Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csr/1/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v spore žalobkyne G. B., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom V. Z. XXXX/XX, P. nad B., zastúpenej JUDr. Štefanom Bugalom, advokátom so sídlom Fándlyho 32, Trnava proti žalovanému BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO 36 432 105, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO 42 174 716, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zriadeného Slovenskou bankovou asociáciou so sídlom v Bratislave, sp.zn. II/2014-3088 zo dňa 08.08.2015.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Súd návrh spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105 proti G. B., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianke SR, bytom V. Z. XXXX/XX, XXX XX P. nad B. o zaplatenie 1.038,75 € s príslušenstvom vylučuje na samostatné konanie s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 16.11.2015 domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zriadeného Slovenskou bankovou asociáciou so sídlom v Bratislave, sp.zn. II/2014-3088 zo dňa 08.08.2015. Uviedla, že Stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade so zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti podľa § 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré predložila, nevykonal ňou navrhnuté dôkazy alebo jej neumožnil predložiť dôkazy a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Tak ako v celom rozhodcovskom konaní tak aj v konaní pred súdom uplatňovala námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 ods. 1, ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. V zmluve o poskytnutí spotrebného úveru v čl. II. bod V., táto úprava nezodpovedá zákonným predpokladom dohody účastníkov o určení konkrétneho rozhodcovského súdu. Opätovne vzniesla námietku premlčania uplatnenej istiny s príslušenstvom, pretože v danom prípade pôvodný veriteľ VÚB, a.s. Bratislava vyhlásila predčasnú splatnosť predmetného úveru vrátane príslušenstva dňom 08.12.2009 a túto postúpenú pohľadávku žalovaný uplatnil na rozhodcovskom súde až dňa 20.12.2013. K tejto otázke na dopyty rozhodcovského súdu odpovedali štyrikrát.

2. Žalovaný v podaní zo dňa 11.02.2016 uviedol, že žalobkyňa a Všeobecná úverová banka, a.s. uzavreli dňa 05.05.2009 zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX v spojení s obchodnými podmienkami pre úver. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2013 uzavretou medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako postupcom a žalovaným ako postupníkom došlo k postúpeniu práv vyplývajúcich z rozhodcovského rozsudku voči žalobkyni na žalovaného. V zmysle zmluvy poskytla VÚB, a.s. žalobkyni úver vo výške 1.139,- € a žalobkyňa sa zaviazala vrátiť poskytnuté prostriedky v pravidelných mesačných splátkach vo výške 34,32 € počnúc dňom 15.06.2009. Žalobkyňa svoj záväzok voči žalovanému nesplnila napriek upomienkam, preto žalovaný oprávnene podal návrh na vydanie rozhodcovského rozsudku na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie. Nepriaznivá finančná situácia žalobkyne nezakladá dôvod nesplácania svojich záväzkov voči veriteľom. Obsahom zmluvy okrem iného bol aj súhlas žalobcu s návrhom VÚB, a.s., aby prípadné spory vzniknuté z tejto zmluvy boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní. Uvedená zmluva o úvere obsahuje rozhodcovskú doložku v bode 5 čl. II zmluvy o úvere. Rozhodcovský súd uviedol, že rozhodcovská zmluva jasne vymedzuje, ktorý rozhodcovský súd by mal spory zmluvných strán rozhodovať, pretože jednoznačne určuje, že to bude rozhodcovský súd zriadený v zmysle zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku, a takým súdom je nezameniteľný a úplne jasne len jediný rozhodcovský súd - Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie. Argumentáciu žalobkyne považoval za bezpredmetnú a právomoc stáleho rozhodcovského súdu za založenú. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že tvrdenia žalobkyne sa nezakladá na skutočnosti. Listom zo dňa 08.02.2010 právny predchodca žalovaného vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru z dôvodu porušenia zmluvných podmienok na strane žalobkyne. Zároveň VÚB, a.s. vyzvala žalobkyňu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom v lehote 7 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy. Žalobkyňa výzvu prevzala dňa 16.02.2010, pričom nasledujúcim dňom začala plynúť sedemdňová lehota na plnenie zo strany žalobkyne. Lehota na dobrovoľné plnenie zo strany žalobkyne uplynula dňa 23.02.2010. Žalovanému začala plynúť štvorročná premlčacia doba dňom 24.02.2010, ktorá uplynula dňa 24.02.2014. Žalovaný podal žalobu na rozhodcovskom súde dňa 20.12.2013, t. j. v zákonom stanovenej premlčacej dobe. Podľa žalovaného zmluva o úvere patrí podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Z uvedeného dôvodu je pre tento zmluvný typ potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Mal za to, že žalobkyňou uplatnená námietka premlčania v štádiu žaloby o zrušenie právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku neobstojí. V zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Žalovaný ako právny nástupca VÚB, a.s. bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona. VÚB, a.s. bola zo zákona povinná klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku a konanie by prebiehalo na štátnom súde, žalobca sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v závažnejšej veci, ako bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. Akú inú kvalitu či kvantitu by mali jej procesné práva, v čom by rozhodcovský súd pochybil, v čom by zasiahol do práv žalovaného. Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami zákona o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Ustanovením § 93b ods. 1 zákona o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy nebola zákonom uložená povinnosť bankám pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy pre riešenie ich vzájomných sporov z obchodov. Ak by žalobkyňa plnila riadne a včas svoj záväzok voči právnemu predchodcovi žalovaného, žalovaný by si svoje právo na rozhodcovskom súde nemusel vôbec uplatňovať. Navrhovateľka si svojim nekonaním spôsobila, že sa voči nej začalo rozhodcovské konanie zo zmluvy tým, že porušila zmluvné podmienky vyplývajúce jej zo zmluvy, ku ktorým sa sama slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne zaviazala. Žalobkyňa navštívila právneho predchodcu žalovaného dobrovoľne z vlastnej vôle s úmyslom získania úveru. Právny predchodca žalovaného žiadnym spôsobom nevyvíjal na žalobkyňu žiaden nátlak, na základe ktorého by žalobkyňa bola nútená získať úver od právneho predchodcu žalovaného. Právny predchodca žalovaného si všetky svoje záväzky vzniknuté mu zo zmluvy splnil riadne a včas a po práve požaduje od žalobkyne len to, čo od nej možno spravodlivo požadovať. Žalobkyňa v žalobe neuviedla žiadne relevantné dôvody, ktoré predpokladajú príslušné ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, pričom mal zato, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so všeobecnými právnymi predpismi, nakoľko si žalobkyňa nesplnila svoje povinnosti voči žalovanému. Právny predchodca žalovaného je bankovou inštitúciou pod dohľadom Národnej banky Slovenska. Je na základe rôznych právnych predpisov povinný spĺňať prísne kritéria nevyhnutné pre vykonávanie bankových činností, preto akákoľvek argumentácia viažuca sa na nebankové subjekty je absolútne neprípustná, nemiestna a súd by na ňu vôbec nemal prihliadať. Rozhodcovská zmluva môže byť obsiahnutá aj v inom, nezmluvnom dokumente. Môže byť uzavretá vzájomnou korešpondenciou, pričom návrh a akceptácia nemusia byť obsiahnuté na tej istej listine. Rozhodcovská zmluva môže byť obsiahnutá aj na skladiskovom alebo tovarovom náložnom liste, čo je bežný spôsob uzatvárania rozhodcovských zmlúv v iných štátoch. Uzatváranie zmluvy o úvere je proces, v ktorom podáva klient banky návrh na uzavretie zmluvy, následne banka vyhodnotí, či návrh na uzavretie zmluvy o úvere príjme alebo odmietne. V medziobdobí má klient priestor na preštudovanie si všetkých podmienok spojených s bankovým produktom a slobodne sa rozhodnúť, či danú zmluvu o úvere bez výhrad uzatvorí. Žalobkyňa podala žiadosť o uzavretie zmluvy dňa 30.04.2009, pričom k uzavretiu zmluvy o úvere s bankou došlo až dňa 05.05.2009. Žalobkyňa mala k dispozícii tak obchodné zmluvné podmienky ako všeobecné obchodné podmienky, keďže svojím podpisom na žiadosti o úver potvrdila, že si ich prevzala preštudovala a vyjadrila s nimi súhlas. Žalobkyňa mala možnosť odmietnuť uzavretie rozhodcovskej zmluvy, čo však neurobila. Právna úprava umožňovala žalobkyni odstúpiť od zmluvy bez udania dôvodu s takými účinkami, že sa zmluva od začiatku zrušuje. Toto svoje právo žalobkyne nevyužila, naopak peňažné prostriedky vyčerpala v celej výške, čím sa stala zmluva o úvere platnou aj účinnou a banke ako právnemu predchodcovi pohľadávky zo zmluvy o úvere vznikol nárok na plnenie pohľadávky zo strany žalobkyne. Porušením zmluvných podmienok zo strany žalobkyne bol žalovaný oprávnený uplatniť svoju pohľadávku na rozhodcovskom súde a to žalobou, keďže tento mal založenú právomoc dohodnutú rozhodcovskou doložkou v zmluve o úvere. Žiadal, aby súd žalobu zamietol. V prípade, ak by súd žalobe vyhovel žiadal, aby súd postupoval v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a pokračoval v konaní, v ktorom by zaviazal žalobkyňu na zaplatenie istiny vo výške 1.038,75 € s úrokom 16,9 % ročne zo sumy 1.038,75 € od 02.08.2013 do zaplatenia, s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.038,75 € od 02.08.2013 do zaplatenia, sumu vyčíslených úrokov odo dňa vzniku pohľadávky do 01.08.2013 vo výške 644,54 €, sumu vyčíslených úrokov z omeškania odo dňa vzniku pohľadávky do 01.08.2013 vo výške 119,80 € a náhradu trov konania.

3. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 12.09.2017 uviedla, že úver si brala z VÚB banky. Prišla do banky a s finančným poradcom spísala žiadosť. Najprv o úver požiadala a banka preverila jej bonitu a potom jej schválili úver. Netrvalo to iba jeden deň. V banke jej nič nečítali. Finančný poradca jej nehovoril nič o rozhodcovskej doložke. V čase podpisovania nevedela o uvedenom rozhodcovskom súde a ani nevedela, čo znamená rozhodcovská doložka. V tom čase potrebovala peniaze. Zmluvu podrobne nečítala, iba základné údaje na prvej a druhej strane. O podmienkach rozhodcovského konania ju z banky nikto nepoučil. V decembri 2009 mala vážne problémy v rodine, pre ktoré som sa aj psychiatricky liečila. V súčasnosti je zdravá. Všetky doklady o úvere dávala svojmu zástupcovi. Z VÚB banky má dva úvery a myslela si, že ich vyplatila.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s podanou žalobou, vyjadrením žalovaného zo dňa 11.02.2016, výzvou na predčasné splatenie zostatku dlhu zo dňa 08.02.2010 s doručenkou zo dňa 16.02.2010, Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. účinnými od 01.01.2009, žiadosťou o flexipôžičku zo dňa 30.04.2009, obsahom spisu Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie s.p.zn. II/2014-3088, a to rozhodcovským rozsudkom zo dňa 08.08.2015 s doručenkou zo dňa 17.08.2015, žalobou zo dňa 14.12.2013, zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 05.05.2009, aktuálnym stavom úveru ku dňu 01.08.2013, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2013 a zistil tento skutkový stav:

5. Žiadosťou o flexipôžičku zo dňa 30.04.2009 č. XXXXXXXXXXXXXXX požiadala žalobkyňa VÚB banku, a.s. o požadovanú výšku úveru 1.660,- € s dobou splatnosti úveru 48 mesiacov s poistením úveru pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti bez odkladu čerpania s navrhovanou úrokovou sadzbou 12,90 % ročne. Vo vyhlásení žiadateľa v bode 2 je uvedené, že žalobkyňa bola oboznámená s Obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na poskytnutie úverov fyzickým osobám a cenníkom VÚB, a.s. a súhlasí s nimi.

6. Dňa 05.05.2009 uzavreli Všeobecná úverová banka ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalovaného žalobkyni bezúčelový spotrebný úver vo výške 1.139,- € v lehote splatnosti 48 mesiacov s pevnou úrokovou sadzbou 16,90 % ročne. Žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnutý úver v 47 mesačných anuitných splátkach po 34,32 € s čerpaním úveru jednorazovo dňa 05.05.2009 s tým, že dátum splatnosti prvej splátky bol 15.06.2009 a dátum splatnosti poslednej anuitnej splátky bol 05.05.2013. Ročná percentuálna miera nákladov bola 23,23 % ročne, celkové náklady dlžníka sú 1.692,39 €, z toho výška istiny je 1.139,- € a výška úrokov s poplatkami je 553,39 €. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov je 34,49 %. Úrok z omeškania je 5 % ročne nad rámec úrokovej sadzby za každý deň omeškania. Poplatok za poskytnutie úveru je 33,19 €, poplatok za prvú upomienku je 6,64 €, poplatok za každú ďalšiu upomienku je 33,19 €, poplatok za vedenie úverového účtu 1,83 € mesačne, poplatok za vystavenie upozornenia ručiteľovi je 9,96 €, poplatok za zmenu zmluvných podmienok je 33,19 €, poplatok za predčasné splatenie sú 3 % z predčasne splatenej časti úveru. V čl. II. bod 5 zmluvy je uvedené, že banka uzavretím tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu zriadeného v zmysle zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešenie sporov stálym rozhodcovským súdom.

7. Podľa čl. IX bod 3 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom účinným od 01.01.2009 zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli z tejto zmluvy, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. Rozhodcovské konanie sa koná v sídle rozhodcu a rozhodca rozhoduje vo veci bez ústneho pojednávania, iba na základe písomných materiálov predložených stranami v lehote stanovenej rozhodcom. Rozhodca môže nariadiť ústne pojednávanie, ak nebude považovať predložené listiny za dostačujúce. Písomnosti v rozhodcovskom konaní zasiela rozhodca strane na adresu, ktorú strana uviedla alebo jej zvolenému právnemu zástupcovi. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak adresát písomnosť odmietol prevziať alebo keď si ju ako poštovú zásielku aj napriek oznámeniu pošty nevyzdvihol. Rozhodcovský rozsudok je konečný a záväzný a dňom doručenia nadobúda účinok právoplatného súdneho rozhodnutia. Banka a dlžník vyhlasujú, že sa dobrovoľne podriadia rozhodnutiu rozhodcu. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy a zaväzuje právnych nástupcov obidvoch zmluvných strán. Zánik zmluvy sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou.

8. Žalovaný doručil dňa 20.12.2013 Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej bankovej asociácie žalobu proti žalobkyni, v ktorej žiadal, aby bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu 1.038,75 € s úrokom 16,9 % ročne zo sumy 1.038,75 € od 02.08.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.038,75 € od 02.08.2013 do zaplatenia, sumu vyčísleného úroku vo výške 644,54 €, sumu vyčísleného úroku z omeškania vo výške 182,52 €, sumu poplatkov vo výške 119,80 € a poplatok za rozhodcovské konanie titulom nevráteného úveru zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 05.05.2009.

9. Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie vydal dňa 08.08.2015 rozhodcovský rozsudok sp.zn. II/2014-3088, ktorým žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 1.038,75 € s úrokom za obdobie odo dňa vzniku pohľadávky do 01.08.2013 vo výške 644,54 €, úrokom z omeškania za obdobie odo dňa vzniku pohľadávky do 01.08.2013 vo výške 182,52 €, poplatkami za obdobie odo dňa vzniku pohľadávky do 01.08.2013 vo výške 119,80 €, úrokom 16,9 % ročne zo sumy 1.038,75 € od 02.08.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.038,75 € od 02.08.2013 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania 102,- € a trovy právneho zastúpenia vo výške 166,13 € do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 17.08.2015. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku sa rozhodcovský súd zaoberal právomocou rozhodovať vo veci samej. Rozhodcovský súd konštatoval, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi bankou a žalobkyňou dňa 05.05.2009 je z hľadiska spotrebiteľského prieskumu podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a generálnej klauzuly smernice konkrétnej podmienky podľa prílohy smernice zmluvou, ktorá nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva jasne vymedzuje, ktorý rozhodcovský súd by mal spory zmluvných strán rozhodovať, pretože jednoznačne určuje, že to bude rozhodcovský súd zriadený v zmysle zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku, a takým súdom je nezameniteľne a úplne jasne jediný rozhodcovský súd - Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie. Rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky tvorí samostatný bod v zmluve o úvere, ktorá bola so žalovanou individuálne dojednaná, takže žalovaná mala možnosť vyjadriť s takým návrhom nesúhlas.

10. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej tiež "ZoSRK") ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

11. Podľa § 73 ods. 3 ZoSRK rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

12. Podľa § 45 ods. 1 písm. e), i) a l) ZoSRK účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak 1/ spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, 2/ stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, 3/ rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Podľa § 46 ods. 1 ZoSRK žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

14. Podľa § 47 ods. 1 ZoSRK ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

15. Podľa § 47 ods. 2 ZoSRK ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 05.05.2009 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 05.05.2009 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 05.05.2009 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 05.05.2009 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 05.05.2009 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

21. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 05.05.2009 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

22. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 05.05.2009 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

23. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 05.05.2009 Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Podľa § 879s Občianskeho zákonníka (prechodné ustanovenie k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení) ustanovenia tohto zákona sa použijú na spotrebiteľskú zmluvu uzavretú po 31. decembri 2014.

26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 05.05.2009 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom k 05.05.2009 rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

28. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom k 05.05.2009 rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

29. Podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom k 05.05.2009 banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.

30. Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná.

31. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.11.2015 elektronicky a písomne doplnenou dňa 18.11.2015 domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie zriadeného Slovenskou bankovou asociáciou so sídlom v Bratislave, sp.zn. II/2014-3088 zo dňa 08.08.2015 v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote, keďže rozhodcovský rozsudok jej bol doručený dňa 17.08.2015 a žalobu tunajšiemu súdu doručila dňa 16.11.2015.

32. V uvedenom prípade ide medzi stranami konania o vzťah spotrebiteľský, nakoľko žalobkyňa ako dlžník pri uzatváraní úverovej zmluvy i rozhodcovskej zmluvy vystupovala ako spotrebiteľ nekonajúci v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, zatiaľ čo právny predchodca žalovaného ako veriteľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

33. Dôvody, pre ktorých naplnenie možno rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľských veciach zrušiť, sú uvedené v § 45 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V prípade dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, môže daný spor rozhodovať len všeobecný súd, nakoľko rozhodcovský súd nemá právomoc.

34. Súd sa v prvom rade zaoberal platnosťou rozhodcovskej zmluvy, nakoľko v prípade jej neplatnosti by už skúmanie nesprávneho právneho posúdenia, prípadne porušenia predpisov na ochranu spotrebiteľa bolo nadbytočné, nakoľko tieto otázky by súd riešil v konaní vo veci samej, keďže žalovaný podal návrh v zmysle § 47 ods. 1 ZoSRK.

35. V zmysle § 73 ods. 3 ZoSRK sa rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015, vrátane posúdenia jej platnosti, spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. S ohľadom na ustanovenie § 879s Občianskeho zákonníka sa aktuálne znenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nepoužije, nakoľko zmluva bola uzavretá pred 01.01.2015.

36. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v danom prípade je rozhodcovská zmluva neplatná v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, nakoľko prestavuje neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

37. Za neprijateľnú možno kvalifikovať iba podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy. Možno síce súhlasiť s názorom, že za individuálne dojednanie sa považuje aj také ustanovenie, ktoré síce pripravil dodávateľ, ale spotrebiteľ mal reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť ho a to bez toho, aby to malo za následok zhoršenie jeho postavenia v zmysle zániku zmluvy, respektíve jej neuzavretia. Žalovaný však toto nepreukázal, pričom na preukázanie individuálneho dojedania ho ťažilo, v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dôkazné bremeno.

38. V zmluve o úvere je rozhodcovská doložka zakomponovaná do čl. II bod 5 zmluvy, v ktorej je uvedené, že banka navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu zriadeného v zmysle zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. Vo všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s. je rozhodcovská zmluva zakomponovaná v čl. IX bod 3, v ktorom je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk. Rozhodcovská doložka uvedená v čl. II bod 5 zmluvy je výhradná, čo znamená, že všetky spory medzi účastníkmi zmluvy má po podaní návrhu právomoc rozhodovať výlučne určený rozhodcovský súd. V danej veci bola rozhodcovská doložka zakomponovaná do čl. II bod 5 zmluvy o úvere a do čl. IX bod 3 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s.. Táto rozhodcovská doložka nebola podľa súdu individuálne dojednaná a dlžník nemohol pri podpise zmluvy ovplyvniť jej podstatu a zmysel. Rozhodcovskú doložku uzavretú medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola individuálne dojednaná, resp. po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z tohto dôvodu za absolútne neplatnú, pretože poskytuje veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú výhodu voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred a výlučne podľa vlastnej vôle určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak pre prípad iniciovania rozhodcovského konania veriteľom ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom.

39. Žalovaný poukazoval na § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z., podľa ktorého banky sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Právny predchodca žalovaného neuzatvoril so žalobkyňou osobitnú rozhodcovskú zmluvu a ani nedal žalobkyni osobitný návrh na jej uzatvorenie a príslušné poučenie, ale rozhodcovskú doložku začlenil do vopred pripravenej zmluvy v čl. II bod 5, resp. do Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. v čl. IX bod 3. Žalobkyňa ako spotrebiteľ bola v postavení, že buď zmluvu s príslušnými všeobecnými obchodnými podmienkami príjme ako celok a úver dostane, alebo zmluvu ako celok odmietne o úver nedostane. Ustanovenie o povinnosti banky ponúknuť klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy neznamená, že veriteľ je oprávnený včleniť do svojich zmlúv také znenie rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ako tomu bolo v tomto prípade. Dôsledkom ustanovenia rozhodcovskej doložky tak ako je naformulovaná je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje právo pred všeobecným súdom. Ustanovenie § 93b zákona 483/2001 Z.z. nie je možné vykladať ako samovoľné, automatické vylúčenia možnosti prejednania prípadného sporu účastníkov všeobecným súdom. Dané ustanovenie nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu možnosť riešenia sporov všeobecným súdom. Právny predchodca žalovaného však nedal žalobkyni jednoznačne na výber, ale jej predložil k podpisu zmluvu vrátane vopred pripravenej rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. II bod 5 zmluvy, ktorá zakotvuje rozhodcovské konania ako výlučnú možnosť riešenia sporov, že s takouto doložkou súhlasí, čo je neprijateľné. Súd dospel k záveru, že právny predchodca žalovaného so žalobkyňou rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a žalobkyňa nemala na výber vzhľadom na splynutie ustanovenia o rozhodcovskej doložke s ostatnými štandardnými podmienkami zmluvy vopred pripravenej veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla. Predkladania rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú náležitú pozornosť tejto časti formuláru, nemožno zneužívať k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Za neprimeranú je potrebné považovať aj rozhodcovskú doložku, ktorá je súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ktoré predkladal právny predchodca žalovaného žalobkyni na formulári, pričom nebola individuálne dojednaná a jej obsah žalobkyňa ovplyvniť nemohla.

40. Z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, nakoľko sa jedná o neprijateľnú podmienku, súd rozhodcovský rozsudok zrušil v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Keďže žalovaný podal návrh proti žalobkyni pre prípad vyhovenia žalobe o zrušení rozhodcovského rozsudku, aby súd v konaní pokračoval, súd v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. vylúčil návrh spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105 proti G. B., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianke SR, bytom V. Z. XXXX/XX, XXX XX P. nad B. o zaplatenie 1.038,75 € s príslušenstvom na samostatné konanie s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

41. Žalobkyňa namietala i ďalšie dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku, súvisiace s nedôvodnosťou plnení, priznaných dotknutým rozhodcovským rozsudkom. Týmito sa ale súd už nezaoberal, čo je odôvodnené zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, keď i bez vyhodnotenia týchto námietok bol rozhodcovský rozsudok zrušený z iných dôvodov.

42. Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

43. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Žalobkyňa bola v konaní stranou s úplným úspechom vo veci a nárok na náhradu trov konania si v konaní riadne uplatnila, preto jej patrí náhrada trov konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín ku Krajskému súdu v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 1,2,3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie / § 366 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.