Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_14C-162-2016.pdf
PDF · 87.55 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/162/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom v Malinove, Slnečná 765/3 proti žalovanému: B. V., B..Č.. XXXXXX/XXXX, L. E. E. XX o zaplatenie sumy 4.077,85 Eur, takto
rozhodol:
I. Žaloba s a z a m i e t a .
II. Žalovanému s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za žalobu vo výške 41,50 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.1 Žalobca sa žalobou zo dňa 10.06.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 696,- Eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.09.2011 do zaplatenia, ako aj nároku na náhradu trov konania. V žalobe poukázal na to, že so žalovaným uzavrel dňa 21.03.2011 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 350,- Eur, pričom žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi úver a poplatok 346,- Eur, t.j. spolu sumu 696,- Eur v 12 mesačných splátkach vo výške po 58,- Eur počnúc dňom 28.04.2011. Žalobca špecifikoval dohodnutý poplatok tak, že tento predstavuje z jednej tretiny úrok z úveru a z dvoch tretín náklady na vypracovanie a uzavretie úverovej zmluvy vrátane súvisiacich nákladov na administratívu. Nakoľko si žalovaný neplnil svoju zmluvnú povinnosť, včas a riadne uhrádzať úverové splátky, došlo ku predčasnému zosplatneniu úveru ku dňu 11.09.2011. Následne žalobca podal na žalovaného trestné oznámenie, na základe ktorého vydal Okresný súd Revúca trestný rozkaz č.k. XT/ XX/XXXX-XX zo dňa 27.03.2012, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu v súvislosti s predmetnou úverovou zmluvou, pričom žalobca bol so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. 1.2 V písomných podaniach zo dňa 28.10.2016 a 13.02.2017 žalobca prezentoval právny dôvod uplatneného nároku tak, že sa domáha náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, za ktorý bol žalovaný právoplatne odsúdený.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril listom zo dňa 14.03.2017, v ktorom uviedol, že úverovú zmluvu vyplňovala zamestnankyňa žalobcu, ktorá ho oboznámila len s tým, že poskytnutý úver bude splácať jeden rok v mesačných splátkach vo výške po 58,- Eur. Ďalej uviedol, že ostatné zmluvné podmienky spoznal až po 6 rokoch od podpísania zmluvy, pričom žasol od drzosti a podvodného konania žalobcu a zároveň sa cítil byť veľmi oklamaný žalobcom.
3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 13.04.2017 uviedol, že predmetná úverová zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou ani zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a preto žalovanému nemožno priznať postavenie
spotrebiteľa. Uvedené zdôvodnil tým, že žalovaný vstúpil do právneho vzťahu so žalobcom na základe vyhlásenia, že poskytnutý úver použije na výkon zamestnania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou zo dňa 21.03.2011, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a obsahom pripojeného trestného spisu Okresného súdu Revúca sp. zn. XT/XX/XXXX.
5. Zo Zmluvy o úvere Č.. XXXXXXXXX uzavretej medzi stranami sporu dňa 21.03.2011 (ďalej len "úverová zmluva") súd zistil, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 350,- Eur a žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi 696,- Eur, pozostávajúcich zo sumy úveru a poplatku vo výške 346,- Eur (ďalej len "poplatok"), v 12 splátkach vo výške po 58,- Eur mesačne počnúc dňom 28.04.2011.
6.1 Z bodu 11 druhá veta Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len "VPPÚ") vyplýva, že tretina poplatku predstavuje "dohodnutý úrok" a zvyšné dve tretiny zahŕňajú "náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere" spolu so všetkou administratívou s tým spojenou (ďalej len "náklady"). 6.2 Súd však poukazuje na to, že v úverovej zmluve, ale ani vo VPPÚ, sa nenachádzajú ustanovenia upravujúce úrok z úveru a náklady v ich konkrétnej podobe.
