Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/190/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcov: X.Ingrid K., bytom O. XX, E., ( právna nástupkyňa po neb. W. K., zomr. B. XX.X.XXXX) zast.: JUDr. Adriana Kerestešová, advokát so sídlom Štefánikova tr. 30, Nitra, 2. A. K., bytom E., O. XX, 3. Z. K., bytom tamtiež, zast. U. K., bytom O. XX, E. proti žalovanému : eBUSINESS, s.r.o. v likvidácii, Mikulášska 25, 811 01 Bratislava, IČO: 35805773, zastúpený: AK Jánský&Partners, Štúrova 13, Nitra, o určenie neplatnosti právneho úkonu a iné, takto

rozhodol:

Súd určuje, že zmluva č. 141/05 o úvere uzavretá medzi Annou Velčickou a žalovaným zo dňa 24. 10. 2005 je n e p l a t n á.

Súd určuje, že zmluva č. 141/05 o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti uzavretá medzi Annou Velčickou a žalovaným dňa 24. 10. 2005 je n e p l a t n á. Súd neschvaľuje zmier uzavretý stranami sporu. Žalobcovia v 1. až 3. Rade majú právo na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Pôvodná žalobkyňa sa návrhom domáhala určenia neplatnosti zmluvy č. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX o úvere a zmluvy č. XXX/XX o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným. Y. odôvodnila tým, že žalovaný jej poskytol na základe zmluvy o úvere vo výške XXX.XXX,- Sk, ktorý s navýšením o úroky vo výške 5% mesačne činí sumu XXX.XXX,- Sk, ktorá splatnosť úveru bola stanovená najneskôr do XX.X.XXXX. J. určenú úrokovú sadzbu vo výške XX% ročne je nevyhnutné považovať za úrok, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a zároveň je táto zmluva pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatná ako aj zmluva o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti, ktorá sa taktiež prieči dobrým mravom a je tým v zmysle § 39 F. zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom, pričom ustanovenia zmluvy boli v príkrom rozpore nielen s právnou skutočnosťou ale hlavne s jej zámerom, pretože nemala v úmysle založiť predmetnou zmluvou previesť na žalovaného vlastnícke právo. A. poukázala na to, že zabezpečenie úveru požadovanej sumy vo výške XXX.XXX,- Sk resp. pôvodného úveru vo výške XXX.XXX,- Sk nehnuteľnosťami niekoľko násobne vyššou hodnotou je zjavne neprimerané a nezodpovedá obsahu zabezpečovaného záväzku. F. súd E. v predmetnej veci rozhodol rozsudkom č.k. XC/XXX/XXXX - XXX tak, že žalobe vyhovel, pričom na základe odvolania žalovaného krajský súd v E. napadnutý rozsudok uznesením č.k. XCo/ XXX/XXXX - XXX zo dňa XX.X.XXXX zrušil a vrátil na ďalšie konanie, nakoľko si súd prvého stupňa nevyriešil, či smrťou pôvodnej žalobkyne došlo k zániku uplatneného nároku, alebo prešiel dedičov, ktorí dedičstvo neodmietli a predmet sporu ani nebol predmetom dedičského konania, preto sa mal vysporiadať okruhom účastníkov konania, pretože ak došlo k univerzálnej subcesii a tým k právnemu nástupníctvu, mal túto zmenu len skonštatovať, nakoľko dedičia vstupujú do konania ako univerzálni

nástupcovia zo zákona. A. uviedol, že právni nástupcovia vstúpili do konania v štádiu uzavretého zmieru a bolo povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť o tom, či zmier schvaľuje alebo nie.

Y. v 2. rade uviedol, že nevie nič o úvere, až neskôr sa o ňom dozvedel, pretože býval málo v spoločnej domácnosti a nemal vedomosť, či sa úver splácal.

Y. v 3. rade uviedla, že o úvere sa dozvedela až v čase, keď sa stará matka mala z domu vysťahovať, pričom v čase úveru s ňou všetci žili a nemala vedomosť na čo sa úver použil.

Z. zástupkyňa žalobkyne v X.rade uviedla, že z vykonaných dôkazov možno dospieť k záveru, že zmluva o úvere ako aj o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam sú absolútne neplatné úkony a sú v rozpore s ustanovením § 39 F. zákonníka, v prípade zmluvy o zabezpečovacom prevode aj v zmysle ustanovenia § 37 ods. X F. zákonníka, ide o spotrebiteľské vzťahy medzi žalobcami a žalovaným, kde sú neprijateľné podmienky a navyše zmluva o zabezpečení záväzku umožnila žalovanému siahnuť na majetkové práva žalobcov za predpokladu, že si to uplatňoval na ich základe. Z. na naliehavý právny záujem na určení neplatnosti oboch právnych úkonov, nakoľko pôvodná vlastníčka nehnuteľnosti, je mŕtva a v súčasnosti žalovaný vystupuje ako vlastník nehnuteľnosti, ktoré nemôžu byť zaradené do dedičstva po právnej predchodkyni žalobcov a nakoľko zabezpečenie záväzkov prevodom práva má akcesorickú povahu hlavného záväzku, je nutné sa domáhať aj určenia neplatnosti zmluvy o úvere ako hlavného záväzku. Z. na spotrebiteľský charakter zmlúv a ochranu spotrebiteľa vyplývajúcu zo zákona. A. uviedla, že v minulosti uzavretý zmier odporuje právnym predpisom z hľadiska práva a povinností aj dobrým mravom, pričom práva a povinnosti odkazujú na plnenie zo zmluvy, ktorá je neplatná a v súčasnosti sú zapísané na LV ďalšie poznámky a to záložné právo ako aj ťarchy, pretože žalovaný nakladal s nehnuteľnosťami ako s vlastnými a neoznámil katastrálnemu odboru dočasnosť prevodu vlastníckeho práva vo svoj prospech, ktorú povinnosť ustanovuje priamo F. zákonník. A. uviedla, že žalovaný po uzavretí zmieru vstúpil do likvidácie, ktorá prebieha bez informovania žalobcov, zmier uzavretý predchádzajúcou právnou predchodkyňou žalobcov je neurčitý, nezrozumiteľný nevyplýva z neho, ak sú obe zmluvy platné, že žalovaný bude povinný po vydaní postupovať podľa zmluvy o zabezpečovacom prevode, na základe ktorej má právo sa stať jej definitívnym vlastníkom, čo je v rozpore so súčasnou právnou úpravou. J. poukázala na zdravotný stav právnej predchodkyne, ktorá mesiace pred údajným uzavretím zmieru trpela demenciou ťažkého stupňa a nevedela posúdiť obsah zmieru z dôvodu duševnej poruchy, čo tiež zakladá absolútnu neplatnosť. S. okrem výsluchu účastníkov konania doplnil dokazovanie oboznámením sa so spisom XXD/XXX/ XXXX, zmluvou o úvere, zmluvou o zabezpečení záväzku z XX.XX.XXXX, s oznámením realitnej kancelárie o cene nehnuteľností, s dobrými mravy záväzkov, s rozsudkom KS Z. XCo/XX/XXXX, s LV, s rozsudkom KS E. XXCob/XX/XXXX-XXX, s úmrtným listom, so štatistikou úrokových úverov, s návrhom na vlastníckeho práva, so spisom XXDXXX/XXXX a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru: Z. predchodkyňa žalobcov W. K. uzavrela so žalovaným dňa XX.XX.XXXX zmluvu o úvere, na základe ktorej jej poskytol žalovaný úver vo výške XXX.XXX,- Sk, ktorý podľa článku I. činí s navŕšením o úroky vo výške 5% mesačne pohľadávku XXX.XXX,- Sk, splatnosť predmetného úveru bola stanovená najneskôr do XX. XX. XXXX. V článku IV., bod X bolo uvedené, že v prípade omeškania dlžníka s akoukoľvek platbou je veriteľ oprávnený účtovať okrem zmluvnej pokuty úroky omeškania vo výške X,XX % z celkovej dlžnej čiastky. V bode X tohto článku je ďalej uvedené, že veriteľ je oprávnený požadovať od dlžníka za porušenie záväzku, uvedeného v článku K. zmluvnú pokutu vo výške XX% z výšky poskytnutého úveru, minimálne však XX.XXX,- Sk, ktorá pokuta sa zvyšuje o X.XXX,- Sk za každý deň až do splnenia povinnosti uvedenej v článku K.. V článku U. tejto zmluvy je dohodnuté zabezpečenie úveru, a to zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho právu k nehnuteľnosti špecifikovanej v predmetnom článku. S. zmluvy o úvere zároveň uzavreli dňa XX. XX. XXXX aj zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti obsahom ktorej podľa článku II bolo, že prevádzajúci (dlžník) prevádza v prospech nadobúdateľa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a to k rodinnému domu s.č. XXX, postaveného na parcele č. XX zapísaného na LV č. XXX pre kat. územie: B. D., obec E., okres E. a pozemky parc. č. XX - zast. plochy a nádvoria o výmere XXXmX, parc. č. XX - záhrady o výmere XXXmX, obe zapísané na LV č. XXX. K. predmetnej zmluvy bol povolený S. katastra E. dňa XX. XX. XXXX. Z. oznámenia realitných kancelárii v roku XXXX sa cena pozemku na stavebné účely v lokalite B. D. pohybovala v rozsahu XXXX-XXXX,- Sk za mX a cena domu vrátane pozemkov sa pohybovala v hodnote X XXX XXX,- Sk. Z úverovej zmluvy splatila pôvodná žalobkyňa iba časť a to celkove sumu XX.XXX,- Sk. Z výpisu obchodného registra žalovaného, bolo zistené, že má v predmete

činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom. Y. podal na Okresný úrad v Nitre, katastrálny odbor návrh na vklad vlastníckeho práva a to na základe zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva dňom 24. 10. 2005. Podľa LV č. XXX je žalovaný v súčasnosti zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností, ktoré súd predmetom zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva. Pôvodná žalobkyňa v priebehu konania zomrela dňa 25. 02. 2011 a na základe osvedčenia o dedičstve č.k. 32D100/2011 - 37 zo dňa 11. 07. 2012 právoplatné dňa 27. 07. 2012 sú jej dedičmi žalobcovia v 1. až 3. Rade. Predmetom dedičstva neboli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX. Podľa § 137 žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 1 ods. 1 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 4 ods. 1 zák.č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa § 4 ods. 2 zák.č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 zák.č. 258/2001 ( v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Zákon ustanovuje základné pravidlá a spôsob výkonu subjektívnych práv a povinností. Ide o pravidlá, ktoré vyplývajú zo zásady, že subjektívne práva a povinnosti nemožno vykonávať neobmedzene. Definícia dobrých mravov nie je nikde normatívne upravená. Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru , aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. Prenikajú celým právnym poriadkom. Ide o ustanovenia zakazujúce výkon taký výkon práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a občianskej spolupatričnosti. Ak sa tieto zásady premietnu do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie a to všetko v

spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Je nepochybné, že dobré mravy ako normy správania sa musia spĺňať podmienku, že ide o normy, ktoré sú v súlade so zákonom, resp. neodporujú zákonu. Za dobré mravy preto nikdy nebude možné považovať normy správania a za konanie v súlade s dobrými mravmi nebude možné považovať konania, vrátane uzatvorenia právnych úkonov, ktoré sú v rozpore s akýmkoľvek platným všeobecne záväzným právnym predpisom. Podstata rozporu s dobrými mravmi v záväzkových vzťahoch spočíva práve v nesplnení objektívnej stránky dobrých mravov, t.j. v nerešpektovaní požiadavky vyváženosti, resp. spravodlivého usporiadania príslušných vzťahov. Za dobré mravy preto nikdy nebude možné považovať normy správania a za konanie v súlade s dobrými mravmi nebude možné považovať konania, vrátane uzatvorenia právnych úkonov, ktoré sú v rozpore s akýmkoľvek platným všeobecne záväzným právnym predpisom. Podstata rozporu s dobrými mravmi v záväzkových vzťahoch spočíva práve v nesplnení objektívnej stránky dobrých mravov, t.j. v nerešpektovaní požiadavky vyváženosti, resp. spravodlivého usporiadania príslušných vzťahov. Porušenie rovnováhy, rakúskym OGH nazývanej aj "ekvivalencie" sa prejavuje najmä ako neprimeranosť konkrétneho dojednania, či celého právneho úkonu. Obvykle táto nerovnováha či neprimeranosť spočíva najmä:- v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom alebo práv a povinností jednej zmluvnej strany, alebo v tom, že sú podstatným spôsobom prekročené (alebo inak na úkor jednej zo strán prelomené) obvyklé podmienky v danej oblasti vzťahov. Napr. v oblasti pôžičiek a úverov sa za obvyklé podmienky berú podmienky požadované bankami. Definícia dobrých mravov, hoci pre špecifické účely ochrany spotrebiteľa, je súčasťou aj pozitívneho práva. Na účely ochrany spotrebiteľa bola prijatá v rámci Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. V zmysle § 4 ods. 5. Zákona o ochrane spotrebiteľa: "Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody." Táto zákonná definícia je zrejme vytvorená na účely ochrany spotrebiteľa, a preto používa aj termíny, ktoré Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje. Ako je však zrejmé z jej znenia, táto definícia zodpovedá aj všeobecným definičným znakom a charakteristike uvedenej v časti 4.1 a súčasne je viditeľná značná previazanosť a konformnosť tejto definície napr. s vyššie uvádzanou nemeckou judikatúrou v oblasti dobrých mravov. Vzhľadom na množstvo požiadaviek na splnenie takejto definície, bude zrejme v praxi veľmi náročné preukázať rozpornosť s dobrými mravmi subsumáciou konkrétneho konania pod takúto definíciu, ktorá obsahuje subjektívny prvok na strane konajúceho - poškodzujúceho subjektu, a to preukázanie "využitia" omylu, ľsti a pod. Civilnoprávnou sankciou rozporu s dobrými mravmi je:a) skutočnosť, že príslušný právny vzťah nepožíva právnu ochranu v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka, b) právny úkon je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Dôsledkom vyššie uvedených sankcií je potom: a) nárok na náhradu škody v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, a/alebo, b) nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, najmä nárok na vrátenie veci. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka ( ďalej len spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa § 53 ods. 2 ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Podľa § 53 ods. 3 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa § 53 ods. 4 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 553 ods. 1 splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva).

Podľa § 553 ods. 2 zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne. V predmetnom konaní súd dospel k záveru, že na požadovanom určení je daný naliehavý právny záujem. Tento záujem a jeho dôvodnosť vyplýva zo súčasnej situácie, keď žalovaný je zapísaný ako vlastník nehnuteľností, nedomáha sa doplatenia svojej pohľadávky, nakoľko hodnota nehnuteľnosti ktorou je pohľadávka zabezpečená, je podstatne vyššia ako je pohľadávka žalovaného, pričom hodnota nehnuteľnosti vyplýva aj z oznámenia realitných kancelárii. Napriek označeniu zmluvy o úvere, ktorá podľa jej znenia mala byť uzatvorená v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, súd dospel k záveru, že podľa obsahu ide o zmluvu o spotrebiteľom úvere, uzavretú podľa zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Predmetná zmluva neobsahuje všetky ustanovenia uvedené v § 4 citovaného zákona, avšak v čase uzavretia zmluvy neplatili ustanovenia upravujúce klauzulu, že ak zmluva neobsahuje RPMN, považuje sa za bezúročnú a bez poplatkov. Predmetná zmluva je spracovaná ako tzv. typová zmluva, ktorej obsah bol vopred pripravený zo strany žalovaného. To, že predmetnú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú je dané zák. č. 258/2001 Z.z. a je potrebné na ňu aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka § 52 a nasl. Zo štatistiky zverejnenej Národnou bankou Slovenska pri spotrebiteľských a iný úveroch s dohodnutou splatnosťou v čase uzavretia zmluvy o úvere bola úroková sadzba 11,19 % pri splatnosti úveru do jedného roka, t.j. 0,9325% úrok mesačne. Z daného vyplýva, že úrok dohodnutý medzi stranami sporu bol v danom prípade niekoľko násobne vyšší, keďže činil 5% mesačne, čo predstavovalo 60% ročne. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ustanoveniami § 39 Občianskeho zákonníka, teda sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi, v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009). Vzhľadom na uvedené súd považoval dohodu o výške úrokov nad 11,19% ročne za absolútne neplatnú. Súd zároveň za neplatné považoval aj ust. článku IV. bod 3 ohľadne úrokov z omeškania vo výške 0,27%, čo predstavuje ročne 98,55%, pričom výška úrokov bola daná zákonom, a to ust. § 517 odsek 1,2 Občianskeho zákonníka a k nemu vydanému vykonávaciemu nariadeniu č. 87/1995 Zb., kde v čase uzavretia zmluvy bola výška úrokov z omeškania 6% (dva krát 3%). V rozpore s dobrými mravmi je aj ust. čl. IV bod 5 ohľadne zmluvnej pokuty dohodnutej vo výške 30% z úveru, minimálne 50.000,- Sk, ktorá sa zvyšovala denne o 2.000,- Sk, ktorá sankcia je neprimerane vysoká k porušeniu záväzku, vyplývajúceho z článku VII. teda vypratať nehnuteľnosť, ktorá zabezpečuje poskytnutý úver a odovzdať ju veriteľovi. Nepochybne však predmetná spotrebiteľská zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na skutočnosť, že jednotlivé časti zmluvy a to najmä článok I , článok IV, článok VI sú v rozpore s dobrými mravmi, jednotlivé články sú vo vzájomnom kontexte, nakoľko tvoria zmluvu

ako celok, súd určil za absolútne neplatnú celú zmluvu a nie iba jej jednotlivé časti, ktoré by bolo možné oddeliť len s ťažkosťami. Pre súkromné právo je charakteristická rovnosť subjektov právnych vzťahov, teda i rovnosť zmluvných strán. Jeho rys je niekedy považovaný priamo za pojmový znak súkromného práva. Preto sa zdá, že každá zvláštna ochrana poskytovaná iba jednému zo subjektov právneho vzťahu je čímsi, čo sa prieči povahe súkromného práva, pretože je nutne spojené s právnym zvýhodnením. Klasické poňatie rovnosti subjektov v súkromnoprávnych vzťahoch sa zakladá na rovnosti formálnej. Tá spočíva v tom, že zákon neposkytuje žiadnemu subjektu, či ich skupine právne výhody, ako i v tom, že súkromnosť v právnej sfére nie je žiadna zo strán voči druhej v pozícii nadriadenosti či podriadenosti. Osoby pod zvláštnou ochranou zákona dlho zostali jedinou odchýlkou zo zásady rovnosti. Práve obmedzené možnosti verejnoprávnej ochrany slabších subjektov vedú k tomu, že požiadavka ich ochrany preniká ako aktuálne spoločenská ochrana do práva súkromného. Týka sa to aj jednotlivých inštitútov, ktorých okruh sa sústavne rozširuje, takže ochranu slabšej zmluvnej strany možno dnes ponímať ako vývojový trend súkromného práva. Tak súkromné právo dospelo až k potrebe ochrany slabšej strany v bežných spotrebiteľských vzťahov. Pokiaľ ide o vymedzenie slabšej strany, treba vychádzať z toho, čo je pre túto slabšiu stranu charakteristické. Ide teda o fyzickú osobu, ktorá je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode spočívajúcej predovšetkým v nedostatku profesionality, v obmedzujúcej informovanosti, v konaní pod určitým hospodárskym tlakom z dôvodu finančnej nedostatočnosti, v obmedzenom prístupe k právnej pomoci a podobne. Na základe uvedenej charakteristiky tak možno uzavrieť, že v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov je slabšou zmluvnou stranou jednoznačne spotrebiteľ. V zmysle § 553 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v hore uvedenom znení upravovalo zabezpečovací inštitút, ktorý ma akcesorickú povahu a to ktorý má dlžníka motivovať k splneniu záväzku a veriteľovi dávať pre prípad nesplnenia dlhu možnosť ťažiť z prevedeného práva. Tento spôsob zabezpečenia je založený na tom, že dlžník prevedie svoje právo (okrem pohľadávky voči tretej osobe zákon nevylučuje ani prevod vecného práva vrátane vlastníckeho práva) na veriteľa s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok bude splnený, prípade spätný prevod práva môže byť dohodnutý; splnením dlhu prevedené právo prechádza späť na dlžníka. Zabezpečovací prevod práva teda spočíva v podmienenom prevode práva z dlžníka na veriteľa (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 30. augusta 2005, sp. zn. 30Cdo 294/2005). Právna skutočnosť, na základe ktorej môže k prevodu práva prísť, je zmluva uzatvorená medzi veriteľom a dlžníkom záväzkového vzťahu, z ktorého vyplývajúci záväzok dlžníka má byť prevodom práva zaistený. Pre zmluvu o zabezpečovacom prevode práva neustanovoval § 553 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31. decembra 2007 žiadne zvláštne obsahové náležitosti. Avšak i táto zmluva musela vyhovovať obecným požiadavkám, najmä musela byť dostatočne určitá. Z ustanovenia § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákona alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Zmluva je dvojstranný (prípadne viacstranný) právny úkon, ktorý vzniká konsenzom, t.j. úplným a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy. Návrh zmluvy (oferta) i jeho prijatie (akceptácia) sú jednostranné adresované právne úkony. I pre tieto jednotlivé jednostranné právne úkony platí, že musia spĺňať náležitosti požadované Občianskym zákonníkom všeobecne, a to náležitosti osoby, náležitosť vôle a prejavu a náležitosť predmetu právneho úkonu. Týmito uvedeným náležitosťami sú možnosť predmetu právneho úkonu (§ 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a jeho dovolenosť (§ 39 Občianskeho zákonníka). Nedovolenosť právneho úkonu ja daná vtedy, ak je úkon v rozpore so zákonom alebo zákon obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V rozpore so zákonom sú tieto právne úkony, ak je úkony rozpore so zákonom alebo zákon obchádza alebo sa prieči dobrým mravom: V rozpore sú tie právne úkony, ktorých vznik, alebo ich plnenie, je výslovne zakázané, resp. ktoré sa svojim obsahom alebo účelom priečia zákonnému zákazu. Právnymi úkonmi, ktoré zákon obchádzajú, sú také právne úkony, ktoré síce neodporujú výslovnému zákazu zákona, avšak svojimi dôsledkami smerujú d výsledku, ktorý zákon odporuje. V konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva

do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodu neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípade omyl) a ostatnými, ku ktorým prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosti, nespôsobilosť). V predmetnej zmluve o zabezpečovacom prevode práva absentujú podstatné náležitosti, viažuce sa k predmetu tohto právneho úkonu, a to určenia spôsobu, ktorým by sa mala naplniť uhradzovacia funkcia zaisťovaného prevodu práva, resp. akým spôsobom sa má vykonať speňaženie zaisteného prevodu práva a v akom rozsahu má právo dlžník na vyplatenie rozdielu. Aj keď ust. § 553 odsek 1 v znení do 31. 12. 2007 neuvádzalo výpočet zákonných náležitosti pri uzatvorení tejto zmluvy, je nepochybné, že ani pre platnosť tohto druhu zmlúv nemohlo prísť k obchádzaniu všeobecných náležitostí uvedených v § 37 odsek 1 a v § 39 OZ. Súd poukazuje na skutočnosť, že hodnota predmetu zabezpečovania je v hrubom nepomere k zabezpečovanej pohľadávke, ako hlavného záväzku (150.000,-Sk = 4979,08 €), nakoľko hodnota nehnuteľnosti a to rodinného domu s pozemkami v danej lokalite je niekoľko násobne vyššia, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo správ realitných kancelárii. Súd preto považoval aj z týchto dôvodov zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti za absolútne neplatnú. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR 5Cdo 208/2010, 8 MCdo 5/2014. Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. tak, že plne úspešní žalobcovia v 1. až 3. rade majú právo na plnú náhradu trov konania. Podľa § 148 ods. 1 žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Podľa § 148 ods. 2 súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Okresný súd Nitra uznesením č.k. 9C/190/2008 - 376 neschválil súdny zmier uzavretí účastníkmi konania a krajský súd uznesením č.k. 25Co/697/2015 - 401 zo dňa 17.3.2016 napadnuté uznesenie zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že z dôkazov nevyplývala nespôsobilosť právnej predchodkyne na právne úkony, navyše uznesením Okresného súdu Bratislava bola likvidáciou zrušená spoločnosť - žalovaný a na likvidátora prešla pôsobnosť štatutárneho orgánu, pričom skonštatoval, že sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa o neschválení zmieru a posúdenia zmluvy ako spotrebiteľskej zabezpečujúcej ochranu spotrebiteľa, pretože výška hodnoty nehnuteľností je celkom zjavne neprimerane vysoká v porovnaní so sumou, ktorú majú žalobcovia podľa zmieru zaplatiť. Ďalej poukázal na to, že účinky zmieru nezanikli úmrtím pôvodnej žalobkyne, do ktorej práv vstúpili žalobcovia ako univerzálni nástupcovia.

Súd zmier uzavretý stranami sporu neschválil. Obsahom uzavretého zmieru bola aj povinnosť pôvodnej žalobkyne, že v prípade, ak sumu 3.983,27 € s úrokom vo výške 15 % ročne odo dňa 25.10.2005 až do zaplatenia, nezaplatí v dohodnutom termíne, je povinná vydať odporcovi do 14-tich dní nehnuteľnosti zapísané ( pôvodne) Katastrálnym úradom v Nitra, Správa katastra E., na liste vlastníctva č. XXX., kat. územie B. zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a parc.č. XX záhrady o výmere XXX m2. Súd dospel k záveru, že obsah uzavretého zmieru je v rozpore s porušením zásady rovnosti účastníkov konania, obsah uzavretého zmieru sa prieči taktiež aj dobrým mravom nakoľko, toto nerovné postavenie vyplýva aj z bodu ktorý je obsahom uzavretého zmieru obsahujúce sankciu pre pôvodnú žalobkyňu, že pre prípad nezaplatenia požadovanej sumy s úrokom vo výške 15 % ročne v dohodnutom termíne, je povinná vydať žalovanému nehnuteľnosti, pričom lehota na zaplatenie istiny ako aj úrokov je 3 mesiace od právoplatnosti predmetného zmieru. V danom právny zástupca pôvodnej žalobkyne nekonal v súlade s jej záujmami, pretože sankcionovanie nesplatenia v predmetnej sumy odporcovi vydaním nehnuteľností, pričom zostatok úveru a jeho výška nie je primeraný hodnote nehnuteľností. Je neprimeraným zásahom do jej práv a predstavuje neprimeranú výhodu pre žalovaného. Aj odvolací súd sa v uznesení č.k. 25Co/697/2015-401 stotožnil so závermi prvostupňového súdu o neschválení zmieru a posúdenia zmluvy ako spotrebiteľskej zabezpečujúcej ochranu spotrebiteľa, pretože výška hodnoty predmetnej nehnuteľnosti je celkom zjavne neprimerane vysoká v porovnaní so sumou, ktorú majú podľa súdneho zmieru žalobcovia zaplatiť. Na základe uvedeného, súd s poukazom na vyššie uvedené právne zdôvodnenie zmier neschválil.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ä § 365 ods. 3 .

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.