Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/14/2017

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovaným: 1. D. T., nar. X.XX.XXXX, bytom v U., Č. XXXX/XX, 2.X. T., nar.XX.X.XXXX, bytom v U., Č. XXXX/XX, o zaplatenie 2464,68€ s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 9C/315/2015-51 zo dňa 4.10.2016 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 4.10.2016 č.k. 9C/315/2015-51 zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2176.64 € istiny s 5 %ročným úrokom z omeškania od 10.9.2016 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 20 €, vždy do posledného dňa toho-ktorého mesiaca, počnúc od 1.12.2016 do úplného splatenia dlhu, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 76%.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 2464,68 €, úroku z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru vo výške 145,29€, úroku z omeškania z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru vo výške 1,16 €, úroku 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 2464,68 € od 21.7.2015 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 2464,68 € a nezaplatených úrokov 145,29 € od 21.7.2015 do zaplatenia a to titulom úverovej zmluvy zo dňa 19.12.2013.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že dňa 19.12.2013 strany sporu uzavreli úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 2600 € a tento mali žalovaní splatiť v 120 mesačných anuitných splátkach po 47,04 € s termínom splatnosti splátky vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, s dátumom splatnosti prvej anuitnej splátky 15.1.2014 a splatnosťou úveru dňa 15.12.2023. Ročná úroková sadzba predstavovala 17,19 % a bola fixná do splatnosti úveru, ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 21,49 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov ku dňu podpisu úverovej zmluvy predstavovala 19,35 %, celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť (výška úveru a celkových nákladov spojených s úverom) predstavovala 5774,80 €. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaní porušili svoje zmluvné povinnosti, preto listom zo dňa 20.7.2015 boli žalobcom vyzvaní na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 30.7.2015. Žalovaní do zosplatnenia uhradili 423,36 €. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky - Prima banka Slovensko, a.s., účinné od 7.12.2013.

4. Právne súd posudzoval vec podľa ustanovení §§ 52, 53 a 54 Občianskeho zákonníka, ako aj §§ 1, 9 a 11 zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Dospel k záveru, že úverová zmluva zo dňa 19.12.2013, uzavretá medzi stranami sporu, je spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne zmluvou o spotrebiteľskom úvere a táto sa preto neriadi režimom Obchodného zákonníka a je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj ustanovenia zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Skúmal preto, či táto zmluva obsahuje náležitosti predpísané zákonom o spotrebiteľských úveroch a či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že zmluva zo dňa 19.12.2013 je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., nakoľko neobsahuje náležitosti vyžadované týmto ustanovením, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V úverovej zmluve je totiž uvedená mesačná splátka sumou 47,04 € a je tam uvedený počet splátok 120 s termínom splatnosti mesačnej splátky vždy k 15. dňu v mesiaci, avšak z uvedeného nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov. Žalobca do úverovej zmluvy uviedol iba celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jej jednotlivé zložky. Osobitne bola uvedená iba splátka poplatku za správu úverového účtu. Výška jednotlivých zložiek mesačných splátok dohodnutých v úverovej zmluve nevyplýva ani zo všeobecných obchodných podmienok a priemerný spotrebiteľ si uvedenú výšku nemá možnosť ani vypočítať. Spotrebiteľ teda v čase uzatvárania úverovej zmluvy, ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých položiek, v akej výške pozostáva navýšenie úveru. Súd preto považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Zároveň s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zák. 129/2010 Z.z. dospel k záveru, že úver je potrebné považovať za úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobca až v konaní predložil súdu prehľad splácania úveru, kde už rozpísal sumu mesačnej splátky na zložku úroku a zložku istiny, pričom tak mal urobiť už v zmluve o úvere a nielen dodatočne počas súdneho konania. Vychádzajúc zo záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov, dospel súd k záveru, že žalobca má nárok len na vrátenie poskytnutej sumy úveru. Takto priznal žalobcovi len rozdiel výšky poskytnutého úveru a doposiaľ uhradenej sumy tak, že od poskytnutého úveru vo výške 2600 € odpočítal uhradené splátky vo výške 423,36 € a rozdiel 2176,64 € zaviazal žalovaných zaplatiť. Žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.

5. Žalobcovi zároveň priznal úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 10.9.2016 do zaplatenia, nakoľko žalobca v konaní dostatočne nepreukázal, že výzvu na plnenie resp. na úhradu dlžnej sumy doručil žalovaným pred týmto dátumom, a preto žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania v prevyšujúcej časti zamietol. Úroky z omeškania priznal v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z..

6. Žalovaných zaviazal zaplatiť priznanú sumu s príslušenstvom v splátkach po 20 € mesačne pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek zo splátky s poukazom na ust. § 232 ods. 3 so zohľadnením rodinných, sociálnych, zárobkových a majetkových pomerov žalovaných.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný na 88% a žalovaní na 12%, a po odpočítaní úspechu žalovaných od úspechu žalobcu, priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 76%.

9. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ a navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie. Aj keď v texte odvolania uviedol, že napáda rozsudok v celom rozsahu, podľa obsahu odvolania a navrhovaného odvolacieho petitu napáda zamietavú časť rozsudku a súvisiaci výrok o nepriznaní nároku na náhradu trov konania. Všetky jeho odvolacie námietky totiž smerujú voči tej časti rozsudku, ktorým jeho žaloba bola v prevyšujúcej časti zamietnutá a neboli mu priznané trovy konania v plnom rozsahu.

10. V dôvodoch odvolania nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v úverovej zmluve chýbajú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., z ktorého dôvodu sa úver považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov. Namietal teda, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v zmysle bodu 1.1. zmluvy jej

neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko a.s., a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú vo všeobecných obchodných podmienkach. Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy nasledovne v bode 1.2. výška Anuitnej splátky 47,04 €, termín splatnosti prvej splátky dňa 15.1.2014, počet Anuitných splátok 120 a periodicita a termín splatnosti Anuitnej splátky mesačne, 15. deň kalendárneho mesiaca. Z uvedeného vyplýva, že počet a termín splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti Anuitnej splátky. Uvedené platí aj o výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, lehoty a podmienky ich úhrady, vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov, vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká, pričom sa skladá zo splátky istiny a splátky úroku. Pri nezmenenej výške splátky sa mení len pomer istiny a úroku, pričom na začiatku úverového vzťahu je najvyšší podiel celej splátky tvorený úrokom a na konci najvyšší podiel splátky predstavuje istina. Výška, počet a termín splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzavretia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy a ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v sadzobníku, ktorý je súčasťou všeobecných obchodných podmienok, tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť. Za právneho stavu ku dňu uzavretia dotknutej úverovej zmluvy zákon o spotrebiteľských úveroch od veriteľa nevyžadoval zahrnúť všetky náležitostí uvedené v § 9 ods. 2 do samotného textu zmluvy a z dotknutého písm. k/ § 9 ods. 2, resp. v súčasnosti písm. l/ taktiež nevyplýva povinnosť uvádzať v zmluve presný rozpis, aký podiel z jednotlivých splátok pripadá na uhradenie istiny a úrokov. Túto funkciu plní amortizačná tabuľka, o ktorú môže spotrebiteľ kedykoľvek veriteľa požiadať, a tento je povinný poskytnúť ju bezplatne. Poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EU vo veci C42/15Home Credit Slovakia a.s. c/a Klára Bírová, podľa ktorého amortizačná tabuľka nemusí byť súčasťou zmluvy o úvere. Nesúhlasil ani s rozhodnutím súdu ,ktorý povolil žalovaným splatiť dlh v splátkach. Priznaním splátok po 20E mesačne, budú žalovaní splácať dlh viac ako 9.rokov. K zamietnutiu úrokov z omeškania do podania žaloby poznamenal, že žalovaných vyzval na úhradu dlhu, a žalovaní žalobcom predložené doklady nespochybnili. Žiadal priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov trval na priznaní žalobou uplatneného nároku v celom rozsahu.

11. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. h/ a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

13. Rozsudok je v napadnutom zamietavom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12.septembra 2017 o 12.50 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 5.9.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP.

15. Žalobca v odvolaní namieta odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

17. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

18. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

19. Súd prvej inštancie zmluvný vzťah sporových strán správne posúdil ako vzťah spotrebiteľský a úverovú zmluvu uzavretú stranami sporu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. a správne zameral dokazovanie na zistenie, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti predpísané v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129 /2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (19.12.2013) a vzhľadom na spotrebiteľský charakter vzťahu správne zameral dokazovanie aj na zisťovanie, či obsahom zmluvy nie sú neprijateľné zmluvné podmienky.

20. Z vykonaného dokazovania súd dospel k správnemu záveru, že zmluva uzavretá stranami sporu neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, pretože neurčuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a v dôsledku toho je potrebné v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zák. poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

21. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že úverová zmluva obsahuje iba uvedenie celkovej výšky anuitnej splátky 47,04 €, z ktorej však nie je možné zistiť, aká je výška splátok istiny, v akom rozsahu je v splátke zahrnutý úrok a v akom rozsahu sú v tejto splátke zahrnuté poplatky. Členenie splátky v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona nie je obsiahnuté v samotnom texte zmluvy, ani vo Všeobecných obchodných podmienkach Prima banky Slovensko, a.s., ktoré podľa tvrdenia žalobcu mali tvoriť jej neoddeliteľnú súčasť.

22. Na tomto mieste odvolací súd uvádza, že pokiaľ niektoré náležitosti zmluvy o úvere, predpokladané zákonom č. 129/2010 Z.z., boli upravené v zmluvných podmienkach, nepodpísaných zmluvnými stranami, takáto dohoda o podstatných náležitostiach úverovej zmluvy nespĺňa podmienku písomnej formy.

23. V prejednávanom spore však členenie splátky na splátku istiny, úrokov a ostatných poplatkov nie je obsiahnuté v texte samotnej zmluvy, podpísanej sporovými stranami, ani vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré stranami podpísané nie sú.

24. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2014, t. j. aj v čase uzavretia úverovej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

25. V zmysle ust. § 11 ods. 1 cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

26. Vyššie citované zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ je úplnou transpozíciou článku 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (ďalej len Smernica), čo vyplýva z tabuľky zhody k Smernici.

27. Podľa článku 10 ods. 2 písm. h) Smernice, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.

28. Doterajšia súdna prax v SR vykladala ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. (vnútroštátne právo SR) tak, že zmluva musí obsahovať uvedenie splátky úveru s členením na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, inak sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.

29. Rovnako ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 („Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1“) bolo v súdnej praxi aplikované tak, že úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov v prípade, ak zmluva nemala písomnú formu alebo síce písomnú formu mala, ale neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1. Tento výklad bol následne prevzatý do cit. zákona (§ 11) novelou vykonanou zák. č. 352/2012 Z.z., účinnou od 01.01.2013, čo iba potvrdzuje správnosť výkladu (v zhode s vôľou zákonodarcu) ust. § 11 aj pred 01.01.2013.

30. Na výklade ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. tak, ako je uvedený vyššie, zotrváva odvolací súd aj v tejto prejednávanej veci a nemá dôvod sa od tohto výkladu odkloniť, keďže v prejednávanej veci zmluva síce bola písomne uzavretá, ale neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ cit. zák..

31. Vzhľadom na zistenie, že úverová zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky, súd dospel k správnemu záveru, že takýto úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

32. Uvedený nedostatok nie je možné odstrániť ani odkazom na možnosť spotrebiteľa kedykoľvek počas trvania zmluvy vyžiadať si amortizačnú tabuľku, z ktorej členenie ním uhradenej splátky na istinu, úroky a ostatné poplatky je zrejmé.

33. Ako vyplýva z odvolania žalobcu, splátka úveru bola síce vždy v rovnakej výške, avšak plnenie z tejto splátky bolo započítavané na úroky a istinu v rôznej výške v závislosti od intervalu úverového vzťahu, kedy k plneniu došlo. Na začiatku úverového vzťahu totiž najväčší podiel celej splátky tvoril úrok a na konci úverového vzťahu zase istina.

34. Za danej situácie spotrebiteľ v čase uzatvárania úverovej zmluvy a ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých položiek a v akej výške pozostáva navýšenie úveru a hoci mal určenú povinnosť plniť splátku v dohodnutej výške, nemal možnosť oboznámiť sa pred uzavretím zmluvy, ako bude táto splátka rozčlenená, pokiaľ ide o splácanie istiny úveru, ako aj úrokov z úveru a ďalších poplatkov. Spotrebiteľ má teda splácať istinu úveru a zároveň platiť odmenu veriteľovi vo forme úrokov, avšak pred uzavretím zmluvy a ani v zmluve samotnej nemá možnosť oboznámiť sa, v akej výške bude mesačne splácať svoj dlh a v akej výške bude platiť odmenu veriteľa. Veriteľ až počas samotného splácania priraďuje plnenie na splátku istiny a na splátku odmeny bez toho, aby do toho mohol spotrebiteľ akokoľvek zasahovať. Takúto zmluvnú podmienku preto je potrebné považovať za neprijateľnú, a teda neplatnú, ako to správne uzavrel súd prvej inštancie.

35. Odvolací súd už len dopĺňa, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. a/ a o/ Občianskeho zákonníka( ďalej len Obč. zák).

36. V zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. a/ Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

37. V zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. o/ Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi.

38. Vzhľadom na vnútroštátnu právnu úpravu ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. a výklad tohto ustanovenia ustálený súdnom praxou nie je možné ani po rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C 42/15-Home Credit Slovakia, a.s., Klára Biroová, uskutočniť iný výklad vnútroštátneho práva, t.j. § 9 ods. 2 písm. k/, resp. l/ zák. č. 129/2010 Z.z..

39. Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere namiesto sankcie neplatnosti zmluvy sankcionoval veriteľa tým, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1). Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k/). Zákonom stanovené presné členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň, aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo. Žalobca ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov, čo zároveň umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku, a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené. Žalovaní však túto možnosť nemali, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o úvere.

40. Z vyššie uvedených dôvodov je záver súdu o tom, že úver poskytnutý žalovaným je bezúročný a bez poplatkov správny a vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ zaviazal žalovaných iba na zaplatenie istiny úveru 2176,64 € a žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.

41. Súd vecne správne rozhodol, keď žalovaným povolil splácať dlh v mesačných splátkach po 20 € zohľadňujúc ich osobné, majetkové a príjmové pomery.

42. Na adresu žalovaných odvolací súd uvádza, že ak žalovaní podmienky splatnosti nedodržia, t.zn., že nebudú splácať povolené splátky v pravidelných mesačných splátkach po 20 €, stane sa splatným celý dlh, a tak stratia výhodu splátok.

43. V nadväznosti na vyššie uvedené rozhodol súd prvej inštancie vecne správne, ak priznal úrok z omeškania iba z istiny úveru od 1.12.2016 do zaplatenia z dôvodov, ako sú podrobne uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací súd odkazuje, a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol.

44. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

45. Vecne správne rozhodol súd aj o nároku na náhradu trov konania,a preto odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny aj v tomto výroku.

46. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP.

47. Žalovaní boli v odvolacom konaní plne úspešní, ale trovy odvolacieho konania im však preukázateľne nevznikli. Žalobca pre neúspech v konaní nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, a preto odvolací súd stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .