Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_3T-8-2016.pdf
PDF · 112.85 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/8/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa 11. septembra 2017 v Liptovskom Mikuláši, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku súd
o b ž a l o v a n é
1./ R. M. G. T. V. N. T. O. Ú., nar. XX. X. XXXX O. Š., trvale bytom H. XXX/XX, M., okres Q.,
2./ S. M. G. T. V. N. T. O. Ú., nar. X. XX. XXXX O. Š., trvale bytom H. XXX/XX, M., okres Q.,
o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. k. 1 Pv 439/14/5505-41 zo dňa 21. 1. 2016, pre skutok, že
dňa 15. 8. 2014 v čase asi o 14.45 hod. po vzájomnej dohode v predajni šperkov s názvom Frank v obchodnom centre RGB na Kamennom poli 4449/3, Liptovský Mikuláš, prejavili záujem o kúpu šperkov, vybrali si šperky zo žltého kovu, a to zlatý náhrdelník v hodnote 297,- Eur, 2 ks zlatých prsteňov v hodnote 219,80 eura, zlatý prsteň v hodnote 89,- Eur, zlatý prsteň v hodnote 129,- Eur, zlaté náušnice v hodnote 152,- Eur, zlatý náramok v hodnote 290,90 eura, zlatý náramok v hodnote 337,90 eura a náramkové hodinky zn. Casio v hodnote 179,- Eur, pričom pri pulte s pokladňou počas balenia uvedených šperkov komunikovali s obsluhujúcou pracovníčkou predajne Y. G., ukazovali jej nimi želaný spôsob balenia, zasahovali jej do balenia šperkov, pričom si uvedené šperky využijúc nepozornosť obsluhujúcej predavačky pri balení šperkov a blokovaní tovaru do pokladne privlastnili a následne pod zámienkou výberu, resp. rozmenenia hotovosti z dôvodu nedostatku finančnej hotovosti, odišli aj s odcudzenými šperkami z predajne a viac sa nevrátili, čím svojím konaním poškodenej spoločnosti FRANK, s. r. o., IČO: 36194280, so sídlom Plzeňská 2369/13, Košice, spôsobili škodu vo výške 1.694,60 eura, a Iveta Stojková sa tohto skutku dopustila napriek tomu, že bola trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/48/2014 zo dňa 3. 4. 2014, právoplatného dňa 5. 6. 2014, odsúdená za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody nepodmienečne v trvaní 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia,
ktorým mali spáchať
1./ R. M. prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
2./ S. M. prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalované.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť FRANK, s. r. o., IČO: 36 194 280, so sídlom Plzeňská 2369/13, Košice, o d k a z u j e s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podala dňa 26. 1. 2016 na Okresný súd Liptovský Mikuláš na R. M. obžalobu pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a S. M. obžalobu pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pre skutok popísaný vo výroku tohto rozsudku.
Obžalované na hlavnom pojednávaní nemali záujem uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorkou a po zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásili, že sú nevinné.
Obžalovaná R. M. na hlavnom pojednávaní ku skutku vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní, keď uviedla, že skutok, ktorý sa jej kladie za vinu nespáchala. Nie je ani na kamerových záznamoch, je to zreteľné. V období, keď sa skutok stal, bola pravdepodobne v Nemecku v Berlíne, kde bola vo výkone trestu po dobu troch mesiacov. Pustili ju asi v novembri 2014. Tiež poukázala na to, že chce, aby ju svedok, ktorý ju poznal, videl aj naživo.
Obžalovaná S. M. na hlavnom pojednávaní ku skutku vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní, keď uviedla, že sa ku skutku nevie vyjadriť, odmieta to, čo jej je kladené za vinu, pretože v Liptovskom Mikuláši nebola už najmenej 10 rokov. Vypovedala, že chodí do Poľska za účelom predaja výrobkov na trhoch a v lete 2014 bola tiež v Poľsku celú letnú sezónu. K spoluobvinenej R. M. sa nevedela vyjadriť.
Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom predvolanej svedkyne Y. Q. (predtým G.), prečítaním zápisníc z prípravného konania o výsluchu poškodeného R.. J. Z., znaleckých posudkov a listinných dôkazov.
