Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6C-30-2017.pdf
PDF · 99.72 KB
No categories available
6C/30/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobkyne: C. J., L.. XX.XX.XXXX, P. J. C. XXXX/XA, XXX XX Ž., Š. M. D., zastúpená splnomocneným zástupcom W.. G. J., L.. XX.XX.XXXX, P. J. C. XXXX/XA, XXX XX Ž., proti žalovanému: R. Y., neznámy vlastník (evidovaný v pozemkovoknižnej vložke č. 3, pozemkovej knihy vedenej pre k. ú. Ž., v časti B pod B30d), zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 05 Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
Zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k pozemku nachádzajúcemu sa v katastrálnom území Žilina, evidovanému Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela KN-C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 132 m2 a toto podielové spoluvlastníctvo vyporiadava tak, že tento pozemok prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne.
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému primeranú náhradu v sume 349,80 eur na účet číslo W.:D., variabilný symbol: XXXXXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 03.05.2017 podanou na Okresnom súde Žilina dňa 03.05.2017 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti uvedenej vo výroku tohto rozsudku (ďalej aj ako „sporná nehnuteľnosť“ alebo „sporný pozemok“) a vyporiadal toto tak, že sporná nehnuteľnosť by bola prikázaná do jej výlučného vlastníctva s tým, že by zároveň bola zaviazaná zaplatiť žalovanému primeranú náhradu v sume 349,80 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania žalobkyňa žiadala rozhodnúť tak, že by súd vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá na ich náhradu právo. 2. Podanú žalobu žalobkyňa skutkovo odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti evidovanou v časti B LV č. XXXX v podiele o veľkosti 19/20 a žalovaný je podielovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti evidovaným v časti B LV č. XXXX v podiele o veľkosti 1/20. V ďalšom žalobkyňa zdôvodnila žalobu, pokiaľ ide o výšku primeranej náhrady, na ktorej zaplatenie žiadala, aby ju súd zaviazal, tak, že táto zodpovedá bežnej trhovej cene spornej nehnuteľnosti vo výške 53,- eur / m2. Porovnateľné pozemky predáva mesto Žilina podľa znaleckých posudkov vo výške od 39,15 eur do 53,- eur / m2, ale aj v nižších cenách podľa metodickej pomôcky v zmysle uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta Žiliny č. 9/2013, a to vo výške 38,- eur / m2. Spolu tak na výmeru zodpovedajúcu podielu žalovaného na spornej nehnuteľnosti, t. j. 6,6 m2, pripadá suma primeranej náhrady 349,80 eur. K osobe žalovaného žalobkyňa uviedla, že vyvinula maximálne úsilie v snahe o zistenie identifikačných údajov žalovaného, avšak bezúspešne. Napokon žalobkyňa uviedla, že má
záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti, nakoľko sa chce stať jej výlučným vlastníkom, aby ju mohla účelne využiť a nerušene s rodinou užívať pre svoje potreby. Jej zámerom je realizovať na spornom pozemku výstavbu domu, ktorý by riešil bytovú otázku jej detí, resp. jej vnúčat. Podiel žalovaného na spornej nehnuteľnosti je tak malý, výmera naň pripadajúca z celkovej výmery sporného pozemku, 6,6 m2, že je aj vo verejnom záujme upraviť majetkové pomery tak, aby nepatrné podiely neznámych vlastníkov boli vyporiadané zodpovedajúcou peňažnou náhradou. Reálna deľba v tomto prípade s ohľadom na uvedené nie je podľa jej názoru možná a ani účelná. 3. Zákonný zástupca žalovaného, Slovenský pozemkový fond, sa k doručenej žalobe a jej prílohám, v súdom určenej lehote písomne nevyjadril. 4. Súd tak vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní dňa 12.09.2017 v neprítomnosti oboch sporových strán a za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobkyne. Splnomocnený zástupca žalobkyne ospravedlnil jej neúčasť na pojednávaní zo zdravotných dôvodov, pričom vyjadril súhlas, aby súd vykonal pojednávanie aj v neprítomnosti žalobkyne. 5. Zástupca žalovaného podaním zo dňa 08.09.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a vyjadril svoj súhlas s vykonaním pojednávania aj v jeho neprítomnosti. Od predvolania žalovaného na pojednávanie, súd upustil z dôvodu, že bol tento zastúpený zástupcom na celé konanie (§ 178 ods. 1 CSP). V tomto podaní ďalej uviedol, že súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva strán sporu za náhradu ustupujúceho spoluvlastníckeho podielu žalovaného v prospech žalobkyne a rovnako súhlasí s navrhovanou výškou primeranej náhrady 53,- eur / m2. Peňažnú náhradu žiadal zaslať na účet uvedený vo výroku tohto rozsudku. 6. Splnomocnený zástupca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. 7. Súd tak pokiaľ ide o skutkové zistenia v prejednávanej veci vychádzal z listinných dôkazov označených žalobkyňou, pričom dospel k nasledovným skutkovým zisteniam. 8. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 03.05.2017 vedeného Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom pre k. ú. Ž. (na č. l. 2 spisu) vyplýva, že na tomto bol v čase vydania výpisu v časti A LV evidovaný pozemok parcela KN-C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 132 m2. V časti B LV boli ku dňu výpisu evidovaní ako podieloví spoluvlastníci: žalobkyňa pod B2-4 v podiele o veľkosti 19/20 a pod B1 v podiele o veľkosti 1/20 titulom rozhodnutie O. X. Q. XXX/XXXX- X. XXXX/XXXX pod položkou výkazu zmien XXXX/XX, G. X, J. XXd Č.. K.. XXXX/XXXX. Ku dňu rozhodnutia v prejednávanej veci nevyšlo najavo, že by došlo k akýmkoľvek zmenám v zápisoch v častiach A a B LV č. XXXX. 9. Z kúpnych zmlúv č. XXX/XXXX uzavretej medzi predávajúcim mestom Žilina a kupujúcim C. W. dňa 27.03.2017, č. XXX/XXXX uzavretej medzi predávajúcim mestom Žilina a kupujúcim Y. O. T. dňa 27.03.2017 a č. 109/2017 uzavretej medzi predávajúcim mestom Žilina a kupujúcimi B. Ď. a G. Ď. dňa 27.03.2017 (č. l. 3 až 7 spisu) vyplýva, že v daných prípadoch boli predmetom kúpy pozemky - zastavané plochy a nádvoria s malou výmerou (od 17 m2 do 65 m2) nachádzajúce sa v k. ú. Ž., pričom kúpna cena bola dojednaná vo výške od 38,- eur do 53,- eur / m2. 10. Podľa ust. § 34 ods. 14 zák. č.. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom znení, pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, [5) § 17 zákona č. 229/1991 Zb.] podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise [23h) § 10 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách] a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy. 11. Podľa ust. § 8 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo a) súpisu pozemkov, ktoré boli predmetom konania, b) súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo sú známe, c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy. 12. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. v platnom znení, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov [30) zákon č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov] s pozemkami a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise [32) § 17 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov] a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len "pozemok vo vlastníctve štátu"), b) s nezisteným vlastníkom (§ 13), [33) § 18 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov] c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak, ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca. [30aa) § 2 písm. q) zákona č. 326/2005 Z. z.]
13. Podľa § 16 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. v platnom znení, ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca. 14. Podľa citovaného ust. § 8 ods. 1 písm. c) zák. č. 180/1995 Z. z. sa za pozemok s neznámym vlastníkom považuje pozemok, ktorého vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe. Takýto pozemok sa zapisuje do súpisu údajov katastra nehnuteľností. Keďže v danom prípade, žalovaný je zjavne neznámym vlastníkom, súd konal so Slovenským pozemkovým fondom ako zástupcom žalovaného podľa cit. ust. § 34 ods. 14 zák. č.. 330/1991 Zb. 15. Podľa ust. § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 16. Podľa ust. § 136 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. 17. Podľa ust. § 136 ods. 2 OZ, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. 18. Podľa ust. § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. 19. Podľa ust. § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. 20. Podľa ust. § 142 ods. 1 OZ v znení zákona č. 526/2002 Z. z. účinnom od 01.01.2003, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 21. Podľa ust. § 142 ods. 2 OZ, v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. 22. Podľa ust. § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. 23. Podľa ust. § 216 ods. 2 CSP, súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 24. Na úvod právneho posúdenia veci súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti s podielmi dávajúcimi celok tak, ako to vyplýva z údajov katastra nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom pre k. ú. Ž.. V konaní tak boli zúčastnení - stranami sporu všetci podieloví spoluvlastníci ako vecne legitimovaní nerozluční spoločníci podľa ust. § 77 ods. 1 CSP, a preto sa súd zaoberal v ďalšom vecou samou. 25. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu (zásada nemo in communione potest invitus detineri). Dôvodom pre podanie tohto návrhu na súd je v zásade skutočnosť, že buď nedošlo medzi spoluvlastníkmi k dohode ohľadom hospodárenia so spoločnou vecou, prípadne, že sa spoluvlastníci nedohodli o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa ust. § 141 ods. 1 OZ. V takomto konaní nie je súd návrhmi spoluvlastníkov na spôsob vyporiadania viazaný (§ 216 ods. 2 CSP), keďže spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva vyplýva priamo z právneho predpisu. Cit. ust. § 142 ods. 1 OZ upravuje tri spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom súčasne stanovuje ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvý spôsob - reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva podľa výšky podielov medzi jednotlivých spoluvlastníkov prichádza do úvahy, ak je vec reálne deliteľná. Samotná možnosť reálneho rozdelenia veci ešte sama o sebe nie je postačujúca, lebo okrem nej treba zvážiť aj to, do akej miery možno od spoluvlastníkov spravodlivo požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením veci. Ak by napríklad reálne rozdelenie vyžadovalo vynaloženie neprimeraných nákladov najmä vzhľadom ku hodnote veci, je potrebné na vec nahliadať ako na reálne nedeliteľnú. Súčasne tiež treba prihliadnuť aj na účelné využitie veci. Ak by reálnym rozdelením spoločnej veci došlo k vytvoreniu takých samostatných vecí, z ktorých by bola čo i len jedna nevyužiteľná, je taktiež potrebné nahliadať na vec ako na reálne nedeliteľnú. Druhý spôsob prichádza do úvahy vtedy, ak je reálne rozdelenie nemožné, teda v tomto prípade súd vec prikáže do výlučného vlastníctva jedného podielového spoluvlastníka alebo viacerých spoluvlastníkov za primeranú náhradu odstupujúcim spoluvlastníkom. Súd pri tomto prihliada
najmä na účelné využitie veci. Pri obytných domoch sa tak skúma bytová potreba spoluvlastníkov, prihliada sa k tomu, kto dom doposiaľ obýval, udržoval ho, opravoval, prípadne investoval a kto je schopný sa aj naďalej starať o jeho údržbu. Druhým zákonom stanoveným kritériom je veľkosť podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Súdna prax sa v ďalšom vyjadrila aj k otázke, či pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je možné povedľa zákonom uvedených kritérií zohľadniť aj iné okolnosti. Judikatúra túto možnosť akceptovala. V rámci posudzovania účelného využitia je tak možné zohľadniť aj celý rad skutočností rozhodných pre záver o tom, ktorému zo spoluvlastníkov bude vec prikázaná do spoluvlastníctva. V poradí tretím spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku z tohto predaja medzi spoluvlastníkov v pomere podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, čo môže prísť do úvahy vtedy, ak vec ani jeden zo spoluvlastníkov nechce. 26. Súd sa tak pri rozhodovaní v tejto veci riadil vyššie uvedenými zásadami, pričom v prvej časti výroku tohto rozsudku zrušil na návrh žalobkyne spoluvlastníctvo strán sporu k sporným nehnuteľnostiam. 27. Pri svojom rozhodovaní o vyporiadaní tohto zrušeného spoluvlastníctva tak v prvom rade vychádzal zo skutočnosti, ktorá vyplynula z dokazovania, a to že v danom prípade sporný pozemok je veľmi malej výmery 132 m2, pričom tak veľkosti podielu žalovaného na spornom pozemku (1/20) zodpovedá výmera 6,6 m2 (132 m2 / 20 = 6,6 m2). Zohľadniac tak veľmi malú výmeru sporného pozemku a zanedbateľnú výmeru zodpovedajúcu veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovaného, súd dospel k záveru, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu reálnym rozdelením sporného pozemku je neúčelné a teda nie možné. Súd pri tomto závere prihliadal aj na skutočnosť, že novovzniknutý pozemok pripadajúci na spoluvlastnícky podiel žalovaného o výmere 6,6 m2 je prakticky reálne nevyužiteľný. 28. Pokiaľ ide o v poradí druhý spôsob, o výlučné vlastníctvo sporných nehnuteľností prejavila záujem len žalobkyňa. Súd s poukazom na veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne (19/20), ako aj na záujem o reálne využitie sporného pozemku žalobkyňou, dospel k záveru, že vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že sporný pozemok prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. Vzhľadom k tomu zároveň zaviazal žalobkyňu poskytnúť žalovanému primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel. Pokiaľ ide o výšku tejto náhrady, súd vychádzal z hodnoty, ktorá bola medzi stranami sporu v spore nesporná, pričom strany sporu zjavne vychádzali zo sumy 53,- eur / m2, ktorá suma ako realizovaná cena porovnateľných pozemkov v danej lokalite v roku 2007 bola preukázaná aj predloženými kúpnymi zmluvami. Súd teda aplikujúc ust. § 186 ods. 2 CSP vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu o hodnote spornej nehnuteľnosti, t. j. celkovo z hodnoty 6.996,- eur (53,- eur / m2 x 132 m2 = 6.996,- eur), keďže nemal dôvodnú pochybnosť o ich pravdivosti. Potom vychádzajúc z takejto hodnoty sporných nehnuteľností zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému (na účet vedený na tento účel Slovenským pozemkovým fondom) v zmysle ust. § 142 ods. 1 OZ primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/20 na spornej nehnuteľnosti vo výške 349,80 eur (6.996,- eur / 20 = 349,80 eur). 29. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 30. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 31. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 32. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 33. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP, pričom považoval žalobkyňu za plne úspešnú v spore, opierajúc sa o úvahu, že ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný. Súčasne však súd rešpektoval návrh žalobkyne, pokiaľ ide o rozhodnutie súdu o trovách konania, pričom žalobkyňa si takýto nárok výslovne neuplatnila. Súd teda nerozhodol proti vôli žalobkyne a nepriznal jej nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).