Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_74S-23-2021.pdf
PDF · 217.22 KB
Case nature
Area
Subarea
74S/23/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej veci žalobcu ELCON BRATISLAVA, a. s., Bajkalská 19B, 821 01 Bratislava, IČO: 35 711 299, zastúpeného PATENT IURIST, s. r. o., advokátska kancelária, Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava proti žalovanému Úrad priemyselného vlastníctva SR, Švermova č. 43, 974 04 Banská Bystrica 4 za účasti ďalších účastníkov 1/ M. W., T. XX, XXX XX K. a 2/ T.. M. W., Z. C. 5, XXX XX Bratislava, zastúpení C & T Advokáti s. r. o., Fedinova 3b, 851 01 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UV 7148/II-24-2021 zo dňa 22. marca 2021 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Ďalším účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Administratívne konanie pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej aj úrad alebo žalovaný) prebehlo na základe návrhu žalobcu na výmaz úžitkového vzoru č. 7148 s názvom „Rektifikačná zostava a postup rektifikácie základového dielu oceľovej konštrukcie, najmä stožiarov vysokého napätia“. Žalobca návrh odôvodnil tým, že napadnutý úžitkový vzor bol do registra úžitkových vzorov zapísaný v rozpore s podmienkami na jeho zápis v zmysle § 4 zákona č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch, pretože riešenie podľa úžitkového vzoru nie je nové a nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti. Podľa žalobcu riešenie bolo známe z patentového dokumentu JPH 07180400 A-namietaný dokument D1, patentového dokumentu NL 1003156 C2 - namietaný dokument D2, patentového dokumentu FR 2808043 A1 - namietaný dokument D3, patentu CN 200968080 Y - namietaný dokument D4 a prihlášky CZ 00823 - 91.T - namietaný dokument D5, ktoré obsahujú všetky podstatné znaky nárokov na ochranu napadnutého úžitkového vzoru.
2. Prvostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 27.7.2016 návrhu vyhovel a úžitkový vzor vymazal z registra úžitkových vzorov podľa § 44 ods. 1, písm. a) zákona č. 517/2007 Z. z. z dôvodu, že napadnuté riešenie podľa prvého a druhého nezávislého nároku na ochranu a nárokov na nich závislých nebolo možné označiť za výsledok vynálezcovskej činnosti, a teda úžitkový vzor v čase zápisu nespĺňal podmienky na zápis podľa § 4 v spojení s § 8 zákona č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch. Toto rozhodnutie bolo žalovaným na základe rozkladu podaného majiteľom úžitkového vzoru zrušené rozhodnutím UV 7148/II-102-2019 z 26.11.2019. Dôvodom zrušenia prvostupňového rozhodnutia bola skutočnosť, že vykonané posúdenie vynálezcovskej činnosti nezávislého nároku na ochranu 1 a nezávislého nároku na ochranu 4 napadnutého riešenia v rozhodnutí prvostupňového orgánu metódou „Problém - riešenie“ vychádzalo z nedostatočného posúdenia veci, pretože vychádzalo z nesprávneho stanovenia rozdielov
medzi napadnutým riešením a riešením podľa najbližšieho stavu techniky (namietaný dokument D1). Podľa žalovaného pokiaľ sú pri aplikácii metódy „Problém - riešenie“ nesprávne stanovené rozdiely medzi porovnávanými riešeniami, tieto následne tvoria nesprávny základ pre ďalšie kroky uvedenej metódy. Na základe stanovených rozdielov sa ďalej určuje objektívny technický problém, ktorým mal byť vyriešený napadnutým riešením a následne sa posudzuje, či napadnuté riešenie je alebo nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti, na základe stavu techniky, čo v danom prípade znamenalo na základe namietaných dokumentov D1 až D5. Žalovaný v zrušovacom rozhodnutí poukázal na to, že rektifikačná zostava podľa nároku 1 napadnutého riešenia a riešenie podľa namietaného dokumentu D1 majú niektoré znaky identické a obe riešenia zahŕňajú opticky merací prístroj ako aj závitové elementy, zostava podľa namietaného dokumentu D1 neobsahuje kontrolné meradlá ani také závitové elementy, ktoré sú pevne upevnené na spodnej časti nosníkov. Ďalej poukázal na to, že závitové elementy opísané v namietaných dokumentoch D4 a D5 neobsahujú maticu závitového elementu pevne upevnenú na predmet, ktorého výška sa upravuje, a teda riešenie podľa nároku 1 napadnutého riešenia nemôže vyplývať z kombinácie namietaných dokumentov D1 a D4 alebo D5, ako to bolo uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. Hoci porovnávané riešenia podľa namietaných dokumentov D4 a D5 využívajú rovnaký princíp, t. j. rektifikáciu pomocou závitových elementov, konkrétne technické vyhotovenia sú odlišné. Odborník v oblasti sa síce mohol princípom s použitím závitových elementov inšpirovať, avšak ani namietaný dokument D4, ani namietaný dokument D5 nedáva odborníkovi jasné inštrukcie, ktoré by ho viedli k navrhnutiu takého konštrukčného riešenia, ktoré je definované v napadnutom úžitkovom vzore v nároku 1, ktorým je závitový element pevne upevnený na predmet, ktorého výška sa upravuje. Žalovaný v zrušovanom rozhodnutí uviedol, že podľa jeho názoru, zostavu podľa nároku 1 napadnutého riešenia zahŕňa minimálne jeden technický znak, ktorý nie je zrejmý z namietaných dokumentov D1 až D5. Žalovaný ďalej v zrušovacom rozhodnutí vo vzťahu k posúdeniu vynálezcovskej činnosti nezávislého nároku na ochranu 4 prvostupňovým orgánom konštatoval, že s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia možno súhlasiť len do tej miery, že metóda riešenia podľa napadnutého úžitkového vzoru a metóda riešenia podľa namietaného dokumentu D1 predstavujú alternatívne postupy na dosiahnutie rovnakého cieľa. Alternatívne riešenie, ponúkajúce odlišné riešenie toho istého technického problému, však môže byť nové aj vynálezcovské. Hoci napadnutý úžitkový vzor ponúka alternatívu a jednoduchšiu metódu, z porovnania krokov spôsobu definovaného v nároku 4 napadnutého riešenia s riešením podľa namietaného dokumentu D1 jednoznačne vyplýva, že ide o dve úplne odlišné metódy, definované odlišnými krokmi, vychádzajúci z odlišných technických súčastí porovnávaných zostáv. Na základe porovnania jednotlivých krokov postupu napadnutého riešenia a riešenia podľa namietaného dokumentu D1 možno dôjsť k viacerým rozdielom a nielen k jednému, ktorý bol uvedený prvostupňovým orgánom. Metóda podľa namietaného dokumentu D1 neobsahuje nasledujúce znaky zahrnuté v nároku na ochranu 4 napadnutého úžitkového vzoru: -upevnenie závitových elementov (2) z vonkajšej alebo vnútornej strany zvislých nosníkov (1), -odnímateľné upevnenie kontrolných meradiel (5) v rovnakej polohe na horné konce zvislých nosníkov, -nastavenie optického meracieho prístroja (9) tak, aby na stupnici každého kontrolného meradla (5) bolo vidieť hodnotu približne v strede, stupnice, -jeho vyrovnanie do vodorovnej polohy a odčítanie jednotlivých hodnôt z kontrolných meradiel (5), -stanovenie hodnoty, na ktorú sa pomocou odskrutkovania alebo zaskrutkovania časti s vonkajším závitom (2b) závitového elementu (2) nastavia zvislé nosníky (1) tak, aby na stupnici všetkých kontrolných meradiel (5) optického meracieho prístroja (9) bola odčítaná rovnaká hodnota, -v prípade zistenia odchýlky opakované nastavenie zvislých nosníkov (1), až kým sú odčítané odchýlky minimálne. Žalovaný ďalej v zrušovacom rozhodnutí uviedol, že vzhľadom na uvedené skutočnosti konštatuje, že rovnako pri posúdení nároku na ochranu 1 ako aj pri posúdení nároku na ochranu 4 napadnutého úžitkového vzoru prvostupňový orgán vychádzal z nedostatočného stanovenia rozdielov medzi porovnávanými postupmi uvedenými v napadnutom riešení a v riešení podľa namietaného dokumentu D1. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ sú pri aplikácii metódy „ Problém - riešenie“ nesprávne stanovené rozdiely medzi porovnávanými riešeniami, tieto následne tvoria nesprávny základ pre ďalšie kroky tejto metódy. Na základe stanovených rozdielov sa ďalej určuje objektívny technický problém, ktorý mal byť vyriešený napadnutým riešením a následne sa posudzuje, či napadnuté riešenie je alebo nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti. Nesprávne stanovené rozdiely riešení môžu logicky viesť k nesprávnemu rozhodnutiu. Čo sa týka zostavy podľa nároku 1 napadnutého riešenia, žalovaný konštatoval, že táto zahŕňa minimálne jeden technický znak, ktorý nie je zrejmý z namietaných dokumentov (D1-D5). Čo sa týka nároku na ochranu 4, okrem toho že tento obsahuje postup, ktorý sa výrazne líši od postupu opísaného v namietanom dokumente D1, žiadny z ďalších
namietaných dokumentov (D2-D5) sa podobným postupom s použitím kontrolného meradla nezaoberá. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ by pri posúdení vynálezcovskej činnosti napadnutého riešenia vo vzťahu k namietaným dokumentom D1 až D5 boli zohľadnené všetky rozdiely medzi napadnutým riešením a najbližším stanovom techniky podľa namietaného dokumentu D1 ako aj uvedené skutočnosti týkajúce sa technických znakov nároku 1 a nároku 4, mohlo by to mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Žalovaný ďalej v odôvodnení uviedol, že z dôvodu aby vlastným posúdením, resp. odôvodnením vo vzťahu k otázke naplnenia podmienky vynálezcovskej činnosti, vykonaným na základe zohľadnenia všetkých rozdielov medzi napadnutým riešením najbližším stavom techniky podľa namietaného dokumentu D1, nenahrádzal prvostupňové rozhodnutie a neodňal tak účastníkovi konania možnosť na uplatnenie práv na podanie riadneho opravného prostriedku, považuje za dôvodné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť prvostupňovému rozhodnutiu na nové prerokovanie a rozhodnutie. Zaviazal žalovaného, aby v rámci nového prerokovania a rozhodnutia prvostupňový orgán opätovne posúdil dôvody podaného návrhu, pričom vynálezcovskú činnosť napadnutého riešenia posúdil tak, že dostatočne a v súlade s argumentmi uvedenými v zrušovacom rozhodnutí posúdi stav veci, t. j. zohľadní všetky rozdiely medzi napadnutým riešením a najvyšším stavom techniky podľa namietaného dokumentu D1, ku ktorým možno dospieť porovnaním každého znaku definované v nároku na ochranu 1 a 4 so znakmi riešenia najbližšieho stavu techniky, ako aj argumenty žalovaného týkajúce sa posúdenia technických znakov nároku 1 a nároku 4 a následne vyhodnotil splnenie podmienky vynálezcovskej činnosti nárokov 1 a 4 ako aj závislých nárokov na ochranu 2, 3 a 5,6 vo vzťahu k namietaným dokumentom D1 až D5.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
3.Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky rozhodnutím UV 7148/I-14-2020 zo dňa 8. apríla 2020 na základe návrhu žalobcu vymazal úžitkový vzor UV 7148 z registra úžitkových vzorov.
4.Podľa odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia úžitkový vzor č. 7148 s názvom „Rektifikačná zostava a postup rektifikácie základového dielu oceľovej konštrukcie, najmä stožiarov vysokého napätia“ bol zapísaný do registra úžitkových vzorov 22.4.2015 s právom prednosti od 28.4.2014 s nasledujúcim znením nárokov na ochranu: 1. Rektifikačná zostava základového dielu oceľovej konštrukcie, najmä stožiarov vysokého napätia, vyznačujúca sa tým, že pozostáva z optického meracieho prístroja (9), závitových elementov (2) pevne upevnených na spodnej časti zvislých nosníkov (1) základového dielu (4) oceľovej konštrukcie a kontrolných meradiel (5) odnímateľne upevnených na vrchnej časti zvislých nosníkov (1) základového dielu (4) oceľovej konštrukcie. 2. Rektifikačná zostava základového dielu oceľovej konštrukcie podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že závitový element (2) pozostáva z časti s vnútorným závitom (2a) a z časti s vonkajším závitom (2b). 3. Rektifikačná zostava základového dielu oceľovej konštrukcie podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že kontrolné meradlá (5) obsahujú plochy (7,8), ktoré majú funkciu dorazu. 4. Postup rektifikácie základového dielu oceľovej konštrukcie , najmä stožiarov vysokého napätia, vyznačujúci sa tým, že na spodnú časť zvislých nosníkov (1) základového dielu (4) oceľovej konštrukcie sa z vonkajšej alebo z vnútornej strany upevnenia závitové elementy (2), pričom na horné konce zvislých nosníkov (1) zmontovaného základového dielu (4) oceľovej konštrukcie sa odnímateľne upevnia v rovnakej polohe kontrolné meradlá (5) so stupnicou, opticky merací prístroj (9) sa umiestni tak, že z miesta jeho postavenia je priamy pohľad na každé kontrolné meradlo (5) a nastaví tak, aby na stupnici každého kontrolného meradla (5) bolo vidieť hodnotu približné v strede stupnice, potom sa optický merací prístroj (9) vyrovná do vodorovnej polohy a odčítajú sa jednotlivé hodnoty z kontrolných meradiel (5), z odčítaných hodnôt sa stanoví hodnota, na ktorú sa pomocou vyskrutkovania alebo zaskrutkovania časti s vonkajším závitom (2b) závitového elementu (2) nastavia zvislé nosníky (1) tak, aby na stupnici všetkých kontrolných meradiel (5) optického meracieho prístroja (9) bola odčítaná rovnaká hodnota, po nastavení každého zvislého nosníka (1) sa vykoná ešte kontrola a v prípade zistenia odchýlky sa nastavenie zvislých nosníkov (1) opakuje, až sú odčítané odchýlky minimálne. 5. Postup rektifikácie základového dielu oceľovej konštrukcie podľa nároku 4, vyznačujúci sa tým, že kontrolné meradlá (5) sa upevnia na všetky zvislé nosníky (1) za pomoci plôch (7,8) v rovnakej polohe. 6. Postup rektifikácie základového dielu oceľovej konštrukcie podľa nároku 4 alebo 5, vyznačujúci sa tým, že pri zvislých nosníkoch (1), ktoré majú rozdielne výšky, sa odčítavané hodnoty z kontrolných meradiel (5), korigujú o dĺžku (12), o ktorú je predmetný zvislý nosník (1) dlhší.
5. Prvostupňový orgán zdôraznil, že pri posudzovaní novosti technického riešenia a porovnávaní jeho obsahu s relevantným dokumentom známym zo stavu techniky, sa takéto hodnotenie robí vždy len vzhľadom na obsah jedného dokumentu. Technické riešenie sa nepovažuje za nové, ak sú všetky jeho znaky zverejnené v jednom namietanom dokumente. Kombinovať informácie známe z viacerých dokumentov nie je možné. Napadnutý úžitkový vzor chráni dve kategórie nárokov zariadenie a postup. Rektifikačná zostava je definovaná v prvom nezávislom nároku a druhom a treťom nároku, ktoré sú závislé na prvom nároku. Štvrtý nezávislý nárok definuje postup rektifikácie, pričom piaty a šiesty nárok sú na ňom závislé.
6. Prvostupňový orgán hodnotil novosť napadnutého riešenia vzhľadom na namietané dokumenty. Zistil, že prvý namietaný dokument D1 rieši spôsob merania inštalácie nôh konštrukcie stožiara optickým teodolitom (1), ktorý vysiela optické vlnenie špecifickej vlnovej dĺžky pomocou LED lampy a prijíma vlnenie odrazené prostredníctvom pripevnených reflexných zrkadiel (2) na vrchných častiach každej z nôh (3). Optický teodolit je umiestnený na voliteľnom mieste s výhľadom na každú nohu (3). K nohe (3) stožiara je pripevnená opora (5) na úpravu umiestnenia nohy (3) a zároveň odnímateľne pripojený inklinometer (7), ktorým sa meria osadenie a sklon nôh (3). Noha (3) je dočasne vybudovaná na podstavci inštalácie (4) pomocou prostriedkov na pripevnenie ako sú skrutky alebo matice. Zo získaných parametrov sa pomocou počítača (8) vypočítajú odchýlky, na základe ktorých sa upravuje poloha nôh stožiara, pričom sa meria odchýlka každej nohy zvlášť. Porovnaním znakov prvého nároku so znakmi uvedenými v dokumente D1, prvostupňový orgán konštatoval, že dokument D1 síce využíva optický merací prístroj teodolit na zameranie polohy nohy stožiara, ale podrobne sa nezaoberá samotnou rektifikáciou polohy nôh stožiara, resp. skrutky a matice, teda rovnaké rektifikačné prvky v dokumente D1 slúžia len na dočasné upevnenie nohy na podstavci a nie na manipuláciou s nimi za účelom záverečnej korekcie výšky. Preto prvý nezávislý nárok vo vzťahu k riešeniu v dokumente D1 je riešením novým.
7. V namietanom dokumente D2 je predmetom riešenia polohovacie zariadenie vyhotovené ako nastavovací stôl na polohovanie stojana s požadovanou orientáciou, na ktorý je možné upevniť nadstavbu, napr. pilier vysokonapäťového stĺpa. Polohovacie zariadenie pozostáva z rámu, ktorý je uložený na nohách (5), ktoré sú pripojené profilmi (6), ktoré majú nastavovacie prvky na nastavenie výšky. Súčasťou nastavovacieho stola je aj rotačný mechanizmus vyhotovený ako točňa (7) spojený s rámom spojovacími prvkami na spojenie so stojanom v požadovanom sklone a prevodný mechanizmus umiestnený medzi rámom a rotačným mechanizmom. Spojovacie prvky zariadenia sa dajú odpojiť od rotačného mechanizmu. Zariadenie slúži na polohovanie rohového stĺpika (2) stojana stožiara, pričom stožiar je umiestnený na štyroch železných rúrach (3). Pri polohovaní rohového stĺpika sa stred vrchnej časti tyčí (3) určí po zameraní vrchných častí tyčí pomocou optického zariadenia (21) v súradnicovom systéme. Posun stredu a teda aj rohových stĺpikov je možný v dôsledku vôle medzi tyčami (3) a rohovými stĺpikmi (2), ktorá umožňuje optimálne vycentrovanie rohových stĺpikov (2) v tyčiach (3). Potom sa rohový stĺpik pripojí k nastavovaciemu stolu, pričom spodná časť rohového stĺpika sa zasunie do tyče (3) a na rohový stĺpik sa pripojí inklinometer (22) a zrkadlová doštička (23), ktorá je potrebná na vykonanie merania optickým zariadením (21) na určenie smeru na základe smerových značiek v smerovej línii stožiara, určenie rotácie okolo zvislej osi na základe pruhu (25) na zrkadlovej doske (23), určenie výšky rohového stĺpika (2), určenie kolmice rohového stĺpika (2) vo vertikálnej kolmici na smer od stredu k rohovému stĺpiku (2), určenie horizontálnej vzdialenosti medzi optickým zariadením (21) a zvislou osou rohového stĺpika a určenie sklonu vzhľadom na vertikálu v smere medzi stredom a rohovým stĺpikom (2) pomocou inklinometra (22). Na základe meraní sa určia odchýlky výsledkov meraní vzhľadom na požadovanú orientáciu a odstránia sa prestavením hodnôt polohovacieho zariadenia, potom sa rohový stĺpik privarí k tyči (3) v požadovanej orientácii a zostane spojený s polohovacím zariadením, tyč sa zaleje betónom a stožiar vysokého napätia sa pripevní k rohovému stĺpiku napr. pomocou skrutiek. Prvostupňový orgán konštatoval, že rektifikačný prvok v dokumente D2 je rozdielny ako v napadnutom riešení, a preto je možné konštatovať, že prvý nezávislý nárok je voči namietanému dokumentu D2 nový.
8. V dokumente D3 je navrhnutý fixačný blok na stĺpy z dutým prierezom na upevnenie stĺpov oplotenia, signalizačných stĺpov alebo iným stĺpov s dutým priemerom, bez zabetónovania, najmä na upevnenie stĺpov z plastu alebo hliníka. Prierez bloku (1) zodpovedá vnútornému tvaru stĺpa (2) a obsahuje dierovanie (3) určené na upevnenie stĺpa na nosný základ (6) pomocou fixačných skrutiek (4) cez úchytku, napr. kolík a tiež obsahuje viacero skrutiek (5) na nastavenie vertikality. Aj v tomto prípade je zrejmé, že celá konštrukcia nosného základu na stĺpy s dutým prierezom je rozdielna, a preto je prvý nezávislý nárok napadnutého riešenie voči namietanému dokumentu D3 nový.
9. V dokumente D4 sa využívajú na nastavenie výšky stožiaru matice, ktoré sa naskrutkujú na veľké množstvo závitových tyčí zapustených do betónového základu. Základové platne stožiara sú vytvorené priechodné otvory pre závitové tyče. Základová platňa stožiara je položená na závitových tyčiach nad maticami prostredníctvom priechodných otvorov. Tým vznikne medzera medzi základovou platňou stožiara a betónovým základom a to umožní nastaviť náklon základovej platne stožiara. Nad základovou platňou stožiara sú na závitové tyče nasadené skrutky, nad ktorými použité poistné matice. Riešenie v tomto dokumente sa zaoberá samotnou rektifikáciou využitím závitových elementov ako rektifikačných prvkov, kde sa pomocou zaskrutkovania a vyskrutkovania nastavovacích skrutiek (2) a (4) na závitových tyčiach (5), t. j. otáčaním matíc na závitových tyčiach sa dosiahne natočenie základovej platne stožiara, čím sa nastavuje jej výška a náplň. V tomto dokumente sa rovnako závitové elementy využívajú na nastavenie výšky stožiara, avšak konštrukčné vyhotovenie je odlišné od napadnutého riešenia podľa prvého nezávislého nároku, preto tento je voči namietanému dokumentu D4 nový.
10. Namietaný dokument D5 opisuje zariadenie pozostávajúce z minimálne troch nastavovacích skrutiek (2) kolmo uchytených k pätke (1), na ktorých sú otočne aj posuvne uložené nastavovacie matice (3). Na ich hornú plochu dolieha úložná doska (4) nasunutá svojimi kruhovými otvormi na nastavovacie skrutky (2), pričom na steny týchto otvorov dosadajú svojimi bočnými časťami excentrické vložky (5) nasunuté na nastavovacích skrutkách (2). Na excentrické vložky (5) doliehajú zaisťovacie prvky (6). Výškové nastavenie úložnej dosky sa vykonáva otáčaním nastavovacích matíc a nastavenie v horizontálnom smere sa uskutočňuje pootáčaním excentrických vložiek. Z opisu riešenia je zrejmé, že ide o nastavenie výšky úložnej dosky mostových váh s využitím závitových elementov ako rektifikačných prvkov, avšak samotná konštrukcia zariadenia v dokumente D5 obsahuje ďalšie odlišné znaky od znakov prvého nezávislého nároku na ochranu napadnutého riešenia, a preto možno prvý nezávislý nárok napadnutého riešenia voči riešeniu v dokumente D5 označiť za nový.
