Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/125/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: C. N., A. č. XXXX, v konaní zastúpeného F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E., ul. H., E., proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 16C/79/2013-134 zo dňa 29.06.2016, takto

rozhodol:

Zmenu žaloby n e p r i p ú š ť a .

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobcu vo vzťahu k žalovanému zamietol, žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a právnu úpravu na vec sa vzťahujúcu konštatoval, že navrhovateľ ním tvrdenú škodu uplatnenú vo výške 4.930,- eur za vyplatenie faktúr za synom používané mobilné telefóny 300,- eur, poplatky za zablokovanie telefónnych čísiel 80,- eur, poplatky za vyhľadávanie hovorov 150,- eur, ukončenie viazanosti u operátora 100,- eur, náklady na poštu, telefonické dotazy, osobné urgencie a ďalšie náklady na urgencie a podania 300,- eur, náklady na pohreb, hrobové miesto, pomník a s tým súvisiace náklady 300,- eur, náklady na liečbu manželky navrhovateľa 1.000,- eur, nepreukázal, nepredložil žiadne faktúry, pokladničné bloky, potvrdenia ani iné listiny preukazujúce vyššie uvedené náklady, ktoré mali byť spôsobenou škody. Zastal názor, že žalobca nepreukázal vznik škody, ani to, že táto vznikla v dôsledku nečinnosti príslušníka PZ, v nadväznosti na čo jeho žalobu o zaplatenie 4.930,- eur z titulu náhrady škody zamietol. Pokiaľ sa týkalo uplatnenej náhrady za vzniknutú nemajetkovú ujmu vo výške 100.000,- eur, v dôsledku konštatovaných prieťahov s poukazom na ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení uviedol, že ani zistený nesprávny úradný postup (prieťahy v konaní) pri vyšetrovaní smrti syna žalobcu zo strany polície nemožno bez ďalšieho považovať za konanie, v dôsledku ktorého by žalobcovi prináležal nárok na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy. Skúmal preto, či v dôsledku prieťahov v počiatočnom štádiu vyšetrovania došlo v značnej miere k zníženiu dôstojnosti, vážnosti žalobcu v spoločnosti a či v dôsledku zisteného nesprávneho úradného postupu došlo k negatívnym následkom v jeho súkromnom živote a v spoločenskom uplatnení. Pokiaľ žalobca nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodňoval tým, že jeho syn bol označený za narkomana, ktorý si mal smrť zaviniť sám a vyšetrovanie bolo vedené nesprávne a s prieťahmi, uviedol, že ani v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno a svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Skutočnosť, že

nebol zistený páchateľ, ktorý podľa domnienky žalobcu mal spôsobiť smrť jeho syna a z toho dôvodu si nemôže uplatniť nárok na náhradu škody voči uvedenému páchateľovi, nie je dôvodom na priznanie nemajetkovej ujmy. Z unesenia OR PZ zo dňa 26.06.2010, ČVS: ORP-161/OVK-CA-2010 súd zistil, že trestné stíhanie vo veci zločinu zabitia bolo voči neznámemu páchateľovi zastavené, lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Dokazovaním vykonaným v trestnom konaní nebolo zistené zavinenie cudzej osoby na smrti syna žalobcu. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní dostatočne spoľahlivo nepreukázal dôvodnosť uplatnenej peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy, nepreukázal rozsah nepriaznivých následkov, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, jeho všeobecné tvrdenia v tomto smere zostali v konaní dôkazne nepodložené. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na v tom čase platné ust. § 142 ods. 1 OSP. Žalovanému náhradu trov prvostupňového konania nepriznal s odôvodnením, že ich náhradu si žalovaný predpísaným spôsobom neuplatnil.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu doručil v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že pokiaľ súd žiadal, aby predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení po tak dlhej dobe - 6 rokov a 4 mesiace, považoval za nemožné jednotlivé položky preukazovať a už vôbec nie náklady na telefonovanie, dochádzanie na políciu a prokuratúru, vypracovanie jednotlivých podaní, kopírovanie či poštovné, poplatky za predčasné ukončenie viazanosti a zaplatenie faktúr za služby u mobilného operátora, za odcudzený mobilný telefón a ďalšie 2 mobilné telefóny, ktoré nebohý používal. Predložil čestné prehlásenie, ktoré nebolo súdom akceptované, a to i napriek tomu, že požadoval len náhradu výdavkov, ktoré sú naprosto zjavné, nevyhnutné, obvyklé, v súvislosti s tak neobvyklou udalosťou ako je úmrtie, nakoľko len s nepomernými ťažkosťami je preukazovať náklady na dopravu a políciu či prokuratúru, náklady na vypracovanie jednotlivých podaní, kopírovanie, poštovné, na cesty s manželkou do nemocnice, na lieky. V prílohe predložil doklady, ktoré sa mu podarilo zabezpečiť, a to o výške poplatku za cintorínske, pohrebné služby, náhrobok, pohrebnú službu pre zomrelého, úmrtné oznámenie v novinách Kysuce, náklady na kar + víno, prípitok pre kondolentov. Uviedol, že vyšetrovateľ naprosto ignoroval skutočnosť, že na hrudi mŕtveho bol umiestnený opasok, ktorý nebohý nikdy nevlastnil, a teda nikdy nenosil. Napriek vyhláseniu žalobcu, že predmetný opasok na nebohého musela umiestniť iná osoba takmer určite až po smrti, možno i pri smrti nebohého, ani túto skutočnosť nevyšetril, v podstate nechal a umožnil dôkaz spáliť spolu s odevom a obutím nebohého. Nenašiel sa u neho mobilný telefón, z ktorého 29.05.2009 uskutočnil minimálne 11 hovorov, čo naznačovalo, že bol okradnutý. Aj napriek tomu bolo vyšetrovanie políciou SR OO PZ v Čadci vedené prieťahmi a laxne. Vyšetrovateľ nepreveroval ani okolnosť po zaistení predmetného telefónu u konkrétnej osoby, ako sa telefón dostal od mŕtveho k tejto osobe, kto ho nebohému vzal, používal a prípadne predal. Uvedené považuje za dôkaz krádeže a používania mobilného telefónu, pretože ak by nebol používaný, nebola by polícia obdržala informáciu od operátora. Nakoľko vyšetrovateľ viac ako 2 mesiace nekonal, žalobca sa dožadoval odstránenia prieťahov. Nadriadené orgány prieťahy priznali, prieťahy priznalo i MV SR. Práve takáto dlhodobá nečinnosť polície zapríčiňuje, že skutočné vyšetrovanie už vlastne ani nemohlo viesť k riadnemu a skutočnému zisteniu, čo sa na mieste stalo a pri neobvyklých okolnostiach celého prípadu je dôvodné predpokladať, že došlo k dohovoru svedkov. Dňa 30.08.2009 podal žalobca ďalšiu sťažnosť pre podozrenie z nekonania vo veci. Prieťahy v konaní orgány priznali. Vzhľadom na ďalší podnet žalobcu na preskúmanie postupu polície z 02.12.2009 krajská prokuratúra konštatovala čiastočnú dôvodnosť podnetu žalobcu. Pokynom zo dňa 11.03.2010 nariadila dodatočné vyšetrenie všetkých podstatných okolností prípadu, ako aj zmenu právnej kvalifikácie na „zločin zabitia“. Ak by žalobca akceptoval, že čin sa nestal a nebohý mal údajne požiť „biele tabletky“ a zapíjať ich alkoholom, a teda bol pod vplyvom omamných a psychotropných látok, jedná sa u účastníkov opekačky o prečin neposkytnutia pomoci s následkom smrti, čo polícia neobjasnila, a teda znemožnila pozostalým vymáhať odškodnenie od osôb, ktoré vo vzťahu k udalosti porušili zákon, na podklade čoho vymáhanie majetkovej ujmy považuje za oprávnené. Príčinnú súvislosť nemajetkovej ujmy vzhliadol v tom, že lekár na liste o ohliadke mŕtveho uviedol ako príčinu smrti opuch mozgu pri pravdepodobnej intoxikácii, takže bol lekárom označený za narkomana, ktorý si smrť zavinil sám a vyšetrovateľ sa pri výsluchoch priamo pýtal na drogy a alkohol, čím sa pre obec stal nebohý narkomanom a pozostalí rodinou narkomana. Závery a celé vyšetrovanie polície nesprávne a neoprávnene vychádzali z bezdôvodného podozrenia privolaného všeobecného lekára k obhliadke mŕtvoly, že nie je vylúčená smrť spôsobená nadmerným užitím návykových látok. Záver o pravdepodobnej intoxikácii ovplyvnil celý smer vyšetrovania v neprospech mŕtveho. Polícia ignorovala neobvyklé okolnosti smrti a vyšetrovanie bolo vedené na základe predpokladu, že nebohý si smrť zavinil sám, čo viedlo k nesprávnemu spôsobu a záverom vyšetrovania. I Okresná prokuratúra v Čadci nedostatočným spôsobom dozorovala vyšetrovanie smrti

nebohého, čo viedlo k tomu, že pozostalým boli porušené práva na neodkladné a riadne vyšetrenie udalosti, čím sú vystavení nekonečným stresom z takéhoto vyšetrovania, vystavovaní aj stresu z ohovárania v obci a v ich kresťanskej komunite ako rodina údajného narkomana. Žalobca sa domáhal, aby sa dozvedeli pravdu o tom, čo sa skutočne stalo, avšak narazili na nezáujem o riadne a profesionálne vyšetrovanie a informovanie pozostalých zo strany polície a odmietavý postoj prokuratúry. Vyšetrovanie políciou bolo vedené s prieťahmi, povrchne a neobjektívne a závermi porušilo základné ľudské práva nebohého na riadne vyšetrenie jeho úmrtia bez zbytočných prieťahov, ako i tým, že bol označený za narkomana, ktorý si smrť zavinil sám, čo viedlo k tomu, že i pozostalým boli porušené práva na neodkladné vyšetrenie a riadne informovanie o tejto udalosti. V nadväznosti na uvedené žiadal náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy v celkovej výške 105.000,- eur spolu s príslušenstvom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť. Uviedol, že prvoinštančný súd zistil v predmetnej veci skutkový a právny stav v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie, vec správne posúdil. Na základe zistených skutočností vo veci správne rozhodol.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že naďalej zotrváva na námietkach uvedených v podanom odvolaní. Odôvodnenie rozsudku vykazuje podľa neho rozpory, nie je jednoznačné a nepostačuje na objasnenie procesného a právneho stavu v danom prípade.

5. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi, na základe ktorých prvoinštančný súd žalobu žalobcu zamietol. Zdôraznil, že žalovaný má za to, že prvoinštančný súd sa v danej veci plne vysporiadal so všetkými tvrdeniami strán sporu, ako i jednotlivými dôkazmi.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario potom, čo zmenu žaloby nepripustil (§ 371 , rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

7. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie náležitým, vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

8. Pokiaľ i žalobca v podanom odvolaní navrhoval, aby súd žalovanému uložil zaplatiť mu vzniknutú majetkovú a nemajetkovú ujmu v celkovej výške 105.000,- eur spolu s príslušenstvom, v odvolacom konaní sa podľa Civilného sporového poriadku zmena žaloby nepripúšťa a nie je možné ani uplatniť právo voči žalobcovi vzájomnou žalobou. Na podklade uvedeného v súlade s ust. § 371 odvolací súd navrhovanú zmenu žaloby nepripustil.

9. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd sa správne pri prejednaní žaloby zaoberal otázkou, ktorý orgán štátu je oprávnený konať v mene štátu v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak žalobca namieta nielen nesprávny postup povereného orgánu policajného zboru, ale i nedôsledný dozor prokuratúry. Vychádzajúc i z rozhodnutia NS SR č. 3Cdo 194/2010, po zistení, že žalobcom bola žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy prvotne podaná na MV SR, ustálil, že práve tento orgán je oprávnený konať v predmetnej veci v mene štátu. Po oboznámení sa so súvisiacimi spisovými materiálmi považoval za preukázané, že prokurátor Krajskej prokuratúry v Žiline sa čiastočne stotožnil s námietkami žalobcu. Konštatoval, že v procesnom postupe zistil formálne, vecné nedostatky, že malo byť dôslednejšie a rýchlejšie postupované pri zaisťovaní stôp a zabezpečovaní ostatných úkonov. Uložil orgánom činným v trestnom konaní cestou okresnej prokuratúry zmeniť kvalifikáciu skutku, tak aby ďalšie dokazovanie vykonával vyšetrovateľ a uložil postupovať v súlade s jeho pokynmi vyslovenými v oznámení o výsledku vybavenia žiadosti žalobcu. Práve uvedené oznámenie Krajskej prokuratúry Žilina o výsledku vybavenia žiadosti žalobcu o preskúmanie postupu vyšetrovateľa - povereného príslušníka policajného zboru zo dňa 11.03.2010 prvoinštančný súd považoval za základ nároku žalobcu uplatneného v danom konaní (§ 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. v aktuálnom znení). Prvoinštančný súd tak konštatoval nesprávny úradný postup (prieťahy pri vyšetrovaní), avšak na druhej strane ustálil, že výška uplatnenej náhrady škody spolu vo výške 4.930,-

eur preukázaná nebola, keď žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce vyššie uvedené náklady, ktoré mali byť spôsobenou škodou.

10. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.

11. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

12. Ustanovenie § 3 zákona č. 514/2003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie) za škodu, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok, a to: 1. nesprávny úradný postup, 2. vznik škody, 3. príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

13. V preskúmavanej veci prvoinštančný súd nesprávny úradný postup skonštatoval. Aby však bola založená zodpovednosť štátu za škodu, je nutné mimo nesprávneho úradného postupu mať za preukázaný vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

14. Príčinná súvislosť je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie, v danom prípadne nesprávny úradný postup a vznik škody, sú v logickom slede, a teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť teda doložené, že nebyť protiprávneho konania (opomenutia) škodcu, škodlivý následok by nenastal. Ak príčinou škody je iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto určujúci význam, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne).

15. V preskúmavanej veci žalobca požadoval náhradu škody za vyplatenie faktúr za synom používané mobilné telefóny, poplatky za zablokovanie telefónnych čísel, poplatky za vyhľadávanie hovorov, ukončenie viazanosti u operátora, náklady na poštu, telefonické dotazy, osobné urgencie, náklady na pohreb, hrobové miesto, pomník, liečbu manželky. Pri skúmaní príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom pri vyšetrovaní úmrtia syna žalobcu a ním uplatnenou škodou ani odvolací súd vzťah príčinnej súvislosti ako jeden zo zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu konštatovať nemohol. Výdavky uvádzané žalobcom, či už za zaplatenie faktúr za synom používané mobilné telefóny, za zablokovanie telefónnych čísel, za vyhľadávanie hovorov, ukončenie viazanosti u operátora, náklady na pohreb, hrobové miesto, pomník, sú nákladmi, ktoré bežne vznikajú pri úmrtí blízkej osoby bez ohľadu na to, či k úmrtiu došlo i prípadne zavinením inej osoby. To, že by sa na smrti syna žalobcu svojím protiprávnym konaním podieľala iná osoba, vyšetrovaním preukázané nebolo. Avšak ani táto skutočnosť nezakladá oprávnenie žalobcu, aby si vzniknuté náklady spojené s úmrtím syna uplatňoval ako škodu voči štátu bez ohľadu na to, akým spôsobom bolo vyšetrovanie vedené, a teda, či pri vyšetrovaní boli alebo neboli zistené prieťahy, či iné pochybenia.

16. Jednoznačne však možno konštatovať, že na vzniku žalobcom špecifikovaných čiastkových nárokoch, z ktorých si odvodzuje ním uplatnenú náhradu škody, je vylúčená ako priama príčina, mimo smrti syna žalobcu, iná skutočnosť (napr. nesprávny úradný postup alebo nečinnosť).

17. I ohľadne uplatnenej náhrady za vzniknutú nemajetkovú ujmu, sa odvolací súd plne stotožnil s konštatáciou prvoinštančného súdu o tom, že ním zistený nesprávny úradný postup (prieťahy v konaní) pri vyšetrovaní smrti syna žalobcu zo strany polície, nemožno bez ďalšieho považovať za konanie, v dôsledku ktorého by žalobcovi vznikol nárok na peňažnú náhradu vo výške ním uplatnenej nemajetkovej ujmy. Ani zistený nesprávny postup - prieťahy vo vyšetrovaní, by nemohli byť a neboli prvotnou príčinou ohovárania rodiny žalobcu v obci a kresťanskej komunite o tom, že sú rodinou údajného narkomana. Uvedené informácie totiž vznikli v súvislosti s výkonom úradnej činnosti orgánov polície pri výsluchu

svedkov. Výsledky úradnej činnosti nemôžu byť podkladom pre uplatnenie alebo priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko v takomto prípade by sa na štát prenášala zodpovednosť za skutočnosti uvádzané svedkami pred orgánmi polície, vyšetrovateľmi, na prokuratúre alebo súdoch, prípadne za výsledky iného dokazovania, ktoré sa určitým, či už pozitívnym alebo negatívnym spôsobom dotýkajú osobnosti konkrétnej fyzickej osoby alebo jeho rodiny. Naviac žalobca v podanej žalobe nárok na náhradu uplatnenej nemajetkovej ujmy odôvodňoval tým, že ako rodina boli vystavení stresu z ohovárania v obci aj kresťanskej komunite, že sú rodina údajného narkomana bez toho, aby bližšie označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o tom, že práve postupom polície a nie skutočnosťami zistenými pri vyšetrovaní vykonávaním dôkazov došlo k zníženiu ich vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti. Absentuje tak príčinná súvislosť medzi konštatovanými nedostatkami v postupe polície a žalobcom uvedenými skutkovými okolnosťami, z ktorých nárok odvodzuje.

18. Naviac, ako konštatoval prvoinštančný súd, ani ohľadne tohto nároku žalobca nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno o tom, že by k zníženiu vážnosti a dôstojnosti v obci, resp. v kresťanskej komunite i skutočne došlo a aký konkrétny dopad na postavenie žalobcu v obci, príp. v kresťanskej komunite táto skutočnosť mala. Žalobca totiž netvrdil ani nepreukázal konkrétny dopad ním tvrdeného zníženia vážnosti a dôstojnosti z ohovárania v obci na jeho pozície, neoznačil ani nepreukázal pôvodcu tvrdeného ohovárania.

19. V nadväznosti na uvedené, odvolací súd po preskúmaní veci konštatoval a priklonil sa k právnemu názoru vyslovenému zo strany prvoinštančného súdu o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdených skutočností, nakoľko nepredložil žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení, a to či už o jednotlivých čiastkových nárokoch, ktoré si uplatnil ako majetkový nárok voči žalovanému v podobe náhrady škody a taktiež žiadne dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré by mohli byť podkladom pre priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.

20. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ide o toho účastníka konania, ktorý existenciu určitých skutočností tvrdí a práve neunesenie dôkazného bremena zakladá procesnú zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

21. Pokiaľ i v odvolacom konaní doložil doklady o výške poplatku za cintorínske, pohrebné služby, náhrobok, pohrebnú službu pre zomrelého, úmrtné oznámenie, náklady na kar, víno, prípitok pre kondolentov, je potrebné uviesť, že ani tieto dôkazy odvolací súd nemohol použiť, nakoľko z ust. § 366 písm. d) by takéto prostriedky procesného útoku mohli byť v odvolacom konaní použité iba vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Vychádzajúc z uvedeného, i ohľadne týchto nárokov možno konštatovať nielen to, že žalobca ich vynaloženie a výšku nepreukázal, ale i skutočnosť, že vznik týchto nákladov v žiadnom prípade nemožno spájať s konštatovaným - nesprávnym úradným postupom orgánov polície pri vyšetrovaní úmrtia syna žalobcu. Tak ako uviedol odvolací súd, ide o výdavky, ktoré sa spájajú so smrťou konkrétnej osoby bez ohľadu na to, či smrť nastala prípadne zavinením inej osoby, či bola vyšetrovaná alebo nebola vyšetrovaná orgánmi polície a s akým výsledkom.

22. V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany prvoinštančného súdu, odvolací súd toto ako správne, postupom podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

23. S prihliadnutím na úspech žalovaného v odvolacom konaní priznal mu nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430