7.1 V žalobe sa nachádza tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný ku dňu vyhotovenia žaloby (10.06.2016) neuhradil žiadnu platbu, a preto sa voči žalovanému uplatňuje celý nárok vo výške 696,- Eur. 7.2 Súd však poukazuje na to, že z výpovede B. K., mandatára žalobcu, vykonanej pred vyšetrovateľom OO PZ v Revúcej dňa 21.12.2011, jednoznačne vyplýva, že dňa 02.12.2011 došlo ku úhrade jednej splátky vo výške 58,- Eur.
8. Z trestného rozkazu Okresného súdu Revúca č.k. XT/XX/XXXX-XX zo dňa 27.03.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.04.2012 súd zistil nasledovné skutočnosti:
- žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu, nakoľko dňa 31.03.2011 uzavrel so žalobcom Zmluvu o úvere Č.. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 350,- Eur, pretože žalobcovi, pred uzavretím zmluvy, predložil doklad obsahujúci nepravdivý údaj o výške jeho príjmu a súčasne mu zatajil, že z jeho príjmu sa mesačne vykonávajú exekučné zrážky podstatným spôsobom znižujúce výšku tohto príjmu (konkrétne do žiadosti o úver uviedol žalovaný nepravdivý údaj o tom, že je zamestnaný na Obecnom úrade Barca s čistým mesačným príjmom 374,33 Eur, pričom v skutočnosti mal z príjmu, ktorý za mesiac február 2011 bol vo výške 301,82 Eur, uskutočňované exekučné zrážky vo výške 212,- Eur mesačne),
- v prospech žalobcu bola uhradená len jedna splátka vo výške 58,- Eur, a to dňa 02.12.2011, - žalobca bol so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.
9. Problematikou účinkov konania napĺňajúceho znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu zasahujúceho do záväzkovo-právnej roviny vzťahov medzi páchateľom skutku a poškodeným sa zaoberal aj Najvyšší súd ČR vo svojom rozsudku sp. zn. XX F. zo dňa 08.12.2010, v ktorom vyslovil nasledovné právne názory: 9.1 Pre podvodné konanie je charakteristické, že klamlivým predstieraním určitej vôle konajúci úmyselne zastiera svoju skutočnú vôľu spočívajúcu v tom, aby sa na úkor druhého účastníka zmluvy nezákonne obohatil. Na uvedenom nič nemení ani to, že podvodne konajúci účastník zmluvy bol súdom uznaný vinným zo spáchania trestného činu podvodu. Skutočnosť, že podvodné konanie neskôr vyšlo najavo, a že účastník zmluvy bol z neho usvedčený, nevypovedá nič o tom, či konanie odsúdeného účastníka zmluvy v čase jej uzavretia bolo známe (muselo byť známe) druhému účastníkovi zmluvy, a že pri uzatváraní zmluvy nepredstavovalo len účastníkom neprejavenú pohnútku, prípadne vnútornú výhradu (mentálnu rezerváciu). Neprejavená pohnútka alebo vnútorná výhrada účastníka zmluvy, ktorý konal podvodne, nespôsobuje (bez ďalšieho) neplatnosť zmluvy podľa § 37 ods. 1 alebo § 39 Občianskeho zákonníka. 9.2 Súčasťou právnej istoty a ochrany dôvery účastníkov právnych vzťahov v spravodlivé právo je rešpektovanie zásady "pacta sunt servanda" (dohody sa majú dodržiavať). Prijatie právneho názoru o tom, že podvodné konanie jedného z účastníkov zmluvy má bez ďalšieho za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, by vo svojich dôsledkoch znamenalo, že druhý účastník zmluvy nemá právo na dohodnuté plnenie, aj keby zmluvu uzavrel vážne a aj keby ju sám splnil (bol pripravený splniť); ujma, ktorú by tým utrpel, by mu mohla byť nahradená len z dôvodu zodpovednosti podvodne konajúceho účastníka za bezdôvodné obohatenie alebo za škodu. Uvedené následky však nemožno považovať z
hľadiska zásady "pacta sunt servanda" za zodpovedajúce. Uzatvorenú zmluvu by totiž nebolo potrebné splniť len preto, že správanie jedného z účastníkov zmluvy bolo ovplyvnené neprejavenou pohnútkou alebo vnútornou výhradou o následnom výkone práv a povinností zo zmluvy, hoci druhý účastník zmluvy k dojednaniu záväzku pristupoval vážne a podvodné konanie nebol (v tej dobe) schopný rozpoznať. Požiadavka na výkon práv a povinností z občianskoprávnych vzťahov v súlade s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasne vyžaduje, aby právne následky mala z dôvodu právnej istoty len taká vôľa, ktorá bola účastníkom zmluvy prejavená, aby účel (zmysel) zmluvy a ani jej skutočný dosah do právnych vzťahov nebol určovaný pohnútkou alebo vnútornou výhradou podvodne konajúceho účastníka, alebo postojom druhého účastníka zmluvy. 9.3 Zmluva, pri ktorej uzavretí konal jeden z jej účastníkov podvodne, nemôže byť bez ďalšieho neplatná pre nedostatok vážnej vôle (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) alebo z dôvodu rozporu so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Naopak, právom musí byť chránený druhý účastník zmluvy, a len na ňom môže závisieť, či sa dovolá omylu, ktorý u neho podvodne konajúci účastník pri uzavretí zmluvy vyvolal, alebo ktorého podvodne konajúci účastník pri uzavretí zmluvy využil, a či tým uplatní relatívnu neplatnosť zmluvy v zmysle § 49a v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka. 9.4 Zmluva, pri ktorej uzavretí jeden z účastníkov zmluvy úmyselne predstieral určitú vôľu so zámerom, aby vyvolal u druhého účastníka omyl alebo aby tým využil jeho omyl, nie je neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok vôle alebo podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. 9.5 Podvodné konanie jedného z účastníkov zmluvy pri jej uzavretí je dôvodom neplatnosti zmluvy podľa § 49a Občianskeho zákonníka, ktorého sa úspešne môže dovolať len druhý účastník zmluvy podľa § 40a Občianskeho zákonníka.
10. Ústavný súd ČR v uznesení sp. zn. I. ÚS 384/2005 zo dňa 13.11.2007 k rovnakej problematike skonštatoval, že naplnenie trestnoprávnej skutkovej podstaty má v súkromnoprávnej rovine vplyv práve len na možnú existenciu omylu v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka.
11. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s uvedenými právnymi názormi, pričom z týchto názorov vychádzal aj pri rozhodovaní v prejednávanej veci.
12.1 Žalobca svoj uplatnený nárok ozačil ako nárok na náhradu škody. 12.2 Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je:
- porušenie právnej povinnosti zo strany povinného subjektu (škodcu), pričom ide o porušenie povinnosti, ktoré nastalo po vzniku zmluvy a nie pred jej vznikom,
- spôsobená škoda,
- príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody,
- zavinenie povinného subjektu. 12.3 Splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu je nevyhnutnou hmotno-právnou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody zo strany poškodeného. 12.4 Súd preto skúmal, či žalobca v konaní preukázal existenciu všetkých 4 predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom dospel k záveru, že medzi žalobcom tvrdenou škodou (spočívajúcou v úbytku v jeho majetkovej sfére zodpovedajúceho výške poskytnutého úveru - 350,- Eur a v nedostavení sa prírastku v jeho majetkovej sfére zodpovedajúceho výške "dohodnutého poplatku" - 346,- Eur) a protiprávnym konaním žalovaného (spočívajúcom v uvedení žalobcu do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru), nie je možné vidieť príčinnú súvislosť. 12.5 O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikne v dôsledku zavineného protiprávneho konania, t.j. ak protiprávne konanie a škoda sú vo vzájomnom vzťahu príčiny a následku. 12.6 Ak príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevzniká. 12.7 Príčinná súvislosť je daná len vtedy, ak je škoda v zmysle všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne sa musí preukázať, že škoda by nebola vznikla bez tejto príčiny. Musí ísť o priamu (nie sprostredkovanú) príčinu. 12.8 K tvrdenej ujme v majetkovej sfére žalobcu tak nedošlo v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného spočívajúcom v uvedení žalobcu do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru (t.j. v porušení povinnosti pred vznikom zmluvy), ale v príčinnej súvislosti s neplnením
zmluvných povinnosti zo strany žalovaného, najmä včas a riadne uhrádzať splátky úveru, po poskytnutí úveru žalovanému (t.j. v porušení povinnosti po vzniku zmluvy).
13. Aj hoci bol žalobca v trestnom rozkaze síce označený ako "poškodený" a súčasne bol odkázaný s nárokom "na náhradu škody" na občianske súdne konanie, je potrebné si uvedomiť, že ide o obvyklú formuláciu v trestnom konaní týkajúcu sa nárokov osôb dotknutých trestným činom, čo však nie je prekážkou toho, že až v občianskom súdnom konaní sa zistí skutočný právny dôvod tohto nároku, t.j. či ide o nárok na plnenie z platnej úverovej zmluvy alebo na vrátenie plnenia z neplatnej úverovej zmluvy a pod.
14. Súd konštatuje, že žalobca sa voči žalovanému nedovolal relatívnej neplatnosti úverovej zmluvy podľa § 40 a ods. 1 v spojení s § 49a Občianskeho zákonníka (opak preukázaný nebol). Protiprávne konanie žalovaného kvalifikované ako prečin úverového podvodu nemalo preto v danom prípade žiadny dopad na platnosť dotknutej úverovej zmluvy, ktorú je potrebné z toho dôvodu naďalej považovať za platnú vrátane existencie záväzku žalovaného na splatenie úveru aj s dohodnutým poplatkom.
15.1 Súd nemôže žalobcovi priznať viac alebo niečo iné, než žiada žalobca alebo priznať plnenie z iného skutkového základu, ako bol žalobcom vymedzený. Súd nemá povinnosť odvodzovať zo žalobcom predložených dôkazov také skutkové tvrdenia, ktoré neboli žalobcom vôbec produkované a na základe toho priznať žalobcovi požadované plnenie. Opak by bol v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu. 15.2 Podľa § 216 Civilného sporového poriadku je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu.
16. Súd nemohol priznať žalobcovi uplatnený nárok na náhradu škody, nakoľko pohľadávka žalobcu voči žalovanému vyplývajúca z úverovej zmluvy trvá aj naďalej, avšak žalobca si nárok tomuto zodpovedajúci v predmetnom konaní neuplatnil. Žalobu bolo potrebné z tohto dôvodu zamietnuť.
17.1 Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 17.2 Právny úkon je neurčitý, keď síce je zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť ani prostredníctvom interpretačného pravidla vyjadreného v § 35 ods. 2 a 3.
18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa § 40a prvá veta Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a §
741b ods. 2 považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti prácneho úkonu nedovolá.
20. Podľa § 49a prvá a druhá veta Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočností, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne.
21. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
22. O nároku na náhradu trov konania žalovanému rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalovaný bol v konaní tou stranou, ktorá mala vo veci úspech v plnom rozsahu.
23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 262 ods. 3 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Súd zaviazal žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu podľa § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s položkou 1a) Sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch, nakoľko sa v konaní preukázalo, že uplatnený nárok nie je nárokom na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) Zákona o súdnych poplatkoch.
27. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch - poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
28. Podľa položky 1a) Sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch je výška súdneho poplatku zo žaloby 6 % z ceny predmetu konania.
29. Podľa § 4 ods. 2 písm. j) Zákona o súdnych poplatkoch - od poplatku je oslobodený žalobca v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Rimavská Sobota. V odvolaní sa musí podľa § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania a podpis. V odvolaní je potrebné, podľa § 363 Civilného sporového poriadku, popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 125 ods. 3 Civilného sporového poriadku treba odvolanie predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt v konaní dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.