Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-23-2016.pdf
PDF · 168.43 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/23/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Farkašovej a prísediacich PhDr. Zuzany Drgoňovej a Milana Kováča, v trestnej veci proti obžalovanému X. C., pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.09.2017 takto
rozhodol:
Obžalovaný :
X. C. B. F. Á. Ž., nar. XX.XX.XXXX v Zlatých Moravciach, trvale bytom E., D. V.. Č..W. príslušník T. v W. D. nad S.
j e v i n n ý , ž e :
v období od presne nezisteného dňa mesiaca apríl 2013 do 30.7.2013 opakovane telefonicky kontaktoval a pozýval k sebe poškodenú maloletú N. K.. nar. XX.X.XXXX, prostredníctvom facebookovej komunikácie prejavoval k nej náklonnosť a v byte na adrese Č. Č.. XXX ju bozkával, hovoril jej, že ju ľúbi a najmenej päťkrát s ňou vykonal súlož, hoci vedel, že poškodená maloletá N. K.. má iba 14 rokov a nikdy pred tým nemala pohlavný styk,
t e d a :
vykonal súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov
t ý m s p á ch a l :
zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona určuje sa skúšobná doba v trvaní 3(tri) roky. Podľa § 51 odsek 4 písmeno i) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť, spočívajúca v príkaze, v skúšobnej dobe podrobiť sa psychoterapie u príslušného odborníka.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby okresného kurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému X. C. a vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie vypočutím obžalovaného, vypočutím svedkov N. K., Z.Á. K., Z. C., A. K. K.., A. K. Z.., H. C., C., O. Z.Á., Z. C., G. S., Z. S., P. C., F. D., A. C.D., U. N. B. S. N., vypočutím znalca Z.. E. T., prečítaním znaleckého posudku znalca P.. G. A. a prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný X. C. na hlavnom, rovnako ako v prípravnom konaní, poprel skutok kladený mu v obžalobe za vinu. S maloletou sa zoznámil, keď táto ku nim domov chodila za jeho sestrou na doučovanie, o čo ju požiadal otec maloletej. Povedala mu, že má 14 rokov a tiež dátum narodenín. Nikdy s ňou pohlavný styk nemal. Maloletá sa sťažovala, že jej otec chodí opitý a v noci ju budí. Keď jej na mobilný telefón volal niekto z rodiny tak hovor zrušila, ale keď jej volal kamarát tak hovoril prijala. V období mesiaca apríl až 30.06.2013 mu maloletá telefonovala, pýtala sa ho ako sa má a keď nemala kredit tak ho iba prezvonila a on jej potom zavolal späť. Domov k sebe ju on nepozýval. Dňa 22. júna 2013 sa stretol s maloletou v byte, a bolo to vtedy keď prišla jej babka, a podala na neho trestné oznámenie. Presný dátum si pamätá preto, lebo si tento deň zaznačil do kalendára. Viackrát s ňou sám v byte nebol. Inokedy sa s ňou stretol u nich doma v prítomnosti matky G. S., sestry Z. S., Z. D., S. N. B. P. C.. Keď bola niektorá z týchto osôb v byte, s maloletou nikdy nebol sám v inej izbe. Maloletú nepobozkal, nepovedal jej, že ju ľúbi, komunikoval s ňou cez facebook. Jeho matka príbuzných maloletých oznamovala na sociálke dva krát, prvý krát po tom, čo sa mu Z. K., stará matka maloletej vyhrážala a druhý krát nevie kedy. Bolo to z toho dôvodu, že N. mala zlé sociálne zázemie a okrem toho sa im sťažovala, že doma musí dvakrát v týždni upratovať, starať sa o malú sesternicu. V žalovanom období na sociálnej sieti mal registrovanú adresu X. C., Č. XXX a cez túto adresu komunikoval s N. K., s ktorou mal čisto kamarátsky vzťah, fyzicky ju nepriťahovala.
Svedkyňa poškodená N. K. na hlavnom pojednávaní potvrdila, že sa s obžalovaným zoznámila na futbalovom ihrisku v nedeľu v marci roku 2013. Následne si vzájomne písali a telefonovali, v apríli ju zavolal k sebe do bytu na film, ktorý spolu pozerali. Ďalej si spolu písali a telefonovali a v polovici apríla bol sám doma, ona prišla k nemu, zobral ju do spálne a tam sa to stalo, keďže cítila bolesť, preto on skôr skončil. Druhý krát sa to už stalo, v izbe jeho sestry. Obžalovanému povedala, že má 14 rokov, býva u starých rodičov s bratom a s otcom. Po pohlavnom styku si častejšie spolu telefonovali a komunikovali spolu aj cez facebook, cez pokec, posielal jej aj SMS. Viackrát ju pobozkal, písal jej, že ju miluje. S obžalovaným mala pohlavný styk minimálne päť krát, lebo boli spolu minimálne pol roka. Obžalovaný bol jej prvým chlapcom, ľúbila ho, okrem neho nikoho nevidela a neposlúchala ani starých rodičov. Obžalovaný vedel, že je neskúsená a tiež to, že pred ním nemala žiadneho chlapca, a aj to, že pred ním nemala s nikým iným pohlavný styk. Na žiadosť obžalovaného sa s ním stretla, vtedy jej obžalovaný dal papier, na ktorom bolo napísané, že má povedať, že mala pohlavný styk s nejakým chlapcom na diskotéke, že ona bola opitá a meno toho chlapca si nepamätá, následne obžalovaný papier roztrhal. Pri tomto stretnutí sa lúčili, ona plakala, lebo sa rozchádzali s tým, že sa už nestretnú. Z vlastnej iniciatívy išla za matkou obžalovaného do butiku, kde napísali výpoveď, ktorú jej nadiktovala matka obžalovaného a ktorú bola podať na polícii. Obsahom tohto listu bolo okrem iného aj to, že ju doma bijú a že X. je nevinný. To, že ju doma bijú nebola pravda. Ostatným členom domácnosti obžalovaného rozprávala, že rodičia sú rozvedení, mamu nepozná, starí rodičia si ju osvojili, sťažovala sa, že býva málo vonku, že musí doma robiť, a musí byť skoro doma. Povedala im, že otec pije, že chodí neskoro domov. Ale pravda bola taká, že otec aj keď pil a prišiel neskoro večer domov nikdy jej ani bratovi neublížil, otec ju ľúbi a vždy jej pomáhal aj so školou. Ona v tom čase chcela byť po večeroch u X.. S obžalovaným komunikovala cez facebook a keď jej to vyšetrovateľa zakázal tak s ním komunikovala cez pokec, a prostredníctvom pokecu sa dohodli na stretnutí, keď jej hovoril, ako má vo veci vypovedať. V kritickom čase mala problémy s matematikou, a obžalovaný jej povedal, že Z. (sestra obžalovaného) ide dobre matematika, nevie o tom, že by Z. jej otec požiadal o doučovanie.
O tom, že mala pohlavný styk hovorila F. Z. a H. B. H. C.. Znásilnená nebola. Taktiež sa v nemocnici pri návšteve zdôverila pani Z., že mala pohlavný styk s X., a ona túto informácia odovzdala ďalším členom rodiny. Telefón, ktorý mala od X. jej zobrali, a keďže sama ďalší nemala, tak občas použila na komunikáciu s X. aj telefón starej matky, prípadne kamarátky. Nepamätala sa, či mala požičaný telefón od krstného otca C.. Stará matka, ani krstní rodičia jej nehovorili o telefóne, ktorý nahráva hovory, ale pamätá sa, že jej povedali, že majú nahrávku o rozhovore medzi ňou a obžalovaným. Svedkyňa zotrvala na svojich tvrdeniach aj v rámci súdom nariadenej konfrontácie s obžalovaným. Okrem toho uviedla, že v čase pohlavného styku s obžalovaným, v byte nebol nikto iný, okrem psa. Keď bola u obžalovaného tak na mobilnom telefóne mala nastavený tichý režim a viackrát telefón nezodvihla, keď jej volala stará matka, lebo nechcela aby vedela kde sa nachádza a nechcela ju klamať. S obžalovaným von spolu nechodili, v podstate sa schovávali, lebo ona ešte nemal 15 rokov a on sa bál, že sa to niekto dozvie. X. jej písal, aj hovoril, že ju miluje, že chce byť s ňou, aby to bolo zatiaľ len medzi nimi. On mal aj ich spoločnú fotku na pozadí v telefóne a ona jeho. Ani starej matke nehovorila pravdu, povedala jej že ide ku kamarátke aj vtedy, keď ju stará matka našla u obžalovaného. List, ktorý napísala v prospech obžalovaného, a odniesla na políciu, a potom sa kvôli X. pokúsila o samovraždu predávkovanými tabletkami, urobila preto, lebo ľúbila obžalovaného a nechcela aby išiel do basy. Z. S. ju nedoučovala, a to že k nim chodila na doučovanie, to bola len vhodná výhovorka na doma.
Svedkyňa poškodená Z. K., stará matka poškodenej, na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní uviedla, že na vnučke N., ktorá im ako starým rodičom bola zverená do výchovy, spozorovala zmeny správania na jar, keď často mala v ruke mobilný telefón a zhoršil sa jej v škole prospech N. otec hovoril o doučovaní, ktoré mala poskytovať N. nejaká Z.. Súhlasila s tým, aby táto N. doma doučovala, aj jeden krát prišla k nim, viac z doučovania nič nebolo. Kvôli zlému prospechu vnučke zakázala chodiť von. Vnučka ju však počas prázdnin uprosila, aby mohla aspoň na hodinku ísť ku kamarátke H. C.. Vyhovela jej a keď prešiel stanovený čas a nevrátila sa, telefonicky sa s ňou snažila skontaktovať, ale mobil nedvíhala. Preto osobne išla k C., kde zistila, že u nich N. nebola. Napadlo ju, že by mohla byť v bytovke u G. S., našla ich byt, zazvonila, otvoril X., ktorého požiadala aby poslal N., on sa nebránil, nič nepovedal a N. prišla. Predpokladá, že v tom čase nikto iný v byte sa nenachádzal, pretože by prišiel zisťovať, čo vlastne rieši. Nahnevane X. povedala, že to bude riešiť cez sociálku, bola rozčúlená. S N. vyšla z bytovky, obžalovaný stál na balkóne, niečo jej hovoril v tom zmysle, že sa porozprávajú. Cestou domov na jej otázku, prečo tam bola, N. neodpovedal. Ešte v ten istý deň prišla k ich domu S. a vykrikovala na ulici, že N. je týraná, doškriabaná a že ona to bude riešiť cez sociálku. O dva dni na to zistila, že N. zjedla časť babkiných tabletiek, s dcérou ju zobrali k lekárovi, spravili jej výplach žalúdka a hospitalizovali ju na infekčnom oddelení, kde ju navštívila dcéra s pani Z., ktorá sa od N. dozvedela, že mala pomer, čo bolo potvrdené aj gynekologickým vyšetrením. Okrem toho sa dozvedala, že počas hospitalizácie N. navštívil X. s matkou. Po návrate z hospitalizácie jej N. povedala, že v byte u X. mala s ním viackrát pohlavný styk. N. bola odmeraná, chválila len S. a X., že ju S.E. oblečie, že jej zabezpečí bývanie. Keď sa vnučka vrátila z hospitalizácie tak jej vybrala kartu z mobilu a odovzdala vyšetrovateľovi. Vnučka však chcela mobil, aby sa mohla kontaktovať s kamarátkami. Preto požiadala zaťa o starší telefón, ktorý ho aj poskytol s tým, že ide o služobný telefón a automaticky robí záznam hovorov. Na to mu povedal, že jej to nevadí, lebo sa jej zdalo, že naďalej je vnučka v kontakte s X.. Vnučka sa druhý krát predávkovala liekmi, znovu bola hospitalizovaná, tentokrát na psychiatrickom oddelení, kde pri sebe nemohla mať mobilný telefón, čo nariadila lekárka. Napriek tomu si vnučka od niekoho telefón zabezpečila a kontaktovala sa na obžalovaného. Keď sa vrátila domov z hospitalizácie, zistili že nemá do školy potrebné pomôcky. Sama N. navrhla, že s kamarátkami H. a H. C. pôjde do H. na nákup. Neskôr sa dozvedela, že N. išla za S., kvôli zmene výpovede, ktorú N. napísala rukou a zaniesla ju na políciu. Po začatí školského roka začali ďalšie problémy, keď jej deti začali nadávať, vtedy na lavičke sediacu N. objal M. kamarát. Na to prišiel anonym na sociálku, že N. sexuje na záchode, že sa olizuje s chlapcami, ďalší anonym obsahoval, že ona sa s manželom opíjajú, čo vôbec nie je pravda. Tieto anonymy riešila sociálka, výsledkom šetrenia bolo, že anonymné podania boli nepravdivé, triedna učiteľka hovorila o N. ako o tichom dieťati, s ktorou nemala žiadne problémy. Na zaťov mobilný telefón, požičaný N. aby sa mohla rozprávať s kamarátkami, sa automaticky nahrali hovory, a po prehratí obsahu týchto hovorov zistili, že jeden hovorov sa týkal X., keď mu N. hovorila v tom zmysle „neboj sa, ja som dala výpoveď, že sme to robili iba raz“. Na to jej X. odpovedal, že je hlúpa, a mala povedať, že to nerobili ani raz. Ďalší rozhovor obsahoval slová: „teraz mi to nehovor, som opitý.
že sa porozprávajú zajtra“. V rámci rozhovoru X. volal N. von na krížnu cestu. Na ostatné rozhovory si už svedkyňa nepamätala. Zať o zaznamenaných telefónnych hovoroch v mobile, vyhotovil nahrávku na CD nosič a tento odovzdala na políciu. Tak isto svedkyňa nahliadla do mobilného telefónu a zistila, že obsahuje SMSky doručené od X., ako ju strašne ľúbi, ako plánujú spolu žiť. Keď kontrolovala N. školské potreby našla medzi nimi list, ktorý písala na políciu. Na základe tohto listu sa dozvedela, že N. bola na polícii, keď mala ísť kupovať zošity. Vnučku s týmto listom konfrontovala, a táto jej povedala, že sa rozprávala s pani S., ktorá jej povedala, že nie je dobré, aby nevinný človek trpel. Od vnučky sa tiež dozvedela, že s H. a H. C. išli na políciu, kde ich zobrala S. na aute, tu im dali nejaké tlačivo a N. sa pýtali, prečo chce zmeniť výpoveď a pritom by mal byť aj jej zákonný zástupca. Preto sa vrátili do Polygónu a N. rukou napísala zmenu výpovede.
Svedok A. K. K.., starý otec poškodenej, v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní zhodne uviedol, že od manželky a dcéry sa dozvedel, že N. bola X. zvádzaná a potom ju zneužil. N. to povedala pani Z.. Vec riešila manželka s dcérou. Súdnym rozhodnutím boli vnúčatá N. a M. zverené do výchovy starých rodičov, a oni sa starajú o nich ako o vlastné deti. Nebil svoje deti a nebije ani vnúčence. Vnučka ho poslúchala a prestala poslúchať, keď začala chodiť s obžalovaným. Nikdy ju však neudrel, iba ak buchol po pleci. Po podaní trestného oznámenia, X. s kamarátom fyzicky napadli N. otca, tak isto ho napadol aj druh jeho matky.
Svedok A. K., otec N. K.E., v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní potvrdil, že zmenu správania svojej dcéry si všimol v roku 2013, nerešpektovala starú matku ani jeho, nedvíhala telefón, nechodila na čas domov, viackrát ju hľadal a raz ju našiel v byte u matky obžalovaného v Č., po tom, čo mu niekto v dedine povedal, kde sa N. nachádza. Sedel u nich v kuchyni a na to N. s obžalovaným prišla z druhej izby. Cestou domov sa ju pýtala, z akého dôvodu bola u C. a ona ho len prosila aby to nepovedal starej mame. O dcérinom vzťahu a to, že mala pohlavný styk sa dozvedel v júli 2013 od svojej sestry a táto mu povedala aj meno toho s kým veronika pohlavný styk mala. Následne sa mu dcéra priznala, že chodila ku nim na návštevy a vtedy tam došlo k styku. Svedok si nepamätal, že by Z. S. požiadal o N. doučovanie.
Svedkyňa H. C. na hlavnom pojednávaní potvrdila, že minulosti sa kamarátila s N. K.. Nekamarátia sa v súčasnosti preto, lebo chodila viacej za chalanmi a pohádali sa. Obžalovaného pozná z dediny. N. za ňou raz prišla na ihrisko a oznámila jej, že spala s obžalovaným, a že ho ľúbi. Pozná aj pani S., spolu s N. bola za ňou v Polygóne, keď táto predtým N. telefonovala, aby sme išli za ňou do H., do Polygónu, kde mala S.á obchod. Do H. išla spolu s N. a sestrou H., a bola prítomná v butiku, keď sa S. s N. rozprávali o tom, že N. spala s X.. Rozpornosti medzi výpoveďou z hlavného pojednávania a z prípravného konania, keď uviedla, že spolu s N. boli na úrade pri stanici, a všetky tri boli v butiku a ona so sestrou vyšli von a N. K. S. začali riešiť to, že N. spala s X., pričom toto im následne povedala sama N., odôvodnila tým, že si tieto skutočnosti lepšie pamätala, keď vypovedala na polícii. O čom sa konkrétne rozprávali nepočula. Nevie o žiadanom N. vzťahu s E. a C..
Svedkyňa H. C. na hlavnom pojednávaní uviedla, že od sestry H. sa dozvedela, že N. sa jej pochválila, že mala pohlavný styk s X.. S N. K. bola jeden krát v H., bola s nimi aj sestra H., spolu išli do Polygónu za pani S., je matkou obžalovaného. N. vošla do butiku za S., oni dve čakala pól hodinu alebo trištvrte vonku, pričom dvere do butiku boli otvorené, ale nepočula o čom sa N. s S. rozprávajú. Potom spolu išli na políciu, kde N. zaniesť napísané papiere, ktoré ona neprečítala. Nevidela, či niekto v butiku niečo písal. N. hovorila, že chce stiahnuť obžalobu voči X., nehovorila jej o svojom vzťahu k iným chlapcom, ale vie že po X. mala aj iných chlapcov, čo sa dozvedela z facebooku. Aj v škole videla že sa držala s chlapcom a bozkávali sa. Rozpornosti medzi výpoveďou z hlavného pojednávaní a prípravného konania, kedy uviedla, že na polícii boli dva krát, pričom prvý krát ich viezla na políciu S., a tiež že od N. sa dozvedela, že X. ju obchytával, a tieto skutočnosti neuviedla na hlavnom pojednávaní preto, lebo si už na všetko nepamätá.
Svedkyňa O. Z. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že pri jednom rodinnom stretnutí jej N. K. povedala, že má 24 ročného priateľa, čo však podrobnejšie vtedy neriešila. Od K. sa dozvedela, že N. je hospitalizovaná, a spolu s Z. C. ju išla navštíviť. V neprítomnosti C. sa s N. rozprávala a na otázku, čo je s tým pánom neodpovedala, až na otázku či mali medzi sebou niečo bližšie jej povedala, že mala s ním pohlavný styk, a toho pána označila menom X.. Rozprávala jej, že sa s ním
zoznámila, chodila pomáhať jeho mame, on si ju zavolal do svojej izby, pozerali filmy, nestalo sa to vždy, iba päť krát. V prítomnosti C. N. zopakovala, že s ním mala pomer. Okrem toho im N. povedala, že jeden krát keď to robili, matka obžalovaného bola v kuchyni. Priamo od N. sa dozvedela, že keď to robili prvý krát tak ju to bolelo, a preto to nedokončili, a dokončili to až na druhý deň, obžalovaný ju mal chytať a bozkávali sa. N. jej tiež povedala, že ho ľúbi. Dôvodom N. hospitalizácie bolo predávkovanie liekmi, pretože starí rodičia robili kroky k tomu, aby sa s ním rozišla. S N. mala v minulosti dôverné rozhovory, o iných známostiach jej N. nehovorila.
Svedkyňa Z. C. uviedla, že v roku 2013 jej matka viackrát oznámila, že s N. sú problémy, nechodí na čas domov, a keď jej telefonuje tak jej nedvíha, alebo mala mobil vypnutý. Po tom, čo jej matka telefonicky oznámila, že N. našla u X. C., prišla k matke a N. našli malátnu ležať na zemi, priznala sa že užila lieky, a preto s ňou išli k lekárovi a N. hospitalizovali na infekčnom oddelení. Spolu s pani Z. N. navštívila, a keď odišla pre ňu nakúpiť, N. zostala s Z.Á. a tej sa priznala, že mala pohlavný styk s X. C.. To isté zopakovala aj jej, keď sa vrátila z bufetu, a tiež jej povedala, že sa to stalo päť krát a že pri tom používali ochranu. V tom čase sa zmenilo N. správanie, papuľovala, bola podráždená, nekomunikovala s nimi. Má vedomosť o tom, že obžalovaný ju kontaktoval telefonicky aj cez facebook a aj po prepustení z nemocnice. Keďže N. sa pokazil telefón, jej manžel N. požičal mobilný telefón, pričom to, že telefón robí nahrávky povedal jej matke (N. starej matke). Po vrátení telefónu jej manžel prehral hovory medzi N. a X.. Obsahom hovoru medzi nimi bolo aj to, že „ja som nepovedala, že sme to robili veľa krát, ale len dvakrát“ na to odpoveď z druhej strany bola „mala si povedať, že to nebolo ani raz“. Okrem tohto N. telefonovala na linku dôvery a obsahom tohto hovoru bolo, že N. hovorila o zmene výpovede. Vo N. mobilnom telefóne našla SMS od X. C. v znení „miluvačkujem ťa“, alebo v podobnom znení. Po čase N. znovu užila väčšie množstvo liekov a hospitalizovaná bola na psychiatrickom oddelení, kde ju mohli navštevovať len príbuzní, napriek tomu ju navštívil obžalovaný aj so svojou matkou. Má vedomosť o tom, že N. napísala vlastnou rukou list, v ktorom uviedla, že ju stará matka donútila k priznaniu. Svedkyňa potvrdila, že z nahrávky telefonických rozhovorov jej manžel vyhotovil jeden záznam na CD nosič a už si nepamätala, kto tento CD nosič odovzdal vyšetrovateľovi. Svedkyňa po prečítaní časti výpovede z prípravného konania, pripustila, že CD nahrávku odovzdala vyšetrovateľovi ona, pre odstup času si to na hlavnom pojednávaní nepamätala.
Svedok Z. C. vo svojich výpovediach uviedol, že po tom, čo sa N. Vrátila z nemocnice, poskytol jej svoj náhradný mobilný telefón, pretože jej telefón nevedel opraviť. N. si do tohto telefónu vložila svoju SIM kartu. Neupozornil ju, že telefón zaznamenáva hovory, bola o tom upovedomená zákonná zástupkyňa maloletej Z. K. a ona so zaznamenaním hovorov súhlasila. Keď telefón vrátila zistil z nahrávok uložených v telefóne, že prebiehala komunikácia medzi N. a C.. Jeho telefón automaticky zaznamenával odchádzajúce hovory, ktoré možné spätne prehrať, prípadne tieto hovory uložiť na CD. Zo záznamov zistil šesť alebo sedem hovorov a to medzi N. a C., N. a jej priateľkami a N. a linkou dôvery. Obsah záznamu hovorov oznámil svojej manželke a potom to išli spolu oznámiť starej mame. Z obsahu hovorov sa dozvedel, že sa N. snažila pomôcť C. zmenou výpovede na polícii, a tiež rozhovor medzi nimi v tom zmysle, že C. N. hovorila, že to s ním nerobila niekoľkokrát ale len dva alebo štyrikrát a na to jej C. povedal, že mala povedať, že to nerobili vôbec. N. potvrdila, že číslo telefónu, s ktorým komunikovala patrí X. C.. Tieto hovory zálohoval na jeden CD nosič, ktorý bol jeho manželkou odovzdaný polícii ako dôkaz a tiež na výzvu odovzdal na polícii mobilný telefón. Pri konfrontácii N. s nahratými hovormi sa dozvedel v prítomnosti svojej manželky a starej mamy, že N. je naďalej s obžalovaným v kontakte, a pri tejto príležitosti požiadal N. starú matku o N. heslá na sociálnu sieť. Tieto heslá mu potom N. so súhlasom starej matky aj poskytla, pomocou ktorých videl komunikáciu na facebooku, pričom sa zameral na komunikáciu medzi N. B. C., túto vytlačil v papierovej forme a odovzdal ju vyšetrovateľovi. To, že komunikovala s osobou obžalovaného zistil na základe jeho umiestnenej fotografie, dátumu narodenia a jeho identifikačných prvkov. Obžalovaný s N. komunikoval v krátkych vetách ako napr. milujem ťa, prídem pre teba a veci intímneho charakteru, okrem toho na facebooku našiel aj ich spoločnú fotografiu, na ktorej si dávali pusu. Nahrávky z hovorov zálohované na CD ním ani nikým iným neboli upravované, boli len konvertované do MP3 súboru, aby boli ľahšie čitateľné. CD nosič bol uzamknutý proti ďalším úpravám a ďalšiemu zápisu, čo urobil sám pri prvotnom nahratí na nosič. Z N. komunikácie na sociálnej sieti zistil, že komunikovala aj s chlapcami v jej veku a so svojimi kamarátkami.
Svedkyňa Z. S. na hlavnom pojednávaní tak ako v prípravnom konaní uviedla, že N. K. pozná dlhšiu dobu. Podľa nej N. mala vzťah s Z. E., ktorý vzťah bližšie nevedela popísať iba tým, že sa s ním stretávala
v krčme, vyšla s ním na schody a písali si SMS a telefonovali si. N. otec ju požiadal o doučovanie N. z matematiky s tým, že výhodnejšie bude ak N. bude na doučovanie chodiť ku nej. V tom čase N. chodila do 8. ročníka základnej školy. N. sa jej sťažovala, že doma to nezvláda, cíti sa byť ako upratovačka a sesternicina opatrovateľka, kvôli čomu nemohla chodiť von. Raz mala aj dorezanú ruku. Po doučovaní zostala u nich N. dlhšie, lebo jej otec chodil domov opitý. V období apríl až jún 2013 bola nezamestnaná, väčšinou bola doma, u nich býval aj jej priateľ U. N. a keď N. prišla k nej na doučovanie tak, sa stretla aj s X. ak v tom čase bol doma, a on sa s ňou iba pozdravil. N. ku nim chodila aj mimo doučovania a povedala, že radšej bude u nich, ako by mal byť doma, odôvodnila to situáciou, ktorá sa u nich diala. V jej prítomnosti nikde nedošlo ku komunikácii medzi jej bratom a N.. Nevie o tom, že by jej brat viedol facebookovú komunikáciu s N., ani že by spolu telefonovali. Nevidela, že by sa títo dvaja stretávali v byte. N. sa jej nezdôverila, že mala intímny styk s jej bratom.
Svedkyňa G. S., matka obžalovaného, v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že N. K. spoznala keď k nim začala chodiť na doučovanie. V roku 2013 mala butik na Polygone a pracovný čas v týždni mala od 09.00 do 17.00 hod. Jej syn v roku 2013 bol štátnym zamestnancom T. D. nad S. a do práce chodil podľa rozpisu služieb, chodil do dennej aj nočnej služby. Keď N. prišla k nim na doučovanie, rozprávali sa, N. sa sťažovala, že otec je doma často pod vplyvom alkoholu, aj dedko a vypije si aj babka. Sťažovala sa na to, že musí upratovať, robiť v záhrade, že s otcom spia v jednej izbe, že musí strážiť dieťa krstnej matky, keď táto chodí niekde upratovať, že sa naučila variť. O tom, že k nim chodí vedel jej otec. N. nahovorila aby išla na dovolenku s krstnou mamou, lebo pôvodne nechcela ísť, a po dovolenke sa sťažovala že tam musela vždy strážiť ich dieťa. Mala ju rada ako svoju druhú dcéru, N. jej povedala všetko o sebe, aj to že mala chlapca, že bola na stanovačke. Vždy im dala vedieť kde je, aj keď bola v nemocnici. Jej syn (obžalovaný), keď N. chodila ku nim na doučovanie, ju bral ako návštevu, možno neskôr ako kamarátku, bral ju ako sestrinu kamarátku, lebo za ňou chodili aj iné dievčatá a vedel sa s nimi vždy porozprávať. Nevie o tom, že by sa jej syn stretával v byte alebo mimo bytu s N.. Keď bola doma a N. prišla, tak sa rozprávali všetci traja (ona, N. a jej syn). Jej syn nebol s N. sám v inej izbe keď ona bola doma. N. bola za ňou v butiku viackrát, raz prišla a ospravedlňovala sa, že babka musela niečo nahlásiť. Ona o ničom takom nevie, že by u nej N. v butiku niečo písala. N. bola navštíviť so synom v nemocnici na infekčnom, keď jej zobrali ovocie. Nebola doma, keď prišla N. stará mama a robila krik. Kto bol vtedy v byte nevedela uviesť, a vtedy sa ani nepýtala syna, kto bol v byte. V tom čase keď ku nim chodila N. táto mala 14 rokov, N. sa u nich zdržala maximálne do 18.00 hod. resp. 18.30 hod. Či jej syn s N. komunikoval inak ako v jej prítomnosti nevedela uviesť, ale mala na neho telefónne číslo tak ako na ňu a na jej dcéru. Poprela, že by pomáhala N. napísať nejaký list. Nevedela uviesť, kde sa jej syn zdržiaval pred nočnou službou, pretože ona bola v robote. Na otázku akým spôsobom preverovala N. tvrdenia, že doma musí upratovať, pracovať v záhrade, svedkyňa uviedla, že ju často videla v záhrade a všimla si, že je o niečo opretá, nevedela, či o motyku. Keď ju bolela ruka, tak jej N. pomáhala s kôstkovaním višní a utrela jej okno. N. jej dcéra doučovala z matematiky dva, tri krát v týždni v poobedňajších hodinách. Od N. sa dozvedela, že bola zverená do výchovy starým rodičom. Suseda P. C. k nim chodila každý deň, aby vyvenčila psa. Keď bola N. hospitalizovaná na pedopsychiatrii podala písomné oznámenie na sociálku na rodinu K..
Na návrh obhajoby boli na hlavnom pojednávaní vypočutí svedkovia P. C., F. D., A. C., U. N. a S. N.. Svedkyňa P. C. uviedla, že od bytu susedy G. mala kľúč, aby mohla venčiť jej psa aj dva krát denne, pretože od 2009 do 2011 bola na materskej dovolenke. Potom sa zamestnala a v prvom polroku 2013 bola zamestnaná u D. v prevádzke na D. L.. Keď išla venčiť psa v byte nestretla nikoho, lebo suseda bola v práci a obžalovaný spal po nočnej. Náhodne v byte stretla aj sestru obžalovaného Z.. V byte videla N., keď bola u susedy na návšteve. Na vchodových dverách susedinho bytu bola kľučka, byt bol primknutý, a preto ona od bytu mala kľúčik, lebo by sa inak do bytu nedostala. Svedkyňa potvrdila, že v jednom prípade bola v obytnom dome N. stará mama, išla po schodoch, robila krik a počula ako kričí „pedofil, zvrhlík“ a spolu s N. ju videla odchádzať. Na výzvu súdu svedkyňa nakreslila pôdorys bytu G. S..
Svedok F. D. uviedol, že s N. K. bol súčasne hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení U. nemocnice v H.. Nepýtal sa jej z akého dôvodu je hospitalizovaná. Na oddelení mali všetci spoločné aktivity. Počas hospitalizácie mali priateľský vzťah, potajomky sa aj bozkávali. Po prepustení z hospitalizácie si s N. písali cez facebook, mimo nemocnice sa s ňou už viac nestretol.
Svedok A. C. uviedol, že N. K. spoznal v krčme v Č., kde ju stretol 8 - 10 krát. Vzájomne si vymenili telefónne čísla, a ona mu začala vypisovať. Vedel, že N. v tom čase mala 13 alebo 14 rokov. To, že napriek jej nízkemu veku, jej poskytol svoje telefónne číslo, je podľa neho v súčasnosti normálne. O vzťahu medzi obžalovaným a N. nemá vedomosť.
Svedok U. N. uviedol, že v roku 2013 asi v mesiaci júl býval u priateľky sestry obžalovaného v Č.. S N. K. sa zoznámil cez kamaráta a cez jej otca. Pokiaľ on vie, tak medzi obžalovaným a N. nebol žiadny vzťah. Nemá vedomosť o tom, že by sa obžalovaný s N. niekde stretávali, N. samú s obžalovaným v byte obžalovaného nevidel. N. stretol v byte v Č., lebo chodila k jeho priateľke na doučovanie.
Svedok S. N. uviedol, že obžalovaný je jeho kamarát, stretával sa s ním v týždni tri, štyri krát. Chodili spolu do posilňovne v priestoroch školy. Nevedel uviesť, či sa obžalovaný stretával s N., iba mu X. raz oznámil, že N. k nim chodí na doučovanie k jeho sestre. Tam kde oni dvaja chodili spolu, nevidel, že by sa obžalovaný bavil s N.. S obžalovaným mal jeden nik na pokec a mali aj spoločnú fotku aj spoločné heslo. Občas niečo napísal aj N., ale správy intímneho charakteru napr. že ju miluje alebo sa chce s ňou stretnúť, jej nepísal. Raz bol u X. a vtedy prišla N. babka, alebo niekto z rodiny a počul ako vykrikovala, že čo to spravil a za to zaplatí. X. mu povedal, že on sa s N. nestretáva.
Znalec z odboru psychológia odvetvie klinická psychológia dospelých, klinická psychológia detí Z.. E. T., ktorý po psychologickom vyšetrení mal. N. K. v septembri 2013, dňa 20.09.2013 vypracoval znalecký posudok. Znalec pri obhajobe znaleckého posudku na hlavnom pojednávaní zotrval na obsahu písomne vypracovaného znaleckého posudku a na jeho záveroch. Po oboznámení sa s predloženým obsahom spisu, lekárskych správ a vyšetrení maloletej dospel k odpovediam na položené otázky. V čase vyšetrenia intelektový potenciál maloletej bol na úrovni dolnej hranice populačnej normy. Myslenie bolo bez porúch. Posledný polrok sa u nej začali kumulovať poruchy správania prevažne v domácom prostredí v súvislosti s naviazaním nového citového vzťahu so súčasnými sexuálnymi stykmi. Morálno- hodnotový systém a vyššie city neboli rozvinuté. V interpersonálnych vzťahoch prevažovala naivita a potreba pripútať sa k blízkej osobe. Jej osobnosť bola nezrelá bez ustálených charakteristík. Maloletá bola citovo subdeprivovaná v rannom detstve a nemala dostatočne stabilnú morálnu osobu otca. Nebolo možné hovoriť o ustálených patologických rysoch, ale o disharmonickom vývine s poruchami citového a morálneho vývinu. Všeobecná vierohodnosť mal. N. v čase vyšetrenia bola z hľadiska kapacity mentálnych schopností a percepčnej funkčnosti zachovaná. Znižujúcim aspektom vierohodnosti boli poruchy správania, ktoré sa zatiaľ vyskytovali sporadicky. Maloletá nemá patologickú sexuálnu fantáziu ani sklony ku konfabuláciám. Na tomto závere znalec zotrval aj po výsluchu poškodenej na hlavnom pojednávaní. Pre citový vzťah k obžalovanému a jeho matke mala tendenciu svoje zážitky zatajovať pred okolím. Špecifická vierohodnosť môže byť ovplyvnená aktuálnym vzťahom k osobe obžalovaného a jeho matke. V súčasnosti voči menovanému prežíva ambivalentné pocity. Z psychologického hľadiska sú zážitky svedkyne autentické. Vierohodnosť znalec hodnotí ako zachovanú a iba miere zníženú pre nízku morálnu zrelosť. Konaním obžalovaného prišlo k narušeniu citového a morálneho hodnotového vývinu maloletej. V súvislosti s uvedením konaním prišlo i k zhoršeniu prospechu a demonštratívnej suicidálnej aktivite. Maloletá prestala rešpektovať starú matku a došlo k poruchám správania vyhýbaniu sa povinnostiam a nedodržiavaniu príkazov. Poruchy správania, nízka morálna zrelosť a citová väzba na podozrivého (obžalovaného) ovplyvňovali zmenu výpovede maloletej. Pre tieto charakteristiky je znížená vierohodnosť výpovedí v čase, jej výpoveď bola modifikovaná aktuálnymi okolnosťami. Z psychologického hľadiska, motivácie správania maloletej, priebehu zmien v správaní a emócií možno považovať pôvodnú výpoveď za vierohodnejšiu a následnú ako účelovú. Špecifická vierohodnosť je však zachovaná. Maloletá mala dlhodobo tendenciu skrývať prežité udalosti a „chrániť“ tak pred svojou starou matkou a okolím. Maloletá si však nebola schopná dostatočne uvedomiť následky pri demaskovaní svojho sexuálneho života s obžalovaným. Znalec nezistil motivačné aspekty, pre ktoré by chcela falošne obviniť obžalovaného, skôr naopak chrániť ho. Celkovú vierohodnosť, preto znalec môže hodnotiť, ako zachovanú a iba mierne ľahko zníženú.
Z prečítaného znaleckého posudku P.. G. A., ktorému bola predložená SIM karta č.XXXXXXXXXXXXXXXXXXF, bolo zistené že zo stopy získal údaje telefónneho zoznamu medzi ktorými sa nachádza pod por. č. XX a označením Poklad tel. č. XXXXXXXXXXXX (užívateľ obžalovaný) a uložené údaje SMS komunikácie v období od 16.2.2013 do 9.3.2013 a z ktorej vyplýva okrem iných SMS
komunikácia medzi užívateľom SIM karty a tel.č. XXXX XXXXXX (užívateľ Z. S.) označenej v telefónnym zoznamom ako „Z.“
V rámci dokazovania boli prečítané listinné dôkazy a na technickom zariadení ako dôkaz vykonaný zvukový a zvukovo-obrazový záznam:
- lekárska správa z 30.7.2013, z ktorej súd zistil, že N. K. sa podrobila gynekologickému vyšetreniu s negatívnym gynekologickým záverom, pri vyšetrení uviedla, že išlo o dobrovoľný pohlavný styk,
- zápisnica o vydaní vecí, z ktorej súd zistil, že Z.Á. K. dobrovoľne vydala 1 ks SIM karty, ktorá patrila jej vnučke N. K., s obsahom SMS správ od X.
- rukou písaný list zo dňa 5.8.2013 adresovaný B. O. od N. K., z ktorej súd zistil, že obsahom tohto listu je tvrdenie N. K. o tom, že k výsluchu a udaniu X.. C. bola prinútená vlastnou babkou, nechce ďalej klamať, s X. ona nič nemala a pomer mala s jedným chlapcom na hodovej zábave v E.,
- výpis odchádzajúcich a prichádzajúcich hovorov poskytnutých mobilným operátorom X. K. k telefónnemu číslu XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX, z ktorého súd zistil, že výpisy sa týkajú obdobia od 01.08.2013 t.j. mimo zažalovaného obdobia. Na telefónnom čísle XXXX XXXXXX boli zaznamenané hovory volanému s tel. číslo XXXXXXXXXX (užívateľ obžalovaný) dňa 1.8., 2.8., 3.8., 9.8., 10.8.2013 a prichádzajúce hovory od volajúceho s tel. číslom XXXXXXXXXX opakovane dňa 1.8., 2.8., 3.8., 9.8. (aj vo večerných hodinách), 14.8.2013
- zápisnica o vydaní veci zo dňa 14.04.2014, z ktorej súd zistil, že Z. C. dobrovoľne vydal 1 ks mobilný telefón zn. H. H s tel.č. XXXX XXX XXX, ktorým bol uskutočnený záznam hovoru medzi jeho neterou N. K. a X. C.
- písomná komunikácia na sociálnej sieti predložená Z. K., ako komunikáciu medzi jej vnučkou N. K. a X. C., ktorú po dobrovoľnom oznámení prístupových hesiel N. K. vyhotovil Z. C., z ktorej súd zistil že v období od 11.03.2013 do 07.10.2013 prebiehala medzi obžalovaným a maloletou chatová komunikácia, ktorej obsah súd vyhodnotil, ako vzájomnú zaľúbenú komunikáciu s vyznávaním lásky (používané výrazy milujem ťa, chýbaš mi, ako je v škole - idem venčiť psa, dobre ranko miláčik, lásenka držím ti palce a myslím na teba, dufam ze si sa dobre vyspinkala cmuk lubenkam ta, nikto ta tak nemiluje ako ja a podobne). Z tejto komunikácie vyplývajú aj ďalšie skutočnosti o tom, že jedna strana navštevuje školu a druhá chodí do zamestnania, ktorá tiež oznamuje, že má 3 dni voľna, chodí do posilňovne, tiež odkaz na babku, že keď niečo povie tak jej „skočím do chlpov“ a pozývanie v podobe: keď „ku mne“ prídeš dostaneš zaracha a pod.
- rozsudok Okresného súdu Nitra sp.zn. P XXX/XXXX zo dňa 12.03.2003, z ktorej súd zistil, že mal. N. K.E. a M. K. boli zverený do výchovy a opatery starých rodičov A. K. a Z. K., ktorí sú oprávnení a povinní maloleté deti vychovávať, spravovať ich záležitosti v bežných veciach, poberať výživné a vymáhať ho výkonom rozhodnutia
- znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Bratislava č. S.-E.-C.-G.-XXXX/XXXXX z ktorého súd zistil, že predmetom expertízneho skúmania bolo 6 audio súbor archivovaných v adresári s označením „zaznam“ na stope č. 1 (CD+R nosič) zn. „Verbatim“, s popisom „ZÁZNAM MOBIL“. V skúmaných zvukových záznamoch neboli zistené znaky charakterizujúce manipuláciu s nahrávkami za účelom pozmenia ich obsahu. Nahrávky sú s veľkou pravdepodobnosťou autentické.
- výpis hovorov z tel. čísiel XXXX XXXXXX a XXXX XXXXXX z ktorého bolo zistené, že ide o výpis za obdobie od 25.10.2013 do 30.11.2013
Na základe rozsiahleho dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, bol zistený skutkový stav veci, náležite a v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie o vine a treste.
Obžalovaný poprel spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie v obžalobe za vinu a ktorý bol právne kvalifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona. Poprel, že by sa s maloletou poškodenou N. K. stretával o samote, kategoricky poprel, že by s ňou mal pohlavný styk, k sebe domov ju nevolal. Na svoju obranu uviedol, že sa s ňou zoznámil keď do ich domácnosti chodila na doučovanie, kedy sa dozvedel aj o jej veku. Priznal, že v období mesiaca apríl až 30.6.2013 jej maloletá telefonovala a keď ho táto iba prezvonila, pretože nemala dostatočný kredit, tak je zavolal späť.
Vina obžalovaného bola preukázaná výpoveďou poškodenej, svedkov, znaleckým dokazovaním a listinnými dôkazmi, a tiež obsahom záznamu zvukovej nahrávky z prvotnej výpovede maloletej N. K..
Jednoznačne bol obžalovaný usvedčený výpoveďou svedkyne poškodenej N. K., ktorá na hlavnom pojednávaní hodnoverne popísala, ako sa s obžalovaným zoznámila, akým spôsobom spolu
komunikovali, kedy, ako a koľkokrát medzi nimi došlo k pohlavnému styku. Poškodená hodnoverne popísala aj dôvod, pre ktorý list adresovaný vyšetrovateľovi napísala. Z jej výpovede mal súd preukázané, že s obžalovaným súložila minimálne päť krát v jeho byte. Spolu von nechodili. Vzájomne komunikovali cez facebook, pokec a telefón, keď si vzájomne telefonovali a písali si SMS o tom, ako vzájomne milujú. Tieto skutočnosti boli preukázané z obsahu „chatovej“ komunikácie. Obžalovaný aj jeho matka ju žiadali, aby zmenila svoju výpoveď v prospech obžalovaného, a aby uviedla, že pohlavný styk mala s nejakým chlapcom na diskotéke. Za tým účelom sa s obžalovaným aj s jeho matkou stretla a napísala list adresovaný vyšetrovateľovi. Toto urobila preto, lebo obžalovaného ľúbila, okrem neho nikoho nevidela a nerešpektovala starých rodičov, okrem iného aj tým, že išla za obžalovaným do jeho bytu, kde ju našla stará matka. Priznala, že členom rodiny obžalovaného sa sťažovala na svojho otca, starých rodičov aj krstnú mamu lebo je málo vonku, že musí doma robiť a musí byť skoro doma. O tom, že mala s obžalovaným pohlavný styk sa zverila kamarátkam a v nemocnici pri návšteve aj pani Z..
Časť výpovede N. K. zo dňa 30.7.2013, ktorá pred vyšetrovateľkou vypovedala, za prítomnosti sociálnej kurátorky ÚPSVaR bola zvukovo a obrazovo zaznamenaná technickým zariadením. Po oboznámením sa s týmto záznamom bolo zistené, že na výzvu vyšetrovateľky N. spontánne k veci vypovedala, keď stručne opísala, že sa s obžalovaným stretla na ihrisku, požiadal ju o priateľstvo na facebooku, potom ju pozval k sebe, chodila k nim, a stalo sa to tak, že boli doma u neho v byte, nešiel prudko, nestalo sa to prvý krát, ale druhý krát stratila panenstvo, potom to robili ešte dva krát, keď jeho mamina nebola doma. Keď vyšetrovateľka chcela pristúpiť k písomnej protokolácii výpovede do miestnosti vstúpil vyšetrovateľ a následne pre technické príčiny obrazovo-zvukový záznam o výsluchu zaznamenaný nebol.
Pre súd je vysoko logické, že obžalovaný s maloletou súložil v byte, bez prítomnosti ďalších svedkov, a bez prítomnosti ďalších členov rodiny, a na verejnosť spolu nechodili, pretože jednak sám obžalovaný vedel že maloletá nemá ešte 15 rokov a z tohto dôvodu musel mať vedomosť aj o prípadnom trestnoprávnom postihu, a preto je vysoko pravdepodobné, že obžalovaný využil práve tie momenty, keď v domácnosti žiadny jeho člen rodiny nebol.
Obžalovaný sa bránil tým, že sám v byte s maloletou nebol, okrem jedného prípadu a to dňa 22.júla 2013, keď pre N. prišla jej stará matka, a potom išiel do nočnej služby. Z výpovede obžalovaného, z výpovede jeho matky ako aj z pracovného hodnotenia súd mal preukázané, že obžalovaný v čase spáchania skutku bol zamestnaný ako príslušník T. N. B. A. K.Ž. N. D. H. S., kde v rámci výkonu služby bol zaradení striedavo do nočnej a dennej služby. Logicky potom z toho vyplýva, že obžalovaný po nočnej službe resp. pred nástupom do nočnej služby, mal voľný deň. Jeho matka G. S. potvrdila, že pracovala v butiku v H., kde jej pracovná doba končila o 17.00 hod., napriek tomu tvrdila, že jej syn sa s maloletou nikdy sám nestretol. Jeho sestra Z. S. tvrdila, že v žalovanom období nikde nepracovala a zdržiavala sa celý čas doma. Je však vysoko nepravdepodobné, že by sa tri mesiace (t.j. apríl, máj až do 30.6.2013) nikam z bytu minimálne päť krát nevzdialila Takéto tvrdenia matky a sestry obžalovaného súd vyhodnotil ako účelové, učinené v snahe potvrdiť aliby svojmu synovi resp. bratovi , pretože. Logicky z toho potom vyplýva, že obžalovaný mal dostatok priestoru na to, aby sa minimálne v piatich prípadoch s maloletou stretol osamote, a tak využil čas, kedy ostatní členovia jeho rodiny neboli doma a kedy došlo medzi ním a maloletou k súloži.
Hodnovernosť výpovede svedkyne poškodenej N. K. posudzoval v znaleckom posudku Z..E. T., znalec z odboru psychológia, ktorý bol vypočutý aj na hlavnom pojednávaní, a ktorý k záverom svojho znaleckého posudku dospel okrem iného na základe osobného rozhovoru s poškodenou, testov a pozorovaním, u ktorej jednoznačne potvrdil, že jej špecifická vierohodnosť je zachovaná a nezistil u nej žiadny motív, pre ktorý by chcela falošne obviniť obžalovaného, skôr naopak mala tendenciu ho chrániť. Maloletá pre potrebu pripútať sa k jeho osobe, prestala si plniť svoje povinnosti a rešpektovať autoritu. Vystupňované poruchy správania, nerešpektovanie starej matky, zhoršený prospech u maloletej súvisel s jej vzťahom s obžalovaný.
Do záverov znaleckého posudku zapadá výpoveď svedkyne Z. K., A. K. K.., A. K. Z.. a Z. C., ktorí zhodne potvrdili, že u maloletej v danom období sa zhoršil prospech, a prestala rešpektovať starých rodičov, ktorým bola zverená do výchovy.
Do kontextu výpovede poškodenej zapadá aj výpoveď svedkyne H. C., H. C., O. Z. B. Z. C., ktorým sa maloletá N. zdôverila, že s obžalovaným mala pohlavný styk, pričom H. C. sa zdôverila, že sa s X. C.
vyspala u C. v byte, H. C. sa zdôverila, že X. ju obchytával a potom k tomu došlo a počas hospitalizácie svedkyniam O. Z. a Z. C. sa priznala, že s obžalovaným mala minimálne päť krát pohlavný styk.
Súd pri ustálení viny vychádzal z dvoch skupín dôkazov. Na jednej strane sú to výpovede svedkov poškodenej N. K., Z. K., A. K. K.., A. K. Z.., Z. C., Z. C., H. C., H. C., O. Z., T. S. Z.. E. T. a listinné dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného.
Na druhej strane sú výpovede svedkov Z. S.E., G. S., P. C., F. D., A. C., U. N. B. S. N.,
Svedkovia U. N. B. S. N. tvrdili, že medzi obžalovaným a maloletou nebol žiadny vzťah, resp. maloletú s obžalovaným samých v byte nevideli. Obdobne vypovedala aj svedkyňa P. C., ktorá chodila venčiť psa matky obžalovaného počas dňa, a vtedy v byte nikoho nestretla, lebo suseda bola v práci a obžalovaný spal. Tieto výpovede však obranu obžalovaného nepotvrdzujú, pretože ani jeden z nich trvalo v spoločnej domácnosti s obžalovaným nežil, a teda ich výpovede nevyvracali tvrdenia poškodenej.
Obhajoba sa zamerala na spochybnenie povesti maloletej N. K. tvrdiac, že navštevovala pohostinstvo a stretávala sa s inými mužmi, a na sociálnej sieti komunikovala s mužmi o intímnych veciach. K týmto skutočnostiam boli vypočutí obhajobou navrhnutí svedkovia F. D. a A. C., S. N.. Z výpovede týchto svedkov mal súd preukázané, že s F. D. K. N. K. priatelila počas hospitalizácie, a A. C. na žiadosť N. K. poskytol jej svoje mobilné telefónne číslo. Tento tiež tvrdil, že N. sa stretávala s Z. E., ale pri ich stretnutiach však nebol, N. v pohostinstve behala za bárs kým, čo vysvetlil tým, že v krčme sedela s chlapcami a dievčatami. Z výpovede svedka S. N. vyplýva, že mal s obžalovaným spoločný profil na facebooku a tiež komunikoval s maloletou. Tieto výpovede súd v prejednávanej veci považoval za nepodstatné, pretože je len prirodzené, že sa N. K. nar. XXXX počas hospitalizácie sa kamarátila s chlapcom rovnakého veku F. D., nar. XXXX a pokiaľ jej A. C., nar. XXXX, podstatne starší od N. K., poskytol svoje mobilné telefónne číslo, tak súd k tomu len poznamenáva, že svedok mal vedomosť o veku maloletej, a napriek tomu s ňou potom nadviazal komunikáciu cez telefón, Vekový rozdiel si mal svedok uvedomiť hneď pri prvom kontakte s maloletou, a odmietnuť jej akékoľvek, ním tvrdené žiadosti a pozývania. Pokiaľ týmto obhajoba chcela preukázať, že maloletá mala intímny vzťah aj s inými mužmi, toto nebolo ničím a nikým preukázané, len samotné stretávanie sa s chlapcami v prítomnosti iných osôb a na verejnosti, neznamená, že s nimi mala aj intímny vzťah.
Obhajoba ďalej namietala nepoužiteľnosť v spise zadokumentovaných „výpisov komunikácie zo sociálnej siete“ a záznam hovorov na CD nosiči, ktoré boli vyhotovené Z. C., pretože boli získané nezákonným spôsobom.
Pre posúdenie veci nemá podstatný význam, kto z N. príbuzných odovzdal CD nosič so záznamom hovorov z mobilného telefónu a „chatovú“ komunikáciu medzi maloletou a obžalovaným. Pretože v prejednávanej veci poškodenou je maloletá osoba, ktorá bola do výchovy a opatery zverená starým rodičom A. B. Z. K.. Podľa odôvodnenia rozsudku týmto výchovným opatrením došlo k faktickému obmedzeniu rodičovských práv, avšak nebolo potrebné tu osobitné obmedzenie rodičovských práv aj vyslovovať. Podľa výroku rozhodnutia starí rodičia boli oprávnení a povinní maloletú vychovávať, spravovať jej záležitosti v bežných veciach, poberať výživné a vymáhať ho výkonom rozhodnutia. Preto podľa názoru súdu vyhotovenie písomnej komunikácie a záznamu telefonických hovorov, so súhlasom zákonného zástupcu maloletej Z. K. spadá pod oprávnenie spravovať bežné záležitosti maloletej, a preto táto mala právo rozhodnúť o tom, či a ako sa s uvedenými záznamami naloží a či sa poskytnú polícii ako dôkazný materiál.
Z obsahu v spise sa nachádzajúcom CD nosiči v počte 1 ks (obžalovaný namietal, že podľa vyjadrení svedkov vyšetrovateľovi predložili 2 ks CD nosičov, čo nebolo preukázané) o telefonickej komunikácii medzi obžalovaným a maloletou bolo preukázané, že v rámci rozhovoru obžalovaný po tom, čo maloletá ho informoval, že bola vypovedať na polícii kde povedala, že to robili jeden krát, upozornil maloletú na to, že „nemala si povedať jeden krát ale mala si povedať ani raz“ . Z obsahu rozsiahlej chatovej komunikácie zadokumentovanej v spise, bolo preukázané, že obžalovaný s maloletou „chatoval“ okrem iného aj o tom, kedy a kde sa stretnú....... ako ju miluje, na čo maloletá reagovala rovnakým spôsobom. K tomuto súd poznamenáva, že svedok N. vo svojej výpovedi tvrdil, že na rovnakej stránke s maloletou chatoval aj on. V konfrontácii s obsahom v spise sa nachádzajúcej
„chatovej“ komunikácie však poprel, že by komunikoval s N. takýmto spôsobom. Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že osoba, ktorá s maloletou komunikovala, je práve osoba obžalovaného, čo bolo preukázané vyjadreniami týkajúcimi sa trojdňového voľna po službe, resp. plánovaného odchodu do posilňovne (viď aj vyjadrenie svedka N.)
Pre vyriešenie otázky použiteľnosti v spise sa nachádzajúcich dôkazných prostriedkov - záznamov telefonických hovorov, prepisov chatovej komunikácie, považuje súd za potrebné zdôrazniť, že právo na ochranu súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie nie je absolútne. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Zásah do tohto práva a jeho obmedzenie predstavuje práve odsek 2 článku 8 Dohovoru v prípade, ak ide o zásah zo strany orgánov verejnej moci. Pokiaľ však ide o zásah do tohto práva zo strany súkromnej osoby, súd považuje za neprijateľné, aby si páchateľ trestného činu, ktorý hrubo porušuje právo na ochranu súkromného a rodinného života iného, nárokoval beztrestnosť dovolávaním sa ochrany svojho práva na ochranu korešpondencie.
S ohľadom na to, že v predmetnej veci išlo o komunikáciu medzi súkromnými osobami, možno tento prípad posudzovať len v zmysle odsek 1 čl. 8 Dohovoru, a to v súvislosti s ochranou, ktorú poskytuje tento článok korešpondencii. Zmysel slova „korešpondencia“ pôvodne zahŕňal materiály zasielané poštou. V súlade s technickým pokrom sa výklad „korešpondencie“ rozšíril na akúkoľvek komunikáciu, napr. telefón (hlas, videohovor, SMS, MMS) faxom, internetom (mail, chat,....) osobnú (zaznamenanú na diktafón). Každý sms-kujúci, „chatujúci“ či telefonujúci človek sa vzdáva časti svojho súkromia, ak komunikuje s ďalšou osobou s tým, že ochrana jeho súkromia končí tam, kde začína ochrana súkromia a oprávnených záujmov druhej osoby. V prípadoch súkromných telefonických hovorov, kedy volajúci oslovuje volaného, dáva tým podnet ku komunikácii a fakticky tak vstupuje do súkromia volaného účastníka, so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Existuje všeobecná znalosť, že telefón môže byť vybavený niekoľkými technickými funkciami, okrem iného nahrávaním hovoru. Telefonujúci teda spolu komunikujú za všeobecnej vedomosti o možnosti, že hovor môže byť technickou jedným z nich zaznamenávaný. Z toho je vyvoditeľné že komunikujúce osoby konkludente súhlasia aj s možným vyhotovením zvukového záznamu telefonátu - ide o privolenie v zmysle § 12 odsek 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného teda vyplýva, že každý má právo zaznamenávať svoje vlastné telefonické hovory. Uvedené platí aj pre SMS-ky a chatovú komunikáciu. Obžalovaný tým, že komunikoval s maloletou N. K. prostredníctvom telefónu a internetu, konal so všeobecnou znalosťou, že táto komunikácia môže byť zaznamenávaná (vyhotovená alebo použitá) a teda konkludentne (§ 35 Občianskeho zákonníka) privolil. Uvedené dôkazné prostriedky teda neboli získané v rozpore so zákonom, a to ani v rozpore s § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka a už vôbec nie s § 114, 115, 116 Trestného poriadku, pretože tieto upravujú zásah do práva na ochranu súkromia (korešpondencie zo strany orgánov verejnej moci a nie zo strany súkromnej osoby.
V zmysle § 119 odsek 2 Trestného zákona za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Pre prisúdenie dôkaznej hodnoty dôkaznému prostriedku je nevyhnutné, aby tento bol získaný zákonným spôsobom. Tak ako to súd uviedol každý si môže oprávnene zaznamenávať a uchovávať svoju komunikáciu, a preto uvedené dôkazné prostriedky predložené starou matkou maloletej Z. K. považuje za dôkazné prostriedky získané zákonným spôsobom (rozhodnutie ÚS ČR-II ÚS 502/2000, I ÚS191/05, NSR ČR - 5Tdo 549/07).
Dôležité je zistenie, či sú záznamy korešpondencie jedinými usvedčujúcimi dôkaznými prostriedkami, resp. či tieto len dokresľujú situáciu ako podporné dôkazné prostriedky a či sú v súlade s ďalšími dôkaznými prostriedkami. V predmetnej veci hlavnými a nosnými usvedčujúcimi dôkazmi sú tvrdenia poškodenej N. K., svedkov Z. K. ako aj svedkov O. Z., H.F. C., H. C., Z. C., Z. C.. Všetky ostatné dôkazné prostriedky, a to aj prepisy „chatovej“ a e-mailovej komunikácie a nahrávka telefonického rozhovoru
dokumentujú nielen vierohodnosť tvrdení svedkov ale aj charakter a osobu obžalovaného. Preto súd uzatvára, že uvedené dôkazné prostriedky sú na účely trestného konania použiteľné a ich obsah je možné posudzovať ako relevantný dôkazný dôkaz.
Podľa názoru obhajoby s obsahom spisu bolo manipulované, a preto k tomuto obhajoba navrhla vypočuť na hlavnom pojednávaní ako svedka vyšetrovateľa A.. B. O.. Ďalej obhajoba navrhla doplniť znalecký posudok o vyjadrenie sa znalca psychológa, či na základe obhajobou poskytnutých podkladov došlo k takej ujme ako to opísal v posudku. Oba tieto návrhy na doplnenie dokazovania boli ako nedôvodné zamietnuté. Zo spisu súd nezistil žiadnu manipuláciu s jej obsahom, keďže zistil, že vyšetrovací spis má všetky náležitosti podľa Vyhlášky č. 618/2005 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi. Znalec k písomne vypracovanému znaleckému posudku bol na hlavnom pojednávaní vypočutý, vysvetlil na základe akých skutočností dospel k záveru znaleckého posudku a o objektívnosti tohto znaleckého posudku súd nemal žiadne pochybnosti. Okrem toho bolo na hlavnom pojednávaní vykonaných dostatok dôkazov na ustálenie viny obžalovaného.
Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to jednotlivo aj v ich súhrne, súd dospel k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal tak, ako bol ustálený vo výrokovej časti rozsudku, že obžalovaný v období od presne nezisteného dňa mesiaca apríl 2013 do 30.7.2013 opakovane telefonicky kontaktoval a pozýval k sebe poškodenú maloletú N. K.. H.. XX.X.XXXX, prostredníctvom facebookovej komunikácie prejavoval k nej náklonnosť a v byte na adrese Č. Č.. XXX ju bozkával, hovoril jej, že ju ľúbi a najmenej päťkrát s ňou vykonal súlož, hoci vedel, že poškodená maloletá N. K.. má iba 14 rokov a nikdy pred tým nemala pohlavný styk.
Súd upravil dobu páchania trestného činu obžalovaným do 30.7.2013 (podľa obžaloby mal obžalovaný trestný čin páchať do 30.6.2017), a to v zhode s vykonanými dôkazmi, keďže Z. K. v tento deň podala trestné oznámenie na obžalovaného a tiež precizoval skutkové zistenia. Popísaný skutok potom súd právne kvalifikoval ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona. Obžalovaný svojim protiprávnym konaním naplnil všetky zákonné znaky objektívnej aj subjektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu, pretože vedel, že osoba ku ktorej prejavuje náklonnosť prostredníctvom facebookovej komunikácie, a ktorú v byte bozkával, hovoril jej, že ju ľúbi a najmenej päť krát s ňou mal súlož, má iba 14 rokov a nikdy pred tým nemala pohlavný styk. Z výpovede poškodenej bolo preukázané, že medzi ňou a obžalovaným k súloži došlo, jej popisom o tom, že prvý krát ju to bol Čo sa týka subjektívnej stránky, obžalovaný konal minimálne v nepriamom úmysle (§ 15 odsek 2 Tr.zák.) Súd ani o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním obžalovaného a jeho úmyselným zavinením na strane jednej a vzniknutým následkom na záujme chránenom ustanovením § 201 Trestného zákona (ochrana mravného a fyzického vývinu detí mladších ako pätnásť rokov pred akýmkoľvek útokmi proti ich pohlavnej nedotknuteľnosti) na strane druhej, nemal žiadne pochybnosti.
Obžalovaný z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je. V odpise registra trestov ani v evidencii priestupkov nemá žiadny záznam. Pracovné hodnotenie má kladné, okrem postihu od 14.11.2013 do 15.11.2014 z dôvodu obvinenia zo spáchania trestného činu podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona, dočasným pozbavením výkonu štátnej služby.
Pri ukladaní trestu vychádzal súd zo základných zásad ukladania trestov, ktoré sú upravené v ustanovení § 34 Trestného zákona a s dôrazom na zásadu zákonnosti uložil obžalovanému trest, zohľadniac pritom všetky kritériá, ktoré sú rozhodujúce nielen pre druh trestu ale aj pre jeho výmeru. Súd pri úvahách o výmere trestu prihliadol na spôsob spáchania činu jeho následok, zavinenie, pohnútku, tiež poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a bral do úvahy aj osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosť nápravy.
U obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť a to, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. S prihliadnutím okrem na všetky hore uvedené skutočnosti, aj na doterajší život obžalovaného, jeho netrestanosť, na jeho kladné pracovné hodnotenie, na okolnosti prípadu, keď obžalovaný využil naivitu a citovú naviazanosť maloletej na jeho osobu, súd dospel k záveru, že na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Preto podľa názoru súdu účel trestu
bude dosiahnutý aj trestom odňatia slobody v trvaní 3 roky bez skutočného výkonu, na samej spodnej hranici trestnej sadzby určenej na výmeru 3 roky až 7 rokov 8 mesiacov, po znížení hornej hranice 10 rokov o jednu tretinu v zmysle § 38 odsek 3 Tr. zák. z dôvodu prevahy poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi v pomere 1:0. Trest odňatia slobody, s poukazom už na vyššie uvedené skutočnosti, bol obžalovanému podmienečne odložený a zároveň mu bol uložený probačný dohľad nad jeho správaním sa v skúšobnej dobe v trvaní 3 roky a to v polovici zákonnej trestnej sadzby určenej výmerou 1 až 5 rokov, ktorá dĺžka podľa názoru súdu zodpovedá závažnosti spáchaného trestného činu ako aj doterajšiemu životu obžalovaného. Zároveň súd obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze, v skúšobnej dobe podrobiť sa psychoterapie u príslušného odborníka.
Podľa názoru súdu takýto trest zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona a je spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákon a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a okolnosti súd o vine a teste obžalovaného, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.