Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-404-2016.pdf
PDF · 113.53 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/404/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 44/b, IČO: 35 910 739, zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Michalská 14, proti žalovaným: X. L. T., V.. XX.X.XXXX a 2. N. T., nar. XX.X.XXXX, obom bývajúcim v T., X. XXX/XX, zastúpeným JUDr. Ladislavom Zátorským, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie č. 5, o zaplatenie 430,16 € s prísl, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 1C/510/2015-46 zo dňa 11.5.2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
P r i z n á v a žalovaným proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa od žalovaných domáhal zaplatenia sumy 430,16 € a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 30.11.2015 do zaplatenia. Žalobcu zaviazal povinnosťou žalovaným nahradiť trovy konania vo výške 256,26 €, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 230,76 € a uhradeného súdneho poplatku 25,50 € v prospech ich právneho zástupcu všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete vrátane technologických objektov - regulačných staníc zemného plynu a zabezpečuje distribúciu zemného plynu prostredníctvom tejto siete ku koncovým odberateľom, zabezpečuje pripojenie k tejto distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu. Vykonáva ale aj tzv. vyvažovanie distribučnej siete, kedy dodáva vlastný zemný plyn do distribučnej siete, aby sa vyrovnalo množstvo aktuálne prepravovaného a odoberaného plynu. Žalovaní mali uzavretú s predchádzajúcim dodávateľom zmluvu o dodávke plynu, zmluvný vzťah bol ukončený a po ukončení tohto vzťahu bol na meradle plynu, dodávaného do odberného miesta žalovaných, zaznamenaný neoprávnený odber pri kontrole dňa 5.5.2014. Žalobca preto žalovaným vystavil faktúru na škodu jemu vzniknutú vo výške žalovanej sumy dňa 22.5.2014, ktorá bola splatná dňa 5.6.2014. Keďže žalovaní dlh neuhradili, dostali sa do omeškania, preto si aj uplatnil aj zákonný úrok z omeškania od 30.11.2015 do zaplatenia a požadoval náhradu všetkých trov konania.
3. Žalovaní nesúhlasili so žalobou, žiadali ju zamietnuť s tým, že nedošlo k neoprávnenému odberu zemného plynu na ich odbernom mieste, pretože pôvodnú zmluvu o dodávke plynu s dodávateľom riadne ukončili a novú zmluvu uzavreli so spoločnosťou RWE Gas Slovensko, s.r.o. dňa 3.3.2014. Mali za to, že v tomto prípade nemohlo teda ísť o neoprávnený odber plynu a predmetná faktúra s vyčíslenou škodou vo výške žalovanej sumy je na základe uvedeného bezpredmetná. Predložili ako dôkaz doklad
od ich predchádzajúceho dodávateľa plynu zo dňa 19.9.2014 o tom, že na odbernom mieste X. XX, T. je evidovaný zostatok záväzkov a pohľadávok vo výške 0 €.
4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie a po právnom posúdení veci podľa ust. § 82 ods. 1, 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike mal za preukázané, že nárok žalobcu nie je opodstatnený v celom rozsahu.
5. Žalobca argumentoval, že žalovaní nekomunikovali so žalobcom, ale so svojim predchádzajúcim dodávateľom plynu o splnení ich záväzkov. Zo Zmluvy o združenej dodávke plynu, ktorú žalovaní uzavreli so spoločnosťou RWE Gas Slovensko, s.r.o. vyplýva, že táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania dodávateľom a odberateľom, pričom dodávateľ je povinný začať s dodávkou plynu do odberného miesta odberateľa od 1.3.2014, nie však skôr ako je deň účinnosti pridelenia distribučnej kapacity pre odberné miesto odberateľa prevádzkovateľom distribučnej siete. Žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete pridelil distribučnú kapacitu pre odberné miesto žalovaných a umožnil im pripojenie do siete až dňa 5.5.2014, čo preukazoval montážnym listom meradla č. 1000457706 zo dňa 5.5.2014. Preto mal za to, že žalovaní odoberali zemný plyn v rozpore s ustanovením § 82 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, t.j., že ho odoberali bez uzavretej zmluvy o pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu. Žalobca poukazoval na to, že už dňa 3.3.2014 chcel vykonať demontáž meradiel na odbernom mieste žalovaných, avšak meradlo nebolo verejne prístupné. Žalovaní však odoberali zemný plyn, a ako vyplýva z montážneho listu zo dňa 5.5.2014, bol zaznamenaný stav na meradle 17.210 m3, pričom pôvodný stav bol 15.849 m3. Je teda zrejmé, že žalovaní odoberali zemný plyn neoprávnene, a tak došlo aj k vzniku škody. Podľa názoru žalobcu došlo k účinnosti zmluvy uzavretej medzi žalovanými a spoločnosťou RWE Gas Slovensko, s.r.o. až dňom pridelenia distribučnej kapacity na odberné miesto, t.j. dňa 5.5.2014. Poukazoval tiež na to, že žalovaní boli upovedomení o tom, že k dodávke zemného plynu zo strany nového dodávateľa môže dôjsť až po pridelení distribučnej kapacity zo strany práve žalobcu, napriek tomu odoberali zemný plyn, ktorý bol vo vlastníctve žalobcu a žalovaní sa mali možnosť oboznámiť so zmluvou o dodávke zemného plynu, ako aj zo všeobecnými podmienkami z nej vyplývajúcimi. Žalovaní neuznali argumentáciu žalovaného a žalovaný v 1.rade uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie o nedostupnosti ich meradla, pretože pracovníci žalobcu prišli na odberné miesto za účelom demontáže meradla, avšak po tom, čo im zdokladoval, že má platne uzavretú zmluvu so spoločnosťou RWE Gas Slovensko, s.r.o.. boli to práve oni, ktorí o ďalších úkonov upustili a uviedli, že výmena meradla nie je potrebná. Nebol to on, ktorý by znemožnil prípadnú výmenu meradla. Kontaktoval dokonca právne oddelenie RWE Gas Slovensko, s.r.o. v Košiciach, kde mu bolo povedané, že problém je práve medzi jeho terajším a predchádzajúcim dodávateľom plynu, ktorí sa medzi sebou nevedia dohodnúť. Žalovaní nevideli preto dôvod, aby žalovanú sumu žalobcovi zaplatili, keďže žiadnu povinnosť nezanedbali. Súd prijal argumentáciu žalovaných a poukázal práve na ust. § 82 ods. 1 zákona o energetike, pričom všetky prípady uvedené v tomto zákonnom ustanovení sú v zmysle gramatického výkladu alternatívne konštruované, preto stačí splnenie čo i len jednej z uvedených alternatív, aby bolo možné považovať odber za neoprávnený. Žalovaní však hodnoverne preukázali, že už dňa 3.3.2014 uzatvorili so spoločnosťou RWE Gas Slovensko, s.r.o. novú Zmluvu o združenej dodávke plynu na odberné miesto v T., X. XX a v nej je uvedené, že aj v ten deň nadobudla zmluva platnosť a účinnosť. Keďže u žalovaných nebola splnená podmienka, že nemali uzavretú zmluvu o dodávke resp. združenej dodávke plynu na predmetnom odbernom mieste, akýkoľvek odber za obdobie (žalované) od 4.3.2014 do 5.5.2014 nemožno považovať za neoprávnený. Nič na tom nemení ani tá skutočnosť, kedy a ako bol v predmetnej zmluve dojednaný začiatok dodávky plynu alebo pridelenie distribučnej kapacity. Tieto záležitosti sú podľa súdu prvej inštancie technickými podmienkami reálneho odberania zemného plynu na konkrétnom odbernom mieste a ich zmluvné dojednanie, reálne uskutočnenie a prípadne vzniknuté problémy nemôžu byť prenesené na plecia spotrebiteľa - fyzickej osoby ako konečného odberateľa suroviny. Rovnako nie možné ani hovoriť o vzniku škody, pretože na jej vznik nie sú splnené zákonné predpoklady, a to predovšetkým protiprávne konanie žalovaných, ktorí si splnili svoje zákonné povinnosti a za predmetné obdobie mali uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu. Súd prvej inštancie odôvodnil aj skutočnosť, prečo nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz, a to vyžiadane si zúčtovacej faktúry od nového dodávateľa žalovaných na predmetnom odbernom mieste, týkajúcu sa práve odberu zemného plynu, vrátane prípadnej opravnej faktúry za toto obdobie, nakoľko ako je už vyššie uvedené, súd to považoval za nadbytočné a pre posúdenie prípadu irelevantné. Napokon súd uviedol, že sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, pretože právno-teoretický vzťah medzi škodcom a poškodeným v zmysle
konštantnej judikatúry nie je možné posudzovať podľa zákonných ustanovení o ochrane spotrebiteľa, ale jedná sa o vzťah posudzovaný podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o škode.
6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., § 149 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 8 O.s.p. a úspešným žalovaným priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z uhradeného súdneho poplatku z odporu 25,50 € a trov právneho zastúpenia 230,76 € v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
7. V zákonnej lehote proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ a písm. j/, § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p.. Podstatu nesprávnosti rozhodnutia videl najmä v nevykonaní navrhnutých dôkazov, v nedostatku riadneho odôvodnenia rozsudku, nesprávnom právnom posúdení veci, v nesprávnom posúdení predpokladu vzniku škody a v odňatí možnosti konať pred súdom, ako aj v nepredvídateľnom postupe konajúceho súdu. V prvom rade poukázal na svoje povinnosti ako prevádzkovateľa a vlastníka distribučnej siete vrátane technologických objektov , a to regulačných staníc zemného plynu, ktoré mu vyplývajú zo zákona č. 251/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov o energetike ( § 2 písm. c/ bod 15, § 49 ods. 6 písm. d/,i/,j/, § 64 ods. 6 písm. i/, j/). Poukázal na to, že prostredníctvom Slovenského plynárenského dispečingu zastrešuje komplexnú nepretržitú 24 hodinovú dispečerskú činnosť, pričom je garantom bezpečnosti dodávok pre domácnosti a zaisťuje vyvažovanie siete. Vyvažovanie distribučnej siete je eliminovanie rozdielov medzi množstvom plynu, ktorý vstúpil do distribučnej siete a množstvom plynu, ktorý bol z distribučnej siete odobraný. Spotreba plynu bez uzavretej zmluvy o odbere je potom spotrebou plynu patriaceho žalobcovi, pričom tento má prostredníctvom tohto plynu a súvisiacich činností plniť zákonom dané povinnosti na úseku dodávok, funkčnosti systému a jeho bezpečnosti. Po ukončení zmluvného vzťahu medzi pôvodným dodávateľom zemného plynu a žalovanými bol na meradle slúžiacom na meranie spotreby plynu dodávaného do miesta spotreby žalovaných zaznamenaný stav 15 849 m3 a pri kontrole dňa 5.5.2014 na tom istom meradle stav spotreby plynu 17 210 m3. V dôsledku toho faktúrou č. 9000178181 zo dňa 15.5.2014 vyfakturoval žalobca žalovaným za obdobie od 4.3.2014 do 5.5.2014 sumu 430,16 €, ako škodu za neoprávnený odber na odbernom mieste X. Č..XX L. T.. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol, že nebolo jednoznačne preukázané obdobie odberu tohto plynu, pretože v protokole o výpočte škody, ktorý žalobca predložil je uvedené obdobie od 25.1.2014 do 5.5.2014, toto tlačivo je dopĺňané rukou a je datované 13.5.2014. V protokole o výpočte škody, ktorú predložil žalobca, je však už uvádzané iné obdobie a to 4.3.2014 do 5.5.2014, toto tlačivo nie je dopĺňané rukou a je datované 15.5.2014, resp. 19.5.2014. Odvolateľ dôvodil, že bez ohľadu na skutočnosť, týkajúcu sa obdobia neoprávneného odberu zemného plynu v oboch výpočtoch je vyčíslený neoprávnený odber zemného plynu v množstve 1 361 m3 (ako rozdiel medzi množstvom 17.210 m3 a 15.849 m3). Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa vôbec nezaoberal a neposudzoval prípad v zmysle § 1 ods. 1 a § 1 ods. 2 vyhl. č. 449/2012 Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, v zmysle ktorých je pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu rozhodujúci údaj o množstve neoprávnene odobratého plynu, z ktorého sa následne po súčine s cenou podľa odseku 1 citovanej vyhlášky vyčísli výška škody a nie údaj o období, za ktoré dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu. V súvislosti s argumentáciou súdu prvej inštancie a poukazovanie na ust. § 82 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, že nemožno v žiadnom prípade považovať odber plynu žalovanými za uvedené obdobie za neoprávnený odber, pretože mali uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu so spoločnosťou RWE Gas Slovensko, s.r.o. na predmetné odberné miesto, odvolateľ opätovne poukázal na znenie tejto zmluvy, pričom podškrtol formuláciu, podľa ktorej dodávateľ je povinný začať s dodávkou zemného plynu do odberného miesta odberateľov odo dňa 1.3.2014, ktorý je prvým predpokladaným dňom dodávky, nie však skôr, ako je deň účinnosti pridelenia distribučnej kapacity pre odberné miesto odberateľa príslušným prevádzkovateľom distribučnej siete, ktorý je v takomto prípade prvým dňom obdobia dodávky podľa zmluvy. K prideleniu distribučnej kapacity zo strany žalobcu však došlo až dňa 5.5.2014, čo preukázal aj montážny list meradla č.1000457706 zo dňa 5.5.2014. Zmluva teda jednoznačne stanovila, kedy a za akých podmienok je dodávateľ plynu oprávnený začať s jeho dodávkou, pričom do začiatku dodávky zemného plynu dodávateľom odberateľovi dochádza k odberu zemného plynu, ktorý je vlastníctve žalobcu. Pokiaľ nedochádza k spotrebe zemného plynu, ktorý by odberateľovi s konečnou platnosťou vyúčtoval dodávateľ zemného plynu, vždy a zo zákona o energetike dochádza k spotrebovaniu zemného plynu patriacemu žalobcovi a to vzhľadom na definovanie distribučnej siete a zákonné úlohy a postavenie žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete. Každý plyn nepatriaci dodávateľovi zemného
plynu je plynom patriacim prevádzkovateľovi distribučnej siete. Jeho spotrebovaním potom dochádza k škode, ktorá vzniká žalobcovi. Vytýkal súdu prvej inštancie formálny a formalistický výklad a aplikáciu príslušných zákonných ustanovení a poukazoval pritom na rozhodnutie NS SR z 29.2.2012 sp.zn. lCdo/48/2010, ktoré uvádza, že takýto postup je neprípustný s tým, že občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie . Práve vzhľadom na tieto skutočnosti, v konaní navrhol žalobca ďalšie dokazovanie, a to predloženie zúčtovacích faktúr, vrátane prípadných opravných faktúr, týkajúcich sa obdobia od 4.3.2014 do 5.5.2014, kedy bol vlastne neoprávnený odber zaznamenaný a z týchto faktúr (faktúry) by bolo možné jednoznačne zistiť okrem iného, či žalovaní za objem zemného plynu, ktorý je uplatňovaný v tomto konaní zaplatili alebo nezaplatili svojmu dodávateľovi v zmysle zmluvy o združenej dodávke plynu, ktorú s ním uzatvorili. Rozsudok je ďalej podľa odvolateľa postihnutý i vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného zdôvodnenia postupu a rozhodnutia súdu vzhľadom na obsah žaloby vo vzťahu k tvrdenému vzniku škody v dôsledku porušenia povinnosti, ktorá nevyplývala zo zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanými. Vzhľadom k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie vykazuje znaky arbitrárnosti , nie je preskúmateľný, zakladá to porušenie ústavných práv žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu. V súvislosti s potrebou a nutnosťou riadneho odôvodnenia rozsudku poukázal na príslušnú judikatúru NS SR, ale aj Ústavného súdu SR, ale aj článku 6 ods. 1 Dohovoru, článok 46 ods. 1 Ústavy SR a článok 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Obsah a rozsah povinnosti súdu vyrovnať sa s argumentami účastníkov konania možno vyvodiť aj z viacerých rozhodnutí Európskeho súdu (vo Ruiz Torija c/a Španielsko). Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie, alternatívne, aby prvý a druhý výrok rozsudku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom si uplatnil aj náhradu právo trov odvolacieho konania.
8. K podanému odvolaniu sa vyjadrili prostredníctvom svojho advokáta žalovaní, ktorí považujú rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, vrátane postupu súdu, ak odmietol vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré žiadal žalobca s prihliadnutím na hospodárnosť konania a procesnú ekonómiu v spore. Žiadali, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania. Poukázali na to, že hoci podané odvolanie je pomerne obsiahle, ide zväčša len o všeobecné teoretické poznatky, citácie teórie procesného práva a prezentácie jednotlivých rozhodnutí všeobecných súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, pričom vo vzťahu k prejednávanému sporu a konkrétnym okolnostiam, o ktoré opierajú svoju procesnú obranu žalovaní, na strane odvolateľa neboli prítomné také argumenty, ktoré by mohli zvrátiť napadnutý rozsudok. Naďalej tvrdili, že sa nedopustili žiadneho protiprávneho konania, zvlášť s ohľadom na spomínané ustanovenie § 82 ods. 1 zákona o energetike, ktoré viaže prípadný neoprávnený odber plynu na absenciu zmluvy v tomto prípade o dodávke alebo združenej dodávke plynu. Žalovaní touto zmluvou disponujú, riadne ju uzavreli, dňom podpisu 3.3.2014 sa stala platnou a účinnou a nemožno im preto pripisovať akékoľvek porušenie zákona o energetike v časti viažucej sa na neoprávnený odber plynu. Pokiaľ odvolateľ argumentuje tou časťou všeobecných podmienok zmluvy o združenej dodávke plynu medzi žalovanými a spoločnosťou RWE Gas Slovensko, s.r.o., kde sa uvádza, kedy je dodávateľ povinný začať s dodávkou plynu, tak v tomto konaní podľa žalovaných je táto okolnosť pre posúdenie merita veci irelevantná. Zákon o energetike nespája neoprávnený odber plynu s pridelením, resp. nepridelením distribučnej kapacity pre odberné miesto, ale naopak s existenciou, či neexistenciou zmluvy o dodávke, resp. združenej dodávke plynu. Nie je teda pravdivá skutočnosť, ktorú tvrdí žalobca a od ktorej odvíja žalovaný nárok, t.j., že došlo k neoprávnenému odberu v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona o energetike.
9. Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).
10. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania, podľa ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12. septembra 2017, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.
12. Žalobca uviedol odvolacie dôvody podľa ust. v§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p.. Za súčasne platnej právnej úpravy, ide o odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, h/ CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP znamená vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
13.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (teraz § 220 ods. 2 CSP). Zdôvodnil aj nevykonanie dôkazu požadovaného žalobcom.
14. Odvolacie námietky odvolateľa boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
15. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce, preto na neho v plnom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie s prihliadnutím na odvolacie námietky odvolací súd dodáva:
16. V žiadnom prípade nie je možné považovať výklad ustanovenia § 82 ods. 1 zákona o energetike súdom prvej inštancie, ako aj zmluvných podmienok, osobitne posúdenie dátumu platnosti a účinnosti Zmluvy o združenej dodávke plynu, ktorú žalovaní uzavreli s dodávateľom - spoločnosťou RWE Gas Slovensko, s.r.o., za formálny či formalistický. Ustanovenie § 82 ods. 1 zákona o energetike má jednoznačné znenie, gramatický aj logický výklad tohto znenia súdom prvej inštancie je správny.
17. Názor žalobcu, že zmluva medzi žalovanými a dodávateľom plynu je účinná až dňom pridelenia distribučnej kapacity pre odberné miesto žalovaných neobstojí. Žalobca nebol účastníkom predmetnej zmluvy a všeobecná podmienka, podľa ktorej je dodávateľ povinný začať s dodávkou zemného plynu do odberného miesta odberateľa odo dňa 1.3.2014, ktorý je prvým predpokladaným dňom dodávky, nie však skôr, ako je deň účinnosti pridelenia distribučnej kapacity pre odberné miesto príslušným prevádzkovateľom distribučnej siete a ktorý je v takom prípade prvým dňom dodávky podľa zmluvy zaväzuje len dodávateľa, pretože odberateľ (ako spotrebiteľ) nemá v takom prípade upravenú v zmluve žiadnu povinnosť. Z tejto podmienky vyplýva len právo odberateľa na dodávku plynu a pokiaľ bol plyn dodávaný (za účinnosti a platnosti zmluvy) pred dátumom pridelenia distribučnej kapacity, nemožno hovoriť o neoprávnenom odbere plynu, ktorý v tomto spore opiera žalobca o ustanovenie § 82 ods. 1 písm. a/ zákona o energetike. Keďže žalovaní mali za obdobie, za ktoré podľa žalobcu mu vznikla škoda spočívajúca v spotrebovaní plynu žalovanými, mali uzavretú platnú a účinnú zmluvu o dodávke plynu s novým dodávateľom, nemohlo ísť o neoprávnený odber a nie je splnená podmienka vzniku škody žalobcovi v zmysle zákona o energetike. Odvolací súd sa domnieva, že v danom prípade ide skôr o nedostatok úpravy vzťahov medzi žalobcom a bývalým a terajším dodávateľom plynu navzájom, čo nemôže byť na ťarchu žalovaných, ktorí odoberali plyn v dobrej viere, že majú riadne uzavretú zmluvu o jeho dodávke a žiadnu svoju právnu povinnosť neporušili. Keďže nárok žalobcu je uplatnený ako nárok na náhradu škody, je potom skutočne pre posúdenie veci irelevantný žalobcom požadovaný dôkaz, ktorý by ozrejmil, či a komu za v žalovanom období žalovaní za plyn platili alebo neplatili.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s § 225 ods. 1 CSP. Žalobca nebol so svojím odvolaním úspešný, úspešní žalovaní majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).