Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/192/2012

Potvrdené rozhodnutím 13Co/161/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcov: 1/ Y. V., nar. XX. XX. XXXX a 2/ I. V., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom Stará Kremnička 32, obaja v konaní právne zastúpení Mgr. Alicou Mendlovou, advokátkou, so sídlom Riečna 2, Bratislava, proti žalovanému: R. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. V. XXX, v konaní právne zastúpený JUDr. Ivom Osvaldom, advokátom, so sídlom Trhová 1, Zvolen, v konaní o určenie, že nehnuteľnosť patrí do BSM (pôvodne v konaní o určenie hranice pozemkov),o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12C/192/2012-274 zo dňa 12. 09. 2017, takto rozhodol: I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd určil, že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti: C-KN parcely č. XX/X, záhrada o výmere XX m2, zapísanej na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Žiar nad Q., katastrálny odbor pre k. ú. L. V., obec L. V., okres A. nad Q. a v súvisiacom výroku o trovách konania, p o t v r d z u je. II. Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. K.. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcov: 1/ Y. V., nar. XX.XX.XXXX, 2/ I. V., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom L. V. XX, obaja v konaní právne zastúpený Mgr. Alicou Mendlovou, advokátkou, Riečna 2, Bratislava, proti žalovanému: R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. V. XXX, v konaní právne zastúpený JUDr. Ivom Osvaldom, advokátom, Trhová 1, Zvolen, v konaní o určenie hranice pozemkov, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti C-KN parcela č. XX/X záhrada o výmere XX Y. v k.ú. L. V., obec L. V., okres Ž. W. Q., zapísaná na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Ž. W. Q., katastrálny odbor.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou žiadali žalobcovia 1/ a 2/ pôvodne určiť hranicu medzi ich pozemkami parc. č. XX/ X, XX/X, XX/X a XX/X a pozemkami žalovaného parc. č. XX/X a XX/X v zmysle geometrického plánu č. XXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaného vyhotoviteľom Geodézia Žilina s.r.o., IČO: 31 562 388.

2. Následne podaním doručeným súdu dňa 07.04.2017 žiadali žalobcovia 1/ a 2/ pripustiť zmenu žaloby spočívajúcu v určení, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti C-KN parcela č. XX/X záhrada o výmere XX Y. v k.ú. L. V., obec L. V., okres Ž. W. Q., zapísaná na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Ž. W. Q., katastrálny odbor a v určení, že žalovaný je výlučný vlastník nehnuteľnosti C-KN parcela č. XX/X záhrada o výmere X Y. v k.ú. L. V., obec L. V., okres Ž. W. Q., zapísaná na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Ž. W. Q., katastrálny odbor a nehnuteľnosti C-KN parcela č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere X Y. v k.ú. L. V., obec L. V., okres Ž. W. Q., zapísaná na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Ž. W. Q., katastrálny odbor.

3. Nakoľko boli splnené podmienky podľa § 143 ods. 1 a 2 CSP, pretože výsledky dovtedajšieho konania mohli byť podkladom aj pre konanie o zmenenej žalobe a na konanie o zmenenej žalobe nebol vecne ani kauzálne príslušný iný súd, žalobcami navrhnutú zmenu žaloby súd pripustil uznesením zo dňa 22.05.2017 č.k. 12C/192/2012-257.

4. Dôvodnosť žaloby opierali žalobcovia o to, že predmetný pozemok C-KN parcela č. XX/X nadobudli spolu s inými pozemkami riadne registrovanou kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, no v dôsledku tzv. komplexnej údržby nehnuteľností v roku XXXX došlo na ich úkor k posunu vzájomnej hranice so

susednými pozemkami, ktoré teraz vlastní žalovaný. Tým v rozpore s právnym stavom sa ich pozemky zmenšili práve o parcelu č. XX/X.

5. Žalovaný sa bránil tým, že nakoľko dochádzalo v minulosti k nejasnostiam ohľadne hranice (žalovaný to uviedol vo vyjadrení zo dňa 08.11.2013 k žalobe) medzi jeho pozemkami a susediacimi pozemkami žalobcov, uzavrel s nimi dňa XX.XX.XXXX za prítomnosti svedkov K.. T. a K.. U. dohodu, na základe ktorej bol za vzájomného súhlasu vypracovaný geometrický plán č. XXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (tento je založený na č.l. 37 a nasl. spisu) a ním bola ustálená hranica ich pozemkov, voči ktorej žalobcovia nemali žiadne výhrady. Na podklade tohto plánu vznikli pozemky C-KN parc. č. XX/X, č. XX/ X a č. XX/X, ktoré si potom mali vzájomne odpredať v súlade s tým, ako sa tieto v dôsledku vybudovania oplotenia po roku XXXX žalobcami užívajú, t.j. on mal odkúpiť od žalobcov parcely č. XX/X a č. XX/ X a žalobcovia od neho zasa parcelu č. XX/X, k čomu však nedošlo. Jeho obrana potom spočívala v tom, že pozemok C-KN parc. č. XX/X nadobudol vydržaním, pretože tento dlhodobo užíval ako súčasť ostatných svojich pozemkov.

6. Súd vykonal takmer všetky stranami označené dôkazy okrem znaleckého dokazovania navrhovaného žalobcami na ustálenie hranice medzi pozemkami, pretože takéto dokazovanie stratilo opodstatnenie po tom, čo žalobcovia zmenili žalobu v nadväznosti na vlastné zistenie, že i podľa vyjadrení nimi oslovených geodetov prebiehala pôvodná hranica medzi pozemkami v roku XXXX až na minimálne odchýlky tak, ako bola zakreslená v geometrickom pláne č. XXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Toto žalovaný síce nepriamo spochybňoval, no takýto priebeh hranice po kúpe sporných pozemkov žalobcami v roku XXXX totožný s hranicou zakreslenou v geometrickom pláne z roku XXXX mal súd preukázaný porovnaním grafickej časti tohto geometrického plánu (č.l. 39 spisu) a snímky z pozemkovej mapy z roku XXXX (č.l. 15 spisu) zobrazujúcej už stav po uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá ohľadne prevádzaných pozemkov vychádzala z geometrického plánu č. XXX-XXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 113 a nasl. kde grafická časť je na č.l. 118 spisu). Z týchto dôkazov je zrejmé, že hranica medzi vtedajšími EN parcelami č. X/X a č. X/XX nadobúdaných touto kúpnou zmluvou žalobcami a susediacou EN parcelou č. X/XX, ktorú zasa nadobúdali právni predchodcovia žalovaného bola úplne rovná a nijako sa nelomila smerom do pozemkov žalobcov, ako to bolo následne v neskoršom období XX. rokov minulého storočia nesprávne zakreslené do mapových podkladov v dôsledku tzv. leteckého snímkovania. Tu evidentne došlo k chybe v tom smere, že „nová“ hranica sa stotožnila s múrom stodoly (humna či pajty), ktorá v minulosti podľa zhodných vyjadrení oboch strán stála na pozemku žalobcov a ktorú žalovaný s ich súhlasom aj využíval pri stavbe svojho domu na uskladnenie rôznych vecí.

7. Takisto súd nevykonal dôkaz týkajúci sa dožiadania na kataster ohľadne bližšieho ozrejmenia dôkazu predloženého žalovaným (listina na č.l. 270 spisu obsahujúca podpisy žalobcu 1/ a právneho predchodcu žalovaného v súvislosti s tzv. leteckým mapovaním), pretože boli vypočutí žalovaným označení dvaja svedkovia a ich výpovede boli dosť presvedčivé na to, aby súd považoval tento dôkaz už za nadbytočný.

8. Totiž tak z výpovede K.. T. (člena stavebnej komisie) ako aj z výpovede K.. U. (vtedajšieho L. I.) možno urobiť spoľahlivý záver, že strany v roku XXXX vôbec nemali predstavu o presnom priebehu hranice medzi svojimi pozemkami. Vyplýva to predovšetkým z výpovede L., ktorý sa vyjadril, že ani žalobcovia ani žalovaný presne nevedeli, kadiaľ prechádza spoločná hranica pozemkov. Toto vyjadrenie súd považoval jednak za plne logické, pretože inak by strany v roku XXXX neuzatvárali dohodu, na základe ktorej si ustálili priebeh hranice a jednak za kľúčové vo vzťahu k obrane žalovaného, pretože vydržať možno pozemok (resp. jeho časť) vtedy, ak vydržiteľ vie, čo vlastne drží - teda odkiaľ pokiaľ siaha jeho pozemok, lebo len vtedy si môže byť istý svojou držbou, ktorá môže viesť k vydržaniu.

9. Tu treba zdôrazniť, že súdu nebol predložený žiaden priamy, „rukolapný“ dôkaz o tom, že žalovaný užíval sporné pozemky až po humno, t.j. v súlade s hranicou, ktorá bola zakreslená po leteckom mapovaní, pretože svedok T. uviedol, že o priebehu hranice mu v roku XXXX rozprával v podstate len žalovaný, ktorý to podľa neho užíval až po múr humna a tak svedok túto vedomosť nadobudol len od žalovaného a teda nie na základe inak získaných vlastných poznatkov. Zasa svedok U. sa vyjadril, že nemôže s istotou uviesť, že takto to žalovaný užíval, lebo „tam s nimi nežil“, pričom podľa svedka za túto časť žalovaný aj platil daň za pozemok podľa zákona č. 582/2004 Z.z., pretože ho užíval, no zároveň z výpovede svedka nepriamo vyplynulo, že do roku XXXX za tú istú časť daň platili žalobcovia a až od roku XXXX žalovaný. Užívanie spornej C-KN parcely č. XX/X žalobcami zasa potvrdzoval svojou

výpoveďou ich syn Ľ. V., ktorý sa vyjadril, že na nej mali v minulosti postavený aj kurník. To žalovaný nijako nespochybnil.

10. Súd potom tieto dôkazy vyhodnotil s poukazom na ust. § 191 ods. 1 tak, že síce žalovaný sporný pozemok C-KN parcela č. XX/X užíval po tom ako ho po administratívnom posune hranice okolo roku XXXX spolu s ostatnými pozemkami získal od svojich rodičov darom (a to časť v roku XXXX a časť v roku XXXX), no vzhľadom na v skutočnosti na mieste samom nevyznačenú a teda nejasnú hranicu, ktorá bola ustálená až v roku XXXX geometrickým plánom po vzájomnej dohode so žalobcami, nemohol ju užívať v presvedčení, že je jej vlastníkom. Žalovaný sa totiž vyjadril, že pozemky po rodičoch vrátane sporného pozemku užíval na základe geometrického plánu z roku XXXX (č.l. 129 spisu), no súčasne aj on potvrdil, že nikdy predtým hranica v teréne nebola vymedzená plotom či iným trvalým spôsobom a on to užíval so súhlasom žalobcov až po hospodársku budovu, kde si ukladal materiál. Preto si nijak nemohol byť istý (a tak sa nemohol oprávnene domnievať), že jeho pozemok siaha až po hospodársku budovu, jeho presvedčenie tak nemalo žiadnu oporu v konkrétnej okolnosti, na základe ktorej by sa mohol opodstatnene pokladať za vlastníka aj tej časti svojich pozemkov, ktorá predstavuje sporný pozemok C-KN parc. č. XX/X.

11. Inými slovami, pokiaľ by tento sporný pozemok žalovaný užíval v presvedčení, že je jeho skutočným vlastníkom, tak by podľa názoru súdu nikdy nepristúpil na dohodu so žalobcami v roku XXXX ohľadne zosúladenia skutočného užívacieho stavu so stavom právnym v zmysle vtedy vyhotoveného geometrického plánu, svedok U. by sa nikdy nevyjadril tak, že stranám nebol zrejmý priebeh hranice medzi ich pozemkami a aj sám žalovaný by vo svojej výpovedi uviedol, že pozemok po rodičoch siahal svojou hranicou až po humno a nie, že on to užíval na základe geometrického plánu z roku XXXX. Tento plán už totiž bol výsledkom leteckého snímkovania (a teda s posunom hranice) a v skutočnosti nezobrazoval dovtedy nijak neposunutú hranicu z roku XXXX.

12. Pokiaľ je potom podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnená držba, ktorá je podľa § 129 ods. 1 v spojení s § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazaná na dobromyseľnosť vydržiteľa, tak súd mal preukázané, že žalovaný takýmto dobromyseľným a tým aj oprávneným držiteľom pozemku C-KN parc. č. XX/X nebol. Preto nenadobudol vlastnícke právo k nemu vydržaním a ani na základe darovania od svojich rodičov, ktorí takisto jeho vlastníkmi neboli. Tento pozemok bol súčasťou pôvodných EN parciel č. X/X a č. X/ XX nadobudnutých žalobcami platnou kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, ktorí ho nadobudli do vlastníctva podľa § 133 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 01.01.1992. Súd preto určil, že žalobcovia sú jeho bezpodielovými spoluvlastníkmi, keď vychádzajúc z aktuálnych zápisov v katastri nehnuteľností (podľa ktorého je vlastníkom tohto pozemku žalovaný) mal preukázaný naliehavý právny záujem žalobcov na podanej žalobe v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, lebo vzhľadom na súčasný evidenčný stav bolo požadované súdne rozhodnutie o určení vlastníctva žalobcov spôsobilým podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z.), ktorý umožní dosiahnuť zhodu medzi tvrdeným (skutočným) právnym stavom a stavom zápisov v katastri nehnuteľností. Súd vo zvyšku zamietol žalobu, nakoľko žalobcovia nemajú aktívnu legitimáciu domáhať sa určenia, že žalovaný je vlastníkom C-KN parcely č. XX/X a C-KN parcely č. XX/X, takéhoto určenia by sa mohol domáhať jedine sám žalovaný.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, keďže nebolo možné náhradu trov pomerne rozdeliť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.