Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12Csp-129-2016.pdf
PDF · 106.01 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/129/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: F.. F. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. D. XXX, XXX XX I. A. Q., v konaní zastúpený Mgr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom v Prešove, Levočská 4703/89, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96, Bratislava 26, IČO: 35792752, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500101237 zo dňa 29. 1. 2015 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy.
II. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19. 10. 2016 sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať za použitia dohody o zrážkach zo mzdy (a iných príjmov) dlžníka č. 8500101237 zo dňa 29. 1. 2015 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy a náhrady trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 29. 1. 2015 uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500101237, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver 1.500 EUR. V rovnaký deň došlo k uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy (a iných príjmov) dlžníka č. 8500101237, ako prostriedku zabezpečenia a splnenia záväzkov z úverovej zmluvy. Žiadosťou o vykonanie zrážok zo mzdy za 12. 8. 2016 doručenej dňa 18. 8. 2016 jeho zamestnávateľovi, sa žalovaný k domáhal, aby mu zamestnávateľ vykonával mesačné zrážky z jeho mzdy v sume 81,99 EUR až do zaplatenia sumy 2.050,29 EUR, ktorú uviedol žalovaný ako jeho celkový dlh. Žalobca uviedol, že za zneužitie dominantného postavenia žalovaného voči nemu považuje uplatnenie dohody už pri prvej omeškanej splátke po 17 splatených mesačných splátkach. Toto konanie žalovaného podľa jeho názoru vykazuje zjavné znaky diskriminácie a využíva výraznú nerovnosť zmluvných strán. Uviedol, že žalovaný ako veriteľ je ten, ktorý si sám zvolil túto formu podnikania, má absolútnu povinnosť poznať právne predpisy, ktoré regulujú spotrebiteľské právne vzťahy. Poukázal na to, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, keďže neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo k sťažnosť, písm. f) Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, písm. j) uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ďalej uviedol, že problematické je neurčité ustanovenie o poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150 EUR a poplatku za dohodu o poskytovaní služby v sume 1.451,52 EUR, ktorý je ekvivalentom už právoplatne určeného poplatku za právo na
odklad splátok. Uviedol, že reálny dlh je teda úplne iný, ako bol uvedený žalovaným v žiadosti o vykonanie zrážok zo dňa 12. 8. 2016.
3. Žalobca poukázal na to, že veriteľ má pri adhéznych v zmluvách povinnosť formulovať zmluvné podmienky zrozumiteľne a určito pod sankciou neplatnosti takéhoto právneho úkonu. V článku IV. dohody žalovaný uviedol, že jeho pohľadávky voči dlžníkovi zabezpečované dohodou sú tvorené úverom vrátane všetkých prípadných, na revolvingovom poskytnutých dlžníkovi príslušenstvo úveru, nákladmi, ktoré žalovanému preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami žalovaného voči dlžníkovi, ktoré vyplynú na základe alebo v súvislosti so zmluvou ani prípadnými dodatkami. Posledná veta čl. III. dohody mu neumožňuje, aby pred platením požiadavky vypovedal zmluvu alebo od nej odstúpil alebo ju iným spôsobom jednostranne ukončil. Dohoda je nepopierateľne výhodná, iba pre veriteľa a týmto ustanovením túto nerovnosť iba viac zviditeľnil.
4. Žalobca ďalej poukázal na to, že dohodu mu na podpis predložil viazaný finančný agent, ktorého údaje sa ale na dohode vôbec nenachádzajú čo odporuje ustanoveniu § 9 ods. 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože napriek skutočnosti, že dohoda nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, je ako povinné zabezpečenia úveru jej neoddeliteľnou súčasťou.
5. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť, zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky z jeho mzdy a nemá možnosť ich priamo zastaviť ani obmedziť. Uviedol, že zamestnávateľ bol povinný podľa zákona vykonávať zrážky zo mzdy, bez ohľadu na existenciu sporov.
6. Žalobca súdu predložil spolu so žalobou dohodu o zrážkach zo mzdy č. 8500101237 zo dňa 29. 1. 2015, žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 12. 8. 2016, žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru, oznámenie veriteľa o schválení úveru č. 8500101237 zo dňa 29. 1. 2015.
7. Súd vo veci vydal uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia na základe totožného návrhu dňa 10. 11. 2016 č.k. 12Csp/129/2016-10, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6. 12. 2016.
8. Podaním doručeným súdu dňa 20. 2. 2017 sa žalovaný k žalobe vyjadril a uviedol, že pri uzatváraní zmluvy o úvere žalobcovi bol predložený aj návrh dohody o zrážkach zo mzdy s rovnakým číslom. Z jej obsahu vyplýva, že žalobca ako záujemca o úver bol poučený o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je povinná, ani nejde o podmienkou pre poskytnutie úveru alebo samotné uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň bol poučený aj o tom čo je dôsledkom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a poukázal na výslovné znenie dohody o zrážkach zo mzdy kde bolo uvedené, že „dlžník si je vedomý, že uzavretie tejto dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo poskytnutia úveru. Spoločnosť vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody nevyžaduje ako podmienku pre uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo poskytnutia úveru. V bode II. - „dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody tým, že ju nepodpíše. Dlžník podpisom na tejto dohody potvrdzuje záujem uzavrieť dohodu ako prostriedok zabezpečenia a splnenia svojich záväzkov voči veriteľovi tým, že z jeho mzdy (iného príjmu) budú vykonávané zrážky zo mzdy v dohodnutej výške a tieto priamo poukazované spoločnosti. V bode III. dohody bolo uvedené - „poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Dôsledkom uzavretia tejto dohody je nemožnosť spoločnosti predložiť túto dohodu zamestnávateľovi (platiteľovi iného príjmu) dlžníka na vykonávanie zrážok z jeho mzdy (alebo iného príjmu) vo výške uvedenej v článku VI. tejto dohody. Zamestnávateľ (platiteľ iného príjmu) dlžníka je povinný dohodu rešpektovať a vykonávať zrážky zo mzdy. Súhlas s predložením tejto dohody zamestnávateľovi a s vykonávaním zrážok zo mzdy (iného príjmu dlžník vyjadruje podpisom dohody. Ďalší súhlas sa nevyžaduje. Uzavretím dohody vzniká dlžníkovi povinnosť rešpektovať vykonávanie zrážok zo mzdy (iného príjmu) v dohodnutej výške, a to až do úplného splatenia pohľadávok spoločnosti, prípadne aj iných nárokov, ktoré voči nemu vzniknú. Zrážky zo mzdy (iného príjmu) sa vykonávajú bez toho, aby bolo na ich vykonávanie potrebné súdne rozhodnutie alebo rozhodnutie osvedčujúce požiadavky spoločnosti. Vykonávaním zrážok zo mzdy a ich poukazovaním spoločnosti dochádza k postupnému splácaniu pohľadávok spoločnosti. Dlžník nemá oprávnenie túto dohodu pred splatením vypovedať, od nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť.“
9. Žalovaný v ďalšom poukázal, že žalobca ako prvý podpísal znenie dohody o zrážkach zo mzdy a takto podpísaný návrh predložil žalovanému. Z podaného návrhu nie je zrejmým žiadny dôvod, pre ktorý žalobca tvrdí skutočnosti odporujúce ním predloženej dohody o zrážkach zo mzdy. Uviedol, že z dohody vyplýva poučenie o dobrovoľnosti uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy ako aj možnosť odmietnuť uzatvorenie, navyše sa hneď v úvodných ustanoveniach nachádza text: „text dohody si pred podpisom pozorne prečítajte“. Žalovaný poukázal na to, že hoci zákon vyžaduje uviesť dohodu o zrážkach zo mzdy len na samostatnom liste, s uvedením poučenia a s tým, že je uzatvorenie nie je povinnosťou, žalovaný sa s uvedením v texte snažil graficky zvýrazniť upozornenie nielen na dôležitosť prečítania textov, ale aj na obsah poučenia o dôsledkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň hneď v prvom a druhom bode dohody o zrážkach zo mzdy sa opakuje informácia o tom, že uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy nie je povinné.
10. Žalovaný poukázal na to, že uzatvorená dohoda spĺňa všetky podmienky, ktoré určuje zák. č. 250/2007 Z.z. ochrane spotrebiteľa a teda, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená na samostatnom liste, dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená dobrovoľne a obsahuje aj poučenie o dôsledkoch jej uzatvorenia. V ďalšom žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Bratislave č.k. 6Co/142/216-89 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co/236/2016-63 zo dňa 25. 5. 2016.
11. Žalovaný ďalej poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, pre ktorej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávky nevyžaduje ani nepredpokladá. Uviedol, že tento inštitút patrí k tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý upravuje Občiansky zákonník a slúži najmä k úhrade dlhu zo zmluvy, jeho splátok a úrokov. Jedna sa o rovnocenný spôsob splácania dlhu, akým sú napríklad uhrádzanie splátok vkladom v banke, platenie prostredníctvom pošty, trvalým príkazom a podobne. Pokiaľ ide o námietku subjektívnej predstavy veriteľa o výške dlhu s majetkom dlžníka, uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným inštitútom zabezpečenia záväzkov zmluvných strán, ktoré regulácia je prísne upravená osobitnými predpismi. Zákon presne stanovuje, aká suma môže byť zrazená na základe výkonu zrážok, respektíve aká čiastka musí dlžníkovi byť ponechaná ako zostatok na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, teda ani dohodou zmluvných strán nemožno prekročiť zákonné obmedzenia. Žalovaný zároveň spochybnil relevanciu tvrdení žalobcu z dôvodu, kedy výška zrážky bola stanovená v rovnakej hodnote ako suma mesačnej splátky, podľa zmluvy o úvere. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o neurčitosti a nezrozumiteľnosti dohody o zrážkach zo mzdy uviedol, že všetky pohľadávky sú kauzálne spojené/ prepojené práve vymedzením právneho titulu ich vzniku na zmluvu o revolvingovom úvere. Preto pohľadávka titulom poskytnutia revolvingu (ktorá vzniká po poskytnutí revolvingu) nie je akoukoľvek pohľadávkou, ale je presne určená a viazaná na konkrétny právny dôvod jej existencie. Uvedené neznamená, že tieto nároky nie sú určité, ale znamená to, že vznik týchto nárokov je viazaný na obsah právneho vzťahu, ktorý je právne definovaný zmluvou a možnosť ich vzniku v budúcnosti. Uviedol, že určenie zabezpečovanej pohľadávky nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy len číselné, ale môže byť uskutočnené každým spôsobom, na základe, ktorého sa pohľadávka dá identifikovať. V prípade pohľadávky je zrejmé, že základným spôsobom ich identifikácii je identifikácia právneho vzťahu, z ktorého táto pohľadávka vzniká. Právny vzťah (respektíve dôvod) vzniku pohľadávky je základný spôsob identifikácie pohľadávky. A poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prešov č.k. 9C/171/2015.
12. Žalobca na predmetné vyjadrenie žalovaného reagoval podaním doručeným súdu dňa 21. 6. 2017 a uviedol, že formálnu platnosť dohody o zrážkach zo mzdy napadol v žalobe v bodoch 11 - 14 a poukázal, že táto právna argumentácia má subsidiárnu povahu tej, že sa naoko platným právnym úkonom zasahuje do jeho majetku v rozpore s právnymi predpismi. Poukázal na to, že z vyjadrenia žalovaného sa navodzuje dojem, akoby sám, ako druhá zmluvná strana, participoval na obsahu zmluvy o revolvingovom úvere a k tomu prislúchajúcich dohodách a zmluvách, čo nie je pravdou. Uviedol, že v čase uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy nebola zrejmé, akým spôsobom ju veriteľ použije, pričom tento ju použil na vymoženie sumy 2.050,29 EUR, čo je problém. Obsah zmluvy a konanie žalovaného spochybnil bezodkladne po predložení dohody o zrážkach zo mzdy jeho zamestnávateľovi a zistení akým spôsobom ju uplatnil. Pokiaľ ide o námietku o jednostrannom diktovaní výšky dlhu, nebola mienená proti výške mesačných zrážok, ale proti dlhu ako takému, nemajúcemu oporu v platných dojednaniach zmluvy. Uviedol, že čl. IV. dohody žalovaný uviedol, že jeho pohľadávky voči dlžníkovi sú otvorené úverom vrátane všetkých prípadných revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru, nákladmi, ktoré žalovanému preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami žalovaného voči dlžníkovi, ktoré vyplynú na základe alebo v súvislosti
so zmluvou a jej prípadnými dodatkami. Uviedol, že pre správne posúdenie hospodárskych dôsledkov, ktoré zo zmluvného vzťahu s dodávateľom vzniknú potrebuje mať presné údaje ešte pred uzatvorením zmluvy. Z dohody jasne vyplýva, že ani veriteľ nedokázal určiť výšku zabezpečenej pohľadávky, keďže si ju diktuje sám, hospodárske dôsledky búdu pre neho iba priaznivé. Pričom bezúročnosť a bezodplatnosť úveru je súdom posudzovaná ex offo, k čomu on nemusí vôbec iniciovať prieskum, pretože orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi.
13. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými zo strany žalobcu, a to najmä zmluvou o úvere zo dňa 29. 1. 2015, dohodou o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 850010137, žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy.
14. Žalovaný a žalobca uzavreli zmluvu o revovingovom úvere dňa 29. 1. 2015 a súčasne na samostatnej listine dňa 29. 1. 2015 aj dohodu o zrážkach zo mzdy.
15. Z dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8500101237 uzatvorenej v dňa 29. 1. 2015 mal súd zistené, že v článku IV. bolo dojednané „že spoločnosť bude mať voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500101237 čiastku vo výške 1.500 EUR. V zmysle zmluvy/dodatku k zmluve má dlžník právo, aby v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingov. Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečené touto dohodou sú tvorené úverom vrátane všetkých prípadných revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vzniknú v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými požiadavkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú na základe alebo v súvislosti s prípadnými dodatkami.
16. Podľa bodu V. dohody o zrážkach zo mzdy, strany si dojednali v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka na zabezpečenie pohľadávok spoločnosti uvedených v článku IV. tejto dohody, dohodu o zrážkach zo mzdy.
17. Listom zo dňa 12. 8. 2016 (č.l. sp. 5), žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy s odôvodnením, že žalobca bol ku dňu 12. 8. 2016 v omeškaní so splátkou v sume 81,99 EUR.
18. Podľa § 137 CSP - Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
19. Podľa § 551 ods. 1,2 zák .č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „OZ“), uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
20. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
21. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
23. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
24. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
27. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. 28. Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. 29. Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7. 30. Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 31. Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <https://www.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/1990/372/> o priestupkoch v znení neskorších predpisov uvedeného zákona v znení účinnom od 1.5.2014 teda až po uzatvorení v predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
32. Súd po preskúmaní zmluvy o úvere, ako aj uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy, dospel k názoru, že žalobca má postavenie spotrebiteľa, nakoľko zmluva o úvere ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy mali formulárový charakter a obsah takýchto zmlúv nemohol takmer žiadnym spôsobom ovplyvniť. Zároveň nebolo v konaní preukázané a ani žalovaným tvrdené, že finančné prostriedky boli poskytnuté žalobcovi na výkon povolania, zamestnania alebo výkon podnikateľskej činnosti. Žalobca tak mal pri uzavieraní zmluvy o úvere ako aj dohode o zrážkach zo mzdy postavenie slabšej strany s tým, že takéto zmluvy vypĺňal zamestnanec žalovaného.
33. Dohoda o zrážkach zo mzdy je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a potom môže by uzavretá skôr, ako došlo k vzniku omeškania, teda možno touto dohodou zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá sa stane zročnou v budúcnosti.
34. Dohoda o zrážkach zo mzdy však aj pred účinnosťou novely zákona o ochrane spotrebiteľov, teda pred prijatím ustanovenia § 5a ods. 1 musela spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., t. j. musela byť urobená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, a to pod následkom neplatnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí pritom obsahovať označenie veriteľa a dlžníka, platiteľa mzdy, označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, ako aj výšku dohodnutých zrážok.
35. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že tá slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z poskytnutého úveru s tým, že žalobca ako slabšia strana v takomto zmluvnom vzťahu ho nemohol
jednak ovplyvniť a inštitút zabezpečenia úveru si zvolil žalovaný a nemohol tiež ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy.
36. Navyše inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňoval žalovanému obísť právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z unijného práva, ako aj právneho poriadku SR, nakoľko na základe takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa vykonávali zrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby boli nároky žalobcu uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom, pričom ten si mohol uplatňovať akýkoľvek nárok bez ohľadu na to, či takýto nárok bol odôvodnený alebo nie.
37. Z celého konania žalovaného tak vyplýva, že účelom takéhoto zabezpečenia jeho pohľadávky bolo, aby vylúčil zo súdneho prieskumu uplatňovanú pohľadávku voči žalobcovi.
38. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že bola formulovaná jednostranne v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Podľa dohody žalovanému vznikne pohľadávka voči žalobcovi vo výške poskytnutého úveru s tým, že takáto pohľadávka bude zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy vrátane príslušenstva, ako aj vrátane „všetkých prípadných revolvingov“, ktoré žalobcovi vzniknú, takéto znenie dohody zakladá nie len nerovnováhu v neprospech žalobcu, ale je aj neurčité.
39. Zároveň takáto dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje označenie platiteľa mzdy ako základnú náležitosť takéhoto právneho úkonu, a preto je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná.
40. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá, hoci je na samostatnej listine, je neplatná, pretože právny úkon bol v rozpore zo zákonom a neobsahoval všetky zákonné náležitosti a zároveň obsahoval neprijateľné podmienky, ktoré boli žalobcovi ako slabšej strane vnútené žalovaným.
41. Už len pre úplnosť pre spotrebiteľa, ale aj pre dodávateľa, súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6MCdo/9/2012, kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov o strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.
42. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len“CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
43. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
44. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP, o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. V danej právnej veci žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania tak, ako súd rozhodol vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.