Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22Pc-4-2017.pdf
PDF · 88.98 KB
Case nature
Area
Subarea
22Pc/4/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Tatianou Kovácsovou vo veci navrhovateľa V. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. M., XXX XX O., zast. JUDr. Pavlom Sabom, advokátom, B. Němcovej 10, 984 03 Lučenec proti odporcovi V. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X, XXX XX O., v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 6P 158/2012-13 zo dňa 23.11.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.12.2012 čo do výroku o výživnom tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otcovi V. U., narodený XX.XX.XXXX zo sumy 30% životného minima na sumu 60,- Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Takto určené výživné je otec povinný platiť vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám plnoletého V. U., narodený XX.XX.XXXX.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 22.05.2017 podal navrhovateľ na tunajší súd návrh na určenie výživného pre plnoleté dieťa, ktorý odôvodnil tým, že manželstvo jeho rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp.zn. 7C 12/99, pričom on bol zverený do výchovy matke a otcovi bolo určené platiť výživné v sume 300,- Sk mesačne. Súd neskôr vyživovaciu povinnosť otca znížil rozsudkom č.k. 6P/158/2012-13 zo dňa 23.11.2012 na sumu 30% zo sumy životného minima, nakoľko otec bol v tej dobe nezamestnaný. Otec sa pred 1 a pol rokom zamestnal ako strážnik CBS v nákupnom centre a v súčasnosti platí výživné k rukám matky v sume 60 Eur mesačne, hoci by mal platiť 66 Eur. Vyššie výživné podľa tvrdenia navrhovateľa odmieta platiť. Navrhovateľ doteraz určenú výšku výživného nepovažuje za dostatočnú, nakoľko od poslednej úpravy došlo k zmenám pomerov účastníkov. Otec sa zamestnal a navrhovateľ navštevuje tretí ročník Strednej odbornej školy hotelových služieb a dopravy v O., pričom nemá žiadne vlastné príjmy. Okrem toho má aj iné mimoškolské aktivity a všetky jeho výdavky znáša len matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Okrem výživného otec synovi neprispieva na nič ani na sviatky a s navrhovateľom sa ani osobne nestretáva. Z uvedených dôvodov preto navrhuje určiť otcovi výživné v sume 150 Eur mesačne. Navrhovateľ k návrhu priložil potvrdenie o návšteve školy, dodatok č. 3 k nájomnej zmluve uzatvorenej dňa 10.05.2017 medzi spoločnosťou SPOOL a.s., O. a N. U., platobný doklad SIPO za obdobie 05/17, potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2016 podaným N.. U..
2. K návrhu sa vyjadril aj otec navrhovateľa - osoba povinná platiť výživné podľa návrhu, ktorý v ňom uviedol, že so zvýšením výživného na sumu 150 Eur mesačne nesúhlasí. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že výživné neplatí v plnej výške považuje za nepravdivé, pretože vyživovacia povinnosť mu bola
určená sumou 30% zo životného minima, t.j. v roku 2017 asi sumou 28 Eur mesačne, pričom on platí až 60 Eur. Navrhovateľ by mal v júni 2017 ukončiť štúdium, získať výučný list ako automechanik a následne má možnosť sa zamestnať, nakoľko uplatnenie v tomto odbore by nemalo byť problémom. Okrem toho navrhovateľ opomenul uviesť, že v byte spolu s matkou žije aj jej priateľ a preto sa na nákladoch bývania podieľa aj on. Matka navrhovateľa na neho poberá v Rakúsku rodinné prídavky. Navrhovateľ navyše nijakým spôsobom nepreukázal zvýšenie nákladov na školu a mimoškolské aktivity. Čo sa týka zamestnania otec uviedol, že ako strážnik SBS pracuje za hodinovú mzdu 3,1987 Eur, t.j. za posledný rok cca 550 Eur mesačne podľa počtu odpracovaných hodín. Býva spolu s otcom - starobným dôchodcom v rodinnom dome, ktorý je značne zanedbaný a vyžaduje rekonštrukciu, na kúrenie pevným palivom spotrebujú cca 700 Eur ročne. Jeho mesačné výdavky spočívajú v platbách 5,81 Eur za vodu, 17,50 Eur za elektrinu, 2,32 Eur za TV, 14,58 Eur za palivové drevo, 100 Eur za pohonné hmoty, 150 Eur za stravu, 60 Eur za výživné, 20 Eur za telefón a 50 Eur za bežné výdavky na domácnosť. Vzhľadom k uvedenému preto žiada návrh syna zamietnuť. K vyjadreniu priložil pracovnú zmluvu zo dňa 26.11.2016 uzatvorenú medzi spoločnosťou D. W. H. H..Z..A.. a odporcom, dodatok č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 26.10.2016, ftk poštového poukazu o úhradách výživného vo výške 60 Eur za obdobie od 01/2017 do 05/2017, ftk platobného dokladu SIPO za obdobie 01/2017 do 05/2017, daňové priznanie k dani z príjmov FO zo dňa 18.04.2017 podané matkou navrhovateľa.
3. Súd na odročenom pojednávaní dňa 13.06.2017 vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 20.07.2017, pričom obaja prítomní advokáti účastníkov vzali tento termín na vedomie a vzdali sa predvolania. Na pojednávaní dňa 20.07.2017 bolo prítomní obaja účastníci vrátane ich advokátov.
4. Navrhovateľ na pojednávaní trval na podanom návrhu, pričom uviedol, že matka v Rakúsku pracuje nepravidelne a rodinné prídavky na neho nepoberá, pretože na to nespĺňa podmienky. Otec navyše za posledné 2 mesiace výživné neuhradil. Tretí ročník školy neukončil, lebo prepadol z matematiky. Brigádu si nehľadal, ani príležitostne ako študent nepracoval. S otcom nemá žiadny vzťah. 5. Otec navrhovateľa uviedol, že skutočne za posledné 2 mesiace výživné neuhradil, ale to z dôvodu, že za predošlé obdobie platil dvojnásobok. Na syna je ochotný platiť výživné v sume 50 Eur mesačne, ale bol by rád, ak by sa tento zamestnal. Inú vyživovaciu povinnosť nemá, pričom po odrátaní povinných výdavkov mu zostane suma 200 Eur na živobytie. 6. Matka navrhovateľa ako svedkyňa na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí s tým, aby otec na syna platil sumu 50 Eur, lebo je to málo. Na výživnom trvá, kým syn neukončí školu. Ide na opravné skúšky a po ich vykonaní by ukončil školu. Jej príjem je okolo 1000 Eur mesačne a z toho ide 300 Eur na byt. Spokojná by bola s výživným v sume 90 Eur mesačne. 7. Na pojednávaní dňa 12.09.2017 za prítomnosti odporcu a advokáta navrhovateľa (navrhovateľ sa nezúčastnil pre práceneschopnosť, termín vzal na vedomie na pojednávaní dňa 20.07.2017), odporca k veci uviedol, že na odporúčanie ortopéda bol preradený na inú prácu a momentálne sedí pri kamerách. K výške platu po preradení sa zatiaľ nevedel vyjadriť ako ani k tomu, či bude i naďalej pracovať. 8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s návrhom na začatie konania, rozsudkami Okresného súdu Lučenec sp.zn. 7C 12/99 a č.k. 6P 158/2012-13, potvrdením o návšteve školy, Dodatkom č. 3 k nájomnej zmluve, platobným poukazom SIPO, potvrdením o podaní daňového priznania a daňovým priznaním matky navrhovateľa za rok 2016, pracovnou zmluvou otca, listinami potvrdzujúcimi výdavky otca, potvrdením o výške príjmu otca, rozhodnutím o povolení opakovať tretí ročník a lekárskou správou MUDr. Slivu. 9. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine ( ďalej len „ zákon o rodine“ ) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
12. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
13. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 75 ods. 1, prvá veta o zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
15. V zmysle § 77 ods. 1, 2 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
16. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
17. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
18. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne
- okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 ZR je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.
19. Z vykonaného dokazovania s použitím vyššie citovaných zákonných ustanovení má súd za preukázané, že na strane navrhovateľa ako aj odporcu od poslednej úpravy pomerov rozsudkom č.k. 6P/158/2012-13 zo dňa 23.11.2012 došlo k zmene pomerov. Navrhovateľ je študentom Strednej odbornej školy hotelových služieb a dopravy v O., ktorý prepadol a v školskom roku 2017/2018 bude opakovať 3. ročník. Navrhovateľ je starší o 5 rokov preto výdavky spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb, aj s ohľadom na celkový nárast životných nákladov, pochopiteľne vzrástli v súvislosti s jeho fyzickým rastom na oblečenie, obuv, stravu, hygienické potreby, predovšetkým však v súvislosti s výkonom školskej dochádzky, ako aj so zabezpečením jeho odôvodnených potrieb, pričom ide o objektívnu zmenu pomerov na strane plnoletého dieťaťa, ako oprávneného, ktorú zmenu súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že navrhovateľ sa nevenuje žiadnym športovým aktivitám, brigádu si doposiaľ nehľadal a ani príležitostne nepracoval ako študent. Súd má za to, že výdavky navrhovateľa sú bežné a veku primerané, pričom prihliadol aj na jeho výdavky súvisiace s jeho nepriaznivým zdravotným stavom.
20. Súd preskúmal na základe účastníkmi predložených potvrdení príjmy a majetkové pomery oboch rodičov a zistil, že otec v čase posledného rozhodovania o výživnom bol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny O. ako uchádzač o zamestnanie a poberal dávky sociálnej pomoci vo výške 62,50 Eur. Toho času pracuje ako strážnik SBS služby v nákupnom centru C. O., z dôvodu pretrvávajúcich zdravotných problémov s pohybovým aparátom bol preradený na iné miesto ( sedí pri kamerovom systéme ), čo do budúcna môže predstavovať zmenu výšky príjmu. Odporca býva so svojim otcom v rodinnom dome, za ktorý platí mesačné náklady cca 65 Eur ( 11,61 Eur za vodu, 35 Eur za
elektrinu, 4,64 Eur za RTVS, 14,58 Eur za palivové drevo). Matka v čase posledného rozhodnutia o výživnom bola rovnako nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny O.. Toho času je zamestnaná, pracuje v Rakúsku s ročným príjmom 3.803 Eur. Ďalšia vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Býva so svojim synom a partnerom.
21. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný a je potrebné zmeniť pôvodne citované rozhodnutie, ktorým bol naposledy upravovaný rozsah vyživovacej povinnosti otca. Keďže k zmene pomerov v prejednávanej veci nepochybne došlo tak na strane plnoletého dieťaťa, ako aj na strane jeho rodičov, táto skutočnosť zakladá dôvod na zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Súd preto návrhu navrhovateľa vyhovel čiastočne a zvýšil výživné tak, že otec je povinný platiť výživné vo výške 60 Eur mesačne vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa. Je v schopnostiach a možnostiach odporcu platiť výživné v tejto výške, keď súd mal za preukázané, že už najneskôr od 01/2017 otec toto výživné synovi platil, čo tak navrhovateľ ako aj jeho matka nerozporovali. Prihliadol pri tom aj na vývoj životných nákladov, na majetkové pomery otca pri zohľadnení jeho súčasného príjmu, výdavkov a pracovných schopností. Takto ustálená výška výživného zodpovedá aj kritériám ustanoveným v Zákone o rodine. Súd výživné zvýšil od okamihu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, nakoľko mal za to, že v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by opodstatnili spätné zvýšenie výživného.
22. O trovách konania súd rozhodol na základe § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 23. Podľa zákonného ustanovenia § 217 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „ CSP “ ) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 367 ods. 3 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.