Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16P-29-2017.pdf
PDF · 86.95 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/29/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľky Ž. X., bytom Q. XXX, prechodne P. B. XXX, zast. Mgr. Jaroslavou Krajčovičovou Šokovou, advokátkou, Nitrianska 5, Piešťany a manžela U. X., bytom Q. XXX, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k mal. deťom W., K.. X.X.XXXX, W., K.. XX.X.XXXX a K., K.. XX.X.XXXX X., bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, takto
rozhodol:
1.Súd manželstvo účastníkov U. X., Y..Č.. XXXXXX/XXXX, a Ž.U. X., rodenej F., Y..Č.. XXXXXX/XXXX, uzavreté 22.11.1997, na Rímsko-katolíckom farskom úrade v Dobrej Vode, zapísané v knihe manželstiev Okresného úradu Trnava vo zväzku 8, ročník 1997, strana 9, poradové číslo 3 r o z v á d z a .
2.Maloleté deti W., nar. X.XX.XXXX, W., nar. XX.X.XXXX a K., nar. XX.X.XXXX, X. sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky.
3.Zastupovať a spravovať majetok maloletých detí budú obidvaja rodičia. Otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí na W. sumou 110,- eur mesačne, na W. sumou 90,- eur mesačne, na K. sumou 80,- eur mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
4.Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.
5.Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva uzavretého 22.11.1997 z dôvodu, že manželstvo neplní svoj účel, nakoľko účastníci v dôsledku predchádzajúcich rozporov nežijú manželským životom.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
3. Navrhovateľka v konaní uviedla, že žiada, aby súd manželstvo uzavreté 22.11.1997 rozviedol, maloleté deti W. U. W. U. K. zveril do jej osobnej starostlivosti, výživné určil sumou 150,- eur na W., 130,- eur na W. a 120,- eur na K.. Manželstvo uzavrela po štvorročnej známosti z lásky. Manželstvo bolo od začiatku disharmonické. Manžel bol vo všetkom dominantný, nerešpektoval jej názor. Dochádzalo k hádkam z dôvodu financií, výchovy detí. Manžel rozhodoval o všetkom, pretože bola na materskej, cítila sa utláčaná a prázdna. Manžel bol stále v práci, a teda starostlivosť o deti spočívala na nej. Po narodení maloletého K. mala popôrodnú depresiu, manžel jej nebol oporou, presťahovala sa na dlhší
čas k rodičom. Spolužitie sa pokúsili obnoviť, ale k zlepšeniu neprišlo. Potom chodila k rodičom na víkendy. Od februára 2017 býva definitívne u rodičov. O obnovenie spolužitia sa už nepokúsili, o toto už nemá záujem. Manželským životom nežijú od roku 2016. Má príjem 500,- eur mesačne. Rodičia sú dôchodcovia. Predtým podnikali a finančne jejvypomáhajú. Otec sa s deťmi nestretáva, odmietajú ho. Na deti prispel iba raz sumou 200,- eur. Manželstvo považuje za ukončené . K manželovi nič necíti a nevráti sa k nemu. Má za to, že otec má ďalší príjem, lebo robil aj cez víkendy, túto skutočnosť však nevie preukázať. Rodina stavala dom bez hypotéky. Manželka nepracovala, a teda príjem musel byť vyšší. W. bude mať 18 rokov, W. má 13 a K. 10 rokov. K. má po úraze zhoršený stav a čaká ho operácia a matka sa mu bude musieť venovať. Otcom navrhovaná výška výživného sa teda javí nízka. Matka zabezpečuje potreby detí pomocou rodičov, ale prvotnú povinnosť má otec. Šetrenie a poistky nie sú na bežné potreby a toto žiada premietnuť na výšku výživného na pokrytie bežných potrieb. Je zrejmé, že týmito peniazmi otec disponuje.
4.Manžel uviedol, že s rozvodom súhlasí, rovnako so zverením detí do osobnej starostlivosti matky. Výživné je ochotný platiť v sume 240,- eur na všetky deti. Manželstvo uzavrel po štvorročnej známosti z lásky. Stavali dom, manželka vtedy pracovala v pohostinstve rodičov, všetky veci musel vybavovať sám. Manželstvo bolo bezproblémové. Manželka mala konflikty so susedmi, v škole, s kamarátkou. Manželka je konfliktná. Staral sa o rodinu. Po skončení materskej dovolenky nepracovala. Chvíľu podnikala, musel jej dávať peniaze. Po každom menšom konflikte odišla k rodičom. K manželke má stále citový vzťah. Odvtedy ako manželka odišla, s ním odmietla komunikovať, teda k obnoveniu spolužitia nedošlo, nezdvíhala mu ani telefón. Odmietala mu umožňovať styk s deťmi. Tieto nevidel asi tri alebo štyri mesiace. Má príjem 818,- eur mesačne. Keď stavali dom, chodil na fušky, ale toto už nerobí. Teraz má jediný príjem. V škole sa nebol informovať na prospech detí a deti mu telefón nedvíhajú. Deťom platí mesačne poistky 48,- eur. W. šetrím 90,- eur mesačne, W. 20,- eur, K. 20,-eur. W. doteraz platil fitnes 20,- eur mesačne, ale prestal to platiť, lebo tam nechodí.
5.Kolízny opatrovník doporučil v prípade rozvodu maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a výšku výživného určiť primerane potrebám detí a možnostiam otca.
6.Predmetom konania je rozvod manželstva a úprava výkonu rodičovských práv a povinností manželov k maloletému. Manželstvo účastníkov bolo uzavreté 22.11.1997. Zo vzťahu účastníkov pochádzajú tri maloleté deti. U oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo v Malženiciach 415, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu podľa § 92 CMP. Podľa § 18 Zák. o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 23 Zák. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd pri rozhodovaní prihliadne na záujmy maloletých detí. V danom prípade manželstvo účastníkov dlhodobo neplní svoj účel. Účastníci nežijú manželským životom od r. 2016, vo februári 2017 navrhovateľka s deťmi opustila spoločnú domácnosť. Túto opúšťala už počas manželstva. Po dobu odlúčeného spolužitia nedošlo k jeho obnoveniu a vzhľadom na vzťahy účastníkov a postoj navrhovateľky ani nie je predpoklad, že by v budúcnosti manželstvo svoj účel plnilo. Pokiaľ aj druhý manžel udáva citový vzťah k manželke, neuviedol žiadne relevantné dôvody, pre ktoré chce tento formálny zväzok zachovať, akým spôsobom si spolužitie predstavuje /ak ho navrhovateľka odmieta/, ani čo reálne urobil pre to, aby k obnoveniu spolužitia došlo. Jedná sa o dlhodobý stav, počas ktorého pretrvávajú v manželstve konflikty /ktoré ani manžel nepopiera/ a za daných okolností nemožno očakávať vytvorenie zdravého rodinného prostredia. Pretrvávajúce problémy a konflikty manželia počas spolužitia neriešili, čo zrejme viedlo k narušeniu ich komunikácie a vzájomných vzťahov, v konečnom dôsledku k odcudzeniu predovšetkým na strane navrhovateľky. Prípadné spolužitie za daných okolností by mohlo byť na neprospech detí, nakoľko by sa aktuálne nejednalo o zdravé rodinné prostredie a atmosféru. Navrhovateľka nemá záujem o obnovenie spolužitia a nemožno ju nútiť v tomto zväzku zotrvať. V súlade s citovanými ustanoveniami zákona preto súd manželstvo rozviedol. Príčinou rozvratu manželstva sú povahové a názorové nezhody účastníkov.
7.Podľa § 24 Zák. o rodine maloleté deti súd zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorý sa o deti riadne stará a otec s týmto súhlasil. V zmysle ust. § 24, 62 Zák. o rodine súd určil výživné primerane potrebám maloletých detí a možnostiam otca. Je potrebné uviesť, že každý z rodičov je povinný počínať si tak, aby bol schopný si plniť vyživovaciu povinnosť. S poukazom na ust. § 62 ods. 3 Zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení výživného je potrebné prihliadnuť aj na osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, a to aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, tiež prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie /§ 75 ods. 1 Zák. o rodine/. Matka dosahuje príjem asi 500 eur mesačne, na jej strane je potrebné zohľadniť osobnú starostlivosť o maloleté deti, ktorú zabezpečuje v podstate sama, nakoľko otec sa s maloletými deťmi nestretáva. Matka žije aj s deťmi u rodičov, teda neuhrádza sama náklady na domácnosť, na rozdiel od otca. Otec dosahuje príjem 818 eur mesačne. Maloleté deti majú len bežné výdavky, tieto nie sú zvýšené zhoršeným zdravotným stavom alebo športovými aktivitami. Otec na deti prispel doposiaľ sumou 200 eur, výživné však súd určuje na čas po rozvode. Pokiaľ otec hradí deťom poistky spolu 48 eur a sporenie spolu 130 eur, súd túto čiastku premietol do výšky výživného ako sumu, ktorou reálne otec disponuje bez toho, aby bola ohrozená jeho sociálna situácia. Na strane otca nebol zistený iný príjem ako zamestnania. Pri určení výšky výživného teda súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí vzhľadom na ich vek, štúdium a vývin, ako aj z možností a schopností oboch rodičov. Výška obvyklého výživného je vo veku maloletých detí v rozpätí 20-25% /keď je predpoklad zvýšenia výživného v prípade pokračovania v štúdiu na vysokej škole/ príjmu povinného rodiča, na strane druhej je potrebné výživné určiť tak, aby rozhodnutie bolo aj vykonateľné. Otec z príjmu 818 eur bol ochotný platiť výživné spolu v sume 240 eur mesačne. Súd zohľadnil skutočnosť, že deťom platí sporenie a poistky, teda touto sumou spolu vo výške 178 reálne disponuje. Je potrebné zohľadniť námietku matky, že tieto prostriedky nemôžu byť použité na bežné potreby detí, avšak je túto sumu potrebné zohľadniť ako disponibilnú. Sporenie a poistky /ktorých význam súd nepopiera/ nie sú nevyhnutnými v prípade, ak to možnosti a schopnosti rodičov nedovoľujú, prvoradou je bežná výživa detí a zabezpečenie ich riadneho vývoja. Zároveň súd zohľadnil skutočnosť, že otec náklady na domácnosť zdieľa sám, matka býva u rodičov. Rovnako je potrebné prihliadnuť na osobnú starostlivosť matky o deti, i keď matka má voči deťom takisto vyživovaciu povinnosť, avšak práve o mieru osobnej starostlivosti sa táto znižuje. Otec sa s deťmi nestretáva, na ich výžive sa nijakým spôsobom nepodieľa. Výšku výživného určil súd s prihliadnutím na vek detí a stupeň školskej dochádzky. Mal. Sandra navštevuje 3. ročník strednej školy, čím sú jej náklady vyššie i s prihliadnutím na jej vek, prípravu na budúce povolanie, spoločenské a kultúrne vyžitie. Maloletá W. navštevuje 2. stupeň základnej školy, mal. K. 1. stupeň, teda u oboch detí je predpoklad zvýšenia výživného pri zmene stupňa školského zariadenia /v prípade mal. Sandry v prípade pokračovania v štúdiu na VŠ/. Všetky deti majú bežné potreby, čiastočne navýšené o cestovné do školy u mal. W.. V danom prípade súd dospel k záveru, že určené výživné je primerané potrebám detí a možnostiam otca. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
8.Styk otca s maloletými deťmi súd neupravoval, nakoľko tento úpravu nežiadal.
9.O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 C.s. p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.