11. Prvostupňový orgán v porovnávaní riešenia podľa druhého nezávislého nároku na ochranu (nárok č. 4) napadnutého úžitkového vzoru s riešeniami namietaných dokumentoch z hľadiska novosti uviedol, že prvý namietaný dokument rieši spôsob merania inštalácie nôh konštrukcie stožiara optickým teodolitom, ktorý je možné považovať za opticky merací prístroj ako aj v napadnutom riešení, ale uvedené meranie je vykonávané pomocou vysielaného optického vlnenia, ktoré sa odráža od pripevnených reflexných zrkadiel a pomocou inklinometra, ktorým sa meria osadenie a sklon nôh. Z nameraných parametrov sa pomocou počítača (8) a opísaných matematických metód vypočítajú odchýlky, na základe ktorých sa upravuje poloha nôh stožiara, pričom sa meria odchýlka každej nohy zvlášť. Pokial' parametre inštalácie nie sú v rámci tolerancie, nohy stožiara sa posunú a pozoruje sa zmena inštalácie. Samotný spôsob rektifikácie nôh stožiara však v tomto dokumente nie je jednoznačne riešený, resp. riešené je dočasné upevnenie nohy (3) na podstavci (4). V napadnutom riešení sa rektifikácia výšky stožiara vykonáva pomocou závitových elementov, ich vyskrutkovaním alebo zaskrutkovaním až do stavu, že sú odčítané odchýlky na všetkých nosníkoch minimálne. Čiže namietaný dokument neobsahuje detailný spôsob samotnej rektifikácie, a preto napadnuté riešenie v nezávislom nároku 4 voči riešeniu v dokumente D1 možno označiť za nové. Pokiaľ ide o riešenie v dokumente D2 je z neho zrejmé, že sa meria osadenie a sklon každého rohového stĺpika stojana stožiara zvlášť. Rovnako je zrejmé, že optický merací prístroj sa nevyužíva na odčítanie hodnôt z kontrolných meradiel, ale pomocou určenia viacerých hodnôt optickým zariadením a to určenia stredu stožiara smerom k stredu rohového stĺpika, určenia rotácie okolo zvislej osi na zrkadlovej doske sa určí výška rohového stĺpika, kolmica rohového stĺpika, určenie horizontálnej vzdialenosti medzi optickým meracím prístrojom a kolmicou stĺpika a d'alej sa pomocou inklinometra určí sklon stĺpika. Celý postup merania aj úpravy polohy stĺpikov v uvedenom dokumente je teda rozdielny ako je to v prípade napadnutého riešenia, kde sa rektifikácia robí pomocou závitových elementov. Napadnuté riešenie podl'a nezávislého nároku č. 4 možno preto voči namietanému dokumentu D2 označit' za nové. Z namietaného dokumentu D3 je zrejmý postup osadenia stĺpu s dutým prierezom najmi z plastu alebo hliníka na nosný základ tak, že sa stĺp osadí silou alebo sa prilepí, priskrutkuje alebo inak zafixuje na nosný základ tak, aby ho pokryl úplne alebo čiastočne. Aj bez d'alšieho porovnávania je zrejmé, že ide o rozdielny postup, ako je v napadnutom riešení, pretože jednak jeho účel je odlišný a netýka sa rektifikácie nôh stožiarov najmi vysokého napitia a zároveň neobsahuje žiadny zhodný znak s napadnutým riešením ako je upevnenie závitových elementov (2) na spodnú časť nosníkov (l), upevnenie kontrolných meradiel na vrchnú čast' zvislých nosníkov, umiestnenie optického meracieho prístroja na odčítanie hodnôt z kontrolných
meradiel, následnú rektifikáciu a kontrolu a prípadné opakovanie merania až do minimálnych odchýlok. Napadnuté riešenie podl'a nezávislého nároku č. 4 je preto voči namietanému dokumentu D3 nové.
12. V riešení podl'a namietaného dokumentu D4 sa využívajú závitové elementy ako rektifikačné prvky, kde sa pomocou zaskrutkovania a vyskrutkovania nastavovacích skrutiek (2) a (4) na závitových tyčiach (5) nastavuje výška a náklon základovej platne stožiara. Z tohto dokumentu zrejmé, rektifikácia je založená podobne ako v napadnutom riešení podl'a druhého nezávislého nároku na použití matíc a ich otáčaní, teda ich zaskrutkovávaní alebo vyskrutkovávaní na závitových tyčiach, čím sa upravuje výškové nastavenie, resp. výsledná poloha stožiara. Namietané riešenie však okrem závitových elementov neobsahuje žiadny zo znakov nezávislého nároku na ochranu č. 4 napadnutého riešenia, a preto napadnuté riešenie je aj voči dokumentu D4 nové.
13. V poslednom namietanom dokumente D5 sa na nastavenie výšky úložnej dosky mostových váh využívajú ako rektifikačné prvky závitové elementy, pričom výškové, resp. vertikálne nastavenie úložnej dosky sa vykonáva otáčaním nastavovacích matíc na nastavovacích skrutkách a nastavenie v horizontálnom smere sa uskutočňuje pootáčaním excentrických vložiek. Tento spôsob rektifikácie výškového nastavenia žiadaného prvku sa vykonáva rovnako ako v namietanom dokumente D4 a rovnako aj v tomto prípade je možné skonštatovat', že riešenie podl'a dokumentu D5, okrem manipulácie so závitovými elementmi, neobsahuje žiadny d'alší znak zo znakov nezávislého nároku na ochranu č. 4 napadnutého riešenia, a preto je toto napadnuté riešenie vo vzťahu k tomuto dokumentu D5 nové.
14. Prvostupňový orgán na základe porovnaní napadnutého riešenia dokumentov D1 až D5 z hľadiska novosti zistil, že vo vzťahu k týmto dokumentom je napadnuté riešenie nové, aj vo štvrtom nezávislom nároku na ochranu.
15. Prvostupňový orgán ďalej uviedol, že pri posudzovaní podmienky zápisu napadnutého úžitkového vzoru - vynálezcovskej činnosti postupoval podl'a zásad metódy „problém-riešenie”, ktorá je pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti štandardne používaná. Hodnotenie vynálezcovskej činnosti na základe tejto metódy rozdelil na nasledujúce časti: a) identifikácia najbližšieho stavu techniky, b) posudzovanie technických účinkov dosiahnutých technickými znakmi napadnutého riešenia, ktoré sú rozdielne od technických znakov najbližšieho stavu techniky, c) definovanie objektívneho technického problému, ktorý mal byť vyriešený napadnutým riešením, d) posúdenie, či predmetné riešenie napadnutého úžitkového vzoru je, alebo nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti v danej oblasti techniky na základe stavu techniky a objektívneho technického problému.
16. Prvostupňový orgán uviedol, že napadnuté riešenie sa týka rektifikačnej zostavy a postupu rektifikácie základového dielu ocel'ových konštrukcií, najmä stožiaru vysokého napätia, pričom subjektívny problém vytýčený majitel'om podľa opisu v časti „Doterajší stav techniky” je teda zámena podkladacích platničiek za iné rektifikačné prvky na dosiahnutie vodorovného stavu základového dielu stožiara. Majitel' v napadnutom úžitkovom vzore teda namiesto podkladania doštičiek využíva závitové elementy , ktoré sa do seba zaskrutkujú. Rozsah výškového posunu je teda závislý od výšky závitu. Podľa prvostupňového orgánu samotný nivelačný prístroj sa na rektifikácii nezúčastňuje, používa sa až po zmene výšky/umiestnenia, tzn. po použití rektifikačnej zostavy na kontrolu zmeny výšky/polohy. 17. Napadnuté riešenie na základe majitel'om stanoveného technického problému vyplývajúceho z doterajšieho stavu techniky rieši „rektifikačnú zostavu”, ktorá je síce v prvom nezávislom nároku definovaná ako zostava optického meracieho prístroja (9) s meradlami a samotného rektifikačného zariadenia pozostávajúceho so závitových elementov (2), avšak odborníkovi v danej oblasti je zrejmé, že samotnú rektifikáciu zabezpečujú a nastolený technický problém riešia len závitové elementy. Merací prístroj s meradlami nemožno považovat' za súčasť rektifikačnej zostavy ako takej, ked'že v tomto prípade zabezpečuje len výškovú kontrolu osadenia objektu, pričom merací prístroj s meradlami plní len svoju bežnú primárnu funkciu, na ktorú bol zhotovený a v doterajšom stave techniky je v tomto zmysle aj uvedený a nemožno ho preto pokladať za znak podstatný a nevyhnutný na riešenie problému vyplývajúceho z doterajšieho stavu techniky tak, ako si ho stanovil majitel'. Túto skutočnosť potvrdzujú aj riešenia nachádzajúce sa v namietaných dokumentoch, z ktorých je zrejmé, že v prípade riešenia zariadenia (na rektifikáciu) je vždy riešené len samotné zariadenie slúžiace na výškovú alebo priestorovú úpravu alebo osadenie objektu a až v prípade riešenia spôsobu tejto úpravy, alebo inštalácie nejakého objektu je uvedený a riešený aj samotný merací prístroj, resp. spôsob merania a vyhodnocovania údajov, pokial' sa odlišujú od bežných meracích techník a vlastne sa v nich rieši problém týkajúci sa merania
pri rektifikácii. Prvostupňový orgán ďalej uviedol, že k znaku závitových elementov, kde podľa prvého nezávislého nároku na ochranu sú tieto umiestnené na spodnej časti zvislých nosníkov, uviedol, že toto nemožno považovať za nevyhnutný podstatný znak prvého nezávislého nároku, pretože každému odborníkovi v danej oblasti techniky je zrejmé, že ak chceme meniť osadenie, resp. meniť polohu stožiara voči podkladu, musí byť akákoľvek rektifikačná zostava umiestnená v spodnej časti výškovo upravovanej konštrukcie, pretože musí mať dosah na podklad, od ktorého sa osadenie/výška upravuje. Ak by sa rektifikačná zostava nachádzala v hornej časti stožiara, nebolo by možné upravovat' jeho výšku/ polohu vzhl'adom na podkladovú konštrukciu. 18. Prvostupňový orgán ďalej dôvodil tým, že znaky, ktoré neprispievajú k vyriešeniu problému stanoveného v opise úžitkového vzoru, nemôžu byť brané do úvahy pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti kombinácie znakov (pozri napr. rozhodnutie T 37/82). Takisto podl'a rozhodnutia T 294/89 iba tie technické znaky, ktoré sú podstatné na dosiahnutie ciel'a vytýčeného technickým riešením sú relevantné na stanovenie zrejmosti/nezrejmosti riešenia definovaného pomocou kombinácie technických znakov. V napadnutom riešení sú identifikované nasledujúce technické znaky: l) optický merací prístroj, 2) závitové elementy pevne upevnené na spodnej časti zvislých nosníkov 3) kontrolné meradlá . Prvostupňovému orgánu je zrejmé, že znaky 1) a 3) nijakým spôsobom neprispievajú k samotnej rektifikácii, to znamená k vyriešeniu majitel'om stanoveného technického problému výškovej/polohovej úpravy základového dielu ocel'ovej konštrukcie a tieto znaky súčasne neprinášajú žiadny prekvapujúci a neočakávaný účinok, a teda nie je potrebné sa zaoberať ich technickými účinkami, pretože nie sú podstatné na stanovenie objektívneho technického problému. V tejto súvislosti je ešte nutné uviesť, že majitel' v prvom nároku na ochranu ani v opise nedefinoval nejaké špeciálne znaky meracieho prístroja, preto je na mieste sa domnievať, že ide o bežný merací prístroj (napr. nivelačný, teodolit), ktorým sa bežne vykonáva meranie objektov s pomocou meradiel priložených k meranému objektu, ide o tzv. geometrickú niveláciu. Podľa prvostupňového orgánu je irelevantné, či sú meradlá pripevnené k meranému objektu alebo sú k nemu priložené, pretože priloženie meradiel k vysokým objektom zvyčajne nie je možné, preto sa pripevnenia k meranej časti objektu/konštrukcie. Prvostupňový orgán z týchto skutočností za najbližší stav techniky vo vzťahu k l . nezávislému nároku považoval dokument D4, ktorý primárne rieši samotnú rektifikáciu závitovými elementami, avšak nie výškovú kontrolu objektu meracím prístrojom. Dokument D4 sa nezaoberá meraním, kontrolou nastavenia výšky objektu, ktorého výška sa upravuje rektifikáciou, teda neobsahuje merací prístroj a kontrolné meradlá. Avšak tieto znaky v napadnutom riešení nemožno brat' do úvahy. Z porovnania napadnutého riešenia a riešenia podl'a dokumentu D4 je zrejmé, že riešenie v dokumente D4 sa od napadnutého riešenia odlišuje tým, že čast' závitového elementu (2a) nie je pevne upevnená k výškovo upravovaným nosníkom ako v prípade napadnutého úžitkového vzoru, predstavujúca v podstate šest'hranné matice, ale v dokumente D4 sú pevne do betónového základu zapustené závitové tyče (skrutky) zodpovedajúce časti závitových elementov s vonkajším závitom (2b) v napadnutom úžitkovom vzore. Znak, že závitové elementy sú upevnené na spodnej časti bol vyhodnotený ako irelevantný. Rozdieľnost'ou technických znakov v porovnávaných riešeniach nebol dosiahnutý odlišný technický účinok. Objektívny technický problém prípade napadnutého riešenia a namietaného riešenia (D4), ktoré predstavuje najbližší stav techniky, rieši alternatívne. Prvostupňový orgán ďalej pri posudzovaní zrejmosti alebo nezrejmosti alternatívy uvedenej v napadnutom riešení v 1. nezávislom nároku na ochranu voči riešeniu v D4 uviedol, že na dosiahnutie požadovaného technického účinku nie je podstatné, ktorá z dvoch súčastí závitových elementov (matica, skrutka) je pevne upevnená k určitej časti upravovaného objektu, konštrukcie, základovej platni. Odborníkovi v danej oblasti techniky je ale zrejmé, že je nutné, aby aspoň jeden z týchto dvoch elementov bol pevne pripojený, pretože inak by rektifikácia nebola možná, a preto možno uviesť, že napadnuté riešenie podl'a l. nezávislého nároku na ochranu predstavuje technický ekvivalent, ktorý pre odborníka z danej oblasti techniky vyplýva zrejmým spôsobom z riešenia známeho z dokumentu D4 a všeobecných vedomostí odborníka v danej oblasti techniky, a teda je nutné konštatovat', že takéto riešenie nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti. Prvostupňový orgán pri posudzovaní druhého nároku na ochranu uviedol, že závery prijaté vo vzťahu k posúdeniu vynálezcovskej činnosti pri prvom nezávislom nároku na ochranu platia aj pre tento druhý nárok, a teda že ani tento nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti. Pokiaľ ide o tretí nárok na ochranu napadnutého riešenia, prvostupňový orgán tento vyhodnotil tak, že rieši samotný spôsob merania, a teda sa priamo viaže k meraciemu prístroju. Nejde o znak, ktorý by prispieval k vyriešeniu vytýčeného technického problému, a preto tak ako vyplýva zo záverov posudzovania vynálezcovskej činnosti viažúcej sa k prvému nezávislému nároku, ani tento nespĺňa podmienku vynálezcovskej činnosti. Okrem toho, zo všeobecne dostupných znalostí je možné odvodiť, že zo všeobecne dostupných znalostí je možné odvodit', že každé meradlo, ktoré je dostupné v obchodnej sieti, či už ide o klasické alebo
rolovacie pásmo má plochy na zachytenie bodu na stanovenie počiatočnej hodnoty merania, ktoré plnia funkciu dorazu, a teda slúžia na presné zmeranie požadovanej vzdialenosti.
19. Prvostupňový orgán splnenie podmienky vynálezcovskej činnosti 2. nezávislého nároku vyhodnotil tak, že za najbližší stav techniky pri tomto nároku možno považovať dokument D1. Podl'a dokumentu D1 sa na odčítanie hodnôt výškovej pozície stožiarov využíva optický merací prístroj, ktorý na základe získaného fázového rozdielu vyslaného optického vlnenia a jeho odrazu od reflexných zrkadiel tieto hodnoty vyšle do počítača, kde sa na základe matematických metód spracujú a prípadne sa stanoví hodnota, o ktorú sa inštalácia nohy koriguje, samotná rektifikácia výškovej pozície tu však nie je bližšie opísaná, len je uvedené, že skrutky a matice, teda rovnaké rektifikačné prvky v dokumente Dl slúžia len na dočasné upevnenie nohy na podstavci a nie na manipuláciu s nimi za účelom korekcie výšky pri záverečnom vyrovnaní. Podl'a napadnutého riešenia sa po nastavení každého zvislého nosníka vykoná ešte kontrola a v prípade odchýlky sa nastavenie zvislých nosníkov opakuje, čo je aj obsahom dokumentu Dl, podl'a ktorého sa zistí pozícia stredu každej z nôh a pozícia stredu stožiara a porovnaním týchto hodnôt s navrhnutými hodnotami sa doladí inštalácia každej z nôh, aby jednotlivé hodnoty boli v rámci tolerancie. Prvostupňový orgán ďalej v odôvodnení uviedol, že žalovaný v zrušovacom rozhodnutí uviedol, že rozdiel medzi riešením podľa druhého nezávislého nároku a riešením podľa dokumentu D1 je v nasledujúcich znakoch: -upevnenie závitových elementov z vonkajšej alebo vnútornej strany zvislých nosníkov, -odnímateľné upevnenie kontrolných meradiel v rovnakej polohe na horné konce zvislých nosníkov, -nastavenie optického meracieho prístroja tak, aby na stupnici každého kontrolného meradla bolo vidieť hodnotu približne v strede stupnice, -jeho vyrovnanie do vodorovnej polohy a odčítanie jednotlivých hodnôt z kontrolných meradiel, -stanovenie hodnoty, na ktorú sa pomocou odskrutkovania alebo zaskrutkovania časti s vonkajším závitom závitového elementu nastavia zvislé nosníky tak, aby na stupnici všetkých kontrolných meradiel optického meracieho prístroja bola odčítaná rovnaká hodnota, -v prípade zistenia odchýlky opakované nastavenie zvislých nosníkov, až kým sú odčítané odchýlky minimálne. Prvostupňový orgán ďalej uviedol, že orgán rozhodujúci o rozklade vo svojom rozhodnutí sa vôbec nezaoberal tým, ktoré znaky sú podstatné na vyriešenie majitel'om stanoveného technického problému, a ktoré nie sú, čím predstavujú znaky, ktoré nemožno brat' do úvahy pri následnej formulácii objektívneho technického problému, ale len mechanicky vymenoval všetky rozdielne znaky, a hypoteticky uviedol, že zistené rozdiely, ktoré neboli zohl'adnené v zrušenom rozhodnutí prvostupňového orgánu by mohli mat' vplyv na výsledok rozhodnutia. Podľa prvostupňového orgánu avšak aj v tomto prípade je potrebné určit' a uvedomit' si, ktoré zo znakov napadnutého riešenia vlastne prispievajú k vyriešeniu problému stanoveného samotným majitel'om v napadnutom úžitkovom vzore. Úlohou daného riešenia bolo vyrovnat' základový diel ocel'ovej konštrukcie, najmä stožiaru vysokého napätia do vodorovnej polohy a to pomocou závitových elementov, ktoré by boli upevnené z vonkajšej alebo z vnútornej strany zvislých nosníkov. Spôsob podľa 4. nároku na ochranu napadnutého riešenia pritom využíva merací prístroj známy zo stavu techniky len na zameranie výšky a zo zistených hodnôt odčítaných z kontrolných meradiel umiestnených na každom zvislom nosníku stanoví hodnotu, na ktorú sa pomocou vyskrutkovania alebo zaskrutkovania závitových elementov nastavia zvislé nosníky tak, aby sa na stupnici všetkých kontrolných meradiel optického meracieho prístroja odčítala rovnaká hodnota. Použitie meracieho prístroja v tomto prípade je len z dôvodu zisťovania konkrétnej výšky zvislých nosníkov a zistenia hodnôt, o ktoré je potrebné zvislé nosníky zvýšit' alebo znížiť. Merací prístroj teda v danom riešení má iba kontrolnú funkciu a sám ako taký neprispieva k vyriešeniu úpravy výšky základového dielu ocel'ovej konštrukcie, ked'že nie je podstatné, akou metódou sa výšky a následne rozdiely určia. Navyše v nároku na ochranu č. 4 je popisovaný postup merania výšky, ktorý zodpovedá klasickej metóde geometrickej nivelácie, pričom poukázal na webovú stránku Strednej geodetickej školy, Vazovova 14, Bratislava, predmety, geodézia - materiál: „Výškové meranie”, O SGŠ 2001, pri ktorej sa výškový rozdiel medzi bodmi určuje z rozdielu čítaní, ktoré sa získajú pomocou vodorovných zámer nivelačného prístroja na nivelačných latách postavených zvislo na meraných bodoch. Nivelačný prístroj sa pred meraním musí vyrovnat' do vodorovnej polohy. Čo sa týka odnímateľných meradiel upevnených na horné konce zvislých nosníkov je zrejmé, že tieto zodpovedajú bežným meradlám používaným pri meraní metódou geometrickej nivelácie, avšak je tiež zrejmé, že v prípade meraní výšky stožiarov vzhl'adom na ich výšku aj ked' len základového dielu nie je možné prikladať meradlá, ale na samotné uskutočnenie merania je potrebné ich upevnit' na príslušné horné časti dielu. Meranie výšok podl'a dokumentu Dl a v napadnutom riešení tzn. odčítaním optickým prístrojom priamo z kontrolných meradiel alebo ich získanie taktiež
optickým prístrojom a následným spracovaním počítačom predstavujú alternatívne riešenia postupu na stanovenie výšky stožiarov. Na rektifikáciu spôsobom podľa nároku 4. na ochranu nie je vôbec podstatné, či je jeden zo závitových elementov upevnený z vnútornej alebo vonkajšej strany zvislých nosníkov. Je zrejmé, že aby bolo možné použit' túto metódu rektifikácie jeden zo závitových elementov musí byt' pevne upevnený a to bud' na objekte, ktorý je rektifikáciou výškovo upravovaný (napadnuté riešenia), alebo na základe, voči ktorému sa daný objekt výškovo/priestorovo upravuje (dokument D4). Nie je možné túto metódu využit', ak by boli obidva tieto rektifikačné elementy voľné, ale tak isto ani vtedy ak by boli obidva pevne upevnené. Samozrejmé a vychádzajúce zo všeobecných vedomostí odborníka v danej oblasti techniky je tiež to, že výškové úpravy rektifikáciou sa robia dovtedy, kým sa meracím prístrojom nenameria rovnaká výška, alebo minimálne rozdiely všetkých zvislých nosníkov stožiara. Podľa prvostupňového orgánu bol majitel'om vytýčený technický problém v napadnutom riešení (vyrovnanie výšky základového dielu) a tento bol dosiahnutý znakom - zaskrutkovaním časti s vonkajším závitom do časti s vnútorným závitom o zistenú potrebnú hodnotu, ktorý sa ako taký v dokumente Dl predstavujúcom najbližší stav techniky nenachádza. V dokumente Dl je uvedené len to, že na výškovú úpravu na dočasné upevnenie nohy na podstavci sa používajú závitové elementy. Objektívny technický problém, ktorý bol riešený 4. nárokom na ochranu napadnutého úžitkového vzoru možno teda určit' ako stanovenie postupu výškovej úpravy nôh stožiara. Na konkrétnu úpravu výšok tzn. samotnú rektifikáciu používa napadnuté riešenie v 4. nároku na ochranu závitové elementy s vnútorným aj s vonkajším závitom, ktoré však priamo vyplývajú aj z dokumentu D4, a preto je nutné konštatovať, že postup rektifikácie chránený v nezávislom 4. nároku na ochranu napadnutého úžitkového vzoru nie je možné považovat' vo vzt'ahu k dokumentu Dl v spojení s dokumentom D4 a bežných zručností odborníka v danej oblasti techniky za výsledok vynálezcovskej činnosti. Pokiaľ ide o riešenie v piatom nároku na ochranu, tento rozvíja znaky štvrtého nároku na ochranu, týkajúce sa merania a nie rektifikácie. Znaky štvrtého nároku na ochranu, ktoré sa týkajú samotného merania neprispievajú k riešeniu vytýčeného technického problému majiteľa. Pre odborníka v stave techniky ale aj pre širokú odbornú verejnosť je z bežnej praxe merania vzdialenosti alebo dĺžky požadovaných predmetov zrejmé, že ak by meracie zariadenie nebolo osadené v počiatočnom bode merania vždy rovnako, viacnásobné merania by nemohli byť porovnávané, resp. musel by byt' zvolený iný spôsob zisťovania a porovnania výšky, teda nárok na ochranu č. 5 nesplňa vynálezcovskú činnost' vzhl'adom na dokument D1 v spojení s dokumentom D4 a všeobecnými vedomosťami odborníka v stave techniky. Pokiaľ ide o 6. nároku na ochranu. Predmetom riešenia tohto nároku je, že pri zvislých nosníkoch, ktoré majú rozdielne výšky, sa odčítavané hodnoty z kontrolných meradiel, korigujú o dĺžku, o ktorú je predmetný zvislý nosník dlhší. Tieto znaky predstavujú súčasť metódy merania, jednak neprispievajú k riešeniu stanoveného technického problému zároveň predstavujú len bežné informácie, ktoré spadajú do všeobecných vedomostí v danej oblasti techniky, a teda ani riešenie podl'a 6. nároku nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti. Prvostupňový orgán uzavrel, že napadnutý úžitkový vzor nespĺňal v čase jeho zápisu podmienky na zápis do registra podl'a 4 v spojení s § 8 zákona č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch. Preto bolo rozhodnuté o jeho výmaze.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie 20. Predseda Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že návrh na výmaz úžitkového vzoru č. 7148 z registra zamietol.
21. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol priebeh administratívneho konania, dôvody prvého prvostupňového rozhodnutia, dôvody pre ktoré bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené a tiež dôvody druhého prvostupňového rozhodnutia, dôvody namietané majiteľom v rozklade a stanovisko žalobcu k dôvodom rozkladu.
22. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že preskúmal prvostupňové rozhodnutie v rozsahu uvedenom v podanom rozklade ako aj zákonnosť vedeného správneho konania, ktoré mu predchádzalo a posúdil dôvody uvádzané účastníkmi konania. Majiteľ úžitkového vzoru v rozklade namietal nesprávne posúdenie naplnenia podmienky vynálezcovskej činnosti, preto žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie v tomto rozsahu. Na rozdiel od prvostupňového orgánu, ktorý pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti považoval za jediný podstatný znak rektifikačnej zostavy podľa nároku 1 závitové elementy pevne upevnené na spodnej časti zvislých nosníkov, pretože podľa jeho názoru optický merací prístroj a kontrolné meradlá neprispievajú k samotnej rektifikácii. Podobne pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti nároku 4. definujúceho postup rektifikácie základového dielu oceľovej konštrukcie prvostupňový orgán svojou úvahou označil znaky postupu, ktoré sa priamo netýkali
vlastnej výškovej úpravy zvislých nosníkov ako nepodstatné. Orgán rozhodujúci o rozklade sa stotožnil s názorom majiteľov, podľa ktorého predmet technického riešenia, ktorým je rektifikačná zostava a postup rektifikácie základového dielu bolo potrebné posúdiť ako celok, ako aj s tým, že dosiahnutie deklarovaného cieľa nie je možné obmedziť len na závitové diely. Nie je možné tvrdiť, že nastolený technický problém riešia len závitové elementy. Dosiahnutie minimálnej odchýlky zvislých nosníkov nie je možné bez optického meracieho prístroja a kontrolných meradiel. Bolo preto potrebné považovať tieto znaky za podstatné znaky napadnutého riešenia. Závitové prvky síce slúžia na vlastný výšky posun nosníkov, avšak bez ďalšieho vybavenia, napr. len na základe posúdenia výšky nosníkov voľným okom, by nebolo možné dosiahnuť presnú a zmysluplnú rektifikáciu. Optický merací prístroj a kontrolné meradlá sú teda neoddeliteľnou súčasťou nárokovanej rektifikačnej zostavy podľa nároku 1 ako aj postup rektifikácie podľa nároku 4. Z nárokov vyplýva, že zámerom majiteľov bolo získať ochranu na rektifikačnú zostavu ako ju definovali v znení nároku 1. a nie na použitie závitového prvku na rektifikáciu základového dielu oceľovej konštrukcie, ako to vyplýva z úvahy prvostupňového orgánu. V prípade vylúčenia optického meracieho prístroja a kontrolných meradiel ako nepodstatných znakov nároku 1 by už nebolo možné hovoriť o rektifikačnej zostave. Analogicky, v prípade postupu podľa nároku 4 bolo zámerom majiteľov získať ochranu na postup, definovaný všetkými jeho za sebou idúcimi krokmi, ktoré podstatné na dosiahnutie presnej elektrifikácie, a nielen na spôsob vlastného výškové posunu nosníkov. Napokon, aj prvostupňový orgán v napadnutom rozhodnutí uviedol, že technický problém bol vyriešený zaskrutkovaním časti s vonkajším závitom do časti s vnútorným závitom o zistenú potrebnú hodnotu. Vzhľadom na to, že hodnotu bolo potrebné zistiť, zisťovanie potrebnej hodnoty je neoddeliteľnou súčasťou postupu podľa nároku 4 a tiež aj vybavenie na to potrebné je neoddeliteľnou súčasťou rektifikačnej zostavy podľa nároku 1.
23. Žalovaný ďalej dôvodil tým, že prvostupňový orgán znak umiestnenia závitových prvkov na spodnej nosníkov nepovažoval za nevyhnutný podstatný znak, pretože ide o zrejmé riešenie. Nevyhnutnosť či podstatnosť určitého znaku a jeho zrejmosť sú však dve rôzne veci a nie je možné ich svojvoľne zamietať. Za podstatné, a teda nevyhnutné sa považujú všetky tie znaky, ktoré sú nevyhnutné na uskutočnenie technického riešenia, t. j. znaky bez ktorých by požadovaná rektifikácia nebola možná. Potom je nepochybné, že znak nároku 1 v znení „...závitových elementov (2) pevne upevnených na spodnej časti zvislých nosníkov (1) základového dielu (4) oceľovej konštrukcie...“ je znak nevyhnutný a podstatný. Bez pevného upevnenia závitových dielov na spodnej časti zvislých nosníkov by nebolo možné tieto nosníky výškovo nastavovať. Z uvedeného vyplýva, že posúdenie vynálezcovskej činnosti oboch hlavných nárokov 1 až 4 v napadnutom rozhodnutí je založené na nesprávnej úvahe, podľa ktorej boli zo znenia nárokov vylúčené nevyhnutné, a teda podstatné znaky napadnutého riešenia. Tým bol úplne znemený charakter posudzovaného predmetu technického riešenia, čo viedlo k ďalším chybám pri hodnotení vynálezcovskej činnosti napadnutého úžitkového vzoru. Napr., pri aplikácii metódy problém - riešenie bol na základe takejto nesprávnej úvahy ako najbližší stav techniky zvolený namietaný dokument D4, ktorý sa nezaoberá rektifikáciou základového dielu oceľovej konštrukcie, ale rieši odlišný problém. Žalovaný pripomenul, že v zrušenom rozhodnutí bol za najbližší stav techniky zvolený namietaný dokument D1a nie D4. Opticky merací prístroj, kontrolné meradlá a znak, podľa ktorého sú závitové elementy upevnené v spodnej časti zvislých nosníkov, neboli považované za nepodstatné a v následnom rozhodnutí o rozklade nebol výber namietaného dokumentu D1 ako najbližšieho stavu techniky označený za nesprávny. Nebol spochybňovaný ani podávateľom rozkladu. V závere uvedeného rozhodnutia o rozklade bolo pritom obsiahnuté usmernenie, aby prvostupňový orgán zohľadnil všetky rozdiely medzi napadnutými riešeniami a najbližším stavom techniky podľa namietaného dokumentu D1, ku ktorým možno dospieť porovnaním každého znaku definovaného v nárokoch na ochranu 1 až 4 so znakmi riešenia najbližšieho stavu techniky. Žalovaný preto konštatoval, že prvostupňový orgán toto usmernenie uvedené v zrušovacom rozhodnutí nerešpektoval.
24. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že napadnuté technické riešenie podľa nároku 1 je rektifikačná zostava pozostávajúca z optického meracieho prístroja (9), závitových elementov (2) pevne upevnených na spodnej časti zvislých nosníkov (1) základového dielu (4) oceľovej konštrukcie a kontrolných meradiel (5) odnímateľne upevnených na vrchnej časti zvislých nosníkov (1) základového dielu (4) oceľovej konštrukcie, na základe čoho je možné považovať za najbližší stav techniky namietaný dokument D1, ktorý opisuje spôsob úpravy inštalácie nôh konštrukcie stožiara s pomocou optického prístroja.
25. Na základe porovnania napadnutého riešenia s riešením podľa namietaného dokumentu D1 je zrejmé, že obe riešenia majú spoločný znak, ktorý je optický merací prístroj. Podľa ods. 24 v namietanom
dokumente D1 noha konštrukcie stožiara 3 je dočasne namontovaná na inštalačnom podstavci 4 upevňovacími prostriedkami, ako sú skrutky a matice. Riešenie podľa namietaného dokumentu D1 teda zahŕňa aj závitové elementy, tieto však nie sú pevne upevnené na spodnej časti zvislých nosníkov napr. zvarom, ako je to v riešení podľa napadnutého riešenia. Naopak, sú umiestnené odnímateľne. Zároveň ich pripevnenie neumožňuje výškový posun nosníkov, pretože slúžia len na dočasnú fixáciu. Riešenie podľa namietaného dokumentu D1 neobsahuje ani kontrolné meradlá odnímateľne upevnené na vrchnej časti zvislých nosníkov ale obsahuje iné zariadenia. Z uvedeného porovnania znakov porovnávaných riešení vyplýva, že zostava podľa namietaného dokumentu D1 je odlišná od zostavy podľa napadnutého riešenia, pretože neobsahuje kontrolné meradlá, ani znak definujúci upevnenie závitových prvkov. Obama riešeniami sa dosahuje v podstate rovnaký cieľ, ktorým je rektifikácia výškovej konštrukcie. Napadnutý úžitkový vzor ponúka v porovnaní s namietaným dokumentom D1 jednoduchší spôsob rektifikácie bez zložitých matematických výpočtov a použitia ďalšieho prístrojového vybavenia. Objektívny problém je preto možné formulovať ako poskytnutie jednoduchej alternatívy rektifikačnej zostavy. Na základe porovnania znakov nároku 1. s riešeniami opísanými v namietaných dokumentoch je pritom zrejmé, že žiadny z namietaných dokumentov D1 až D5 neponúka riešenie s použitím kontrolných meradiel odnímateľne upevnených na vrchnej časti zvislých nosníkov základového dielu oceľovej konštrukcie. Žiadny z namietaných dokumentov nezahŕňa ani riešenie, v ktorom sú závitové elementy pevne upevnené na spodnej časti zvislých nosníkov tak, že umožňujú výškový posun nosníkov. Riešenie opísané v namietanom dokumente D4 využíva závitové prvky na dvíhanie základovej platne a tým na nastavenie náklonu rohového výstužného stožiaru. Rieši odlišný problém ako napadnutý úžitkový vzor a odlišným spôsobom. Závitové prvky nie sú pevne pripojené k objektu určenému na dvíhanie (k základovej platni). ale sú vo forme množstva závitových tyčí (5) umiestnených v priechodných otvoroch cez túto platňu a d'alej vo forme spodných matíc (4) pod základovou platňou a horných matíc (2) a poistných matíc (l ) nad základovou platňou. Základová platňa stožiara (3) je cez priechodné otvory položená na spodné matice (4), čím medzi základovou platňou stožiara (3) a základom (6) vznikne medzera, pomocou ktorej sa spodnými maticami (4) nastavuje náklon základovej platne stožiara (3). Nad základovou platňou stožiara (3) sú na závitové tyče (5) nasadené horné matice (2), nad ktorými sú použité poistné matice (1 ). Zariadenie sa požíva na nastavenie aktuálne predvoleného uhla náklonu oceľového stožiara. Orgán rozhodujúci o rozklade preto konštatuje. že umiestnenie závitových elementov podl'a nároku 1 napadnutého riešenia nie je zrejmé z namietaného dokumentu D4.
26. Závitové elementy sú však všeobecne známe, ako aj ich využitie na nastavovanie výšky rôznych predmetov, strojov a zariadení. Základný princíp ich využitia na tento účel, pri ktorom je závitový element pevne upevnený na predmet, ktorého výška sa nastavuje, je zrejmý z bežných príkladov v praxi. Rovnako umiestnenie tohto závitového prvku na vhodné miesto základového dielu oceľovej konštrukcie je zrejmé a odvoditel'né z bežnej praxe, a jeho aplikácia je výsledkom jednoduchej logickej úvahy odborníka.
27. Pri hodnotení vynálezcovskej činnosti technického riešenia tvoreného kombináciou znakov však nerozhoduje, či jednotlivé prvky tohto riešenia sú samé osebe známe alebo nie, rozhodujúce je, či odborník inšpirovaný stavom techniky by k takejto kombinácii znakov došiel bez vynaloženia vynálezcovského úsilia, Namietané dokumenty samé o sebe, ani v kombinácii so všeobecnými znalost'ami odborníka neposkytujú jasné indície, ktoré by ho viedli k vyriešeniu stanoveného objektívneho problému kombináciou znakov uvedených v znení nároku 1 a tak navrhnutím alternatívnej rektifikačnej zostavy podľa napadnutého úžitkového vzoru. Žalovaný preto konštatoval, že predmet nároku 1 nie je možné vo vzťahu k namietaným dokumentom považovat' za zrejmý a vyplývajúci zo stavu techniky. 28. Žalovaný konštatoval, že predmet nároku 1 vo vzťahu k namietaným dokumentom spĺňa podmienku vynálezcovskej činnosti, a preto túto podmienku spĺňajú aj závislé nároky 2 a 3. 29. Žalovaný pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti nezávislého nároku v kategórii spôsob (nárok 4) analogicky ako v prípade rektifikačnej zostavy označil za najbližší stav techniky namietaný dokument D1, pretože obidve riešenia sledujú približne rovnaký ciel' a majú spoločný znak, ktorým je použitie optického meracieho prístroja. Pri porovnaní znakov postupu napadnutého úžitkového vzoru a dokumentu D1 žalovaný skonštatoval, že jednotlivé kroky postupu rektifikácie sú navzájom odlišné, pretože v namietanom dokumente D1 je použitá odlišná metóda merania a s použitím odlišných prístrojov a nástrojov. Okrem toho v riešení podľa namietaného dokumentu D1 sa na výškový posun nosníkov nevyužívajú závitové elementy. Na základe uvedeného žalovaný objektívne problém formuloval ako nájdenie alternatívneho spôsobu rektifikácie výškovej ocel'ovej konštrukcie. Tak ako v prípade zostavy aj v prípade postupu žalovaný konštatoval, že stav techniky reprezentovaný namietanými dokumentami
(D1 až D5) neobsahuje také informácie, na základe ktorých by bolo možné považovat' spôsob definovaný postupnosťou krokov podl'a nároku 4 za zrejmý. Stav techniky nezahŕňa meranie s použitím kombinácie optického meracieho prístroja a kontrolných meradiel so stupnicou pripevnených na horné konce zvislých nosníkov, ani spôsob nastavenia výšky zvislých nosníkov, na základe čoho by bolo možné zrejmým spôsobom odvodit' spôsob podľa nároku 4.
30. Na druhej strane použitie závitových prvkov v rôznych aplikáciách na nastavovanie výšky rôznych predmetov je všeobecne známe a princíp ich využitia, pri ktorom je závitový element pevne upevnený na predmet, ktorého výška sa nastavuje, je zrejmý z bežných príkladov v praxi. Aplikáciu týchto závitových prvkov spôsobom, aký je opísaný v posudzovanom nároku, t. j. ich upevnením na spodnú čast' zvislých nosníkov základového dielu, možno považovať za zrejmý. Žalovaný sa v tom stotožnil so záverom prvostupňového orgánu, že spôsob podľa nároku 4 využíva bežnú nivelačnú metódu tvoriacu všeobecné znalosti odborníka, pri ktorej sa využíva optický merací prístroj a meradlá so stupnicou. Podľa žalovaného bolo preto potrebné posúdiť, či by stanovený objektívny problém nebolo možné vyriešit' spôsobom, aký je predmetom nárokov napadnutého riešenia, s pomocou všeobecných znalostí odborníka, prípadne v kombinácii s niektorým namietaným dokumentom. Podľa žalovaného žiadny z namietaných dokumentov nevyužíval na meranie v procese rektifikácie výšky objektov uvedenú nivelačnú techniku s pomocou meradiel odnímatel'ne upevnených na vrchnej časti zvislých nosníkov. Namietané dokumenty teda neposkytujú odborníkovi v danej oblasti jasnú indíciu, ktorá by ho viedla k využitiu bežnej nivelačnej techniky pri rektifikácii základového dielu ocel'ovej konštrukcie. Znalost' bežnej nivelačnej techniky nevedie odborníka zrejmým spôsobom k jej kombinovaniu s aplikáciou závitového prvku. Nevedie ani k použitiu takejto kombinácie na rektifikáciu základového dielu ocel'ovej konštrukcie prispôsobením bežnej nivelačnej techniky na daný účel a navrhnutím konkrétnej postupnosti krokov rektifikácie, ktorá tvorí predmet nároku 4 napadnutého úžitkového vzoru. Napadnuté riešenie podl'a nároku 4, nie je možné považovat' za zrejmé zo stavu techniky, ktorý tvoria namietané dokumenty (D1
- D5) a všeobecné znalosti odborníka. Preto možné predmet nároku 4, ako aj závislých nárokov 5 a 6 vo vzt'ahu k namietaným dokumentom považovat' za výsledok vynálezcovskej činnosti. Žalovaný uzavrel, že nebolo preukázané naplnenie podmienok navrhovatel'om uplatnených dôvodov na výmaz napadnutého úžitkového vzoru, spočívajúcich v nesplnení podmienky novosti (posúdenie tohto dôvodu v napadnutom rozhodnutí nebolo napadnuté rozkladom, a preto nebolo predmetom preskúmania orgánom rozhodujúcim o rozklade v tomto rozhodnutí) a podmienky vynálezcovskej činnosti, nemožno návrhu na výmaz napadnutého úžitkového vzoru vyhoviet' a návrh na výmaz napadnutého úžitkového vzoru podaný z týchto dôvodov bolo potrebné zamietnuť. Žalobné body 31. Žalobca včas podanou žalobou namietal, že napadnuté rozhodnutie predsedu Úradu priemyselného vlastníctva bolo vydané v rozpore s vykonaným dokazovaním, v rozpore so skutkovým stavom a v rozpore s právnymi predpismi. Podľa žalobcu rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok skutkových dôvodov a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu. 32. Žalobca navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie a zároveň navrhol, aby správny súd potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté o výmaze úžitkového vzoru č. 7148 z registra, alebo alternatívne zrušil rozhodnutie predsedu Úradu priemyselného vlastníctva a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 33. Z obsahu správnej žaloby správny súd zistil, že žalobca jej podstatný obsah venoval opisu priebehu administratívneho konania, keď opísal dôvody, pre ktoré bol podaný návrh na výmaz úžitkového vzoru, dôvody pre ktoré bol úžitkový vzor z registra vymazaný zrušeným prvostupňovým rozhodnutím, dôvody pre ktoré bol úžitkový vzor vymazaný druhým prvostupňovým rozhodnutím a svoje stanovisko, ktoré uviedol vo vyjadrení k rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobné námietky proti napadnutému rozhodnutiu formuloval nasledovne: 34. Orgán rozhodujúci o rozklade zavrhol v podstate všetky závery nasvedčujúce nedostatku vynálezcovskej činnosti a vo svojom rozhodnutí objavil, že základom riešenia chráneného predmetného ÚV je použitie teodolitu, prístroja známeho už od roku 1571. 35. Žalobca odcitoval z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia „Hodnotenie vynálezcovskej činnosti technického riešenia tvoreného kombináciou znakov však nerozhoduje, či jednotlivé prvky tohto riešenia sú samé osebe známe alebo nie, rozhodujúce je, či odborník inšpirovaný stavom techniky by k takejto kombinácii znakov došiel bez vynaloženia vynálezcovského úsilia. Namietané dokumenty samé osebe, ani v kombinácii so všeobecnými znalosťami odborníka neposkytujú jasné indície, ktoré by ho viedli
k vyriešeniu stanoveného objektívneho problému kombináciou znakov uvedených v znení nároku 1 a tak navrhnutím alternatívnej retifikačnej zostavy podľa napadnutého úžitkového vzoru. Je preto nutné konštatovať, že predmet nároku 1 nie je možné vo vzťahu k namietaným dokumentom považovať za zrejmý a vyplývajúci zo stavu techniky“. Podľa žaloby ide o správne uváženie, ktorým žalovaný rozhodol, že bežný odborník v danej oblasti by nevedel, ako použiť maticu a závitovú tyč a súčasne by ho určite nenapadlo eventuálne použiť viac ako 200-ročný prístroj bežne používaný na každej stavbe. 36. Žalobca namietal, že je zjavne nelogické a neadekvátne konštatovanie popierajúce základné zásady konania o výmaze, keď žalovaný uviedol, že predmet nároku 1 vo vzťahu k namietaným dokumentom spĺňa podmienku vynálezcovskej činnosti, a preto túto podmienku spĺňa aj predmet závislých nárokov 2 a 3. 37. Žalobca v žalobe uviedol, že záver žalovaného, že stav techniky nezahŕňa meranie s použitím kombinácie optického meracieho prístroja a kontrolných meradiel so stupnicou pripevných na horné konce zvislých nosníkov, ani spôsob nastavenia výšky zvislých nosníkov, na základe čoho by bolo možné zrejmým spôsobom odvodiť spôsob podľa nároku 4 a žiadny z namietaných dokumentov nevyužíva na meranie v procese rektifikácie výšky objektov uvedenú nivelačnú techniku s pomocou meradiel odnímateľne upevnených na vrchnej časti zvislých nosníkov, je vychádzajúci „z logickej úvahy“, ktorá nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v skutkovom stave, ani v elementárnej logike. Takouto úvahou je podľa žalobcu aj úvaha žalovaného, že „namietané dokumenty teda neposkytujú odborníkovi v danej oblasti jasnú indíciu, ktorá by ho viedla k využitiu bežnej nivelačnej techniky pri rektifikácii základového dielu oceľovej konštrukcie. Znalosť bežnej nivelačnej techniky nevedie odborníka zrejmým spôsobom k jej kombinovaniu s aplikáciou závitového prvku“. 38. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že teodolit sa používa viac ako 200 rokov a tvrdiť, že počas tejto doby používania nebola stupnica priložená k hornému koncu zvislého nosníka a na podklade takejto úvahy negovať všetky dôkazy a správne úvahy orgánu prvého stupňa, je popretím elementárnych zásad správneho konania, správnej logiky. Takýto hodnotiaci úsudok je v príkrom rozpore s vykonaným dokazovaním, s obsahom spisu ako aj so závermi prvostupňového orgánu a aj s doterajšou rozhodovacou praxou úradu. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 39. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol a účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania. Poukázal na to, že žalobca v žalobe žalobné námietky uviedol len na posledných dvoch stranách. K žalobnej námietke, že žalovaný zavrhol závery o nedostatku vynálezcovskej činnosti a objavil, že základom riešenia chráneného napadnutým úžitkovým vzorom je použitie teodolitu, t. j. prístroja, ktorý sa prvýkrát spomína už v roku 1571, uviedol, že žalovaný nikde neuviedol, že základom riešenia chráneného napadnutým úžitkovým vzorom je použitie teodolitu a ani nespochybnil známosť optického prístroja ako takého, ani ďalších častí rektifikačnej zostavy. Námietku vyhodnotil ako bezpredmetnú. Napadnuté rozhodnutie nie je založené na skutočnosti, že je použitý teodolit, ale ako vyplýva z jeho dôvodov na tom, že napadnuté riešenie je tvorené kombináciou znakov, ktoré tvoria obsah príslušných nárokov na ochranu. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia: „Závitové elementy sú však všeobecne známe, ako ich využitie na nastavovanie výšky rôznych predmetov, strojov a zariadení. Základný princíp ich využitia na tento účel, pri ktorom je závitový element pevne upevnený na predmet, ktorého výška sa nastavuje, je zrejmý z bežných príkladov v praxi. Rovnako umiestnenie tohto závitového prvku na vhodné miesto základového dielu oceľovej konštrukcie, je zrejmé a odvoditeľné z bežnej praxe a jeho aplikácia je výsledkom jednoduchej logickej úvahy odborníka. Pri hodnotení vynálezcovskej činnosti technického riešenia tvoreného kombináciou znakov však nerozhoduje, či jednotlivé prvky tohto riešenia sú samé osebe známe, alebo nie, rozhodujúce je, či odborník inšpirovaný stavom techniky by k takejto kombinácii znakov došiel bez vynaloženia vynálezcovského úsilia. Namietané dokumenty samé osebe, ani v kombinácii so všeobecnými znalosťami odborníka, neposkytujú jasné indície, ktoré by ho viedli k vyriešeniu stanoveného objektívneho problému kombináciou znakov uvedených v znení nároku 1 a tak navrhnutím alternatívnej rektifikačnej zostavy podľa napadnutého úžitkového vzoru“. 40. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že žalobca v žalobe nesprávne a účelovo interpretoval napadnuté rozhodnutie tak, že by bežný odborník v danej oblasti nevedel, ako použiť maticovú a závitovú tyč, a súčasne by ho určite nenapadlo eventuálne použiť viac ako 200 ročný prístroj, bežne používaný na každej stavbe. Žalovaný sa voči takejto interpretácii dôrazne ohradil. Takéto tvrdenie sa v napadnutom rozhodnutí nevyskytuje. Podľa žalovaného takýto názor žalobcu je založený na nesprávnom pochopení základov, z ktorých napadnuté rozhodnutie vychádza. Žalovaný netvrdil, že by odborník nevedel použiť maticu a závitovú tyč a že by nevedel použiť známy prístroj používaný na stavbách. Schopnosť bežného
odborník použiť jednotlivé prvky rektifikačnej zostavy ho však nevedie zrejmým spôsobom k tomu, aby ich kombinoval na špecifický účel. 41. Žalovaný k žalobnej námietke neadekvátnosti a nelogickosti tvrdenia žalovaného, že ak predmet nároku 1 vo vzťahu k namietaným dokumentom spĺňa podmienku vynálezcovskej činnosti, potom túto podmienku spĺňa aj predmet závislých nárokov 2 a 3, uviedol, že platí všeobecný pravidlo, že pokiaľ hlavný nárok na ochranu spĺňa podmienku vynálezcovskej činnosti (nárok 1 je hlavným nárokom), potom túto podmienku spĺňajú aj všetky závislé nároky na ochranu, ktoré sa naň odvolávajú, pretože každý závislý nárok obsahuje všetky znaky nároku na ochranu, na ktorý sa odvoláva. Splnenie podmienky vynálezcovskej činnosti je teda dané už predmetom hlavného nároku, pričom znaky závislého nároku tento predmet len dopĺňajú. Takéto odôvodnenie je preto logické a všeobecne uplatňované vo všetkých konaniach o úžitkových vzoroch a nemôže byť preto v žiadnom prípade v rozpore so zásadami konania o výmaze, či akéhokoľvek iného konania o úžitkovom vzore. 42. Žalovaný k žalobnej námietke týkajúcej sa záveru žalovaného vo vzťahu k nároku 4 o tom, že stav techniky nezahŕňa meranie s použitím optického meracieho prístroja a kontrolných meradiel..., žalovaný uviedol, že tento záver vychádza z obsahu namietaných dokumentov, čo sú dokumenty, ktoré žalobca predložil v konaní o výmaze napadnutého úžitkového vzoru na podporu svojho návrhu a ktoré boli pre rozhodnutie vo veci rozhodné. Namietané dokumenty uvedené riešenia nezahŕňajú, pretože nezahŕňajú meranie s použitím kombinácie optického meracieho prístroja a kontrolných meradiel so stupnicou pripevnených na horné konce zvislých nosníkov ani identický spôsob nastavenia výšky zvislých nosníkov. 43. Žalovaný poukázal aj na dôvody napadnutého rozhodnutia na strane 17 až 19. Žalovaný k žalobnej námietke, že teodolit ako optický prístroj sa v súčasnej dobe používa už od roku 1787, a teda tvrdenie že počas viac ako 200 rokov jeho používanie na celom svete nikde nebol merací bod, resp. stupnica priložená k hornému koncu zvislého nosníka a na podklade tejto úvahy negovanie všetkých dôkazov a správnych úvah v prvostupňovom rozhodnutí je popretím elementárnych zásad správneho konania a správnej logiky uviedol, že rektifikačná zostava a postup rektifikácie podľa napadnutého úžitkového vzoru nepredstavuje len holú kombináciu „bežnej nivelačnej techniky“ a závitového prvku, ale súbor znakov definovaný príslušnými nárokmi na ochranu definujúcimi rektifikačnú zostavu a postup rektifikácie. Stav techniky predložený žalobcom neobsahuje dôkazy o použití rektifikácie nosníkov pomocou stupnice predloženej k hornému koncu nosníka. Pokiaľ takýto dôkaz tvorí platný stav techniky na účely posúdenia vynálezcovskej činnosti predmetu napadnutého úžitkového vzoru, mal byť žalobcom predložený spolu s návrhom na výmaz úžitkového vzoru. 44. Žalovaný uzavrel, že aj keď napadnuté riešenie predstavuje veľmi jednoduché a cenovo nenáročné riešenie poskytujúce rektifikačnú zostavu a postup rektifikácie, pri ktorom sa nevyužíva najpokrokovejšia technika ale naopak, využívajú sa známe zariadenia a nástroje, predložené dôkazy a to namietané dokumenty neposkytujú také informácie, na základe ktorých by bolo možné spornú rektifikačnú zostavu a postup rektifikácie označiť za zrejmé z dôvodu, že tieto zrejmým spôsobom vyplývajú zo stavu techniky. Žalovaný zdôraznil, že dôkazné bremeno potvrdzujúce zrejmosť napadnutého riešenia pritom nesie ten, kto tvrdí, že riešenie je zrejmé. 45. Žalovaný poukázal na to, že prvostupňové rozhodnutie, na ktorého opodstatnenosť a logickosť sa žalobca odvoláva, je založené na nesprávnej úvahe, podľa ktorej boli zo znenia posudzovaných nárokov na ochranu vylúčené nevyhnutné, a teda podstatné znaky napadnutého riešenia (znaky predmetu úžitkového vzoru). Tým bol úplne zmenený charakter posudzovaného predmetu technického riešenie napadnutého úžitkového vzoru, čo viedlo k ďalším chybám pri hodnotení vynálezcovskej činnosti napadnutého úžitkového vzoru. Dôvody, prečo orgán rozhodujúci o rozklade považoval úvahy prvostupňového orgánu za nesprávne, sú uvedené na strane 16 a 17 napadnutého rozhodnutia.
Vyjadrenie ďalších účastníkov konania k žalobe 44. Ďalší účastníci konania vo svojom vyjadrení uviedli, že žalobca je jednou z troch spoločností na slovenskom trhu, ktorá sa venuje výstavbe elektrických vedení veľmi vysokého a vysokého napätia. Ďalší účastníci sú fyzické osoby, ktoré v minulosti fyzicky realizovali práce pri výstavbe týchto vedení. Pri týchto prácach nazbierali vedomosti a skúsenosti a následne vymysleli spôsob, ako tieto práce zjednodušiť, skvalitniť a vykonať s využitím výrazne nižšieho počtu ľudí, techniky a vynaloženého času a to prostredníctvom úžitkového vzoru. Ďalší účastníci svoj úžitkový vzor ponúkli slovenským spoločnostiam za symbolickú cenu 2% z celkovej ceny stavby stožiara. Žalobca síce prejavil záujem o rokovania, avšak následne sa účastníci dozvedeli, že úžitkový vzor využíval bez ich súhlasu a inicioval konanie o výmaz úžitkového vzoru.
45. Ďalší účastníci vo vyjadrení tvrdili, že všetky zákonné podmienky na registráciu úžitkového vzoru boli splnené. Poukázali na to, že úžitkový vzor nie je patent. Uviedli, že je nezmyselné, keď žalobca poukazuje na jednotlivé „vynálezy“ ako dávno objavené, čo má byť podľa všetkého hlavný dôvod jeho námietky voči úžitkovému vzoru. Podľa ďalších účastníkov žalovaný rozhodol správne, pričom vo vyjadrení poukázali na jednotlivé zistenia žalovaného. K podanej správnej žalobe uviedli, že táto obsahuje jednu námietku, že žalovaný sa nestotožnil so správnou úvahou druhostupňového správneho orgánu. Žalobca iba na dvoch stranách z 12-tich strán žaloby sa venuje pochybeniu žalovaného, pričom jeho argumentácia je výlučne skutková, nie právna. Poukázali na to, že voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktorá umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Napadnuté rozhodnutie nie je prejavom interpretačnej alebo aplikačnej svojvôle a jeho úvahy sa nejavia ako arbitrárne či zjavne neodôvodnené. Rozhodnutie je dostatočne odôvodnené na základe vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, pričom správny súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať. V skutkových a právnych záveroch napadnutého rozhodnutia sa nenachádza nič právne nekonformné, čo by nasvedčovalo jeho arbitrárnosti a neakceptovateľnosti. Ďalej uviedli, že žalobca využíva úžitkový vzor ďalších účastníkov, a preto sa snaží zabezpečiť jeho výmaz. Podľa ďalších účastníkov žaloba žalobcu nespĺňa ani hmotnoprávne a ani procesnoprávne znaky, ktoré by z akéhokoľvek uhla pohľadu oprávňovali konajúci súd na zrušenie rozhodnutia žalovaného. Ďalší účastníci navrhli, aby súd zamietol žalobu a účastníkom konania priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vyjadrenia žalobcu a ďalších účastníkov 46. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu ďalším účastníkov konania uviedol, že na žalobe trvá. Podľa žalobcu sú úžitkové vzory zneužívané ako prostriedok hrubého nátlaku pre súťažiteľov v obchodnej súťaži. Nikto nepreveruje novosti ani žiadne iné formálne uvádzané znaky. Údajne si to má verejnosť sledovať sama, lebo veď prihláška je zverejnená vo vestníku. Po zápise úžitkového vzoru do registra sú situácie, kedy pri porušení zapísaného úžitkového vzoru hrozia sankcie trestným právom. Obsahová správnosť zápisu sa nepreveruje, napriek tomu štát hrozí stratou slobody, či inými drakonickými sankciami. V tomto konkrétnom prípade majitelia ÚV riešenie „odpozerali“ od spoločnosti, ktorá sa dlhodobo venuje montáži stĺpov elektrického vedenia a následne si to prihlásili ako svoj ÚV. Potom začali požadovať neprimerané licenčné poplatky a po odmietnutí platenia poplatkov za riešenie, ktoré spoločnosť používala už roky pred podaním návrhu na zápis ÚV do registra, nasledovali trestné oznámenia. Podľa žalobcu je signifikatné, že pri prvostupňovom rozhodnutí, ktoré na správnom orgáne riešia odborníci v danej oblasti, bol ÚV vymazaný a až následne v rozkladovom konaní, o ktorom rozhoduje osoba, ktorá nemusí byť odborníkom v danej oblasti, prišlo o rozhodnutie, pri ktorom sa odborník môže len domnievať, čo bolo motívom pre konkrétne rozhodnutie, pretože z vecného hľadiska to z obsahu spisu nevyplýva. 47. Ďalší účastníci s vyjadrením žalobcu k ich vyjadreniu nesúhlasili. Podľa § 38 ods. 4 zákona č. 517/2007 Z. z. úrad vykoná na predmet prihlášky rešerš na stav techniky a rešeršnú správu oznámi prihlasovateľovi. Úžitkový vzor ďalších účastníkov tak, ako je registrovaný ako celok doposiaľ nikto nespracoval. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o využívaní postupu účastníkov pred podaním návrhu na registráciu úžitkového vzoru. Vo vyjadrení poukazuje na tretiu spoločnosť, keby taká bola, tak je otázne, prečo by sama neiniciovala tzv. výmazové konanie. Realita je presne opačná. Ďalší účastníci vedia presne uviesť, pri výstavbe ktorého stĺpa postup upravený v úžitkovom vzore ešte nevyužívali. Pokiaľ by taký postup využíval žalobca v minulosti, tak by musel mať o tom dôkazy, napr. technické výkresy ukončených či realizovaných stavebných konaní. Žalobca takýto dôkaz ale nepredložil. Ďalší účastníci tiež nesúhlasili s tým, že požadovali neprimerané licenčné poplatky. Nemá žiadnu logiku tvrdenie, že na prvom stupni sú zamestnaní väčší odborníci ako zamestnanci odboru odvolacích konaní. Označované skutočnosti, že účastníci by boli schopní ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho orgánu žalovaného, je scestné a absurdné. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov - dôvody rozsudku 48. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) a kauzálne príslušný podľa § 16 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici a webovom sídle súdu dňa 18. mája 2022 do 2.6.2022 a rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 25.5.2022 do 9.6.2022 (vyvesené po dobu 14 dní § 137 ods. 3 SSP). Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.
49. Podľa § 4 zákona č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch (ďalej len zákon o úžitkových vzoroch) Technické riešenie je spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom, ak je nové, je výsledkom vynálezcovskej činnosti a je priemyselne využiteľné.
50. Podľa § 8 ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch (1) Technické riešenie sa považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky.
51. Podľa § 44 ods. 1, písm. a) zákona o úžitkových vzoroch (1) Na návrh tretej osoby úrad vykoná výmaz úžitkového vzoru z registra (ďalej len "výmaz"), ak a) predmet úžitkového vzoru nie je spôsobilý na ochranu podľa § 4 až 6.
52. Podľa § 58 ods. 5 zákona o úžitkových vzoroch (5) Na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní15) okrem § 19, § 23, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32 až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60.
53. Podľa § 52 ods. 3 zákona o úžitkových vzoroch (3) Úrad rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené alebo navrhnuté.
54. Podľa § 2 ods. 1 SSP správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom osôb v oblasti verenej správy. Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli činnosťou, alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené, alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených správnym súdnym poriadkom. Je teda na každom, ako svoje právo na ochranu pred nezákonnosťou postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správny súdny poriadok stanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci stav, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, ani v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho postupu orgánu verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2 SSP, pričom správny súd v preskúmavanej veci dôvody nezákonnosti uvedené v tomto ustanovení nezistil. Predmet súdneho prieskumu bol teda daný a vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe.
55. Žalobca dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia tak, ako sú zhrnuté v bodoch 31 až 38 tohto rozsudku formuloval len všeobecne. Žalobca k svojim námietkam neuviedol skutkovú a právnu argumentáciu, ktorá by priliehala k dôvodom napadnutého rozhodnutia. Nekonkretizoval, čo konkrétne žalovaný porušil, v čom konkrétne je napadnuté rozhodnutie v rozpore s ktorým ustanovením zákona. Žalobcom všeobecne uplatnené námietky, bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie, sú podľa ich obsahu len vyjadrením žalobcovho nesúhlasu s rozhodnutím žalovaného a jeho dôvodmi. Žalobcov nesúhlas s napadnutým rozhodnutím nestačí na to, aby správny súd mohol vykonať prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia a ani k tomu, aby z takto uplatnených dôvodov mohol zistiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
56. Žalobca síce v žalobe tvrdil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v rozpore s vykonaným dokazovaním, v rozpore so skutkovým stavom a v rozpore s právnymi predpismi, avšak v žalobe nekonkretizoval, ktorý konkrétny dôkaz je v rozpore so skutkovými závermi, ku ktorým žalovaný z vykonaného dokazovania dospel. Tiež neuviedol, v čom by mala spočívať nesprávnosť právneho posúdenia zisteného skutkového stavu, ktorý bol správnym orgánom zistený. Skutková a právna argumentácia k týmto námietkam v žalobe absentuje.
57. Žalobca v žalobe sumarizoval dôvody prvostupňového rozhodnutia a dôvody, pre ktoré nesúhlasil s argumentáciou uplatnenou v rozklade v administratívnom konaní. Avšak neuviedol svoje argumenty proti napadnutému rozhodnutiu. Správny súd nie je oprávnený tieto vyvodiť z postojov žalobcu v administratívnom konaní. Je na žalobcovi, aby dôvody nezákonnosti uplatnil v žalobe. Správny súd je
oprávnený Správnym súdnym poriadkom vykonať prieskum zákonnosti výlučne z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom v žalobe, nakoľko je týmito dôvodmi pri svojej preskúmavacej činnosti viazaný.
58. Námietka žalobcu formulovaná ako tvrdenie žalobcu, že žalovaný „zavrhol v podstate všetky závery nasvedčujúce nedostatku vynálezcovskej činnosti a vo svojom rozhodnutí objavil, že základom riešenia chráneného predmetným ÚV je použitie teodolitu, t. j. prístroja, ktorý sa prvýkrát spomína už v roku 1571...“ nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a ani v predmete preskúmavaného administratívneho konania. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol vecnú argumentáciu, pre ktorú bolo prvostupňové rozhodnutie nesprávne v posudzovaní, či napadnutý úžitkový vzor je výsledkom vynálezcovskej činnosti, a to veľmi podrobne. Žalobca v žalobe nič proti takejto argumentácii nenamietal. Neuviedol, v čom sa žalovaný mýli, keď argumentoval, v čom spočívala nesprávnosť prvostupňového rozhodnutia pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti, resp., nesprávnosť pri aplikácii metódy „Problém - riešenie“. Predmetom administratívneho konania bolo zisťovanie, či sú dôvody na výmaz úžitkového vzoru uvedené v návrhu žalobcu na výmaz, pričom skutkový stav správny orgán zisťuje z dôkazov navrhnutých účastníkmi konania. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jasne a zrozumiteľne formuloval, vychádzajúc zo znakov napadnutého úžitkového vzoru pri oboch nezávislých nárokoch - tak rektifikačnej zostavy ako aj postupu, ktoré znaky napadnutého úžitkového vzoru treba považovať za podstatné. Uviedol, že sú to „všetky tie znaky, ktoré sú nevyhnutné na uskutočnenie technického riešenia, t. j. znaky bez ktorých by požadovaná rektifikácia nebola možná“. Správny súd z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zistil, že žalovaný nič nezavrhol a ani nič neobjavil. Žalovaný na základe podaného rozkladu zistil, že prvostupňové rozhodnutie bolo vecne nesprávne, pretože prvostupňový orgán niektoré podstatné znaky úžitkového vzoru bezdôvodne vylúčil pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti metódou problém - riešenie, čo žalovaný podrobne odôvodnil a následne vymedzil podstatné znaky, ktoré potom posúdil porovnaním so žalobcom predloženými dôkazmi o známom stave techniky.
59. Ďalšia námietka žalobcu zhrnutá v bode 35 tejto žaloby, ktorou žalobca argumentáciu žalovaného vyhodnotil ako správne uváženie, podľa ktorého bežný odborník v danej oblasti by nevedel ako použiť maticu a závitovú tyč, a súčasne by ho určite nenapadlo eventuálne použiť viac ako 200-ročný prístroj bežne používaný na každej stavbe. Žalobca poukazuje na úvahu žalovaného, v ktorej ale žalovaný jasne uviedol, že namietané dokumenty samé osebe ani v kombinácii so všeobecnými znalosťami odborníka, neposkytujú jasné indície, ktoré by ho viedli k riešeniu stanoveného objektívneho problému kombináciu znakov uvedených v znení nároku č. 1. Možno súhlasiť s vyjadrením žalovaného k tejto námietke, že v napadnutom rozhodnutí sa žiadne také tvrdenie žalovaného alebo závery nenachádzajú. Tiež s argumentáciou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, kedy žalovaný uviedol, že pri hodnotení vynálezcovskej činnosti technického riešenia tvoreného kombináciou znakov nerozhoduje, či jednotlivé prvky tohto riešenia sú samé osebe známe alebo nie, rozhodujúce je, či odborník inšpirovaný stavom techniky by k takejto kombinácii znakov dospel bez vynaloženia vynálezcovského úsilia.
60. Žalobná námietka zjavnej nelogickosti a neadekvátnosti konštatovania žalovaného, ktoré má popierať základné znaky konania o výmaze, keď žalovaný uviedol, že predmet nároku 1 vo vzťahu k namietaným dokumentom spĺňa podmienku vynálezcovskej činnosti, a preto túto podmienku spĺňa aj predmet závislých nárokov 2 a 3 je nekonkrétna, pretože nie je možné z nej zistiť, v čom by mala byť chyba uvažovania žalovaného, ani ktorú konkrétnu zásadu konania o výmaze, by takáto argumentácia mala popierať. Naopak, uvedená argumentácia žalovaného je logická, keď vychádza zo skutočnosti, že ak nezávislý nárok je výsledkom vynálezcovskej činnosti, potom všetky závislé nároky od tohto nároku, ktoré ho len rozvíjajú, a teda v sebe zahŕňajú aj tento nezávislý nárok, musia spĺňať podmienku vynálezcovskej činnosti. Takáto úvaha neobsahuje žiadnu chybu logického uvažovania.
61. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že závery žalovaného o stave techniky vychádzajú z v úvodzovkách logickej úvahy. Takáto námietka okrem toho, že je nekonkrétna nemá oporu v obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je nepochybné, že skutkové závery žalovaného o stave techniky vychádzajú z vykonaného dokazovania obsahom dokumentov, ktoré predložil žalobca. Žalovaný teda pri zisťovaní stavu techniky postupoval v súlade s vyššie citovaným § 52 ods. 3 zákona o úžitkových vzoroch. Pokiaľ žalobca tvrdí, že takýto záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, chýba konkretizácia, ktorý konkrétny dokument je v rozpore s takýmto skutkovým záverom.
62. Posledná zo žalobných námietok, a teda že žalovaný tvrdí, že počas 200 rokov používania teodolitu nebola stupnica priložená k hornému koncu zvislého nosníka, takisto nemá oporu v obsahu odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný nič také vo svojom rozhodnutí netvrdil. Žalovaný posudzoval, či napadnutý úžitkový vzor je výsledkom vynálezcovskej činnosti tak, že posudzoval, či znalosť žalobcom predložených dokumentov a všeobecná znalosť odborníka v danej oblasti stačí alebo nestačí, aby dospel k technickému riešeniu chránenému napadnutým úžitkovým vzorom.
63. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených v žalobe, konštatujúc ich všeobecnosť a chýbajúcu právnu a skutkovú argumentáciu ako aj to, že nemajú oporu v obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zistil, že napadnuté rozhodnutie z takto uplatnených dôvodov nezákonnosti, nezákonnosťou netrpí. Správny súd preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
64. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že vyjadreniami ďalších účastníkov konania a žalobcu k týmto vyjadreniam v časti, v ktorej uvádzali skutočnosti mimo predmet sporu o zákonnosť napadnutého rozhodnutia, sa správny súd nezaoberal. Tiež, že ďalší účastníci sa mýlia, keď tvrdia, že správny orgán rozhodoval na základe povolenej voľnej úvahy. Správny orgán v konaniach o výmaz úžitkového vzoru rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania a jeho právneho posúdenia.
65. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého právo na náhradu trov konania má len žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v tomto konaní úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal.
66. O trovách konania ďalších účastníkov konania správny súd rozhodol podľa § 169 SSP, podľa ktorého ďalší účastník má voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktorú im správny súd uložil. Správny súd v tomto konaní žiadnu povinnosť ďalším účastníkom neuložil. Správny súd preto ďalším účastníkom náhradu trov konania proti neúspešnému účastníkovi konania nepriznal.
67. Rozhodnutie prijal senát pomerom 3:0.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.