Svedkyňa Y. G. (teraz Q.) v prípravnom konaní vypovedala, že do 31. 12. 2014 pracovala v predajni šperkov spoločnosti FRANK, s. r. o., v Liptovskom Mikuláši na Kamennom poli. Dňa 15. 8. 2014 došlo v tejto predajni ku krádeži 9 kusov šperkov. Dňa 30. 10. 2014 pri rekognícii podľa dvoch fotoalbumov opoznala dve osoby R. M. a S. M., ktoré dňa 15. 8. 2014 v čase asi o 14.45 hod. prišli do predajne, najskôr prešli predajňou k pultu so zlatými šperkami. Silnejšia S. M. často používala jedno nemecké slovo „das“, táto povedala, že si chce skúsiť náhrdelníky, jeden jej z vitríny vybrala, potom ako si ho vyskúšala povedala, že ho kupuje. R. M., počas toho ako skúšali zlato, vyložila na vitrínu niekoľko kusov sto eurových bankoviek. Obe jej dali do ruky niekoľko prsteňov, ktoré im predtým ukázala, že si ich vyberajú a kupujú. S. M. (obéznejšia z nich) ukázala prstom na prstene, ktoré chcela kúpiť a použila nemecké slovo „das“. Pozerali a skúšali aj zlaté náramky, náušnice, hodinky. Následne sa obe presunuli k pokladni. Vybraté šperky pripravila pri predajnom pulte za svoj chrbát s tým, že ich zákazníčkam zabalí. Obe jej ukazovali a hovorili ako chcú všetko zabaliť. Najskôr do baliaceho papiera. Ukázala im plastové vrecúška, pričom jej ukazovali rukami aj slovne, že to má dať do vrecúšok. Taktiež jej s tým obe pomáhali. Následne chceli dať tovar do papierovej darčekovej tašky, ktorú chceli zaspinkovať, popri tom zároveň aj blokovala tovar. Tašku, v ktorej mali byť šperky, nemala stále na dohľad, takže chvíľu nevidela, čo zákazníčky s taškou robia. R. M. položila na pult 500 eurovú bankovku a niekoľko 100 eurových bankoviek. Po nablokovaní zistili, že nemajú dostatok peňazí, ukázali jej zahraničnú menu, ktorú od nich prevziať odmietla. Následne jej naznačili, že si idú vybrať peniaze a prídu naspäť, tovar zaplatia a vezmú si ho. Darčeková taštička, v ktorej mali byť zabalené šperky zostala na pulte v predajni. Potom ako odišli, ich čakala, neprichádzali, zdalo sa jej to podozrivé, preto tašku rozbalila a zistila, že v nej ostali iba hodinky. Zlaté šperky, ktorých odcudzenie oznámila, sa v taške nenachádzali. Poukázala tiež na to, že si spomína, že obe páchateľky mali zlaté zuby, avšak koľko týchto zlatých zubov mali si už nevšimla.
Svedkyňa Y. Q. (predtým G.), na hlavnom pojednávaní vypovedala, že zákazníčky, ktoré vtedy prišli do predajne, boli pravdepodobne Rómky, rozprávali zvláštnou rečou akoby nemecky, dorozumievali sa s ňou viac menej gestikuláciou. Snažila sa síce dávať pri skúšaní šperkov pozor, ale neustriehla to. Určite mali zlaté zuby, neskôr to bolo aj medializované a nejakí ľudia oznámili, že sú to sestry. V tejto veci bola dvakrát vypovedať a na tretíkrát jej vyšetrovateľ predložil deväť fotiek. Z osôb na týchto fotkách sa jej ani jedna nezdala byť osobou, ktorá bola u nej v predajni. Označila len približné typy s pomocou vyšetrovateľa. Vyšetrovateľovi povedala, že si nie je istá, ale trval na tom, že musí nejaké vybrať. Panie, ktoré boli v pojednávacej miestnosti, to podľa nej neboli, pretože jednak nemajú zlaté zuby a tiež sa jej zdali výškovo iné. Osoby v predajni mali vysoké topánky, dlhé sukne, tá silnejšia z nich bola od obžalovanej S. M. staršia. Je pravdou, že zápisnicu o rekognícii podpísala, či ju aj prečítala, si už nepamätala, ale vyšetrovateľovi hovorila, že ich neoznačuje s istotou, že sú to práve tieto dve. Po nahliadnutí do fotografií zabezpečených z kamerového systému predajne so zábermi páchateliek svedkyňa vypovedala, že u obžalovanej S. M. si je istá, že to nebola osoba, ktorá bola u nej v ten deň v obchode a dopustila sa krádeže šperkov. U R. M. si nebola istá na 100 %, ale ani v jej prípade by ju neoznačila, keďže si nie je istá, pretože vyššia páchateľka, ktorá bola v obchode, nemala taký výrazný nos ako má obžalovaná R. M..
Svedok a poškodený R.. J. Z., konateľ poškodenej spoločnosti FRANK, s. r. o., ktorého zápisnica o výsluchu z prípravného konania zo dňa 2. 7. 2015 bola na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátorky v súlade s ustanovením § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná, vypovedal, že podniká pod obchodným menom FRANK, s. r. o. so sídlom Plzeňská 2369/13 Košice - Západ. Je vlastníkom viacerých predajní so šperkami. Jednou z nich je aj predajňa v nákupnom centre RGB na Kamennom poli v Liptovskom Mikuláši. Dňa 15. 8. 2014 podala jeho bývalá zamestnankyňa - predavačka Y. G. (Q.) trestné oznámenie na polícii z dôvodu krádeže šperkov v predajni, ku ktorej došlo toho dňa v čase asi o 15.00 hod. Krádež oznámila aj jemu. Následne bola vykonaná inventúra, ktorou boli zistené odcudzené šperky, a to 1 ks - zlatý náhrdelník v hodnote 297,- Eur, 2 ks - zlaté prstene v hodnote 219,80 eura, 1 ks - zlatý prsteň v hodnote 89,- Eur, 1 ks - zlatý prsteň v hodnote 129,- Eur, 1 pár zlatých náušníc v hodnote 152,- Eur, 1 ks - zlatý náramok v hodnote 290,90 eura, 1 ks - zlatý náramok v hodnote 337,90 eura a 1 ks náramkových hodiniek v hodnote 179,- Eur, pričom krádežou bola spôsobená škoda vo výške 1.694,60 eura. Ku skutku a k popisu páchateľov sa poškodený vyjadriť nevedel, pretože v predajni nebol. Poukázal na to, že v predajni sú tri kamery, záznamy z ktorých boli odovzdané na polícii. Tovar proti krádeže poistený nemá. Uplatnil si náhradu škody za odcudzené šperky vo výške 1.694,60 eura.
Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 15. 8. 2014 so začiatkom o 16.45 hod. a ukončením o 17.30 hod. uskutočnenej v predajni šperkov s názvom FRANK v nákupnom centre RGB, Kamenné pole 3, Liptovský Mikuláš, vyplýva popis umiestnenia jednotlivého zariadenia v predajni. V priebehu prehliadky bola z vnútornej strany hodiniek značky LUMIS zo žltého kovu zaistená biologická stopa (ster) označená ako č. 1 a vecná stopa - 1 ks zatváracieho vrecka (in natura) označená ako stopa č. 2. Súčasťou zápisnice je aj príslušná fotodokumentácia o počte 11 fotografií.
Zo zápisnice o rekognícii osoby zo dňa 30. 10. 2014 uskutočnenej so svedkyňou Y. G. (teraz Q.), ktorá po predložení fotografií osôb v dvoch albumoch, na základe otázky povereného príslušníka PZ, aby označila osoby, ktoré sa mali dopustiť stíhaného skutku, svedkyňa po prezretí fotoalbumu A s 8 ks fotografiami, označila osoby na fotografii č. 3 (S. M., nar. X. XX. XXXX) a č. 5 (IO. M., nar. XX. X. XXXX). Po predložení fotoalbumu B s 8 ks fotografiami po prezretí označila osoby na fotografii č. 2 (R. M. nar. XX. X. XXXX) a č. 4 (S. M., nar. X. XX. XXXX) ako osoby, ktoré boli dňa 15. 8. 2014 v predajni FRANK, s. r. o, a ktoré z predajne odcudzili šperky.
Zo znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Slovenská Ľupča, odbor kriminalistika, odvetvie daktyloskopia, č. ČES:PPZ-KEU-SL-EXP-2014/2894 vyplýva, že na vecnej stope č. 2
- 1 ks zatváracie vrecko zaistené pri obhliadke miesta činu boli zviditeľnené daktyloskopické stopy, vyhodnotené ako neupotrebiteľné. Zo znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Slovenská Ľupča, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie, odvetvie kriminalistickej biológie a genetickej analýzy, č. ČES:PPZ-KEU-SL-EXP-2014/2894, vyplýva, že na vecnej stope č. 2 nebola zistená prítomnosť viditeľných biologických stôp. Zo vzorky zaistenej z povrchu vrecka a z lepky, ktorej časť presahovala za okraje vrecka bola izolovaná a analyzovaná DNA, rovnako tak aj na zaistenej biologickej stope č. 1, pričom z výsledkov DNA analýzy vyplýva, že DNA profil biologického materiálu zaisteného zo stopy č. 1 pochádza od osoby ženskej pohlavia a je vhodný na
individuálnu identifikáciu. Zo stopy č. 2 bola zistená prítomnosť zmiešaného biologického materiálu, nevhodného na interpretáciu a identifikáciu pôvodcov. Po vložení DNA profilu stopy č. 1 do národnej databázy z indexov DNA profilov stôp zaistených z miest trestných činov nebol zistený zhodný DNA profil. Z doplnenia znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Slovenská Ľupča, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie, odvetvie daktyloskopie, č. ČES:PPZ-KEU-SL- EXP-2015/1507 vyplýva, že daktyloskopická karta obvinenej S. M. bola spracovaná automatizovaným systém AFIS, kde bola porovnaná s daktyloskopickými zbierkami s negatívnym výsledkom. Z doplnenia znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Slovenská Ľupča, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie, odvetvie kriminalistickej biológie a genetickej analýzy č. ČES:PPZ-KEU-SL-EXP-2015/1507 vyplynulo, že po porovnaní a analýze DNA materiálu od obvinenej Evy Stojkovej s DNA izolovanou zo stôp č. 1 a č. 2, je táto osoba, od ktorej bol na skúmaní predložený porovnávací materiál vylúčená ako pôvodca biologického materiálu zaisteného zo stopy č. 1, DNA analýzou vo vzorkách zaistených zo stopy č. 2 bola zistená prítomnosť zmiešaného biologického materiálu nevhodného na porovnanie a identifikáciu pôvodcov. Z doplnenia znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Slovenská Ľupča, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie, odvetvie kriminalistickej biológie a genetickej analýzy č. ČES:PPZ-KEU- SL-EXP-2015/2163 vyplýva že osoba, od ktorej bol na skúmanie predložený porovnávací materiál s označením Y. G. Q.B. je vylúčená ako pôvodca biologického materiálu zaisteného zo stopy č. 1. Zo stopy č. 2 bola zistená prítomnosť zmiešaného biologického materiálu nevhodného na interpretáciu a identifikáciu pôvodcov. Z doplnenia znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Slovenská Ľupča, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie, odvetvie kriminalistickej biológie a genetickej analýzy, č. ČES:PPZ-KEU-SL-EXP-2015/3885 vyplýva, že z výsledkov DNA analýzy a porovnania na základe predloženej porovnávacej vzorky od R. M., z ktorej bola izolovaná a analyzovaná DNA, je táto vylúčená ako pôvodca stopy č. 1 a stopa č. 2 bola vyhodnotená ako nevhodná na interpretáciu a identifikáciu.
Z úradného záznamu zo dňa 30. 10. 2014 vyplýva, že od spoločnosti FRANK, s. r. o., bol zabezpečený kamerový záznam z predajne FRANK v objekte RGB Liptov, Kamenné pole, Liptovský Mikuláš, zo dňa 15. 8. 2014 a po jeho vzhliadnutí bolo zistené, že na zázname je vidieť dve neznáme ženy komunikujúce s predavačkou. Následne poverený príslušník zabezpečil zverejnenie týchto záberov v hromadných oznamovacích prostriedkoch za účelom zistenia totožnosti podozrivých osôb, pričom po zverejnení sa ozvali občania zhodujúci sa v tom, že vo veci krádeže v zlatníctve sa jedná o ženy z rodiny M. zo Senca, resp. zo Serede, na základe čoho bolo za účelom vyhotovenia fotoalbumov vytypovaných celkovo 8 žien s totožným priezviskom a miestom bydliska a následne vyhotovený fotoalbum A a fotoalbum B.
Z obchodného registra vyplýva, že spoločnosť FRANK, s. r. o., IČO: 36 194 280, má sídlo na Plzeňská 13/2369, Košice a jej spoločníkom a konateľom je R.. J.S. Z.. Z vyčíslenia škody zo dňa 18. 8. 2014 vyplýva celková hodnota odcudzeného tovaru vo výške 1. 694,60 eura.
Z potvrdenia predloženého obžalovanou S. M. vyplýva, že obžalovaná S. M. bola v období od 2. 8. 2014 do 1. 11. 2014 hosťom hotela „Bialy Kruk“ v Starnograde pri Gansku v Poľsku. Z čestného prehlásenia V. N. vyplýva, že s R. M., nar. XX. X. XXXX, žijú v jednej domácnosti ako druh a družka od roku 2007 v ubytovni Pohoda v Brne. Z potvrdenia prevádzkovateľa ubytovne Pohoda, s. r. o., vyplýva, že V. N. a R. M. žili v ich ubytovni v spoločnej domácnosti od 10. 6. 2014.
Z uznesenia Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. 1 Pv 513/14/6601 zo dňa 11. 2. 2016 je zrejmé, že trestné stíhanie obvinenej S. M. a R. M. pre skutok zo dňa 16. 10. 2014 posudzovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a, písm. b/ Trestného zákona bolo zastavené, nakoľko je nepochybné, že skutok nespáchali obvinené.
Prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu. Kvalifikovanú skutkovú podstatu tohto prečinu podľa ods. 3 naplní ten, kto čin spácha, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený. Podľa § 20 Trestného zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.
Vykonaným dokazovaním, zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, súd dospel k záveru, že skutok, ktorý je popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal, tento
napĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 Trestného zákona, avšak sa nepodarilo preukázať, že tento skutok spáchali obžalovaná R. M. a obžalovaná S. M., či už spoločným alebo samostatným konaním.
Z vykonaných dôkazov, najmä z výpovede svedkyne Y. Q. (predtým G.R.), zo zápisnice o obhliadke miesta činu vrátane pripojenej fotodokumentácie, výpovede poškodeného R.. J. Z. a z fotodokumentácie vyhotovenej z kamier umiestnených v predajni šperkov mal súd nepochybne preukázané, že skutok, ktorý bol predmetom podanej obžaloby spáchaný dňa 15. 8. 2014 asi o 14.45 hod. v Liptovskom Mikuláši v predajni šperkov s názvom Frank v obchodnom centre RGB na Kamennom poli 4449/3, Liptovský Mikuláš, kde dve doposiaľ neznáme páchateľky prejavili záujem o kúpu šperkov, vybrali si šperky zo žltého kovu (konkrétne išlo o zlatý náhrdelník v hodnote 297,- Eur, 2 ks zlatých prsteňov v hodnote 219,80 eura, zlatý prsteň v hodnote 89,- Eur, zlatý prsteň v hodnote 129,- Eur, zlaté náušnice v hodnote 152,- Eur, zlatý náramok v hodnote 290,90 eura, zlatý náramok v hodnote 337,90 eura a náramkové hodinky zn. Casio v hodnote 179,- Eur), pričom pri pulte s pokladňou počas balenia uvedených šperkov komunikovali s obsluhujúcou pracovníčkou predajne Y. Q. (predtým G.), ukazovali jej nimi želaný spôsob balenia, zasahovali jej do balenia šperkov, pričom si uvedené šperky využijúc nepozornosť obsluhujúcej predavačky pri balení šperkov a blokovaní tovaru do pokladne privlastnili a následne pod zámienkou výberu, resp. rozmenenia hotovosti z dôvodu nedostatku finančnej hotovosti, odišli aj s odcudzenými šperkami z predajne a viac sa nevrátili, čím svojím konaním poškodenej spoločnosti FRANK, s. r. o., IČO: 36 194 280, so sídlom Plzeňská 2369/13, Košice, spôsobili škodu vo výške 1.694,60 eura, avšak na základe vykonaného dokazovania nebolo nepochybne preukázané, že páchateľkami tohto skutku boli obžalované R. M. a S. M., práve naopak.
