Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/8/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu B. H. G., a. s., so sídlom D. X, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému I. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX, XXX XX U., v konaní o zaplatenie 2 797,31 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 4C/141/2016-55 zo dňa 23. 09. 2016, takto

rozhodol:

I. Odvolanie žalobcu proti výroku I. rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 4C/141/2016-55 zo dňa 23. 09. 2016 o d m i e t a .

II. Vo výrokoch II. a III. rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

III. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 384,02 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 2 797,31 Eur od 21. 06. 2014 do zaplatenia v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 43,86% (výrok III.). Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 17. 07. 2012 zmluvu o poistenom B. J.D.. XXXXXXXXXX M. (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 3 000,- Eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 84 mesačných splátkach po 76,12 Eur. Úver bol poskytnutý za pohyblivú úrokovú sadzbu stanovenú ako súčet základnej sadzby pre spotrebiteľské úvery a hrubej marže. Výsledná úroková sadzba ku dňu podpísania zmluvy bola stanovená vo výške 21,90% pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 29,21%. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov predstavovala 18,77%. Celková čiastka splatená spotrebiteľom, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy tak mala predstavovať čiastku 6 454,43 Eur. Dátum prvej splátky bol dohodnutý na deň 17. 08. 2012, termín konečnej splatnosti na deň 17. 07. 2019, druhá až osemdesiatatretia splátka bola splatná vždy 17-ty deň v mesiaci, osemdesiataštvrtá splátka mala byť splatná 17. 07. 2019. Zmluvné strany si dohodli poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 2,40 Eur a poplatok za zabezpečenie poistenia vo výške 3,62 Eur mesačne, ktoré mali byť zúčtované mesačne v deň anuitnej splátky. Žalobca výzvou zo dňa 24. 04. 2014 vyzval žalovaného na zaplatenie záväzku po lehote splatnosti s upozornením na možnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný, ktorú výzvu žalovaný v odbernej lehote neprevzal, pričom výzvu súd považoval za doručenú žalovanému dňom 22. 05. 2014 (fikcia doručenia). Následne žalobca výzvou zo dňa 03. 06. 2014 vyzval žalovaného k splateniu celého úveru vo výške 3 370,08 Eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Táto výzvy bola riadne žalovanému doručená dňa 09. 06. 2014. Úver bol žalobcom vyhlásený za predčasne splatný s účinnosťou ku dňu 20. 06. 2014. Podľa

štatútu splatenia účtu predstavovala výška nezaplatenej istiny 2 797,31 Eur, nezaplatených úrokov 1 812,49 Eur, nezaplatených úrokov z omeškania 58,37 Eur a nezaplatených poplatkov 36,68 Eur. Súd vec právne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 3, písm. d), § 497 Obchodného zákonníka, podľa § 25h a § 25f ods. 1, § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., v znení účinnom ku dňu 31. 12. 2012, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 10c a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 3 384,- Eur ku dňu 20. 06. 2014, t. j. ku dňu predčasnej splatnosti úveru pozostávajúcej z nesplatenej istiny úveru vo výške 2 797,31 Eur, zmluvného úroku vo výške 552,13 Eur, úroku z omeškania vo výške 2,- Eurá, poplatku za poistenie v celkovej výške 32,58 Eur (za obdobie od 10/2013 do 06/2014 v mesačnej dohodnutej výške 3,62 Eur), celkom sumu 3 384,02 Eur, ako aj úrok z omeškania, ktorý žalobca uplatnil v nižšej ako zákonnej výške, a to vo výške 1% ročne, ktorý úrok z omeškania súd priznal z dlžnej istiny úveru, t. j. zo sumy 2 797,31 Eur od 21. 06. 2014 do zaplatenia s prihliadnutím k tomu, že žalobca predčasnú splatnosť úveru vyhlásil ku dňu 20. 06. 2014 a k omeškaniu s plnením dlhu preto došlo nasledujúcim dňom, t. j. dňom 21. 06. 2014. Súd ako nedôvodnú zamietol žalobu v časti uplatneného bežného úroku z úveru po splatnosti úveru, t. j. od 21. 06. 2014 do zaplatenia s poukazom na to, že zmluvný úrok predstavuje odplatu za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov zo strany veriteľa, ale iba do momentu predčasného zosplatnenia úveru. Zmluvne dohodnuté úroky predstavujú osobitnú peňažnú náhradu pre veriteľa, súvisiacu s poskytnutím finančných prostriedkov, pričom sú splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky teda spolu s istinou podľa ustálenej rozhodovacej praxe. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/160/2013, sp.zn. 1Co/30/2012, Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/138/2015, Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí R59/1998 (žalobcovi neprislúcha právo na zaplatenie zmluvných úrokov za obdobie po splatnosti úveru, vzniká mu iba právo na zaplatenie úrokov z omeškania, keďže veriteľ po lehote splatnosti peňažné prostriedky už ďalej neposkytuje). O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 podľa pomeru úspechu, keď pomer úspechu žalobcu predstavuje 43,86 %, z tohto dôvodu priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 43,86 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal odvolanie žalobca v zákonom stanovenej lehote. V odvolaní namietal, že má za to, že predmetné rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na úroky úveru po vyhlásení predčasnej splatnosti, s ktorým názorom nesúhlasí. Poukázal na právnu úpravu obsiahnutú v ustanovení § 261, § 497, § 502, § 369 ods. 1, § 503 Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že zmluva o úvere je odplatnou zmluvou, čo vyjadruje záväzok dlžníka platiť úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov. Bezúročná zmluva o úvere je pojmovo vylúčená. Z podstaty úveru ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. Vo vzťahu úroku z úveru a úrokov z omeškania oba inštitúty treba dôsledne rozlišovať, úrok z úveru je cena peňažných prostriedkov, ktoré poskytovateľ úveru dáva do dispozície toho, kto úver prijíma na dohodnutú dobu, úrok z omeškania je sankcia za to, že dlžník mešká so splnením peňažného záväzku. Keďže ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré sa odlišujú tak svojou podstatou, ako aj funkciami, všeobecne treba vychádzať z toho, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. V ďalšom poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka, konkrétne na ustanovenie § 658 a § 517 ods. 2 s poukazom na to, že od úrokov dohodnutých podľa § 658 ods. 1 treba odlišovať úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2. Vo vzťahu k citovaným rozhodnutiam niektorých súdov SR uviedol, že citované rozhodnutia rozhodne nie sú ustálenou súdnou praxou. Idú nad rámec samotného znenia zákona (ustanovenia Obchodného zákonníka) a následne gramaticky zákon a úmysel zákonodarcu vykladá tak, aby bol za každých okolností zvýhodnený dlžník/ spotrebiteľ. Ustanovenie poslednej vety § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, majú vždy prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, bolo do Občianskeho zákonníka včlenené s účinnosťou od 01.04.2015 po uzatvorení zmluvy o úvere. Keďže táto právna úprava nemá príslušné prechodné ustanovenia, podľa názoru žalobcu, sa novou právnou úpravou spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13.06.2014, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. 06. 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12.06.2014, ak nie je ustanovené

inak. Teda na právne vzťahy založené zmluvou o úvere je aplikovateľný § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. Povinnosť platiť úrok z poskytnutého úveru žalovaného okrem citovaných ustanovení Obchodného zákonníka vzniká tiež na základe zmluvných dojednaní v článku I. bod 1., 2. a v článku IV. bod 1. Nakoľko zmluva o úvere vyhlásením predčasnej splatnosti úveru nezanikla a odstúpenie od zmluvy predstavujú rozličné inštitúty, žalobcov nárok voči žalovanému na zaplatenie zmluvného úroku nezanikol a trvá až do úplného splatenia istiny pohľadávky, resp. do zániku zmluvy o úvere. Občiansky zákonník neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého by pri poskytnutí úveru veriteľ nemal voči dlžníkovi v omeškaní právo na zaplatenie úrokov. Právny výklad, podľa ktorého by dlžníci v omeškaní boli povinní platiť len zákonné úroky z omeškania a neboli by povinní platiť zmluvné úroky z poskytnutého úveru, by legalizoval zvýhodnenie neplatiacich dlžníkov oproti platiacim klientom. Vo vzťahu k záväznosti uznesenia Najvyššieho súdu SR poukázal na to, že sudca nie je viazaný, okrem iného, ani stanoviskami a judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Interpretácia všeobecne záväzného právneho predpisu súdov musí byť v súlade s princípmi materiálneho právneho štátu. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobe žalobcu tak, ako bola uplatnená, vyhovel.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Odvolací súd uvádza, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca, žalovaný odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodal.

5. V zmysle § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Na základe podaného odvolania žalobcu tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 2 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody žalobcu uvedené v jeho odvolaní odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel odvolací súd k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. K dôvodom odvolania odvolací súd uvádza, že predmetom konania sú nároky žalobcu, vyplývajúce zo zmluvy, ktorá je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou a predmetný vzťah založený touto zmluvou je potrebné posúdiť ako spotrebiteľský, vzhľadom k tej skutočnosti, že pri uzatváraní zmluvy žalobca vystupoval v postavení podnikateľa a žalovaný bol nepochybne v postavení spotrebiteľa. Pokiaľ sa žalobca v konaní dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ a aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok v termínoch dohodnutých v zmluve, teda za stavu, že by nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru, odvolací súd uvádza, že tým, že došlo k zosplatneniu úveru zo strany žalobcu, došlo aj k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa - žalovaného a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení

s využitím práva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. K predčasnému zosplatneniu záväzku došlo konaním veriteľa, pričom predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej sumy. Rozdiel stavu výhody splátok oproti stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne spláca, a teda vracia veriteľovi, za čo patrí veriteľovi úrok. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru však vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Pri predčasnom zosplatnení úveru, teda, veriteľ predčasným zosplatnením navodzuje stav, v ktorom veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Ak teda nastal (po zosplatnení úveru) stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, ale je povinný zaplatiť úver jednorazovo, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu inak patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. Jednorazovým zosplatnením úveru vzniká spotrebiteľovoi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania vzniká nárok veriteľovi na úroky z omeškania, a to v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. V námietke žalobcu, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 143/98 nie je ustálenou súdnou praxou a súd nie je viazaný stanoviskami a judikatúrou Najvyššieho súdu SR, odvolací súd poukazuje, že nemožno súhlasiť s vysloveným názorom, že by predmetné rozhodnutie najvyššieho súdu nebolo možné považovať za ustálenú súdnu prax. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 18. 09. 2012 sp. zn. IV.ÚS 479/2012, v ktorom rozhodnutí Ústavný súd SR vyslovil, že považuje za ústavne akceptovateľný výklad rozhodnutia krajského súdu, keď po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru; teda rozhodnutie súdu prvej inštancie je ústavne komfortné. K odvolacej námietke žalobcu odvolací súd poukazuje na to, že hoci zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dňa 28.09.2012 podľa Obchodného zákonníka a aj s prihliadnutím na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré bolo do Občianskeho zákonníka včlenené zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01. 04. 2015, ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka je aplikovateľné aj na právny vzťah založený zmluvou o úvere, odvolací súd uvádza, že podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Hoci zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka a § 497 Obchodného zákonníka, vzhľadom na zákonné ustanovenie § 52 ods. 2 vety tretej Občianskeho zákonníka sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ (pričom v konaní nebolo sporné, že dlžník pri uzatváraní zmluvy so žalobcom bol v postavení spotrebiteľa), vždy prednostne použitú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to aj za predpokladu, že by sa inak riadili normami obchodného práva. Z uvedeného zákonného ustanovenia (v znení účinnom od 01.04.2015) vyplýva, že spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka nielen na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ale na posúdenie všetkých práv založených touto zmluvou, i keď ide o absolútny obchod v zmysle Obchodného zákonníka. Odvolací súd v súvislosti s potrebou aplikácie predmetného zákonného ustanovenia aj na súdenú vec poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, a to na závery obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Mcdo 14/2014 zo dňa 21.04.2015, sp. zn. 8Cdo 13/2014 zo dňa 28.05.2015, v ktorých Najvyšší súd SR vyslovil, že ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použitú ustanovenia občianskeho práva, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia. Najvyšší súd SR v predmetných rozhodnutiach vyslovil, že aj keď toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 01.04.2015, právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia, týkajúce sa tejto novely, a preto sa ich účinnosťou vzťahuje aj na právne vzťahy založené predo dňom účinnosti tohto zákonného ustanovenia.

8. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 a 2 potvrdil. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 CSP.

9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, aplikujúc ustanovenie § 262 ods. 1 a ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol síce v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu a v zmysle § 255 ods. 1 by mu prináležal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže však odvolací súd mal za preukázané, že žalovanému žiadne trovy konania v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, žalovanému nevznikol ani nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a preto odvolací súd žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

10. Odvolací súd podrobil preskúmaniu rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol a v závislom výroku III., ktorým súd rozhodoval o trovách konania

11. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .