Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-195-2017.pdf
PDF · 119.95 KB
Case nature
Subarea
6Co/195/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: V.. W. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., T. XX, zast. GRABAN, TORMA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Košice, Vodná 3, IČO: 36 730 564, proti žalovanému: V.. F. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., W. S. XXXX/X, zast. JUDr. Tomášom Klieštencom, advokátom so sídlom Piešťany, M. Waltariho 7, o zaplatenie 66.387,84 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 29. 05. 2017 č. k. 6C/159/2011-582 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil v prospech žalobcu záložné právo k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného a to k bytu č. XX nachádzajúcemu sa na X. posch., vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXX a k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 88/2601 k priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXX postavenému na parcele registra KN „C“ č. 821 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 679 m2, zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom pre okres N., obec N., kat. úz. E., ako i k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 88/2601 k pozemku parcely registra KN „C“ č. 821 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 679 m2, zapísanému na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom pre okres N., obec N., kat. úz. E. a to za účelom zabezpečenia nároku žalobcu z titulu poskytnutej pôžičky vo výške 66.387,84 eura s príslušenstvom, o ktorom je na Okresnom súde Topoľčany vedené súdne konanie pod sp. zn. 6C/159/2011 a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Vo zvyšku návrh žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a vyslovil, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne v konečnom rozhodnutí.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe žaloby žalobcu zo dňa 11. 04. 2011 je sa súde prvej inštancie vedené konanie, v ktorom sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 66.387,84 eura s 9 % úrokom z omeškania od 01. 01. 2011 z titulu nesplatenej pôžičky, pričom rozsudkom zo dňa 22. 10. 2015 č. k. 6C/159/2011-450 bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 33.193,92 eura s 9 % úrokom z omeškania od 01. 01. 2011 do zaplatenie do 3 dní od jeho právoplatnosti a vo zvyšku bola žaloba žalobcu zamietnutá. Na odvolanie strán sporu uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 01. 12. 2016 č. k. 9Co/1059/2015-518 bol predmetný rozsudok zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné posúdiť, či doba vrátenia pôžičky bola dojednaná, resp. kedy vznikla povinnosť žalovaného vrátiť dlh a vysporiadať so vznesenou námietkou premlčania. Poukázal na to, že v priebehu konania návrhom doručeným dňa 15. 05. 2017 žalobca žiadal nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým by v jeho prospech zriadil záložné právo k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného a to k bytu č. 11 nachádzajúceho sa na 4. posch., vo vchode č. 8, bytového domu so súp. č. XXX, postaveného na parc. č. 821, zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. E. ako i k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 88/2601 k priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu a tiež k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 88/2601 k pozemku č. 821 a to za účelom zabezpečenia jeho nároku z titulu poskytnutej pôžičky, o ktorom nároku je vedené súdne konanie. Z rovnakého titulu žiadal i o zriadenie záložného práva v jeho prospech k obchodnému podielu žalovaného o veľkosti 6672/6672, čo predstavuje 100 % podiel na základnom imaní spoločností Energie2 Services s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Zámocká 30 a k obchodnému podielu žalovaného o veľkosti 5000/5000, čo predstavuje 100 % na základnom imaní spoločnosti Lara & Ruby s.r.o., so sídlom Topoľčany, Pod Kalváriou 18, IČO: 46 591 257. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 343 ods. 1 - 3, § 344, § 324 ods. 1 - 3, § 325 ods. 1 a § 326 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a v tejto súvislosti akcentoval, že dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva, ktorou treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby s rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti. Poukázal tiež na to, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie s tým, že osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a výsledkom tohto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené, a teda nemusia byť nepochybne preukázané, základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana a o danosti obavy, že exekúcia bude ohrozená. Konštatoval, že v štádiu, v akom sa základné konanie nachádza bez vykonania riadneho dokazovania by bolo predčasné tvrdiť, že nárok, ktorý si žalobca uplatňuje vo veci samej, t. j. nárok na zaplatenie sumy 66.387,84 eura s príslušenstvom, je očividne vylúčený, keď žalobca svojou argumentáciou v žalobe podoprel svoj právny názor o dôvodnosti žaloby, avšak na potvrdenie toho je nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Dospel tak k záveru, že predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a to osvedčenie nároku žalobcu uplatňovaného žalobou je daný. Rovnako tak mal za osvedčenú obavu, že v prípade žalobcovho úspechu v spore bude exekúcia na vymoženie priznanej pohľadávky ohrozená, čím je osvedčená potreba nariadenia navrhnutého zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP. Stotožniac sa so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými žalobcom v jeho návrhu a po zistení, že žalobca osvedčil danosť nároku a nevznikli ani vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy, návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia čiastočne vyhovel vo vzťahu k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného a to bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na X. posch., vo vchode č. X,. bytového domu súp. č. XXX, k spoluvlastníckemu podielu žalovaného na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu postaveného na parc. č. 821 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 679 m2 zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. E., ako i k spoluvlastníckemu podielu k tomuto pozemku. Návrh žalobcu v časti, ktorou požadoval i zriadenie záložného práva k obchodnému podielu žalovaného na základnom imaní spoločností Energie2 Services s.r.o. a k obchodnému podielu žalovaného na základnom imaní spoločnosti Lara & Ruby s.r.o. zamietol dôvodiac, že v tejto časti žalobca neosvedčil danosť nároku a tiež mal pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy v tomto smere. Mal za to, že sa neosvedčilo v súvislosti s týmito akciami žalovaného, či žalovaný sa zbavuje majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty a naviac zohľadnil i primeranosť výšky pohľadávky k výške hodnoty nehnuteľností. Výrok o náhrade trov konania založil na ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP.
3. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v jeho zamietajúcej časti odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zmeny a zriadenia v jeho prospech záložného práva i k obchodnému podielu žalovaného na základnom imaní spoločnosti Energie2 Services s.r.o., so sídlom Bratislava, mestská časť Staré Mesto, Zámocká 30 a k obchodnému podielu žalovaného na základnom imaní spoločnosti Lara & Ruby s.r.o., so sídlom Topoľčany, Pod Kalváriou 18. Dôvodil, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý vzhliadol v tom, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje úplné a výstižné zdôvodnenie. V tejto súvislosti poukázal na to, že sa nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré mali odôvodňovať rozdielnosť posúdenia predmetného prípadu v časti, v ktorej jeho návrhu vyhovel a v časti, v ktorej jeho návrh zamietol. Neodôvodnil, prečo nemal pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy a dôvodnosti návrhu vo vzťahu k vyhovujúcim výrokom a tieto pochybnosti nadobudol len vo vzťahu k zamietajúcemu výroku, rovnako tak, prečo je potrebné preukázanie toho, že sa žalovaný zbavuje majetku jeho predajom za nízku cenu alebo darovaním a tiež ani svoje právne závery vo vzťahu k zamietajúcej časti žiadnym spôsobom pochopiteľne nezdôvodnil. Mal za to, že s prihliadnutím na ustálenú judikatúru vydaním rozhodnutia, ktorým zamietol vo zvyšnej časti jeho návrh a ktoré v tejto časti je nepreskúmateľné, došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Prezentoval tiež názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti sa nestotožnil so záverom prvoinštančného súdu o tom, že sú pochybnosti o potrebne neodkladnej úpravy nariadiť záložné právo i k obchodnému podielu žalovaného, keďže jeho majetok neodôvodňuje obavy. Tvrdil, že žalovaný nepredložil také dôkazy, ktoré by mohli rozptýliť jeho obavy o možné reálne vymoženie jeho nárokov v budúcnosti, s ohľadom na majetkové pomery žalovaného, ako i jeho charakterové črty a spôsob správania sa, ktorý vyplýva z doterajšieho konania. Zvýraznil, že z príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku jednoznačne vyplýva, že zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť vždy, ak navrhovateľ osvedčí dôvodnosť svojho nároku a svoju obavu o jeho prípadné vymoženie v exekúcii, pričom zákon nehovorí o tom, že zaťažiť zriadením záložného práva možno iba taký majetok, s ktorým sa snaží v rozhodnom čase jeho majiteľ disponovať. Naviac, dôkazné bremeno vo vzťahu k vyvráteniu takejto obavy je na druhej strane sporu. Poukazujúc na ust. § 326 CSP argumentoval, že pokiaľ by došlo k exekučnému konaniu za účelom vymoženia jeho nároku, súdny exekútor by mohol siahnuť na akýkoľvek majetok žalovaného a teda prípadné uspokojenie jeho nárokov bude závislé od celkovej výšky majetku žalovaného, a preto jeho obava môže byť daná nielen tým, že žalovaný sa snaží v tomto čase predať konkrétnu časť svojho majetku, ale aj samotným faktom, že k takémuto konaniu môže dôjsť v budúcnosti.