Obžalované v priebehu celého trestného konania spáchanie žalovaného skutku popierali a na hlavnom pojednávaní vypovedali zhodne ako v prípravnom konaní. Obžalovaná R. M. poukazovala na skutočnosť, že v čase skutku sa nachádzala pravdepodobne vo výkone trestu v Nemecku (táto skutočnosť sa síce z odpisu registra trestov nepotvrdila), ďalej poukazovala na to, že nemá dôvod kradnúť v Liptovskom Mikuláši, pretože žije s druhom v Brne (čo dokladovala predloženým potvrdením), ktorý sa o ňu stará, nikdy pred podaním odporu v tejto trestnej veci v meste Liptovský Mikuláš nebola. Ak aj v minulosti kradla, tak určite nie takýmto spôsobom (bola vreckárka) a svoju vinu si priznala, trest odsedela. Tiež sa jej v minulosti stalo, že bola obvinená pre obdobný skutok, avšak na základe analýzy DNA sa ukázalo, že sa ho nedopustila. Obžalovaná S. M. taktiež poprela, že by skutok spáchala, pretože v Liptovskom Mikuláši nebola najmenej 10 rokov. V lete 2014 bola s bratmi v Poľsku, kde predáva tovar a o tom, že tam bola ubytovaná aj v čase skutku, predložila potvrdenie z hotela. Obe obžalované rezolútne popreli spáchanie skutku, žiadali, aby boli svedkyňou opoznané nielen podľa fotografií, ale aj naživo, pretože na osoby zo záznamov sa nepodobajú. Boli ochotné odovzdať za účelom preukázania svojej neviny svoju DNA, odtlačky prstov a pachové stopy, pričom poukazovali na to, že aj v minulosti sa stalo, že boli pre podobný skutok neprávom obvinené a všetko sa dokazovaním vysvetlilo. Súd vo výpovediach obžalovaných navzájom, aj v ich výpovediach v jednotlivých štádiách trestného konania nezistil žiadne rozpory.
Z výpovedí a vykonaných rekognícií je zrejmé, že svedkyňa Y. Q. (predtým G.) bola jedinou priamou svedkyňou spáchaného skutku, preto je pochopiteľné a logické, že v prípravnom konaní bola práve s ňou vykonávaná rekognícia zameraná na opoznanie páchateliek tak, aby označila konkrétne osoby. Uskutočnenej rekognícii však možno vytknúť viacero nedostatkov, z dôvodu ktorých je jej výsledok nehodnoverný, nepresvedčivý a pre dokazovanie pred súdom až nepoužiteľný, resp. možno mať dôvodnú pochybnosť o jej dôkaznej a výpovednej hodnote, ktorú pri dokazovaní priniesla, najmä s poukazom na výpoveď svedkyne Y. Q. na hlavnom pojednávaní, keď z nej v podstate vyplynulo, že obžalované ako páchateľky ani podľa predložených fotografií pri rekognícii nemohla a nechcela s istotou označiť a stalo sa tak až na naliehanie povereného príslušníka, aby z predložených fotografií nejaké vybrala. Z prečítaných zápisníc o rekogníciách je tiež zrejmé, že obsahujú len podobizne tváre jednotlivých opoznávaných osôb, pričom svedkyňa na hlavnom pojednávaní poukázala aj na iné črty a charakteristiky, na základe ktorých už vedela presne určiť, prečo sa osoby obžalovaných nezhodujú s osobami páchateliek skutku.
Ani zo záverov znaleckého dokazovania z jednotlivých odborov, keď obžalovaným bola pre účely konania odobratá DNA a daktyloskopické odtlačky prstov, sa nepodarilo ani jednu z obžalovaných identifikovať ako páchateľku skutku, pretože materiál zabezpečený z miesta činu bol buď neupotrebiteľný pre
znalecké skúmanie alebo po porovnaní vzoriek z miesta činu s porovnávacím materiálom obžalovaných bol výsledok negatívny.
V konečnom dôsledku po takto vykonanom dokazovaní jediným dôkazom, ktorý mohol svedčiť v neprospech obžalovaných a mohol ich usvedčovať zo spáchania skutku, bola výpoveď svedkyne Y. Q. (predtým G.) - priamej účastníčky skutku, ktorá však napokon na hlavnom pojednávaní vypovedala odlišne od svojej výpovede z prípravného konania, a tiež oproti výpovedi pri rekognícii, kedy za páchateľky skutku s presvedčením označila R. M. a S. M., na hlavnom pojednávaní vážne a zásadne spochybnila skutočnosť, že by páchateľkami skutku boli obžalované. Poukázala pritom na rozdielnosti (ktoré v zásade pri rekognícii podľa fotografií ani nemohla zbadať a vyhodnotiť) u obžalovaných oproti osobám, ktoré v inkriminovanom čase v predajni skutočne boli, napr. rozdiely vo výške a tvare nosa u obžalovanej R. M. oproti skutočnej páchateľke skutku. Taktiež obe páchateľky mali zlaté zuby, ktoré nemá ani jedna z obžalovaných a telesná konštrukcia obžalovaných nezodpovedala tým, ktoré u páchateliek skutku vnímala svedkyňa. Svoje rozporné tvrdenia vysvetlila tým, že príslušník vykonávajúci s ňou rekogníciu na ňu naliehal, aby predsa niekoho vybrala, hoci mu oponovala, že tieto osoby nebude označovať s istotou.
Pokiaľ by výpoveď svedkyne mala byť jediným a rozhodujúcim dôkazom o vine obžalovaných, jej výpoveď by musela byť presvedčivá, konzistentná a ničím nenarušená v priebehu celého trestného konania, čím sa majú na mysli jej výpovede v jednotlivých štádiách trestného konania. Vykonaným dokazovaním však súd dospel k záveru, že výpovede svedkyne takéto z viacerých, vyššie uvedených dôvodov, nie sú. Súd preto po hodnotení obsahu jej výpovedí vo vzájomnej súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi (najmä výpoveďami obžalovaných, znaleckým dokazovaním, potvrdeniami, ktoré predložili obžalované) dospel k záveru, že nepostačovali k preukázaniu dokazovanej skutočnosti. Zalo- žiť výrok o vine obžalovaných na takýchto dôkazoch je neprijateľné a nemožné, pretože nepostačujú k preukázaniu dokazovanej skutočnosti a nemožno dospieť k záveru o nespochybniteľnej vine ani jednej z obžalovaných.
Po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach podľa záveru súdu nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že to boli práve obžalované, ktoré spáchali skutok, ktorý sa im kládol za vinu. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty. Vina musí byť obžalovaným preukázaná bez rozumných pochybností, nepostačuje iba existencia dôvodného podozrenia. Najmä z výpovedí svedkyne, listinných dôkazov, kamerových záznamov, fotografií z predajne a záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že páchateľmi žalovaného skutku s najväčšou pravdepodobnosťou až hraničiacou k istote neboli obžalované. Vo všeobecnosti za situácie, keď neexistuje žiaden stopercentne presvedčivý jednoznačný a priamy dôkaz alebo neexistuje ničím nenarušená súvislá reťaz nepriamych dôkazov, nie je možné dospieť k nespochybniteľnému záveru o vine obžalovaného. Preto aj v tomto konkrétnom prípade na základe vykonaných dôkazov podľa presvedčenia súdu nemožno vyvodiť jednoznačný, nespochybniteľný a presvedčivý záver o tom, že obžalované spáchali žalovaný skutok. Súd preto vychádzajúc zo zásady „in dubio pro reo“ a princípu prezumpcie neviny, rozhodol tak, že obžalované R. M. a S. M. podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalované.
Vzhľadom na oslobodzujúci výrok rozsudku súd v súlade s ustanovením § 288 ods. 3 Trestného poriadku obligatórne o nároku na náhradu škody rozhodol tak, že poškodenú spoločnosť FRANK, s. r. o., odkázal s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.