Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/146/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcu AB 2 B.V., registračné číslo 57279667, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, zastúpeného Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47234679, proti žalovanému S., o zaplatenie 973, 54 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 52,07 Eur, úrok z omeškania 1,36 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 52,07 Eur od 28.4.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu 3.5.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia 973,54 Eur, úrokov z omeškania a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom 12.12.2012 úverovú zmluvu č. 4212063968, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky spoločnosti HomeCredit Slovakia a.s. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1400,00 eur. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 60 pravidelných mesačných splátkach po 42,28 Eur. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku, preto bol vyzvaný listom zo dňa 14.12.2015 k splateniu celého zostatku úveru v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Žalovaný dlhuje žalobcovi sumu 973,54 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 94,07 Eur, úrokov 74,21 Eur, zosplatnenej istiny 770,63 Eur, poistenia 7,70 Eur, upomienky II. 2-krát po 12,00 Eur a upomienky I. 2,93 Eur. 2.Ako dôkaz na preukázanie svojich tvrdení predložil žalobca úverovú zmluvu, úverové podmienky, výzvu na úhradu celého úveru a výpis z čerpania, splátok a úhrad úveru.

3. Žalovaný sa písomne k žalobe nevyjadril, vyjadril sa k predmetu konania na pojednávaní.

4.Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami a výsluchom žalovaného a zistil tento skutkový stav:

5.Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 12.12.2012 súd zistil, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1400 EUR, ktorý bol žalovaný povinný splácať v 60 mesačných splátkach po 42,28 EUR pri ročnej úrokovej sadzbe 21,81% a RPMN od 26,8 do 28,1 %. Priemerná RPMN je uvádzaná 28,04 %. Celková čiastka podľa zmluvy, ktorú má zaplatiť spotrebiteľ je 2439,60 EUR. Zmluva obsahuje údaj, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru a klient súhlasí s tým, že presná

výška RPMN mu bude oznámená po poskytnutí úveru. Poplatok za vedenie účtu mali dohodnutý na 1,99 Eur mesačne zahrnutý v splátke a poistenie Plus 1,62 Eur mesačnej zahrnutý v mesačnej splátke.

6.Súd ďalej zo všeobecných obchodných podmienok poskytovania úveru - Hlava 18- zisťuje, že spoločnosť je oprávnená vyúčtovať a klient zaplatiť poplatok za upomienku vo výške 5,00 Eur v prípade prvej upomienky a 12,00 Eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. Bez ohľadu na počet zaslaných upomienok bude poplatok za upomienku účtovaný maximálne dvakrát za kalendárny mesiac, a to vždy len za upomienku zaslanú v listinnej podobe. V prípade omeškania s platením úveru je spoločnosť oprávnená účtovať zmluvnú pokutu vo výške 17,00 Eur, ktorá bude vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy.

7. Z prehľadu úhrad úveru vyplýva, že žalovaný uhrádzal predpísané mesačné splátky pravidelne od prvej po piatu, od šiestej splátky uhrádzal iba sumu 40,21 Eur. Od 32 splátky už žiadnu sumu veriteľovi nepoukázal. Z prehľadu ďalej vyplýva, že žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu 1347,93 Eur.

8.Z listu spoločnosti Home Credit Sloviakia a.s. zo dňa 14.12.2015 vyplýva, že vyzvala žalovaného na úhradu celého úveru pre omeškanie jeho splácania vo výške 973,54 EUR najneskôr do 15-tich dní od odoslania výzvy na jeho bankový účet. Z podacieho hárku vyplýva, že táto výzva bola odoslaná na prepravu poštou dňa 16.12.2015.

9. Žalovaný k predmetu konania uviedol, že je pravda, že mu spoločnosť Home Credit poskytla úver 1400,00 Eur. Úver platil asi po dobu jedného roka, potom prestal úver splácať. Nevedel sa vyjadriť, akú sumu zaplatil. Žalobca mu poskytol iba 1400,00 Eur, iné prostriedky mu poukázané neboli.

10.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Podľa § 502 ods.1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní ak nesplní riadna a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia, ale do doby keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní ak nemôže splniť svoje záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

11.Medzi stranami nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu úverovej spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 1400,00 Eur. Poskytnutý úver bol žalovaný povinný zaplatiť v 60 mesačných splátkach po 42,28 Eur. Nebola sporná ani skutočnosť, že žalovaný prestal úver splácať, preto došlo k jeho zosplatneniu. Žalovaný si počet uhradených splátok nepamätal, ale z prehľadu žalobcu vyplýva, že žalobcovi doposiaľ uhradil sumu 1347,93 Eur.

12. Súd žalobe nevyhovel v celom rozsahu, pretože žalobca neuviedol, resp. nesprávne uviedol ročnú percentuálnu mieru nákladov v úverovej zmluve a nesprávne uviedol celkovú sumu, ktorú mal žalovaný za úver zaplatiť. Úver je preto zo zákona bezúročný a bez poplatkov.

13.Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, musí veriteľ pri spotrebiteľských úveroch uviesť do zmluvy ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Z úverovej zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje RPMN, ale údaj, podľa ktorého je RPMN od 26,8% do 28,1%. V zmluve je ďalej uvedené, že presné RPMN oznámi žalobca žalovanej po poskytnutí úveru. Toto dojednanie zmluvy je v rozpore so zákonom, pretože RPMN sa vypočítava na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a nie v čase jeho poskytnutia. Zmluva tak neobsahuje údaj o RPMN podľa zákona, pretože rozpätie od - do nemožno považovať za uvedenie RPMN v zmysle zákona.

14.Súd poukazuje aj na znenie ustanovenia § 19 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Zo zmluvy predloženej žalobcom je zrejmé, že súčasťou mesačného poplatku bolo aj spoplatnenie vedenia účtu 1,99 Eur a poistenie 1,62 Eur mesačne. Aj tieto náklady preto v zmysle citovaného ustanovenia museli byť zahrnuté do nákladov pre výpočet RPMN, a teda aj do celkovej sumy splatnej spotrebiteľom. Zmluva neobsahuje jasné a zrozumiteľné vyjadrenie, že vedenie úverového účtu je dobrovoľné, preto tieto náklady nebudú započítané do výpočtu RPMN. Zákon jasne stanovuje, že okrem uvedenia RPMN je potrebné aj uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (napr. aj rozsudok KS Košice 9Co/323/2015). Zo zmluvy žiadne takéto údaje nevyplývajú. Ak vychádzame z údajov zmluvy, pri splátke 42,28 Eur a splatnosti 60 mesiacov je RPMN 29,89% a celková čiastka splatná spotrebiteľom predstavuje 2536,80 Eur a nie v zmluve uvádzaná suma 2439,60 Eur.

15. Žalobca má preto podľa zákona nárok iba na zaplatenie istiny poskytnutého úveru, ktorý bol vo výške 1400,00 Eur. Z prehľadu samotného žalobcu vyplýva, že žalovaný uhradil 1347,93 Eur, preto má žalobca právo iba na doplatenie istiny úveru 52,07 Eur (1400 mínus 1347,93). Na ostatné poplatky a úroky žalobca nemá nárok, pretože pre nedodržanie náležitostí zmluvy o úvere sa poskytnutý úver podľa zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov.

16. Súd zamietol nároky žalobcu na poistenie a poplatky za upomienky, pretože túto časť uplatneného nároku žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ani neodôvodnil. Ako súd uviedol vyššie, prípadné poistenie a poplatky za vedenie účtu mali byť súčasťou celkových nákladov a poplatkov za úver a

mali sa premietnuť do celkovej RPMN úveru. V časti poistenia a upomienok je preto uplatnený nárok nepreukázaný a nepreskúmateľný. Aj keď poplatky za upomienky mal veriteľ dohodnuté vo všeobecných podmienkach zmluvy, nepreukázal, že by žalovanému upomienky zasielal a koľkokrát.

17.Žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, preto je dôvodný aj nárok žalobcu na úroky z omeškania v časti priznanej istiny. Žalobca požadoval kapitalizované úroky 25,55 Eur, ktoré počítal odo dňa 31.12.2015 ( prvý deň omeškania po výzve žalovaného na plnenie) do vyhotovenia žaloby 27.4.2016 zo sumy 973,54 Eur vo výške 8,05% ročne. Požadovaná výška úroku z omeškania je v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd priznal žalobcovi kapitalizované úroky z omeškania z priznanej istiny úveru 52,07 Eur vo výške 8,05% a vo zvyšku kapitalizované úroky zamietol. Kapitalizované úroky podľa registrového prepočtu súdu tak predstavujú zo sumy 52,07Eur za obdobie od 31.12.2015 do 27.4.2016 sumu 1,36 Eur. Keďže omeškanie žalovaného trvá, súd priznal aj úroky z omeškania do budúcna z priznanej sumy 52,07 Eur vo výške 8,05% ročne od 28.4.2016 (prvý deň po kapitalizovaní úrokov z omeškania) až do jej zaplatenia a nárok z istiny nad 52,07 Eur zamietol.

16.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Podľa pomeru úspechu a neúspechu trovy konania patrili žalovanému (973,54 Eur požadovaných žalobcom ku 52,07 Eur priznaných). Žalovaný však trovy konania nepožadoval, preto mu ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 127 ods. 1 ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.