitého dôvodu, avšak ani táto okolnosť by nemala za následok vyhodnotiť návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti ako dôvodný a to s poukazom na ustanovenia § 85 ods. 3 Zákona o rodine,

podľa ktorého pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti prihliada sa na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Zákonná úprava vychádza zo zásady, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú poskytuje jeden z rodičov, tvorí materiálnu hodnotu zodpovedajúcu príspevku druhého z rodičov, ktorý ju poskytuje formou peňažného príspevku. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je však determinovaná vekom dieťaťa, pričom však pri deťoch predškolského a mladšieho školského veku si rodič osobne sa starajúci o dieťa plní spravidla vyživovaciu povinnosť výkonom osobnej starostlivosti a to v celom rozsahu.

23. Odvolací súd v neposlednom rade poukazuje predovšetkým na zásadnú zmenu pomerov, ktorá nastala na strane maloletého A., ktorý v čase určenia vyživovacej povinnosti otca na X roky, v súčasnosti má maloletý X rokov, Zmena pomerov na strane oprávneného dieťaťa bola daná už len zohľadnením doby, ktorá uplynula od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému, pričom nie je sporné, že už len v dôsledku vyššieho veku maloletého a jeho nástupom na povinnú školskú dochádzku sa - a to v podstatnej miere - zvýšili aj výdavky spojené s výchovou, výživou, vzdelávaním a uspokojovaním odôvodnených potrieb dieťaťa. K podstatnému zvýšeniu nákladov spojených so vzdelávaním dieťaťa dochádza najmä v období nástupu dieťaťa na povinnú školskú dochádzku, ktorá nevyhnutne vyžaduje zakúpenie školských a športových pomôcok a potrieb, pravidelné uhrádzane poplatkov spojených s plnením si školských povinností a stravovaním dieťaťa, prípadne i v závislosti od mimoškolskej činnosti, ktorej sa dieťa vo voľnom čase venuje. S prihliadnutím na vek posudzovaného maloletého A. a mieru jeho odôvodnených potrieb je na vlastnej iniciatíve a snahe otca zabezpečiť si vyšší príjem, ako v súčasnosti má, s dôrazom na povinnosť vynakladať snahu upraviť si svoje osobné a zárobkové pomery adekvátne rozsahu určenej vyživovacej povinnosti, pričom z celkom logických dôvodov neobstojí ani argument otca, ktorý poukazuje na nižšiu vyživovaciu povinnosť, ktorú má súdom určenú v iných konaniach voči starším potomkom.

24. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že neboli v konaní zistené a preukázané žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali postup v zmysle ustanovenia § 121 a podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Na strane účastníkov konania nedošlo k žiadnej takej podstatnej a objektívne nezavinenej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu doposiaľ určenej výšky vyživovacej povinnosti otca voči neplnoletému dieťaťu. Odvolací súd z uvedeného dôvodu rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správny potvrdil.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .