Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5CoP-26-2017.pdf
PDF · 85.28 KB
Case nature
Subarea
5CoP/26/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. M. A., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcu z matky P. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. F. XXX a z otca W. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., B. XXX/X, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky P. S. proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 24P/151/2017-24 zo dňa 30.6.2017 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uzneseniu súdu 1. inštancie.
U k l a d á súdu 1. inštancie opraviť v záhlaví uznesenie č.k. 24P/151/2017-27 zo dňa 30.06.2017 priezvisko matky na S..
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie upravil styk otca s mal. M. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou počas letných prázdnin 2017 v čase od 10.07.2017 do 16.07.2017, každý prvý víkend v mesiaci od piatka od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod. s tým, že otec si maloletú v stanovenom čase vyzdvihne pred bydliskom matky a v určenom čase ju odovzdá matke pred jej bydliskom, matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť. Zároveň uviedol, že toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o úpravu styku vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 28P 75/2017. Vyslovil, že žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov neodkladného opatrenia. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1, § 332 ods. 1 a § 333 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) a ust. § 2 ods. 1, 2, § 366, § 367 ods. 1, 3 a § 363 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP). 2. Súd prvej inštancie konštatoval, že je v záujme rozvíjania vzťahov mal. M. s oboma rodičmi, ktorých vzájomná komunikácia je problémová upraviť súčasný stav v rodine maloletej, konkrétne styk otca s mal. M., rešpektujúc právo otca na stretnutie s dcérou. Tvrdenia rodičov maloletej v súvislosti so stykom dieťaťa s otcom sú protichodné a ohľadom styku otca s maloletou dochádza k nedorozumeniam, preto súd pokladal za vhodné a potrebné dočasne touto cestou upraviť styk otca s mal. M., keďže z listinných dôkazov neboli zistené skutočnosti, pre ktoré by sa otec nemal s maloletou stretávať. S poukazom na protichodnosť tvrdení rodičov, ktoré sa dajú objektívne vyhodnotiť len rozsiahlejším dokazovaním, súd vzhľadom na krátku zákonnú lehotu na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia upravil len súčasný stav v rodine maloletej. Súd v tomto konaní nevykonal všetky nutné dôkazy vzhľadom na krátku zákonnú lehotu, preto v konaní o veci samej vykoná rozsiahlejšie dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu. 3. Súd prvej inštancie zároveň zdôraznil, že realizácia styku s maloletým dieťaťom si vyžaduje komunikáciu medzi rodičmi, pričom zo strany rodičov je v prípade objektívnych prekážok možné dohodnúť sa a zrealizovať styk v inom čase alebo prevziať si dieťa na inom mieste tak, aby to bolo vždy v záujme maloletého dieťaťa. Úprava styku maloletého dieťaťa s rodičom tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv, preto musí byť realizácia tejto úpravy vždy v záujme maloletého dieťaťa, je potrebné
vylúčiť akékoľvek stresové situácie. Súd prvej inštancie pokladal za potrebné zdôrazniť rodičom, že dieťa nie je prostriedkom na riešenie ich vzájomných problémov a sporov. Apeloval na rodičov, aby sa zdržali osobných invektív a v prítomnosti dieťaťa neriešili svoje osobné problémy, aby stretnutia prebiehali v pokojnej atmosfére, aby dieťa malo z týchto stretnutí dobrý pocit a tešilo sa na každé ďalšie stretnutie s otcom. 4. Proti tomuto uzneseniu včas podala odvolanie matka P. S.. Namietala, že bola v návrhu označená nesprávne ako P. S., aj keď matka mal. M. je P. S.. Preto ide o nedostatok návrhu, pretože ide o iné meno, ako je meno matky, žiadala návrh odmietnuť. Zároveň uviedla, že súd rozhodol nezákonne, pretože jeho právne posúdenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia v zmysle § 365 ods. 1 písm. g/ CSP. V návrhu tvrdené skutočnosti neboli podopreté žiadnymi dôkazmi, ktoré by osvedčovali ich pravdivosť. Preto má za to, že nebola osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov. To, že táto potreba nebola osvedčená a že tvrdenia otca nezodpovedajú skutočnosti, svedčí aj vyjadrenie matky, ktoré súdu zaslala. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal iba na protichodné tvrdenia rodičov a iba na základe ich protichodných tvrdení rozhodol. Pritom poukázal aj na potrebu komunikácie medzi rodičmi. Súd v konaní o nariadení neodkladného opatrenia je povinný dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností. Iba samotné tvrdenie navrhovateľa o určitom (ne) konaní matky, resp. (ne) komunikácii, hlavne ak tvrdenia matky vylučujú pravdivosť tvrdení otca, nemožno považovať za dostatočné pre osvedčenie naplnenia predpokladov na vydanie neodkladného opatrenia. Naopak, z vyjadrenia matky vyplýva, že otcovi bolo vždy vyhovené, teda sa dohodli, ak o stretnutie požiadal vopred. Otec od februára 2017 prestal s matkou komunikovať. Toto nemožno považovať za dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Rozhodnutie súdu je z uvedených dôvodov založené aj na nesprávnych skutkových záveroch, ku ktorým súd dospel v konaní. Preto navrhla zrušiť uznesenie a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Zároveň žiadala priznať trovy konania. 5. K odvolaniu matky sa vyjadril otec. S tvrdením matky nesúhlasil s tým, že poukázal na ust. § 40 CMP a ust. § 360 ods. 1 CMP čo do prekročenia návrhov účastníkov, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Zároveň uviedol, že návrh obsahuje všetky predpísané náležitosti, hoci obsahuje chybu v písaní v jednom písmene priezviska matky, nejde o takú vadu podania, ktorá by bránila pokračovať v konaní. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé správne priezvisko matky, čo potvrdzuje priložený dôkaz a to rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa 14.9.2016 č.k. 13P/248/2014-126. Matka je i napriek chybe v písmene v jej priezvisku dostatočne identifikovaná a odlíšiteľná od tretích osôb prostredníctvom ďalších osobných údajov a to mena, dátumu narodenia, bydliska, ako aj prostredníctvom osobných údajov svojej dcéry, či samotných skutočností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navyše, z priložených písomností vyplýva správne priezvisko matky. Poukázal na čl. 7 CMP, teda že formálne pochybenie možno namietať iba vtedy, ak by bol pri správnom procesnom postupe dosiahnutý iný výsledok konania. Zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžp/22/2011 zo dňa 1.12.2011 a formalizmus pri posudzovaní náležitostí žaloby. Zároveň otec uviedol, že matka mu približne od 23.2.2017, t.j. od vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou prestala umožňovať styk s mal. M. a od toho dňa sa s mal. M. nestretol. Nie je pravdou, že prestal od februára 2017 s matkou komunikovať. O prijateľnú dohodu s matkou sa doposiaľ viackrát pokúšal. Dôkazom je výzva na umožnenie styku rodiča s maloletým zo dňa 28.4.2017, na ktorú matka odpovedala listom zo dňa 8.5.2017, v ktorom nevyjadrila súhlas s pravidelným stretávaním sa otca s maloletou M. v rozsahu aspoň jeden víkend v kalendárnom mesiaci. V dôsledku toho podal návrh na začatie konania o úpravu styku s maloletou, ktorý je vedený na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 28P 75/2017. Keďže sa s mal. M. približne od februára 2017 nestretol, ako aj vzhľadom na vopred neznámu dĺžku konania vo veci samej, požiadal príslušný súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Z vyjadrenia matky zo dňa 28.6.2017 vyplýva, že mu aj naďalej nechce umožniť pravidelné stretávanie sa s mal. M.. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch zo dňa 19.6.2017 vyplýva, že s mal. M. má otec pozitívny vzťah. Vzhľadom na to žiada, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. 6. Odvolací súd na základe podaného odvolania, po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d/ CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených v § 379 a násl. CSP, § 62 a § 65 CMP, bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. 7. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a na doplnenie jeho správnosti poznamenáva. 8. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov konania o neodkladnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o neodkladnom opatrení. Všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. 9. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Samotná lehota na rozhodnutie indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv. K odvolacej námietke matky, že je nesprávne uvedené jej priezvisko, odvolací súd uvádza, že nejde o takú chybu, ktorá by mohla mať vplyv na rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na čl. 7 CMP s tým, že formálne pochybenie možno namietať iba vtedy, ak by bol pri správnom procesnom postupe dosiahnutý iný výsledok konania. Napriek uvedenému odvolací súd správne uviedol v hlavičke meno matky P. S. a zároveň uložil súdu prvej inštancie opraviť v záhlaví uznesenia č.k. 24P 151/2017-24 zo dňa 30.6.2017 priezvisko matky na S.. 10. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine). Odvolací súd súčasne vyslovene zdôrazňuje, že pri výkone týchto práv a povinností sú rodičia povinní chrániť záujmy maloletých detí (§ 28 ods. 2 druhá veta), v ktorých záujme rozhodne nie je obmedzovanie, či vyslovenie bránenie kontaktu s druhým rodičom. Odvolací súd má tiež za to, že konfrontačné správanie rodičov rovnako nie je na prospech maloletých, a preto dôrazne apeluje na všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o maloletých, no predovšetkým na ich rodičov, aby nadradili záujmy a prospech maloletých nad vlastné záujmy a negatívne postoje voči druhému rodičovi. 11. K ďalšej odvolacej námietke matky, že tu nie je potreba dočasnej úpravy styku maloletej s otcom, odvolací súd uvádza, že čo do starostlivosti o maloleté dieťa je súd oprávnený aj bez návrhu nariadiť neodkladné opatrenie. Za existencie zákonných predpokladov pre jeho nariadenie musí vždy urobiť nutné opatrenia v záujme maloletého dieťaťa. Nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je skutočne naliehavosť potreby takejto dočasnej úpravy pomerov. Maloletá M. sa nachádza v starostlivosti matky. Otec tvrdí, že matka s maloletou mu neumožňuje kontakt, že je s ňou v kontakte len prostredníctvom telefónu s Skype. Zároveň predložil aj výzvu na umožnenie styku rodiča s maloletým zo dňa 28.4.2017, z ktorej vyplýva, že v záujme predísť súdnemu konaniu navrhol dohodu čo do úpravy styku. Z odpovede matky zo dňa 8.5.2017 vyplýva, že nesúhlasí so stykom s mal. M. každý tretí víkend v mesiaci. Súhlasí so stykom v čase Vianoc, počas jarných prázdnin, veľkonočných sviatkov a letných prázdnin s možnosťou vycestovať do cudziny len v prípade, ak vopred oznámi písomnou formou, kam vycestuje na dovolenku s presným odchodom a príchodom a presnou adresou. Možno teda prisvedčiť súdu prvej inštancie, že tvrdenia rodičov maloletej v súvislosti so stykom dieťaťa s otcom sú protichodné a ohľadom styku s maloletou dochádza k nedorozumeniam. Preto bolo potrebné a vhodné upraviť styk otca s mal. M., lebo z listinných dôkazov neboli zistené skutočnosti, pri ktoré by sa otec nemal s maloletou stretávať a zároveň že by matka súhlasila so stykom otca s maloletou aj v priebehu roka tak, ako ju o to písomne žiadal. 12. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že v prejednávanej veci sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň je potrebné, aby si obaja rodičia uvedomili, že dočasná potreba úpravy pomerov je vyvolaná nedosiahnutím dohody medzi nimi preukázateľným spôsobom. 13. Preto odvolací súd potvrdil uznesenie prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne. Zároveň tak, ako bolo uvedené vyššie, uložil súdu prvej inštancie opraviť záhlavie uznesenia čo do priezviska matky. 14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 písm. a) CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.