Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/320/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Barcajová a sudkýň: Mgr. Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti žalovanému: Z. K., nar. X.XX.XXXX, bytom Z. XXX, o zaplatenie 1.484,04 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 15C/405/2013-30 zo dňa 3.7.2014 -v zamietajúcej časti a náhrady trov konania, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti v sume 1.392,55 Eur p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v ostatnej zamietajúcej časti v úrokoch z omeškania (9,5 % ročne zo sumy 1.484,04 Eur od 2.8.2011 do zaplatenia) a v časti náhrady trov konania r u š í a vec mu v r a c i a v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil odporcovi (akt. žalovanému) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (akt. žalobcovi) 91,49 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti návrh (akt. žalobu) zamietol, navrhovateľovi (akt. Žalobcovi) uložil povinnosť nahradiť odporcovi (akt. Žalovanému) trovy konania v sume 89,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 53 ods. 1, § 53b ods. 1, § 53 ods. 3, 4 písm. k), 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník i s poukazom aj na procesné ustanovenie § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Vychádzal zo skutkových zistení, žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 7.12.2009 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100026459, ktorou bol žalovanému poskytnutý (schválený) úver vo výške 1.493,73 Eur, reálne vyplatená čiastka bola vo výške 1.345,85 Eur. Žalovaný sa uvedený úver zaviazal splatiť prostredníctvom 30-tich mesačných splátok splatných vždy k 29-temu dňu v tom ktorom mesiaci, pričom výška mesačnej splátky predstavovala sumu 91,28 Eur. Spolu sa teda žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť sumu vo výške 2.738,40 Eur, pričom táto suma predstavuje poskytnutý úver navýšený o zmluvnú odmenu vo výške 1.244,77 Eur. Revolvingový úver bol schválený s ročnou percentuálnou mierou (RPMN) vo výške 64,07 %, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 68,83 %. Žalovaný si svoju povinnosť riadne a včas neplnil (so splatnosťou jednotlivých splátok bol v omeškaní viac ako o 3 mesiace), preto žalobca Oznámením zo dňa 12.6.2011, žalovanému oznámil, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 15,16,17 (273,84 Eur), pričom s najstaršou splátkou je v omeškaní 75 dní. Žalobca žalovanému oznámil, že v prípade ak sa s úhradou akejkoľvek z uvedených splátok dostane do

omeškania o viac ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky z uzatvorenej zmluvy. Žalovaný do dňa zosplatnenia žalobcovi splatil len sumu vo výške 1.144,36 Eur. Po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalovaný ešte uhradil sumu vo výške 110,- Eur. Spolu teda žalovaný žalobcovi uhradil sumu vo výške 1.254,36 Eur.

3. Okresný súd právne uzavrel, že medzi stranami vznikol záväzkový vzťah, nakoľko došlo medzi nimi k uzavretiu úverovej zmluvy, na základe ktorej bol žalovanému vyplatený úver vo výške 1.345,85 Eur. Žalovaný si svoju povinnosť riadne a včas neplnil a so splácaním úveru sa dostal do omeškania. Následkom tohto žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a odporcu vyzval na okamžité splatenie celej nesplatenej časti. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že predmetom zmluvy je poskytnutie úveru, ide o vzťah podliehajúci aj právnej úprave podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a samozrejme aj právnej úprave podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd má za to, že v danom prípade išlo skôr o poskytnutie tzv. klasického úveru, nakoľko tomu nasvedčuje jednak mechanizmus jeho splácania - pravidelné mesačné splátky, a jednak aj spôsob jeho čerpania - jednorazové vyplatenie dňa 7.12.2009; pri revolvingových úveroch sa jedná o poskytnutie úverového rámca - limitu, ktorý môže žalovaný čerpať aj opakovane do schválenej výšky, za predpokladu, že splátkami tento úverový limit každomesačne do jeho výšky doplnia) neobsahuje jednoznačné a zrozumiteľné uvedenie výšky RPMN. V bode 5. Zmluvy o revolvingovom úvere je okrem predpokladanej RPMN (68,83 %) uvedená aj priemerná RPMN (48,96 %) , pričom v bode 6. Zmluvy o revolvingovom úvere je uvedená RPMN vo výške 64,07 % a priemerná RPMN vo výške 48,96 %. Ustanovenia zmluvy o RPMN sú uvedené nezrozumiteľným, nejasným a mätúcim spôsobom, a tak nekorešpondujú zákonnej povinnosti uviesť RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Údaj o RPMN musí byť totiž v zmluve uvedený jasne a zrozumiteľne, a preto v danom prípade možno poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, a to v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 4 ods. 3 druhá veta zákona č. 258/2001 Z. z. Preto súd v danom prípade podanému návrhu vyhovel len v časti istiny vo výške 91,49 Eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi reálne poskytnutou sumou peňažných prostriedkov vo výške 1.345,85 Eur a sumou, ktorú žalovaný žalobcovi splatil vo výške 1.254,36 Eur. Vo zvyšnej časti žalobu, ako podanú neodôvodnene zamietol. Čo sa týka poplatku za poskytnutie služby vo výške 147,88 Eur a zmluvnej odmeny vo výške 1 244,77 Eur, ktoré si žalobca pri poskytnutí úveru uplatnil a k zaplateniu ktorých sa žalovaný zaviazal (91,28 Eur × 30 = 2.738,40 Eur, čo je 1.345,85 Eur + 147,88 Eur + 1 244,77 Eur ) uvádza, že aj keby bolo možné poskytnutý úver považovať za úver poskytnutý s úrokmi a poplatkami, okresný súd by tieto položky žalobcovi priznať nemohol, nakoľko boli by dojednané neplatne, v hrubom rozpore s dobrými mravmi, pretože by spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobca by od žalovaného za poskytnutý úver získal neprimerane vysokú odmenu.

4. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanému ako čiastočne úspešnému účastníkovi (neúspech v nepatrnej časti, t.j. v časti 91,49 Eur, oproti časti v ktorej bol úspešný, t.j. v časti 1.392,55 Eur) priznal právo na náhradu trov konania v celkovej výške 89,- Eur, ktoré pozostávajú z náhrady súdneho poplatku vyrubeného za podaný odpor.

5. Proti tomuto rozsudku zamietajúcej časti a časti o náhrade trov konania podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie, ktorým navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej (zamietajúcej) časti zmeniť a zaviazať žalovaného na zaplatenie zvyšných nárok, ako aj k náhrade trov konania a k náhrade trov právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvej inštancie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 43,51 Eur. Poukázal na odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a h), § 205 ods. 2 písm. e) v spojení s § 205a ods. 1 písm. b), § 205 ods. 2 písm. c), d), f) Občianskeho súdneho poriadku. Argumentoval tým, že napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné, či sa okresný súd vôbec zaoberal tým, že nárok žalobcu bol žalovaným uznaný (žalovaný prejavil vôľu uhradiť nárok v splátkach), čo z hľadiska rozhodovania mala zásadný význam pre konanie. Záver a odôvodnenie rozhodnutia „ustanovenia zmluvy o RPMN sú uvedené nezrozumiteľným, nejasným a mätúcim spôsobom a tak nekorešpondujú povinnosti uviesť RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere“ je nepreskúmateľný a arbitrárny. Skutkové závery okresný súdu nezohľadňujú platnú právnu úpravu, ktorá sa uvádzania RPMN v zmluve týkala. Poukázal na bod 6 predmetnej zmluvy, ktorý zodpovedá zákonnej úprave. Z odôvodnenia nevyplýva, či súd aplikoval § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Údaj o priemernej RPMN predpisoval zákon č. 258/2001 Z. z. (§ 4 ods. 2 písm. k/). Žiadna práva norma nestanovuje, že úver je bez úrokov a bez poplatkov, ak zmluva obsahuje údaj o RPMN či viacero údajov o RPMN, takýto následok bol stanovený len v prípade, ak zmluva takýto

údaj neobsahuje. Závery okresného súdu o tom, kedy mal byť úver považovaný na bezúročný a bez poplatkov nemajú oporu v skutkovom a právnom stave sporu. Napáda záver okresného súdu, že by zmluvná odmena mala byť v rozpore s dobrými mravmi. Okresný súd otázky odplaty neposudzoval na základe relevantnej právnej úpravy, je nezistiteľné prečo, keď poukazuje na § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., pri posudzovaní odplaty nepostupuje podľa tohto zákona. Z napadnutého rozsudku nevyplýva či okresný súd vôbec nejaké zákonné ustanovenia v tejto otázke aplikoval, ak áno aké právne normy vo veci odplaty aplikoval, a prečo súd nepoužil § 53 ods. 1 a 6 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z. z. Maximálna výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver bola (v zmysle § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 238/20085 Z. z.) vo výške 77,76 %. Je nesporné, že výška odplaty vyplývajúca pre úver vo výške 64,07 % nepresahuje maximálnu odplatu a v súlade s platnou právnou úpravou. Je vylúčené, aby výška odplaty bola v rozpore s dobrými mravmi. Osobitná úprava maximálnej prípustnej výšky odplaty má aplikačnú prednosť pred všeobecnou úpravou (dobré mravy). Vo veci nikto netvrdil a ani neuplatnil námietku neplatnosti dojednania o výške odplaty, hoci podľa § 3 ods. 11 zákona č. 258/2001 Z. z. by sa vyžadovala, a kedže výška odplaty za úver bola nižšia ako maximálne povolaná odplata a teda v súlade s obmedzením vyplývajúcim zo zákona č. 258/2001 Z. z., je záver okresného súdu o neplatnosti dohody nesprávny. Pripojil prehľad maximálnej výšky odplaty za spotrebiteľské úvery v období od 16.11.2009 do 15.2.2010, ktorého predloženie odôvodňuje § 205a ods.1 písm. b), d) Občianskeho súdneho poriadku, ale tvrdí, že okresný súd mal uvedené brať do úvahy ex offo, lebo to vyplýva z aplikácie príslušnej právnej normy.

6. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len , ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 , ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 .

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, aktuálne § 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b), e/, f/, d/, h/ , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , a dospel k záveru, že odvolaniu je že odvolaniu je možné priznať čiastočný úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho čiastočné potvrdenie v zmysle § 387 a čiastočné zrušenie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol, ak žalobu čiastočne zamietol (o zaplatenie sumy 1.392,55 Eur, úrok z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 1.484,04 Eur od 2.8.2011 do zaplatenia a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 89,- Eur), a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom, ktorý namietal, že súd vec nesprávne právne posúdil ak uzavrel, že úver je bezúročný a bez poplatkov, že

poplatok za poskytnutie služby a zmluvná odmena sú v rozpore so dobrými mravmi, a že okresný súd nezohľadnil uznanie dlhu zo strany žalovaného.

10. Odvolací súd vyzval strany v zmysle § 382 CSP, aby sa vyjadril k použitiu ustanovení § 37 ods. 1 a § 41 Občianskeho zákonníka, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce. K výzve sa žalovaný nevyjadril. Žalobca uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané bez toho, aby vo veci bolo aplikované ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v relevantnom znení, ktoré je svojou povahou lex specialis k § 37 a 41 Občianskeho zákonníka.

11. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

12. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

13. Odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie, ktoré neboli odvolateľom namietané, že medzi stranami bola dňa 7.12.2009 uzavretá zmluva o revolvingovom úvere č. 8100026459, na základe ktorej bola žalovanému reálne vyplatená suma 1.345,85 Eur (schválený úver vo výške 1.493,73 Eur) a žalovaný úver zaviazal splatiť v 30-tich splátkach po 91,28 Eur vždy k 29. dňu v tom ktorom mesiaci. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť sumu vo výške 2.738,40 Eur (ktorá zahŕňa aj zmluvnú odmenu vo výške 1.244,77 Eur). Žalovaný žalobcovi celkom uhradil sumu 1.254,36 Eur (do dňa zosplatnenia umu vo výške 1.144,36 Eur + sumu 110,- Eur po vyhlásením mimoriadnej splatnosti). Revolvingový úver bol v bode 6. schválený s ročnou percentuálnou mierou (RPMN) vo výške 64,07 %, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 68,83 %. RPMN, s priemernou RPMN 48,96 %. Zároveň v bode 5. je okrem predpokladanej RPMN (68,83 %) uvedená aj priemerná RPMN (48,96 %).

14. Z obsahu predmetnej úverovej zmluvy odvolací súd zistil, že v bode 6. je uvedený aj ďalší údaj predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 55,38 % a v bode 5. predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 58,70 %.

15. Súd prvej inštancie vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným za spotrebiteľský, na ktorý je potrebné aplikovať najmä Občiansky zákonník, zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

16. U spotrebiteľských zmlúv treba dodržiavať všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv (§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka), ako aj osobitnú úpravu uvedenú v príslušných ustanoveniach zmluvných typov.

17. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.

18. Uzavretú zmluvu o úvere odvolací súd považuje taktiež za zmluvu spotrebiteľskú (tak ako to uzavrel správne aj súd prvej inštancie) a nespochybnil ani žalobca. Žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanej, ktorý nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie úveru, teda poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou

v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je , je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

19. Aj odvolací súd podrobil predmetnú zmluvu kontrole, a stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že predmetná úverová zmluva neobsahuje povinný údaj v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) zákon č. 258/2001 Z. z. (výšku RPMN) z dôvodu, že dojednanie RPMN v zmluve je neurčité a nezrozumiteľné s poukazom na to, že bod 5. zmluvy obsahuje údaj o predpokladanej výške RPMN 68,83 %, ďalej údaj o predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 58,70 % a bod 6. (schválené údaje) zmluvy obsahuje údaj RPMN 64,07 % a predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 55,38 %, teda štyri rôzne výšky RPMN, ktoré nemožno jednoznačne považovať za určité a zrozumiteľné teda riadne uvedenie výšky RPMN, tak ako to má na mysli citované ustanovenie zákona (uvedené vyššie). Pritom predpokladaná výška RPMN úveru po poskytnutí úveru (v bodoch 5. a 6.) je údajom naviac, ktorý zákon o spotrebiteľských úveroch (§ 4 ods. 2) ani neobsahuje. Na uvedením nemení nič ani skutočnosť, že aj bod 5. a 6. zmluvy obsahuje údaj o priemernej RPMN za úver 48,96 %, ktorý je povinným údajov podľa § 4 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedeného vyššie odvolací súd konštatuje, že predmetná zmluva je v časti uvedenia výšky RPMN neplatná v zmysle ust. § 37 ods. 1 v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka, a teda súd prvej inštancie správne uzavrel, že úver je bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch.

20. Prvoinštančný súd správne aj zistil, že žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 1.254,36 Eur (karta klienta na č.l 10), teda nižšiu sumu o 91,49 Eur (priznaná suma), aká mu bola žalobcom poskytnutá (1.345,85 Eur), pričom úver je bezúročný a bez poplatkov, preto správne zamietol žalobu v časti sumy 1.392,55 Eur (rozdiel žalovanej sumy 1.484,04 Eur a priznanej sumy 91,49 Eur), keď žalovanému uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť sumu 91,49 Eur (rozdiel poskytnutej sumy 1.345,85 Eur a žalovaným zaplatenej sumy 1.254,36 Eur.

21. K námietke odvolateľa, že súd nezohľadnil, že žalovaný uznal svoj dlh, odvolací súd uvádza nasledovné:

22. Podľa § 153a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.

23. Podľa § 153a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, rozhodnúť spor rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku možno len na návrh žalobcu a na základe úplného alebo čiastočného vzdania sa nároku len so súhlasom žalovaného.

24. Odvolací súd poukazuje aj na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku na strane 2, v ktorom prvoinštančný súd poukázal na obsah odporu žalovaného zo dňa 12.2.2014 (voči platobnému rozkazu č. k. 15C/405/2013-16 zo dňa 22.1.2014), v ktorom okrem iného uviedol, že uznáva časť dlhu a bude sa snažiť hoci aj v menších splátkach posielať peniaze žalobcovi ako aj na ospravedlnenie žalobcu zo dňa 2.7.2014 (na pojednávanie dňa 3.7.2014, ktoré obsahovalo aj vyjadrenie k odporu, ktorým žalobca žiada, aby okresný súd žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny spolu s jej príslušenstvom prostredníctvom splátok vo výške 40,- Eur. Ďalej odvolací súd poukazuje, že pojednávania dňa 3.7.2014, na ktorom bol vyhlásený rozsudok sa strany nezúčastnili. S poukazom na obsah uvedené odporu, odvolací nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že žalovaný uznal (celý) nárok žalobcu, keď tento uznal iba čiastočne, avšak bez bližšej konkretizácie (uvedenia výšky), pritom z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca navrhol rozhodnúť spor na základe čiastočného uznania nároku (ani v rámci ospravedlnenia zo dňa 2.7.2014). Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď nerozhodol na základe čiastočného uznania nároku žalovaným, keďže neboli splnené podmienky v zmysle § 153a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

25. Súd prvej inštancie zamietol žalobu i v časti úroku z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 1.484,04 Eur od 2.8.2011 do zaplatenia.

26. Čo je príslušenstvom pohľadávky vyplýva z § 121 ods. 3 OZ, podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok za omeškanie a náklady spojené s jej uplatnením. Záväzkovým právnym vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok (§ 488 Občianskeho zákonníka). Pohľadávkou v zmysle tejto zákonnej definície je peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (v zmysle nároku na sankcie pre omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným hlavným záväzkovým vzťahom. Tým, že dlžník včas nezaplatí úroky z istiny dostáva sa do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny).

27. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

28. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

29. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

30. Podľa § 157 ods. 2 OSP (akt. § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

31. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 167 ods. 2 OSP akt. § 234 ods. 2 musí mať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP (akt. § 220 ods. 2 . Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP (akt. § 220 ods. 2) je nepreskúmateľné.

32. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (i v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

33. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu I.ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

34. Odvolací súd poukazuje i na to, že obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08).

35. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku pritom nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie nárokom na úrok z omeškania uplatneným žalobcom v žalobe vôbec zaoberal, právne ho posudzoval (ani uvedených príslušných zákonných ustanovení) a v súvislosti s jeho posúdením vykonal dokazovanie. Procesné dokazovanie je pritom objektívnym právom upravený postup občianskoprávneho súdu, ktorého cieľom je získanie skutkových a niekedy i právnych poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci.

36. S poukazom na uvedené potom možno uzavrieť, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Prvoinštančný súd, ako už bolo konštatované, nevykonal dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie o nároku na úrok z omeškania, keď je jednoznačne neúčelné, aby dokazovanie v danej veci vykonával odvolací súd a tým nahrádzal činnosť súdu prvej inštancie. Tu potom nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania a nie vykonávanie celého ťažiskového dokazovania až na odvolacom súde, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou. Navyše žalovaný ako spotrebiteľ (čo súd prvej inštancie správne uzavrel) je slabšia strana v spore a s poukazom na znenie § 295 (súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz), keď takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov.

37. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu, nesúhlas, že poplatok za poskytnutie služby a zmluvná odmena sú v rozpore so dobrými mravmi odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať, keďže poskytnutý úver je pre absenciu uvádzanej podstatnej náležitosti výšky RPMN z dôvodu jej neplatnosti potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

38. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie úroku z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 1.484,04 Eur od 2.8.2011 do zaplatenia a tým potom i v závislom výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a podľa § 391 ods. 1 vec vrátil súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

39. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude posúdiť uplatnený nárok žalobcu v časti úroku z omeškania, za týmto účelom v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie, výsledky celého konania potom náležite zhodnotiť a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 odôvodniť.

40. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 , nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

41. Vzhľadom na uvádzané odvolací súd mal splnené zákonné podmienky na to, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, po čiastočnom zastavení konania, včítane závislého výroku o náhrade trov konania, s použitím § 389 ods. 1 písm. c) zrušil, tu už potom bez potreby zaoberania sa ostatnou odvolacou argumentáciou a podľa § 391 ods. 1 vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

42. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .