Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39C/261/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Marekom Mikulčíkom v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., IČO: 35 886 013, so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, zast. Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, proti žalovanému: N. X., S.. XX.XX.XXXX, M. X.X. XXX/XX, XXX XX H., štátny občan SR, o zaplatenie 5.912,12 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5 912,12 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5 000,- € od 28. 3. 2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti sa žaloba zamieta. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1 Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 12. novembra 2015 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy vo výške 5 912,12 €, spolu s úrokom vo výške 20,40% ročne zo sumy 5 000,- € od 28.3.2014 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 000,- € od 28.3.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, titulom úveru. Žalobca procesne zaútočil skutkovým tvrdením, že jeho právny predchodca - Slovenská sporiteľňa,a.s., IČO: 00151653 (ďalej len právny predchodca žalobcu“) uzavrel so žalovaným podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 13.5.2013 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 5 000,- €, s úrokovou sadzbou vo výške 20,40 % ročne, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 99,38 €, s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.5.2023. Po vyčerpaní úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a preto dňa 11.3.2014 pristúpil právny predchodca žalobcu k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Dňa 27.3.2014 bola pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0346/2014/CE postúpená na žalobcu. Oznámením zo dňa 1.4.2014 upovedomil žalobca žalovaného o postúpení pohľadávky a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy. Na túto výzvu však žalovaný nereagoval a do podania žaloby nič neuhradil. Žalobca ďalej procesne zaútočil návrhom na vykonanie ním predložených listinných dôkazov potvrdzujúcich jeho skutkové tvrdenia.

2 Žalovaný sa k doručenej žalobe nevyjadril.

3 Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie prečítaním alebo oboznámením obsahu listinných dôkazov, resp. podaní strán a to: č.l. 1-4 - žaloba, č.l. 5-6 - výpis z obchodného registra, č.l. 10-12 - zmluva o splátkovom úvere z 13. 5. 2013, č.l. 13-14 - štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, č.l. 15-35 - všeobecné obchodné podmienky, č.l. 36-37 - sadzobník poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a. s., č.l. 38 - výzva z 21. 2. 2014, č.l. 39 - oznámenie o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti, č.l. 40 - kópia doručenky, č.l. 41-43 - prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok č. 0346/2014/CE zo dna 27. 3. 2014, č.l. - oznámenie o postúpení pohľadávky, č.l. 46 - kópia doručenky, č.l. 47-48 - upomienky, č.l. 49 - posledná výzva.

4 Z vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav v zhode s procesným útokom žalobcu.

5 Súd zistil tento právny stav: Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) a e) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716), z bankovej záruky (§ 313), z cestovného šeku (§ 720). Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Podľa § 365 prvá veta Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

6 Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že žalobou uplatnený procesný nárok je čiastočne dôvodný. Pokiaľ ide o časť procesného nároku uplatneného titulom zmluvy o úvere, súd uvádza, že je nepochybné, že na základe písomnej úverovej zmluvy bol žalovaný

povinná vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu poskytnutú sumu istiny úveru (5 000,-€) i s dohodnutým úrokom (20,40% p.a.). Žalovaný ma úver splácať v pravidelných anuitných mesačných splátkach, pričom pokiaľ si žalovaný svoju povinnosť neplnil riadne a včas, a právnemu predchodcovi žalobcu neuhradil splatnú splátku úveru po dobu viac ako tri mesiace, mohol tento vyhlásiť úver za predčasne splatný. Žalovaný ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (11.3.2014) dlhoval právnemu predchodcovi žalobcu sumu vo výške 5 912,12 €, ktorá suma zahŕňala istinu úveru, úroky z úveru do dňa mimoriadnej splatnosti úveru i všetky dohodnuté poplatky. Pokiaľ žalovaný túto sumu právnemu predchodcovi žalobcu v lehote splatnosti neuhradil, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobcovi vznikol po postúpení pohľadávky aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Pokiaľ žalovaný svoj dlh nesplnil ani po výzve žalobcu, zaviazal ho k splneniu dlhu aj s príslušným úrokom z omeškania súd, tak ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku. V ďalšej časti súd žalobný návrh žalobcu zamietol ako nedôvodný, nakoľko dospel k záveru, že žalobca nijako nepreukázal dôvodnosť ním uplatneného procesného nároku (úročenie sadzbou vo výške 20,40 % p.a. aj po tom, čo nastala predčasná splatnosť úveru). Súd pripomína, že splácanie úveru v splátkach vyvoláva na strane veriteľa stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na zmluvne dohodnuté úroky vo výške 20,40 % ročne z uplatnenej sumy istiny v žalobcom uplatnenom rozsahu (od 28.3.2014 do zaplatenia), pretože z platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere mohol žalobca oprávnene požadovať zmluvne dohodnutý úrok vo výške 20,40 % ročne len do termínu predčasnej splatnosti úveru dňa 11.3.2014 (ktorý mu bol aj súdom priznaný) a nie aj po tejto dobe. Súd pritom vychádzal z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR pripustil názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania ( R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.

7 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a nakoľko každá zo strán mala v spore iba čiastočný úspech, súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.