Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-518-2015.pdf
PDF · 92.67 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/518/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom v spore žalobcu: PEMOS, s.r.o., Mostová 93, Mostová, IČO: 35 727 071, proti žalovanému: BPT LEASING, a.s., Drieňová 34, Bratislava, IČO: 31 357 814, zast. Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Rožňavská 2, Bratislava, o zaplatenie 1.300,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.12.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 1.300,- eur s príslušenstvom a trovami konania.
2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že dňa 04.01.1999 uzatvoril so žalovaným Dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok. Vzhľadom na to, že dodávateľ BBC Auto, s.r.o. nedodal predmet leasingovej zmluvy č. 4577/1998, žalovaný predčasne ukončil leasingovú zmluvu a vyúčtoval dňa 17.02.2000 sumu 268.440 Sk. Žalovaný v roku 1999 podal trestné oznámenie na konateľa spoločnosti BBC Auto, s.r.o., ako dodávateľa a na konateľa žalobcu ako nájomcu a požadoval náhradu škody vo výške 548.562 Sk, ktorá bola žalovanému následne v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 To 93/2005 zo dňa 14.11.2006 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4T X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uhradená. Na základe uvedeného mal žalovaný uhradiť žalobcovi škodu vo výške 268.440 Sk (8.910,58 eur), čo však ani napriek výzve na úhradu zo dňa 09.11.2007 neurobil. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje len časť pohľadávky vo výške 1.300 eur, a to z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na úhradu súdneho poplatku. V súlade s § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka k plneniu zo strany dodávateľa BBC Auto, s.r.o. voči žalovanému došlo dňa 27.04.2007, a teda týmto dňom mal žalovaný uhradiť pohľadávku žalobcu. Premlčacia doba pohľadávky začala plynúť od 27.04.2007, kedy bola i prvýkrát možnosť uplatniť si túto pohľadávku na súde, avšak toto nebolo reálne, nakoľko daná pohľadávka bola riešená na súde od 01.03.2005 v rámci obnovy konania obžaloby sp. zn. 1T XX/XXXX ktorá bola ukončená dňa 18.07.2012. Na základe uvedeného v období od 28.04.2007 do 18.07.2012 bola premlčacia doba prerušená a opäť začala plynúť dňom 19.07.2012 a desaťročná premlčacia doba končí dňom 26.04.2017. Z uvedeného vyplýva že predmetný nárok podľa jeho názoru premlčaný nie je.
3. Žalovaný so žalobou žalobcu nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Žalovaný vo svojom vyjadrení k veci uviedol, že namieta premlčanie žalobcom uplatneného nároku, nakoľko vyúčtovanie pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy bolo vystavené dňa 17.02.2000. Žalovaný ďalej uviedol, že je zrejmé, že osoby konajúce za dodávateľa leasingového nájomcu predstierali vážnu vôľu uzavrieť leasingovú zmluvu s cieľom vylákať od žalovaného finančné prostriedky. Leasingovú zmluvu tak možno považovať za absolútne neplatnú pre absenciu vážnej vôle na strane leasingového nájomcu, nemožno preto ani hovoriť o nároku žalobcu na vrátenie akontácie, provízie a 1. splátky a protinároku žalovaného na vrátenie kúpnej ceny, ale jestvuje iba nárok žalovaného na náhradu škody, ktorá vznikla vo výške rozdielu medzi prostriedkami vylákanými od žalovaného pod zámienkou dodania predmetu leasingu a leasingovým nájomcom uhradenou akontáciou, províziou a 1. splátkou, bez uhradenia ktorých by sa páchateľom nepodarilo finančné prostriedky od žalovaného vylákať.
4. Žalobca k vyjadreniam žalovaného uviedol, že pohľadávka vznikla na základe dohody medzi prenajímateľom, nájomcom a dodávateľom auta dňa 04.01.1999, kedy bola podpísaná Dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok. Pokiaľ ide o vyúčtovanie žalovaného pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy zo dňa 17.02.2000, tento dokument je podľa neho právny doklad uznania záväzku žalovaného voči žalobcovi, kde žalovaný jasne uviedol dôvod vzniku pohľadávky, ako aj jej výšku (268.440 Sk), ktorú žalovaný ako prenajímateľ uhradí žalobcovi ako nájomcovi.
5. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že trvá na námietke premlčania, keďže všetky relevantné plnenia nastali v r.1999 a od poskytnutia týchto plnení už niekoľkonásobne uplynula štvorročná premlčacia doba. Medzi stranami ide o nároky z absolútne neplatnej zmluvy, keďže na strane žalobcu absentovala vážna vôľa, ale išlo o predstieraný prejav vôle so zámerom vylákať plnenie na neexistujúce motorové vozidlo. Nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy sa premlčujú od momentu poskytnutia plnenia. Žalobca pritom neposkytol ním uvádzané plnenie, reálne uhradil žalovanému iba 163.561,- Sk. Pokiaľ by sa voči žalobcovi uplatňovali protinároky z leasingovej zmluvy, na ktorej finančné vyúčtovanie sa vo svojej žalobe odvoláva, mal by žalovanému ešte doplatiť 34.440,- Sk.
6. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalovaného, vypočutím štatutárneho zástupcu žalobcu a obsahom listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Z dohody o započítaní vzájomných pohľadávok súd zistil, že žalobca ako nájomca uzatvoril so žalovaným ako prenajímateľom a spoločnosťou BBC Auto s.r.o. ako dodávateľom dňa 04.01.1999 Dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok na základe ktorej sa žalovaný zaviazal uhradiť dodávateľovi sumu vo výške 937.506 Sk za motorové vozidlo CITROEN Jumper 2,5 TDI 35LH a žalobca sa zaviazal uhradiť v zmysle Leasingovej zmluvy č. XXXX/XX zo dňa 31.12.1998 sumu vo výške 375.002 Sk - faktúru č. 984577000. V bode 3 predmetnej dohody je zároveň uvedené, že žalobca uhradil dodávateľovi sumu vo výške 304.880 Sk ako zálohu na nákup automobilu a dodatočne sa rozhodol uzatvoriť leasingovú zmluvu so žalovaným a v bode 4 sa strany dohodli na vzájomnom započítaní tak, že žalovaný uhradí dodávateľovi sumu vo výške 632.626 Sk po podpise dohody a súčasne žalobca uhradí žalovanému sumu vo výške 70.122 Sk ako časť nultej zvýšenej splátky.
8. Z vyúčtovania pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy zo dňa 17.02.2000 súd zistil, že v tomto vyúčtovaní žalovaný zhrnul vyúčtovanie leasingovej zmluvy č. XXXX/XX. Z tohto vyúčtovania vyplýva, že finančný nárok žalovaného predstavuje sumu vo výške 200.001,- Sk, pričom platby uhradené žalobcom prestavujú spolu sumu vo výške 468.441,- Sk, a teda žalovaný uhradí žalobcovi sumu vo výške 268.440 Sk.
9. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá
Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 402 Obchodného zákonníka, premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.
Podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.
10. Žalobca si v tomto konaní odvodzoval svoj nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.300 eur s príslušenstvom od vyúčtovania pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy zo dňa 17.02.2000 dôvodiac naplnením požiadavky žalovaného na zaplatenie jeho nároku na náhradu škody spolu vo výške 548.562 Sk. S predmetným nárokom žalobcu však nesúhlasil žalovaný, ktorý vzniesol námietku premlčania. Žalovaný v priebehu konania ďalej uviedol, že v skutočnosti nejde o bezdôvodné obohatenie žalovaného, ale o podvod, ktorého dôsledkom bol vznik škody na majetku žalovaného. Súčasne trval na tom, že finančné vyúčtovanie zo dňa 17.02.2000 bolo vyhotovené len ako účtovné, nezohľadňujúce právny stav veci. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdeniami žalobcu týkajúcimi sa spočítavania premlčacej doby, nakoľko premlčacia doba prestáva plynúť, keď sa nárok o ktorého premlčanie ide, uplatní na súde.
11. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 04.01.1999 leasingovú zmluvu č. 4577/98, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo CITROEN Jumper 2,5 TDI 35LH. Nakoľko došlo k predčasnému ukončeniu predmetnej leasingovej zmluvy, žalovaný listom zo dňa 17.02.2000 oznámil žalobcovi, že jeho nárok z vyúčtovania pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy mu bude uhradený až po zaplatení nároku žalovaného voči dodávateľovi.
12. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že námietka premlčania vznesená žalovaným je dôvodná a nárok žalobcu je premlčaný v celom rozsahu, a preto návrh žalobcu zamietol.
13. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.
14. Obchodný zákonník precízne vymedzuje jednotlivé momenty začiatku plynutia premlčacej doby pri rôznych druhoch práv. V prípade práv vymáhateľných súdnou cestou sa začiatok premlčacej doby viaže na moment splatnosti záväzku, teda kedy sa stáva vynútiteľným, a teda právo je realizovateľné prostredníctvom žaloby. Ako vyplýva z judikatúry, toto právo sa posudzuje objektívne, neviaže sa na subjektívnu možnosť právo uplatniť oprávnenou osobou. Na začiatok plynutia premlčacej doby teda nebudú mať vplyv také skutočnosti, či oprávnený mohol uskutočniť právny úkon alebo vykonať právo, alebo mu v tom bránili rôzne okolnosti, alebo či mal vedomosť o možnosti uskutočniť právny úkon alebo vykonať právo.
15. Právny vzťah medzi účastníkmi konania bol založený na základe Leasingovej zmluvy č. 4577/98 zo dňa 04.01.1999, ktorá bola však z dôvodu podvodného konania vo vzťahu k žalovanému predčasne ukončená, pričom uvedený skutok, ktorým bola žalovanému spôsobená škoda na majetku bol prejednaný v rámci trestného konania. Na základe predčasného ukončenia leasingovej zmluvy bolo žalobcovi zo strany žalovaného zaslané "Vyúčtovanie pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy" zo dňa 17.02.2000, kde žalovaný uviedol, že ako prenajímateľ vyplatí žalobcovi ako nájomcovi sumu vo výške 268.440,- Sk. Žalobca si svoj nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy vo výške 1.300,- eur s príslušenstvom, predstavujúcej časť zo sumy vo výške 268.440 Sk (8.910,58 eur) odvodzoval práve z predmetného vyúčtovania, ktoré považoval za záväzok, ku ktorému sa žalovaný zaviazal pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy.
16. Právny zástupca žalovaného vo svojich písomných podaniach, ako i ústnom prednese považoval nárok žalobcu za premlčaný. K tvrdeniu žalobcu, v zmysle ktorého sa žalobca odvolával na ustanovenie § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka a s tým súvisiaci začiatok plynutia premlčacej lehoty dňom 27.04.2007 uviedol, že rozhodujúcim momentom pre začatie plynutia premlčacej lehoty je deň plnenia na základe neplatnej zmluvy, avšak plnenia ktorého sa veriteľ domáha a nie plnenia z akéhokoľvek záväzku. S uvedenou argumentáciu žalovaného sa súd stotožnil v plnom rozsahu, pričom dodáva, že pri posúdení námietky premlčania súd v danom prípade nevychádzal z ustanovenia § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale z ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko pre právne posúdenie predmetného konania nepovažoval vyriešenie otázky platnosti, prípadne neplatnosti leasingovej zmluvy za skutočnosť, ktorá by mala pre toto konanie zásadný význam, a to aj s ohľadom na to, že žalobca súdu nijakým spôsobom nepreukázal, že by žalovanému poskytol z tejto zmluvy nejaké plnenie od jej predčasného ukončenia, resp. odo dňa vyhotovenia vyúčtovania zo dňa 17.02.2000. Žalobca sa v konaní odvolával len na plnenie poskytnuté žalovanému dodávateľom v rámci vysporiadania náhrady škody, čo je v tomto kontexte irelevantné. V zmysle uvedeného mal súd za to, že moment uplynutia premlčacej doby by bol aj za predpokladu, že bola zmluva neplatná v zásade rovnaký.
17. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil aj s argumentáciu žalovaného, ktorá sa týkala uznania záväzku za ktoré žalobca považoval "Vyúčtovanie pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy" zo dňa 17.02.2000, kde žalovaný poukázal na ustanovenie § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého aj za predpokladu, že by sa jednalo o uznanie záväzku žalovaným, čo však žalovaný popiera, premlčacia doba uznaného záväzku je len štvorročná, a teda táto by začala plynúť v roku 2000 a uplynula najneskôr by v roku 2004. Nakoľko žalobca nepreukázal, že by žalovaný uznal prostredníctvom iného jednostranného právneho aktu pohľadávku žalobcu, súd tvrdenia žalobcu pre právne posúdenie veci považoval za bezvýznamné.
18. Súd ako nedôvodnú posúdil aj námietku žalobcu týkajúcu sa spočívania premlčacej doby, kde žalobca tvrdil že dňa 27.04.2007 došlo k plneniu zo strany dodávateľa voči žalovanému (pričom táto skutočnosť je založená výlučne na základe tvrdení žalobcu), a až dňa 18.07.2012 bola v rámci obnovy trestného konania vedeného pod sp. zn. 1T 60/2009 právoplatne vec skončená, a teda v období od 28.04.2007 do 18.07.2012 bola premlčacia doba prerušená. Na základe týchto skutočností nemožno v žiadnom prípade prijať záver o tom, že došlo k spočívaniu premlčacej lehoty pohľadávky žalobcu, nakoľko premlčacia doba prestáva plynúť, keď sa nárok, o ktorého premlčanie ide uplatní v súdnom konaní, čo sa v danom nenastalo a žalobca si svoju pohľadávku uplatňuje v rámci tohto konania po viac ako šestnástich rokoch.
19. Zároveň nebolo možné súhlasiť ani s tvrdeniami žalobcu, že pokiaľ žalovaný trvá na tom, že svoje nároky od dodávateľa auta doposiaľ nedostal, tak nemohol nastať ani začiatok plynutia premlčacej doby. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nerozlišuje právny vzťah, ktorý uzatvoril so žalovaným v rámci leasingovej zmluvy od iných záväzkových vzťahov, ktoré však v žiadnom prípade nemôžu mať dopad pre začatie plynutia premlčacej lehoty žalobcom uplatňovanej pohľadávky. Na základe uvedeného nemožno považovať za správny záver žalobcu, že začiatok plynutia premlčacej lehoty pohľadávky žalobcu voči žalovanému nenastal, a teda žalobca si svoj nárok, ktorý vznikol z leasingovej zmluvy mohol kedykoľvek uplatniť už odo dňa doručenia Vyúčtovania pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy zo dňa 17.02.2000.
20. V nadväznosti na uvedené súd mal pri skúmaní dôvodnosti namietaného premlčania žalovaným za to, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 1.300,- eur s príslušenstvom v zmysle predmetného vyúčtovania zo dňa 17.02.2000 bol uplatnený po uplynutí premlčacej doby, pričom išlo o štvorročnú premlčaciu dobu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 397 Obchodného zákonníka so začiatkom plynutia odo dňa 21.02.2000 tak, že jej koniec podľa § 122 Občianskeho zákonníka pripadá na 21.04.2004, čo bolo pred podaním žaloby. Nakoľko žalobca nerozporoval doručenie vyúčtovania zo dňa 17.02.2000, súd ustálil začiatok premlčacej doby po troch dňoch odo dňa vyhotovenia predmetného vyúčtovania, čo podľa názoru súdu predstavuje adekvátny čas na jeho doručenie žalobcovi.
21. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení mal súd za preukázané, že nárok žalobcu nie je dôvodný, a žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.