4. Uznesenie súdu prvej inštancie odvolaním napadol i žalovaný a to v jeho vyhovujúcich častiach, ktorými bolo zriadené záložné právo v prospech žalobcu. Žiadal ich zmeniť a návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom citované ustanovenia zákona nedostatočne aplikoval na daný spor. Mal za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal potrebu nevyhnutnej ochrany jeho práv a právom chráneným záujmov a nepreukázal, že existuje dôvodná obava z ohrozenia exekúcie, keď neuviedol žiadne skutočnosti a dôkazy, na základe ktorých by bolo potrebné zabezpečovacie opatrenie nariadiť. Zdôraznil, že pokiaľ súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie len tým, že dôvodnosť žaloby nie je vylúčená, toto nie je postačujúce, pretože týmto tvrdením nie je žiadnym spôsobom preukázaná obava, že exekúcia bude ohrozená. Tvrdil, že so svojim majetkom nevykonáva žiadne kroky, ktoré by bolo možné posúdiť ako zbavovanie sa majetku alebo ohrozenie prípadnej exekúcie, pričom takéto tvrdenia žalobcu sú len jeho pocitovými tvrdeniami, nie sú ničím podložené a na ich základe nie je možné vyvodiť záver o nevyhnutnej potrebe ochrany jeho práv. Práve naopak, právoplatné rozhodnutie súdu bude akceptovať bez ohľadu na jeho výsledok. Nestotožnil sa ani s konštatáciou, že osvedčenie nároku žalobcu uplatňovaného žalobou je dané s poukazom na ustálenú judikatúru v danej veci a to rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/174/2016, ktorý prelomil rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/146/2008, ktorý aplikoval odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení a na ktorý sa odvoláva i žalobca v návrhu. Mal za to, že prvoinštančný súd je povinný sa odchýliť od právneho názoru odvolacieho súdu a aplikovať na daný prípad nový judikát, ktorým sa najvyššia súdna inštancia vracia k ustálenej judikatúre platiacej v obdobných prípadoch predtým, t. j., že žalobcom žalovaný nárok je premlčaný. V neposlednom rade vytkol prvoinštančnému súdu, že v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlil jasne a výstižne ako posúdil skutkové tvrdenia a právne argumenty, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, ako dôkazy vyhodnotil, ale najmä akými úvahami sa riadil, čím porušil jeho právo na náležité odôvodnenie rozhodnutia. Uzavrel, že nie sú tak splnené podmienky na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, keďže z právneho a skutkového stavu vyplýva, že nie je žiadna obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcich častiach potvrdiť ako vecne správne, stotožniac sa so zhodnotením súdu, že osvedčil existenciu nároku uplatňovaného v konaní v dostatočnej miere na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a tvrdenia žalovaného o premlčaní pohľadávky označil za účelové, keď odporúčacia línia prezentovaná odvolacím súdom v jeho zrušujúcom uznesení je aplikovateľná subsidiárne za predpokladu, že doplnením dokazovania nedôjde k preukázaniu dojednania o splatnosti dlhu. Za zavádzajúce považoval aj tvrdenie žalovaného, že bude plne akceptovať a rešpektovať právoplatné rozhodnutie súdu v merite veci, pretože v opačnom prípade by žalovaný nevylákal od neho a jeho známych pôžičku s úmyslom túto nevrátiť, nesnažil sa svoj dlh z pôžičiek zabezpečovať zálohmi, nepopieral uplatnený nárok, nemenil účelovo v konaní svoju argumentáciu a dobrovoľne by mu uhradil aspoň časť pohľadávky v nespornej výške 33.193,92 eura s príslušenstvom. Poukázal tiež na účelovosť a úmysel žalovaného na jeho úkor sa obohatiť a peňažné prostriedky nevrátiť, a preto správne súd prvej inštancie považoval za osvedčenú i obavu o budúci výkon súdneho rozhodnutia. Argumentačne to podporil i poukazom na prax súdov v oblasti zabezpečovacích opatrení a právne názory uvádzané v súdnych rozhodnutiach. Konštatoval, že s ohľadom na aktuálny stav konania a priebeh dokazovania je preukázané, že mu bude priznaná uplatňovaná pohľadávka v rozsahu minimálne 33.193,92 eura s príslušenstvom a tvrdenie žalovaného, ktorým popiera jeho obavu z budúceho výkonu rozhodnutia je v príkrom rozpore s jeho správaním, a preto nedostatočná argumentácia žalovaného nemôže obstáť oproti opodstatnenosti potreby posilnenia jeho pozície, čo konajúci súd správne a zákonne vyhodnotil. Napadnuté uznesenie, ktorým bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené považoval i za dostatočne jasne, výstižne a presvedčivo odôvodnené a teda v celom rozsahu správne a zákonné.
6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal zamietajúci výrok napadnutého uznesenia potvrdiť, keď žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové a relevantné argumenty ani podklady, ním uvádzané argumenty označil za zmätočné, tvrdenia za rozporuplné, nepodložené a nepreukázané a odvolanie za nejasné a nezrozumiteľné. Mal za to, že súd prvej inštancie v zamietajúcom výroku správne dospel ku skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, pričom žalobcovi neznemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, na základe ktorých by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Opätovne zdôraznil, že žalobca nepreukázal potrebu nevyhnutnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov a existenciu dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie, pričom i dôvodnosť žaloby je vylúčená v celom rozsahu. Tvrdenia žalobcu o obave z ohrozenia prípadnej exekúcie nebola preukázaná, keď so svojim majetkom nevykonáva žiadne kroky, ktoré by bolo možné posúdiť ako zbavovanie sa majetku, a preto nie je možné vyvodiť záver o nevyhnutnej potrebe ochrany práv žalobcu na úkor zásahu do jeho vlastníckych práv. Naviac uviedol, že spoločníkom Lara & Ruby s.r.o. sa stal až dňa 20. 06. 2013, t. j. už počas tohto súdneho konania a teda v jeho priebehu zväčšil svoj majetok o obchodný podiel. Rovnako tak zväčšil svoj obchodný podiel v spoločnosti Energie2 Services, s.r.o. v rámci súdneho konania dňa 24. 08. 2012. Jeho konanie tak preukazuje, že zväčšuje svoj majetok, a preto akékoľvek obavy žalobcu týkajúce sa zbavovania majetku a ohrozenia prípadnej exekúcie sú nepodložené, nepreukázané a účelové. Okrem toho nie je možné, aby preukazoval neexistenciu uskutočňovania takých krokov, ktoré by bolo možné posúdiť ako zbavovanie sa majetku, pretože od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti - negatívnu skutočnosť, teda niečo čo sa nestalo a neexistuje. Za bezpredmetné a pre toto konanie za bezvýznamné považoval tiež hypotézy žalobcu a predpoklady týkajúce sa právneho posúdenia predmetnej veci uvádzané k jeho odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Záverom zhrnul, že nie sú v danom prípade splnené podmienky na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, pre neexistenciu obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, z ktorého dôvodu závery súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti napadnutého uznesenia sú správne a spravodlivé.
7. Žalovaný podal i vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu, v ktorom zotrval na už vyslovenej argumentácii a doplnil ju len v tom smere, že tvrdenia žalobcu uvádzané v jeho vyjadreniach nie sú pravdivé, práve naopak v časti o tom, že vylákal od žalobcu a jeho známych pôžičku s úmyslom túto nevrátiť sú osočujúce a nevhodné, pričom žalobca vo svojom vyjadrení prejudikuje akým spôsobom bude v samotnom súdnom spore rozhodnuté a opätovne tieto jeho tvrdenia sú len pocitovými a nepodloženými.
8. Rovnako tak žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniam žalovaného zotrval na dôvodoch uvádzaných v predošlých podaniach označiac vyjadrenia žalovaného za vágne a nereflektujúce priebeh a výsledky dokazovania v predmetnom konaní. Za zavádzajúce považoval i jeho vyjadrenie o údajnom zväčšení svojho majetku z dôvodu, že spoločnosť Lara & Ruby s.r.o. v roku 2013 nedosiahla zisk takmer ani jednej sedminy výšky pohľadávky uplatňovanej v konaní a spoločnosť Energie2 Services, s.r.o. je za rok 2016 v strate vo výške 4.325 eur. Žalovaný tak nepreukázal žiadne konanie, z ktorého by bolo možné usudzovať opačný záver, aký vyplynul z dokazovania a na podklade ktorého bol nútený sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia domáhať zabezpečenia pohľadávky. Urputná snaha žalovaného vyhnúť sa záložnému právu zriadenému súdom na jeho majetku je vo vzťahu k súčasnému stavu medzi stranami sporu absolútne proporcionálnym opatrením, nezasahujúcim do vlastníckeho práva žalovaného v neprimeranom rozsahu a žalovaný len svojim bezobsažnými a zavádzajúcimi tvrdeniami podporuje opodstatnenosť zabezpečenia pohľadávky, a teda i správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti.
9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) po zistení, že odvolanie podali v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strany, v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), prejednal odvolanie žalobcu i žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že ich odvolania nie sú dôvodné.
10. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
12. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
13. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
14. Úvodom je potrebné poznamenať i napriek tomu, že tak učinil v rozhodnutí i súd prvej inštancie, že zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. Zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby, mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (oboje za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy nie je síce prítomnou vždy, na jej prítomnosť však možno usudzovať najmä z hľadiska vyvíjania aktivít povinným, týkajúcich sa jeho majetku (napr. v smere zbavenia sa ho).
15. Zabezpečovacie opatrenie slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Vo všeobecnosti záložné právo ako vecné právo k cudzej veci (zálohu) plní okrem zabezpečovacej funkcie aj uhradzovaciu funkciu, ak primárna povinnosť dlžníka spočívajúca v úhrade peňažnej pohľadávky nebude splnená. Konanie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je plne ovládané dispozičným princípom strán. To znamená, že toto konanie nie je možné začať ex offo, ale len na návrh.
16. V návrhu na začatie konania na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí veriteľ (navrhovateľ), okrem všeobecných náležitostí podania a žaloby, opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená, predmet záložného práva ako aj skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež k návrhu pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Konajúci súd musí pred rozhodnutím o nariadení zabezpečovacieho opatrenia skúmať splnenie podmienok na jeho nariadenie, pričom konajúci súd spravidla dokazovanie nevykonáva, rozhoduje bez pojednávania a výsluchu strán. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie, teda súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné, pričom strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP). Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a tiež dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie. Zákonná úprava pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak vyžaduje splnenie základných hmotnoprávnych podmienok, ktorými sú: a/ osvedčenie dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, b/ existencia budúceho zmarenia exekúcie (princíp opodstatnenosti) a c/ primeranosť zásahov do majetkových pomerov dlžníka.
17. V súdenej veci obsah preukazuje, že konanie vo veci samej začalo podaním žaloby na súde prvej inštancie dňa 11. 04. 2011, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 66.687,84 eura s 9 % úrokom z omeškania od 01. 01. 2011 do zaplatenia z titulu nesplatenej pôžičky. Súd prvej inštancie svojim ostatným rozsudkom zo dňa 23. 10. 2015 č. k. 6C/159/2011-450 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 33.193,92 eura s 9 % úrokom z omeškania od 01. 01. 2011 do zaplatenia a to do 3 dní od jeho právoplatnosti a vo zvyšku žalobu zamietol. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením zo dňa 01. 12. 2016 č. k. 9Co/1059/2015-518 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že žalobca v konaní preukázal uzatvorenie zmluvy o pôžičke medzi ním a žalovaným, na základe ktorej žalobca zaslal žalovanému na jeho účet sumu 66.387,84 eura v troch splátkach a to dňa 30. 01. 2008 a 03. 03. 2008 po 16.596,96 eura a dňa 21. 05. 2008 splátku vo výške 33.193,92 eura bezhotovostným prevodom, ktoré skutočnosti ani neboli sporné. Žalovaný totiž nepoprel, že predmetné finančné obnosy obdržal, pokiaľ však žalobca tvrdil, že suma predstavuje pohľadávku z titulu zmluvy o pôžičke, žalovaný uzatvorenie zmluvy o pôžičke popieral a v priebehu konania menil argumentáciu na popretie dôvodnosti žalovaného nároku. K zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie pristúpil z dôvodu riadneho nevysporiadania sa s otázkou, kedy došlo k splatnosti predmetnej pôžičky a na to nadväzujúcou otázkou o dôvodnosti žalovaným vznesenej námietky premlčania. Následne v priebehu ďalšieho konania žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým požadoval zriadiť v prospech neho záložné právo k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného a to k bytu č. XX, na X. posch., bytového domu súp. č. XXX postaveného na parc. č. 821 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 679 m2 zapísané na LV č. XXXX kat. úz. E., k spoluvlastníckemu podielu žalovaného k priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach predmetného bytového domu a k jeho spoluvlastníckemu podielu k parc. č. 821, ako i k obchodnému podielu žalovaného na základnom imaní spoločnosti Energie2 Services, s.r.o., so sídlom Bratislava, Zámocká 30 a obchodnému podielu žalovaného na základnom imaní spoločnosti Lara & Ruby s.r.o., so sídlom Topoľčany, Pod Kalváriou 18 a to za účelom zabezpečenia jeho nároku z titulu poskytnutej pôžičky vo výške 66.387,84 eura s príslušenstvom, o ktorom je na súde prvej inštancie vedené konanie pod sp. zn. 6C/159/2011. O návrhu žalobcu súd prvej inštancie rozhodol uznesením, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania.
18. Odvolací súd posudzujúc danú vec vo svetle zhora citovanej zákonnej úpravy ako i teoreticko- právnych východísk dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. V zhode so súdom prvej inštancie má za to, že žalobca v konaní osvedčil nárok uplatňovaný v tomto konaní a v tomto smere poukazuje na vyššie citované zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu a skutočnosť, že ani samotný žalovaný nepopieral prevzatie žalovanej sumy. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného, týkajúcim sa neexistencie zmluvy o pôžičke a premlčania nároku žalobcu je potrebné uviesť, že tieto sa týkajú konania vo veci samej a na posúdenie dôvodnosti žaloby bude potrebné vec skutkovo i právne vyhodnotiť v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu. Rovnako tak žalobca osvedčil i obavu z ohrozenia budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia. K naplneniu tejto zákonom vyžadovanej kumulatívnej podmienky odvolací súd poukazuje na to, že je nevyhnutné, aby zo strany žalobcu boli osvedčené také konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali jeho obavu, že zo strany žalovaného dôjde k takému nakladaniu s jeho majetkom, ktoré by mohlo mať za následok zmarenie možnosti žalobcu uspokojiť svoju pohľadávku. Keďže zabezpečovacie opatrenie ako inštitút procesného práva predovšetkým má úlohu rýchleho a pružného riešenia situácie, ktorá neznesie odklad, pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je potrebné zo strany žalobcu uviesť také konkrétne správanie žalovaného, výsledkom ktorého je alebo môže byť poškodenie jeho záujmov. Naliehavosť pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je daná, prípadne osvedčená takým konkrétnym správaním a konaním žalovaného, ktoré je zamerané na realizáciu úkonov bezprostredne a priamo spôsobujúcich negatívny zásah do práva, ktorému žalobca žiada priznať ochranu. Odvolací súd z listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. E. zistil, že nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného vo vzťahu ku ktorým žiada zabezpečovacím opatrením žalobca zriadiť záložné právo sú už aktuálne založené žalovaným v prospech Dexia banky Slovensko, a.s., Žilina podľa V 6681/10 zo dňa 24. 11. 2010, čo dokladuje správanie sa žalovaného, ktoré osvedčuje nakladanie s nehnuteľným majetkom v podobe jeho zakladania v prospech tretích osôb zriadením záložného práva. Takéto správanie sa žalovaného, ktoré vedie k znižovaniu reálnej hodnoty jeho majetku tak osvedčuje naliehavosť pre úpravu právnych pomerov sporových strán za účelom zabezpečenie budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia v prospech žalobcu. Je preto dôvodný záver, že žalobca osvedčil i naliehavosť dočasnej úpravy pomerov tým, že zo strany žalovaného dochádza k takému konkrétnemu konaniu, ktoré bezprostredne a priamo spôsobuje negatívny zásah do práva, ktorému žalobca žiada priznať ochranu. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam, na ktoré žalobca žiada zriadiť záložné právo vo svoj prospech tak boli naplnené všetky atribúty, ktorými je charakterizované zabezpečovacie opatrenie a to aj s prihliadnutím na podmienku jeho primeranosti, keď zo strany žalobcu bola dostatočne osvedčená ako existencia peňažnej pohľadávky, tak i existencia obavy z ohrozenia budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia vyvolaná správaním sa žalovaného posudzujúc ho v kontexte i s priebehom doterajšieho konania a postojom žalovaného v ňom. Správne preto súd prvej inštancie v tejto časti návrhu žalobcu vyhovel a nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, špecifikovaných vo výrokovej časti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti je tiež potrebné zvýrazniť, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia sa nevytvorí nenávratný stav, keď ide len o dočasnú úpravu pomerov, pretože obmedzenie žalovaného vyplývajúce zo zabezpečovacieho opatrenia je dočasné a bude trvať najdlhšie do právoplatného skončenia konania vo veci samej (§ 335 v spojení s § 344 CSP), pričom žalovanému nezabraňuje v uplatňovaní jeho vlastníckych práv.
19. Pokiaľ ide o návrh žalobcu v časti, v ktorej požadoval zriadiť v jeho prospech i záložné právo k obchodnému podielu žalovaného na základnom imaní spoločnosti Energie2 Services, s.r.o. a spoločnosti Lara & Ruby s.r.o., odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu o jeho nedôvodnosti i v tejto časti. V tejto súvislosti akcentuje, že pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, je nutné zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka a to aj vo vzťahu k pohľadávke na zabezpečenie ktorej súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer a musí sa rešpektovať zásada a požiadavka proporcionality. Vychádzajúc zo všeobecne známych súčasných cenových relácii bytov v danej lokalite, v prípade zriadenia záložného práva i k obchodnému podielu žalovaného v označených spoločnostiach by nariadením zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení došlo k neprimeranému zásahu do majetkových práv žalovaného, keďže hodnota majetku, ku ktorému by bolo zriadené záložné právo, by bola nesporne vyššia ako hodnota pohľadávky, t. j. hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia a to i za situácie, že by nároku žalobcu bolo vyhovené v celom rozsahu. Tým by došlo k porušeniu zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného, a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu. Tento záver nie je spôsobilé spochybniť ani tvrdenie žalobcu, že zisk spoločnosti Lara & Ruby s.r.o. od roku 2013 nedosahuje ani jednu sedminu výšky pohľadávky uplatňovanej v konaní, a že spoločnosť Energie2 Services, s.r.o. je za rok 2016 v strate vo výške 4.325 eur, keďže prípadná pravdivosť týchto tvrdení sama o sebe nemá dostatočnú výpovednú hodnotu o skutočnej výške imania spoločností. Nebolo tak splnená jedna zo základných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj vo vzťahu k obchodným podielom žalovaného, v dôsledku čoho bolo potrebné návrh v tejto časti zamietnuť.
20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval s poukazom na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keďže nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí a o tomto nároku rozhodne až súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne