Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Csp-20-2016.pdf
PDF · 115.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-18Csp/20/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Škrabákovou v spore žalobcu: WM Consulting & Communication, s. r. o. , so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, zastúpený: Roman Kvasnica a partneri s. r. o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598 proti žalovanému: Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. o zaplatenie 976,39 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.08.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 976,39 Eur spolu s úrokom vo výške 15,40 % ročne zo sumy 795,84 Eur od 26.09.2014 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 795,84 Eur od 26.09.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 07.02.2006 uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a. s., zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, predmetom ktorej bolo zriadenie bežného účtu žalovanému a po splnení podmienok poskytnutie povoleného prečerpania žalovanému k jeho bežnému účtu. Oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 21.07.2006 bol žalovaný informovaný, že nakoľko splnil podmienky pre poskytnutie povoleného prečerpania, bolo mu poskytnuté povolené prečerpanie k jeho bežnému účtu do výšky 20.000,- Sk (663,87 Eur). Povolené prečerpanie malo byť žalovanému poskytované do 14.12.2048. Pohľadávka z povoleného prečerpania sa úročila premenlivou úrokovou sadzbou 15,40 % ročne. Žalovanému bol teda povolený debetný zostatok na jeho účet do výšky mínus 20.000,- Sk. Žalovaný povolené prečerpanie počas celej doby trvania zmluvného vzťahu aktívne využíval. Nakoľko žalovaný prekročil výšku povoleného prečerpania, t. j. dostal sa do nepovoleného prečerpania, toto nepovolené prečerpanie nedorovnal, čím porušil zmluvné podmienky, bola Slovenská sporiteľňa, a. s. nútená zastaviť poskytovanie povoleného prečerpania žalovanému a odstúpila od Zmluvy v súlade s obchodnými podmienkami a zákonom. Dňa 25.09.2014 bola pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a. s. voči žalovanému Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE postúpená na žalobcu. Oznámením zo dňa 07.10.2014 upovedomila Slovenská sporiteľňa, a. s. žalovaného o postúpení pohľadávky. Výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 15.04.2015 bol žalovaný právnym zástupcom žalobcu vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy. Keďže žalovaný prekročil povolené prečerpanie a poskytnuté finančné prostriedky nevrátil, vznikol mu dlh, ktorý bol k 25.09.2014 vo výške 976,39 Eur. Uvedená suma pozostávala z istiny vo výške 795,84 Eur a príslušenstva vo výške 180,55 Eur. Príslušenstvo predstavuje zmluvný 15,40 % ročný úrok z poskytnutého povoleného prečerpania a zákonný 8 % ročný úrok z omeškania.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadril, napriek tomu, že uznesením č. k. 18Csp/20/2016 - 48 zo dňa 27.06.2017 bol vyzvaný, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia k žalobe písomne vyjadril, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
4. Súd vyzval žalobcu na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok právneho predchodcu žalobcu v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.. V podaní doručenom súdu dňa 15.05.2017 sa žalobca vyjadril, že napriek výzve žalobcu zaslanej jeho právnemu predchodcovi, mu tento doposiaľ nedoručil písomnú výzvu, ktorou žalovaného informoval o jeho omeškaní so splatením zvyšku pohľadávky a o tom, že vzhľadom k uvedenej skutočnosti môže predmetnú pohľadávku postúpiť písomne zmluvou inej osobe. Telefonicky ho iba informoval, že predmetnú písomnú výzvu zaslal dlžníkovi v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, v archíve sa však táto výzva spolu s doručenkou nenachádza.
5. Podľa § 297 veta druhá písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú z dôvodu nečinnosti žalovaného sporné a hodnota sporu bez príslušenstva je 976,39 Eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 17.08.2017.
8. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.09.2017, bez prítomnosti strán sporu, resp. ich zástupcov.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 10.05.2017, Zmluvou o bežnom účte zo dňa 07.02.2006, oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 21.07.2006, všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 07.10.2014, výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 15.04.2015, ako aj ostatným obsahom spisu, na základe ktorého zistil nižšie uvedený skutkový stav.
10. Právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a. s. uzatvoril so žalovaným dňa 07.02.2006 Zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu bankou v mene SKK pre majiteľa účtu a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach Banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom.
11. Oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 21.07.2006 Slovenská sporiteľňa, a. s. oznámila žalovanému, že nakoľko splnil podmienky pre poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu uvedené v Obchodných podmienkach, poskytla mu od 21.07.2006 povolené prečerpanie k účtu vo výške 20.000,- Sk. Povolené prečerpanie bolo poskytnuté do 14.12.2048 a pohľadávka z povoleného prečerpania sa úročí úrokovou sadzbou vo výške 15,40 % ročne, typ premenlivá.
12. Oznámením zo dňa 07.10.2014 Slovenská sporiteľňa, a. s. oznámila žalovanému, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE uzatvorenej dňa 25.09.2014 postúpila pohľadávku z úverovej zmluvy vo výške 976,39 Eur s príslušenstvom žalobcovi.
13. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
14. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
15. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
16. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
17. Podľa § 710 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101? ucinnost=08.06.2004>).
18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu poskytnutia povoleného prečerpania, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zmluvy o úvere (§ 497 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101? ucinnost=8.6.2004>), zmluvy o bežnom účte (§ 708 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20170101?ucinnost=8.6.2004>).
20. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu poskytnutia povoleného prečerpania, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.
21. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu poskytnutia povoleného prečerpania, pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.
22. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu poskytnutia povoleného prečerpania, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu poskytnutia povoleného prečerpania, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
24. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
25. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
26. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
27. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
28. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
30. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Súd vyhodnotil podanú žalobu ako nedôvodnú, preto ju v celom rozsahu zamietol.
31. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 07.02.2006 zmluvu o bežnom účte podľa ustanovení § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej právny predchodca žalobcu zriadil a viedol žalovanému bežný účet v slovenských korunách. Dňa 21.07.2006 právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému povolené prečerpanie k bežnému účtu vo výške 20.000,- Sk. Z hľadiska právneho posúdenia právneho vzťahu z povoleného prečerpania sa v danom prípade nejedná o spotrebiteľský úver, pretože banka povolila prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte iným spôsobom ako na kreditnú kartu. Hoci zmluva o bežnom účte ako aj zmluva o úvere patrí medzi tzv. absolútne obchody podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, zároveň je zmluvou o spotrebiteľskou a žalovaný má v tomto zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzavretá sporovými stranami túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.
32. Pokiaľ ide o použitie ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka na zmluvu o bežnom účte s povoleným prečerpaním uzatvorenú v čase, keď Občiansky zákonník v ustanovení § 52
ods. 1 za spotrebiteľské označil len kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701?ucinnost=16.08.2006>, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, táto okolnosť nevylučuje aplikáciu ustanovení § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní neprijateľných podmienok aj v iných spotrebiteľských zmluvách. Novela Občianskeho zákonníka uskutočnená zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 01.04.2004 totiž zakotvila do nášho súkromného práva právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Uvedenou novelou bola prebratá i Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je zrejme z ustanovenia § 879g Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy úpravu neprijateľných podmienok spotrebiteľských zmlúv neobsahoval, avšak v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má tento obchodný kódex postavenie špeciálneho predpisu. Ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom neupravené podľa predpisov občianskeho práva. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Charakter predmetnej zmluvy nemožno posudzovať len podľa predpisov Slovenského právneho poriadku, ale aj podľa práva Európskej únie, nakoľko v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy bola Slovenská republika členským štátom Európskej únie. Povinnosťou súdu preto bolo posudzovať predmetnú zmluvu aj z pohľadu Smernice Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zároveň však zákon o ochrane spotrebiteľa účinný v čase vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o bežnom účte a poskytnutia povoleného prečerpania, za spotrebiteľské zmluvy priamo určoval aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
33. Žalobca sa v spore domáha voči žalovanému zaplatenia žalovanej sumy titulom neuhradených záväzkov žalovaného z povoleného prečerpania k bežnému účtu žalovaného poskytnutého Slovenskou sporiteľňou, a. s., pričom žalovanú pohľadávku mal žalobca nadobudnúť Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2014 od Slovenskej sporiteľne, a. s., t. j. od banky, preto súd v prvom rade skúmal aktívnu vecnú legitimáciu na strane žalobcu.
34. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).
35. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, písomná výzva banky upravená v predmetnom ustanovení je faktickým úkonom, ktorý je nevyhnutou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky ako licencovaného subjektu oprávneného podľa zákona o bankách poskytovať spotrebiteľské úvery na osobu, ktorá nie je bankou, t. j. na žalobcu. Postúpenie pohľadávky z banky na tzv. „inú osobu“ je možné realizovať len v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách. Pod formuláciou „pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku“ treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Pripustením opačnej argumentácie by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka takýmto spôsobom môže postúpiť akýkoľvek „živý“ úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktorú sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú, na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska. Predmetom postúpenia z banky na nebankovú spoločnosť, ako je tomu v uvedenom prípade, môžu teda byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti pri súčasnom splnení podmienky, že banka písomne vyzvala svojho klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorým bol v omeškaní nepretržite 90 dní.
36. Slovenská sporiteľňa, a. s. bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému (ktorá je predmetom tohto sporu) žalobcovi len po tom, ak bol žalovaný napriek jeho písomnej výzve nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke a to aj bez súhlasu žalovaného. V prípade, že takéto predpoklady splnené neboli (prípadne z vykonaného dokazovania ich splnenie nevyplynulo), bolo potrebné na takúto pohľadávku hľadieť ako na nepostupiteľnú, teda pohľadávku ktorej postúpenie by bolo v priamom rozpore so zákonom. Z tohto dôvodu by potom samotná zmluva o postúpení pohľadávky v časti týkajúcej sa takejto nepostupiteľnej pohľadávky bola absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú neplatnosť bol povinný súd v konaní ex offo aj bez námietky žalovaného prihliadnuť (rozsudok Krajského súdu v Trnave z 19.4.2016, sp. zn. 26Co/445/2015).
37. Súd teda skúmal, či sú splnené základné predpoklady platného postúpenia žalovanej pohľadávky, teda či predmetom postúpenia bola spôsobilá pohľadávka a tiež existenciu písomnej výzvy banky žalovanému, ktorý bol nepretržite 90 dní v omeškaní s plnením.
38. Z listinných dôkazov predložených žalobcom v súdenom spore dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania postupiteľnosti predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa, t. j. banky na žalobcu, pretože v konaní súd nemal preukázanú písomnú výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, z ktorého dôvodu postúpenie pohľadávky na žalobcu podľa § 524 Občianskeho zákonníka súd vyhodnotil ako neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporuje zákonu, konkrétne ustanoveniu § 92 ods. 8 zákona o bankách. Na uvedený záver nemá relevanciu ani oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky žalovanému listom zo dňa 07.10.2014, ktoré by podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka bez ďalšieho zakladalo aktívnu vecnú legitimáciu postupníka pri splnení zákonných podmienok takéhoto oznámenia - v konaní nebolo preukázané ani doručenie predmetného oznámenia žalovanému ku dňu rozhodovania súdom. Súd poukazuje na špeciálnu právnu úpravu podľa zákona o bankách a nadväzne na túto právnu úpravu je určujúcou okolnosťou pre vyhodnotenie platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok a teda aktívnej legitimácie žalobcu preukázanie písomnej výzvy v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, iný výklad uvedeného zákonného ustanovenia by viedol k možnosti postupovania pohľadávok banky v rozpore s účelom predmetného ustanovenia, ako aj v rozpore so špecifickým postavením veriteľa (banky). Slovné spojenie v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách „napriek písomnej výzve“ znamená, že najskôr musí dôjsť k písomnej výzve, kedy začne plynúť lehota 90 dní na splnenie záväzku a až po jej uplynutí môže dôjsť k postúpeniu pohľadávky na iný subjekt. Tento predpoklad však v danej veci splnený nebol.
39. Podporne súd poukazuje aj na výklad ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách Krajským súdom v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 7Co/715/2015 z 24.2.2016, ktorý uvádza, že uvedené zákonné ustanovenie v prvej vete hovorí o tom, že ak bola doručená písomná výzva banky na úhradu dlžnej sumy, napriek ktorej však za obdobie dlhšie ako 90 kalendárnych dní túto dlžnú sumu dlžník neuhradí, môže banka pohľadávku postúpiť inej osobe, ktorá nie je bankou aj bez jeho súhlasu. Veta druhá hovorí o tom, že banka takéto právo nemôže uplatniť, ak by jej klient pred postúpením uhradil omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva. Banka však aj v prípade, že klient uhradí omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, môže pohľadávku postúpiť v prípade, ak súčet všetkých omeškaní so splnením, čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky, presiahol jeden rok. Inými slovami povedané, banka musí najskôr klienta vyzvať na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní, ak po tejto výzve dlhšie ako 90 kalendárnych dní klient neuhradí peňažný záväzok môže banka postúpiť pohľadávku aj na tretiu osobu, ktorá nie je bankou. V prípade, ak by aj po uplynutí 90 dní klient svoj peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní, uhradil, takto banka postupovať nemôže, ak však po uplynutí 90 dní klient svoj omeškaný peňažný záväzok uhradí, ale ide o peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní dlhšie ako 1 rok, môže banka aj napriek tejto úhrade pohľadávku postúpiť. Vo všetkých prípadoch však platí, že musí tomuto predchádzať písomná výzva na úhradu.
40. Žalobca nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, pretože nepreukázal platné postúpenie predmetnej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy z banky na nebankovú spoločnosť z dôvodu nepreukázania písomnej výzvy banky žalovanému postupom v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nebol preukázaný základný predpoklad vyžadovaný zákonom na platné postúpenie pohľadávky od pôvodného veriteľa na žalobcu a preto súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore.
41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom na to, že žalovaný mal vo veci plný úspech, mal by preto nárok na náhradu trov konania. Žalovanému však v konaní žiadne trovy konania objektívne nemohli vzniknúť, keďže na doručenú žalobu nereagoval a v konaní zostal po celú dobu nečinný. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil. Z uvedeného dôvodu súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).