Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-1618-2008.pdf
PDF · 84.22 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/1618/2008
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: EXPRESS FINANCE, s.r.o. so sídlom Zámocká 30, Bratislava, IČO: 35 775 165, proti povinnému: E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. M. XXX, X., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Blahova 13, Skalica, pre vymoženie pohľadávky vo výške 912,83 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému u k l a d á povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi vo výške 47,14 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Súdny exekútor predložil súdu v zmysle § 57 ods. 4 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v účinnom znení (ďalej len "Exekučný poriadok") a ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku z dôvodu, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie tak, ako vyžaduje právna úprava zákona k zmenkovým platobným rozkazom ako exekučných titulov, preto žiadal exekúcii zastaviť a zaviazať ho na trovy exekúcie vo výške 120,78 eur.
2. Exekučné konanie začalo dňa 17.12.2003 na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 10.12.2003, pričom exekučným titulom bol Zmenkový platobný rozkaz č. k. 16 Zm 745/2003-8 vydaný 01.10.2003 Krajským súdom v Bratislave.
3. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona (t.j. do 23.12.2015), a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. V ust. § 243f ods. 2 Exekučného poriadku je ďalej uvedené, že na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako. V ust. § 243f ods. 3 Exekučného poriadku sa uvádza, že exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. V ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). V ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku je uvedené, že ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. V ods. 6 ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017), exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a
nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Súd exekúciu zastavil v celom rozsahu z dôvodu, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplnil v lehote do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona, ktorý zakotvil ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku a novelizoval úpravu ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku (t.j. do 30 dní počítanej od dňa 23.12.2015), a teda platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), nakoľko sa v konaní nepreukázal opak.
7. Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.08.2005 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
8. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
9. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
10. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.04.2008 (ďalej len "vyhláška"), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. V zmysle ods. 2 základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa ods. 3 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
11. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
12. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
13. Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
14. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie je súdny exekútor v zmysle ust. § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 účastníkom konania, v takomto prípade súdny exekútor môže využívať len také procesné práva a povinnosti ako iný účastník konania. V konaní o trovách exekúcie je preto súdny exekútor povinný uniesť vo veci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní trov exekúcie. Súd preto mohol súdnemu exekútorovi priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov, len za tie úkony a hotové výdavky, ktoré boli súdnym exekútorom riadne zadokumentované a preukázané, či už obsahom súdneho alebo obsahom exekučného spisu, a ktoré boli zároveň účelné vynaložené.
15. Vyhláška v prípade zastavenia exekúcie upravuje teda dva spôsoby určenia odmeny súdneho exekútora a to podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu ako aj počtu úkonov odmeňovaných paušálnou sumou. Túto skutočnosť však nemožno vykladať takým spôsobom, že súdny exekútor má za ten istý úkon exekučnej činnosti nárok na odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) a zároveň aj podľa ust. § 14 ods. l písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky. Pri použití takéhoto výkladu (duplicita trov
exekúcie), by súdny exekútor získal neoprávnený majetkový prospech na škodu toho, kto má povinnosť na náhradu trov exekúcie. Súd je preto tohto názoru, že súdny exekútor má za ten istý úkon exekučnej činnosti nárok na odmenu len podľa jedného z vyhláškou určených spôsobov.
16. Z logického a gramatického hľadiska výkladu ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu bez zreteľa na počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. V rozpore s ust. § 14 ods. 1 písm. a) preto nemôže byť sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenia odmeny vo výške podľa ust. § 14 ods. 2 vety prvej vyhlášky. (Rc 69/2007)
17. Súd pri určení výšky časovej odmeny (podľa § 14 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 2 vyhlášky) vychádzal z času potrebného na vykonanie úkonov uvedených súdnym exekútorom v minútach pri každom z uplatňovaných úkonov, čas trvania jednotlivých úkonov sčítal a krátil a dospel k záveru, že čas účelne vynaložený na vykonanie jednotlivých vyúčtovaných úkonov exekučnej činnosti predstavuje rozsah 2 hodín, za ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky odmenu vo výške 13,28 eur (za úkony - vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie v trvaní 30 min., príkazu na začatie exekúcie v trvaní 15 min., exekučného príkazu v trvaní 15 min., žiadosti o súčinnosť zamestnávateľovi povinného v trvaní 15 min., príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu mBank S.A:, pobočka v trvaní 15 min., správa k predloženiu spisu v trvaní 30 minút).
18. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi v rámci časovej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumu 39,84 eur a DPH z tejto sumy a to jednak z dôvodu, že ich náhrada je v zmysle § 25 vyhlášky už zahrnutá v odmene súdneho exekútora (ako nahratie došlého návrhu, založenie spisového obalu, zapísanie do poštovej knihy, napísanie obálky a založenie spisu do spisovne). Taktiež súd nepriznal časovú odmenu za úkon vyúčtovanie trov exekúcie, keďže nejde o úkon súdneho exekútora, ktorý by priamo súvisel s výkonom exekúcie alebo išlo by o duplicitne vyúčtované trovy exekúcie.
19. Súd pri určení výšky paušálnej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3, § 15 ods. 1 písm. a), h), i) vyhlášky vychádzal z úkonov súdneho exekútora v jeho vyúčtovaní a priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 16,60 eur za 5 úkonov, a to za 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie v sume 3,32 eur, 3x každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného Sociálna poisťovňa v sume 3,32 eur a každé zisťovanie účtu povinného - elektronická lustrácia bánk v sume 3,32 eur.
20. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3, § 15 ods. 1 písm. b), c), vyhlášky vo výške 16,60 eur a DPH k tejto časti odmeny za 5 úkonov - 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 3x exekučného príkazu, pretože za tieto úkony patrí paušálna odmena len v prípade vykonania osobného doručenia vymenovaných dokumentov a nie ich doručovanie prostredníctvom poštového prepravcu, čo je možné dospieť aj z gramatického výkladu ustanovení tejto vyhlášky.
21. V rámci náhrady hotových výdavkov podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada poštovného vo výške 9,40 eur, ktorých vynaloženia mal súd preukázané vykonanými úkonmi a poštovými doručenkami založenými v exekučnom spise, a to doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému v sume 1,33 eur, príkazu na začatia exekúcie zamestnávateľovi povinného v sume 1,33 eur, žiadosti o poskytnutie súčinnosti zamestnávateľovi povinného v sume 1,19 eur, 4x exekučného príkazu povinnému, oprávnenému, zamestnávateľovi povinného a mBank S.A. (1,33 eur, 1,19 eur, 1,33 eur a 1,70 eur).
22. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v sume 4,93 eur a k tomu prislúchajúcu DPH, spojených s uskutočňovaním administratívnej činnosti, náhradu za administratívny materiál - papier a obálky, euro obal, tlač, nakoľko toto je potrebné považovať za administratívne práce zahrnuté v odmene exekútora v zmysle § 25 vyhlášky. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 157/08 zo dňa 29.04.2008, ktorý uviedol, že nepriznanie náhrady hotových výdavkov za bežný kancelársky materiál je odôvodnené, keď v ústavnou sťažnosťou napadnutom rozhodnutí súd skonštatoval, že "sa nejedná o osobitné výdavky hodné samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj
iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti, najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelných pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov."
23. Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH), súd mu zvýšil priznanú odmenu a náhradu hotových výdavkov o uplatnenú 20 % DPH vo výške 7,86 eur. Pretože ustanovenie § 196 Exekučného poriadku platného do 31.08.2003 priznanie DPH neupravovalo, súd pri rozhodovaní vychádzal z právneho názoru Ústavného súdu SR vyslovenom v jeho náleze sp. zn. II. ÚS 31/04 zo dňa 17.12.2004.
24. V nadväznosti na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi celkové trovy exekúcie vo výške 47,14 eur.
25. O tom kto má platiť náhradu trov exekúcie súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Exekučného poriadku tak, že podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zavinil zastavenie exekúcie oprávnený tým, že nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona (23.12.2015), preto je povinný nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.
26. Súd pri prepočte slovenskej meny na eurá postupoval v zmysle ust. § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhlášky č. 569/2008 Z.z., ktorou sa mení vyhláška č. 288/1995 Z.z..
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na Krajskom súde v Žiline.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 C.s.p., § 9a ods. 1 Exekučného poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).