Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Cb/208/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou, v právnej veci žalobcu: L.. L. M., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. N. XXX/XX, Ž. - Z., zastúpený: JUDr. Genovévou Hlásnikovou, advokátkou so sídlom Dolný val 30, 010 01 Žilina, proti žalovanému: EUREX MEDICA, spol. s r.o., so sídlom Kysucká cesta 5A, 010 01 Žilina, IČO: 36 392 944, zastúpený: JUDr. Romanom Hriadelom, advokátom so sídlom Národná 806/16, 010 01 Žilina, o zaplatenie 12.000 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Písomnou žalobou doručenou súdu 11.06.2014 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 12.000 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z tejto sumy od 07.08.2013 do zaplatenia a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že dňa 12.07.2012 bol žalobcovi, v tom čase v postavení súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu Y. X. XX, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX doručený návrh na vykonanie exekúcie z 11.07.2012 vo veci žalovaného ako oprávneného proti povinnému U. M. - M. (ďalej aj len „povinný“) o vymoženie 163.234,53 € s príslušenstvom. Exekučné konanie bolo vedené u žalobcu pod sp. zn. EX XXXX/XXXX. Dňa 13.07.2014 žalobca ako súdny exekútor a žalovaný ako oprávnený uzatvorili Zmluvu o vymožení pohľadávky (ďalej aj len „Zmluva“). Na základe Zmluvy sa žalobca zaviazal vymáhať od povinného v prospech žalovaného ako oprávneného pohľadávku vo výške 163.234,53 € s príslušenstvom. Zmluvné strany sa dohodli, že exekučné konanie bude vedené bez poskytnutého preddavku. V čl. II. bod 2. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej odmene vo výške 10.000 €, ku ktorej sa pripočíta daň z pridanej hodnote vo výške platnej sadzby. Žalobca poukázal na ust. § 196 a § 199 Exekučného poriadku a ust. § 17 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. Uviedol, že po vydaní poverenia Okresným súdom Martin vykonal v danej exekučnej veci lustračné a exekučné úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky. Dňa 18.07.2013 bolo žalobcovi doručené podanie splnomocneného zástupcu žalovaného z 15.07.2013 označené ako Vyjadrenie oprávneného k námietkam a späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie. Uvedeným podaním bolo žalobcovi oznámené, že oprávnený v exekúcii EX XXXX/XXXX nechce ďalej pokračovať a navrhol súdu exekučné konanie zastaviť. Dňa 18.07.2013 bolo žalobcovi zároveň doručené písomné podanie žalovaného z 15.07.2014 označené ako oznámenie o späťvzatí návrhu na vykonanie exekúcie vedenej u žalobcu pod sp. zn. EX XXXX/XXXX. Nakoľko žalovaný sám navrhol zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku, vznikla žalovanému v zmysle čl. II. bod 2. Zmluvy povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu vo výške 10.000 € bez DPH, resp. 12.000 € s DPH. Listom z 19.07.2013 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie zmluvnej odmeny v lehote 15 dní od doručenia výzvy. V zmysle výzvy bol žalovaný povinný zaplatiť zmluvnú odmenu do 06.08.2013. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho, t.j. od 07.08.2013.

2. V prílohe žaloby žalobca predložil nasledovné listinné dôkazné prostriedky:

3. Návrh na vykonanie exekúcie z 11.07.2012 (č.l. 7 spisu) vo veci oprávneného EUREX MEDICA, spol. s r.o., so sídlom Na Šefranici 10, 010 01 Žilina, IČO: 36 392 944 (ďalej aj len „oprávnený“ alebo žalovaný) proti povinnému U. M. - M., P. 6, XXX XX, IČO: XX XXX XXX (povinný) na vymoženie sumy 163.234,53 € s príslušenstvom na základe platobného rozkazu Okresného súdu Žilina, sp. zn. 18Cb/129/2011 z 03.11.2011, doručený na Exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr. L. M., Y. X. XX, XXX XX K. (ďalej aj len „súdny exekútor“) dňa 12.07.2012.

4. Zmluvu o vymožení pohľadávky z 13.07.2012 (č.l. 10 spisu) uzatvorenú medzi oprávneným (žalovaným) a súdnym exekútorom. Na základe predmetnej Zmluvy v zmysle čl. I. bod 1. súdny exekútor sa zaviazal v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku vymáhať v prospech oprávneného pohľadávku priznanú právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb/159/2011-19 zo dňa 03.11.2011. V zmysle čl. II. (Spôsob úhrady vymoženej pohľadávky) bod 2. zmluvné strany dojednali, že v prípade, že sa oprávnený rozhodne podať návrh na zastavenie exekučného konania v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. c) Zákona č. 233/95 Z.z. v znení platných zmien a doplnkov bezdôvodne, t.j. ak exekútor neporušil povinnosti uložené mu zákonom, predovšetkým Exekučným poriadkom, zaväzuje sa súdnemu exekútorovi uhradiť zmluvnú odmenu vo výške 10.000 €, ku ktorým sa pripočíta daň z pridanej hodnoty vo výške platnej sadzby dane podľa platných právnych predpisov. Zmluvnú odmenu platí oprávnený a nemôže si jej úhradu nárokovať na preplatenie zo strany povinného v rámci trov exekúcie.

5. Poverenie Okresného súdu Martin na vykonanie exekúcie č. XXXXXXXXXX zo 04.10.2012 (č.l. 13 spisu), ktorým bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie na základe platobného rozkazu Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/129/2011-19 zo dňa 03.11.2011 vo veci oprávneného proti povinnému.

6. Upovedomenie o začatí exekúcie EX XXXX/XXXX-X zo dňa 31.10.2012 vydané súdnym exekútorom dňa 31.10.2012 spolu s dokladom o jeho doručení právnemu zástupcovi oprávneného a povinnému.

7. Upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností EX XXXX/XXXX-XX zo dňa 05.11.2012 vydané súdnym exekútorom (č.l. 17 spisu).

8. Sprievodný list súdneho exekútora z 22.11.2012 (č.l. 19 spisu), ktorým v exekučnom konaní EX XXXX/XXXX-XX predkladal Okresnému súdu Martin námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie z 22.11.2012. 9. Urgenciu súdneho exekútora z 24.06.2013 (č.l. 20 spisu), ktorou v exekučnom konaní EX XXXX/ XXXX-XX žiadal Okresný súd Martin o doručenie rozhodnutia o námietkach povinného, príp. o oznámenie skutočností, ktoré bránia o podaných námietkach rozhodnúť a odpoveď Okresného súdu Martin z 08.07.2013 (č.l. 21 spisu) na podanie žalobcu z 24.06.2013.

10. Podanie žalovaného z 15.júla 2013, ktoré ako oprávnený adresuje Okresnému súdu Martin (č.l. 22 spisu), doručené na Exekútorský úrad súdneho exekútora dňa 18.07.2013, označené ako Vyjadrenie oprávneného k námietkam, späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie, v poslednom odseku ktorého žalovaný uvádza, že „vzhľadom na to, že naša dôvera bola vážne narušená, tak postupom exekútora, ako aj postupom súdu (ubehol celý rok a zatiaľ nie je rozhodnuté ani o námietkach povinnej, ktoré sú zjavne nezmyselné), má všetko vyššie uvedené iba dosvedčiť, že sme v práve, no v exekúcii nemienime ďalej pokračovať a navrhujeme preto, aby súd exekučné konanie vedené pod sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX svojim rozhodnutím v zmysle Exekučného poriadku zastavil“.

11. Oznámenie o späťvzatí návrhu na vykonanie exekúcie k sp. zn. EX XXXX/XXXX z 15.júla 2013 (č.l. 24 spisu) doručené na Exekútorský úrad súdneho exekútora dňa 18.07.2013, ktorým žalovaný ako oprávnený oznamuje žalobcovi, že pre hrubé zanedbanie povinnosti žalobcu ako exekútora sa rozhodol zobrať návrh na vykonanie exekúcie späť a spoluprácu so žalobcom ukončiť.

12. List žalobcu adresovaný žalovanému dňa 19.07.2013 (č.l. 25 spisu) označený ako vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie a výzva na úhradu zmluvnej odmeny.

13. V prílohe písomného podania z 26.08.2014 žalobca predložil doručenku (č.l. 37 spisu, ktorá podľa jeho vyjadrenia potvrdzuje, že výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 19.07.2013 bola žalovanému doručená dňa 02.08.2013.

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 25.septembra 2014 uviedol, že uplatnený nárok neuznáva. Dohodu o zmluvnej odmene označil za neplatnú z dôvodu jej neobhájiteľnosti. Poukázal na dôvody na strane žalobcu, pre ktoré s ním ukončil spoluprácu (zapríčinené prieťahy v exekučnom konaní) a zobral návrh na vykonanie exekúcie späť. Uviedol, že dojednanie o zmluvnej odmene podľa jeho obsahu by mohlo byť len dojednaním o zmluvnej pokute, avšak v každom prípade ide o dojednanie nemorálne. Zmluvu s takýmto záväzkom právny zástupca žalovaného podpísal s istotou, že sa jedná o nezmysel a len preto, aby vyhovel ješitnosti žalobcu.

15. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 01.06.2017 v celom rozsahu zotrvala na podanej žalobe v znení jej písomného vyhotovenia. Uviedla, že žalobca rozporuje tvrdenia žalovaného, že sa nepričinil o vymoženie príslušnej pohľadávky. Poukázala na úkony vykonané žalobcom ako súdnym exekútorom v predmetnej exekúcii a vyjadrila názor, že žalobca splnil všetky povinnosti, ktoré mu z Exekučného poriadku vyplývajú.

16. Právny zástupca žalovaného v prednese na pojednávaní dňa 01.06.2017 zotrval na postoji žalovaného, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Poukázal na to, že žalobca už neexistuje, nakoľko podľa § 16 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku bol odvolaný ako súdny exekútor a jeho nástupkyňou sa stala L.. V. V. Q., súdna exekútorka so sídlom v V., L. XX. Z uvedeného dôvodu žalobca ako súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu, nakoľko exekútorom už nie je. Všetky práva a povinnosti prešli na novú exekútorku a táto s jej súhlasom by mohla vstúpiť do práv a povinností žalobcu. Ustanovenie Zmluvy, na ktoré sa žalobca odvoláva, označil za nezákonné. Zmluvná odmena bola dojednaná pre prípad postupu oprávneného podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku a využitia práva podať návrh na zastavenie exekúcie. Ide tak o sankciu za späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie a toto dojednanie je v rozpore s Exekučným poriadkom ako aj Vyhláškou č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Ďalej poukázal na to, že v zmysle Vyhlášky nárok exekútora na odmenu zmluvnú a rovnako aj tarifnú vzniká len z výšky vymoženej pohľadávky a odmena nemôže byť určená iným spôsobom, vôbec nie takým, že by malo ísť o sankciu za späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie. Žalobca nevymohol žiadnu sumu a teda mu nemohol vzniknúť nárok na odmenu tarifnú ani na odmenu zmluvnú. Z ust. § 4 ods. 1 ako aj § 17 ods. 1 Vyhlášky je zrejmé, že zmluvná odmena môže byť dojednaná len ako súčasť celej odmeny exekútora a jej základom je výška vymoženého plnenia. Poukázal na to, že samotná právna zástupkyňa žalobcu v podaní doručenom súdu 27.08.2014 označila vymáhanú sumu za zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je sankciou za porušenie zmluvných povinností a žalovaný tým, že využil právo dané mu zákonom vziať späť návrh na vykonanie exekúcie, sa nedopustil žiadneho porušenia zmluvnej povinnosti zo zmluvy a nemôže byť postihovaný sankciou, ktorú účelovo žalobca ako súdny exekútor uvádza ako odmenu za späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov dojednanie Zmluvy o zmluvnej odmene, o ktorej žalobca opiera svoj nárok, označil za rozporné s ustanoveniami Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. a exekučného poriadku a teda o ustanovenie neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Poukázal ďalej na to, že súd v danej exekučnej veci pri rozhodovaní o zastavení exekúcie rozhodol aj o trovách exekúcie, ktoré boli vyfakturované JUDr. Q. ako právnou nástupkyňou žalobcu žalovanému a zaplatené. Dôvodom na zamietnutie žaloby je tak aj fakt, že žalobca bol s účinnosťou od 01.01.2016 odvolaný z funkcie exekútora, a teda tak ako je označený v žalobe, neexistuje. S poukazom na procesné nepripustenie zastúpenia žalovaného L.. E. F. označil za neplatnú aj Zmluvu, nakoľko za žalovaného ju podpísal L.. E. F. ako advokát splnomocnený druhým konateľom žalovaného.

17. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 01.06.2017 predložil písomné vyjadrenie žalovaného z 01.06.2017 (č.l. 91 spisu), ktorého obsah je v zásade totožný s obsahom prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní.

18. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 01.06.2017 ďalej predložil nasledovné listinné dôkazné prostriedky:

19. Sprievodný list L.. V. V. Q., súdneho exekútora, so sídlom L. rad XX, XXX XX V. ako nástupcu súdneho exekútora L.. L. M. z 09.09.2016 (č.l. 95 spisu), v prílohe ktorého zaslala žalovanému faktúru

k exekučnému konaniu, v ktorom bol žalovaný súdom ako oprávnený zaviazaný uhradiť trovy exekúcie, spolu s fotokópiou dekrétu o určení nástupcu za súdneho exekútora L.. L. M..

20. Dekrét o určení nástupcu súdneho exekútora z 21.12.2015 (č.l. 96 spisu), z ktorého vyplýva, že Slovenská komora exekútorov podľa § 16 ods. 7 v spojení s § 16 ods. 8 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, určila dňom 1.januára 2016 JUDr. V. V. Q., súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu v V., L. rad XX za nástupcu odvolaného súdneho exekútora L.. L. M., so sídlom Exekútorského úradu v K., Y. X. XX, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol podľa § 16 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku s účinnosťou od 01.01.2016.

21. Faktúru č. XXXX/XXXX s dátumom vystavenia 09.09.2016 (č.l. 97 spisu) k č. exekúcie XXXX/XXXX, ktorou súdna exekútorka L.. V. V. Q. vyfakturovala žalovanému ako oprávnenému odmenu a trovy exekútorského úradu za exekúciu č. EX XXXX/XXXX v sume 97,40 € s DPH spolu s prílohou, ktorou je vyúčtovanie trov exekučného konania EX XXXX/XXXX z 09.09.2016 (č.l. 98 spisu).

22. Uznesenie Okresného súdu Martin v exekučnej veci oprávneného EUREX MEDICA, spol. s r.o. proti povinnému U. M. - M., č.k. XXEr/XXXX/XXXX-XXX doložené v plnom znení na výzvu súdu právnym zástupcom žalovaného dňa 24.08.2017 (č.l. 128 a nasledujúce spisu), ktorým Okresný súd Martin rozhodol, že exekúciu vedenú na Úrade súdneho exekútora L.. V. V. Q. ustanovený náhradník súdneho exekútora L.. L. M. pod sp. zn. EX XXXX/XXXX zastavuje a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi L.. V. V. Q. ustanovený náhradník súdneho exekútora L.. L. M. trovy exekúcie vo výške 97,40 €, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Z odôvodnenia predmetného uznesenia na strane 4 posledný odsek a prvý odsek na strane 5 vyplýva, že „súdny exekútor si ďalej vo vyúčtovaní trov exekúcie uplatnil zmluvnú odmenu vo výške 10.000 €, a to v zmysle Zmluvy o vymožení pohľadávky uzatvorenej medzi oprávneným a súdnym exekútorom dňa 13.07.2012. V zmysle citovaného ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne zároveň o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. V zmysle ust. § 200 ods. 1 trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Na základe uvedeného súd pri rozhodovaní o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie rozhodoval o trovách exekúcie súdneho exekútora, t.z. o odmene súdneho exekútora a náhrade hotových výdavkov, nie však o zmluvnej odmene dohodnutej medzi oprávneným a súdnym exekútorom v Zmluve o vymožení pohľadávky zo dňa 13.07.2012“.

23. Žalobca na pojednávaní dňa 01.06.2017 uviedol, že Zmluvu o vymožení pohľadávky nepísal on, doniesol mu ju JUDr. F.. Poukázal na dojednanie o zmluvnej odmene v čl. II. bod 2. Zmluvy a na dojednanie v čl. II. bod 6. Zmluvy. Uviedol, že po podaní námietok povinnou ich v daný deň podal na súd. Následne v mene JUDr. F. písal aj urgenciu rozhodnutia o námietkach. Mal záujem vymôcť pohľadávku oprávneného, avšak do rozhodnutia súdu o námietkach povinnej nemohol vykonávať okrem zabezpečovacích úkonov žiadne úkony. V zmluve sa nehovorí o zmluvnej pokute, ale o zmluvnej odmene. Poukázal na to, že aj v iných veciach JUDr. F. používal súdneho exekútora ako „strašiaka“, na preukázanie ktorého tvrdenia predložil tri návrhy oprávneného na zastavenie exekučného konania č. EX XXXX/XXXX, EX XXXX/XX a XXXX/XX (č.l. 101 až 103 spisu). Uviedol ďalej, že v čase podpísania Zmluvy bol súdnym exekútorom. Odvolaný bol na vlastnú žiadosť a ďalej vystupuje ako fyzická osoba. Nástupnícka súdna exekútorka uplatňovala v exekúcii len účelne vynaložené náklady. Oprávnený vzal späť návrh na vykonanie exekúcie pred rozhodnutím súdu o podaných námietkach, čo sa prieči morálke aj podstate uzatvorenej Zmluvy.

24. Právny zástupca žalovaného zotrval na tom, že Exekútorská komora určila právneho nástupcu žalobcu, ktorá nastupujúca súdna exekútorka prebrala celý úrad a vstúpila do všetkých práv a povinností. Nemožno vyčleniť niektoré peňažné pohľadávky, ktoré by si ďalej mohol uplatňovať žalobca. Z uvedeného dôvodu zanikla aj plná moc právnej zástupkyne žalobcu, nakoľko zanikol subjekt Exekútorského úradu, ktorý jej plnú moc udelil. Vstup L.. Q. do všetkých práv a povinností potvrdzuje aj rozhodnutie súdu o trovách exekúcie, kde je uvedená L.. Q., s ktorou súd konal ako s právnou nástupkyňou Exekútorského úradu L.. M.. Nejde o peňažné prostriedky L.. M. ako fyzickej osoby, ale o nárok Exekútorského úradu, ktorý pokiaľ neexistuje, nemôže byť ani žalobcom.

25. Právna zástupkyňa žalobcu poukázala na to, že žalobca vykonával procesné úkony v exekúcii bezodkladne, v zmysle exekučného poriadku, po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Povinná podala námietky proti exekúcii na Exekútorskom úrade 22.11.2012. V rovnaký deň boli tieto námietky odoslané na rozhodnutie Okresného súdu Martin. Nakoľko súd nerozhodol o námietkach v zákonnej lehote, žalobca nad rámec povinností súdneho exekútora zasielal v mene oprávneného na Okresný súd Martin urgenciu ich rozhodnutia. Ďalej uviedla, že žalobca vykonával exekučnú činnosť vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť.

26. V obsahu písomného podania doručeného súdu 07.06.2017 (č.l. 104 spisu) žalovaný poprel tvrdenia žalobcu, že Zmluvu vyhotovoval L.. E. F.. Uviedol, že Zmluvu vyhotovoval žalobca so všetkými ustanoveniami tak, ako sú uvedené v Zmluve z 13.07.2012. K uvedeným skutočnostiam žiadal vypočuť svedka L.. E. F..

27. Písomným podaním doručeným súdu dňa 19.06.2017 žalobca, okrem zhrnutia skutkového stavu v súlade so skoršími podaniami a vyjadreniami vo veci uviedol, že v priebehu konania na základe rozhodnutia ministra spravodlivosti SR č. XXXXX/XXXX/XXX zo dňa 19.11.2015, právoplatného 11.12.2015 bol L.. L. M. odvolaný z funkcie súdneho exekútora s účinnosťou od 01.01.2016 na návrh komory v zmysle ust. § 16 ods. 2 písm. a) Exekučného poriadku. Dekrétom Slovenskej komory exekútorov z 21.12.2015 podľa ust. § 16 ods. 7 v spojení s ust. § 16 ods. 8 Exekučného poriadku určila za nástupcu odvolaného súdneho exekútora L.. L. M. L.. V. V. Q., súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu v V., L. XX. Vzťah exekútora a jeho náhradníka je upravený v Exekučnom poriadku. Vzťah nástupníctva, ktorý vzniká medzi exekútorom a jeho náhradníkom, je špecifický. Právnym titulom oprávnení náhradníka je priamo právny predpis, konkrétne ust. § 16 ods. 7 v spojení s ust. § 16 ods. 8 Exekučného poriadku a ust. § 16a ods. 3 Exekučného poriadku v spojení s rozhodnutím komory o určení náhradníka, na základe ktorého náhradník zabezpečí výkon exekúcie v neukončených exekučných konaniach, a teda pokračuje v činnosti svojho predchodcu. Právo vymáhať nárok vyplývajúci zo zmluvnej odmeny je daný v zmysle ust. § 16a ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého náhradník exekútora zabezpečí výkon exekúcie v neukončených veciach. S poukazom na ust. § 64 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca navrhol, aby súd pokračoval s novým žalobcom, L.. V. V. Q., súdnym exekútorom so sídlom Exekútorského úradu v V., L. rad XX, C.: XX XXX XXX namiesto pôvodného žalobcu L.. L. M.. Z predložených listinných dôkazných prostriedkov vyplýva, že L.. V. V. Q. pokračovala v činnosti svojho predchodcu a ako náhradníčka súdneho exekútora zabezpečila v danom prípade výkon exekúcie v neukončenom exekučnom konaní, a preto jej patrí nárok na zmluvnú odmenu dojednanú v Zmluve. Námietku žalovaného ohľadne neplatnosti Zmluvy vznesenú z dôvodu, že ju podpisoval L.. E. F. ako právny zástupca žalovaného, označil žalobca za nedôvodnú. L.. E. F. v čase uzatvorenia Zmluvy bol konateľom žalovaného s oprávnením konať za žalovaného samostatne. Oprávnenie konať v mene žalovaného pre L.. E. F. tak v danom prípade nevzniklo na základe dohody o plnomocenstve, ale vyplýva z jeho postavenia konateľa žalovaného. 28. V prílohe písomného podania žalobca predložil nasledovné listinné dôkazné prostriedky:

29. Rozhodnutie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky z 19.novembra 2015 č. XXXXX/XXXX/ XXX, právoplatné 11.12.2015 (č.l. 113 spisu), ktorým bol odvolaný L.. L. M., súdny exekútor, so sídlom Exekútorského úradu v K., Y. X. XX z funkcie súdneho exekútora s účinnosťou od 01.januára 2016.

30. Dekrét o určení nástupcu súdneho exekútora z 21.12.2015 (č.l. 115 spisu), ktorý už je súčasťou spisového materiálu na č.l. 96 spisu a oznámenie Slovenskej komory exekútorov adresované L.. V. V. Q., súdnej exekútorke so sídlom Exekútorského úradu L. rad XX, XXX XX V. o ustanovení nástupcu súdneho exekútora, kedy menovaná v súvislosti so zánikom výkonu funkcie súdneho exekútora L.. L. M. v zmysle ust. § 16 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku s účinnosťou od 01.01.2016 v zmysle ust. § 16 ods. 7 v spojení s ust. § 16 ods. 8 Exekučného poriadku bola ustanovená dňom 1.januára 2016 za nástupcu L.. L. M., ktorého výkon funkcie exekútora zanikol s účinnosťou od 01.01.2016.

31. Podľa ustanovenia § 64 CSP, Ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

32. Podľa ustanovenia § 80 CSP,

(1) Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. (2) Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. (3) Ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

33. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom ku dňu zániku funkcie súdneho exekútora 1.1.2016 (ďalej len Exekučný poriadok), exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len "exekučná činnosť").

34. Podľa ustanovenia § 5 Exekučného poriadku, (1) V súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa. (2) Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

35. Podľa ustanovenia § 5a ods. 1 Exekučného poriadku, (1) Exekútor je povinný pri výkone exekučnej činnosti a ďalšej činnosti podľa tohto zákona používať označenie "súdny exekútor". Označenie "súdny exekútor" alebo "exekútorský úrad", od nich odvodené tvary slov, ani označenie spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s uvedenými označeniami nie je oprávnená používať iná osoba.

36. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor riadi činnosť exekútorského úradu, ktorý v jeho mene plní úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením exekučnej činnosti.

37. Podľa ustanovenia § 29 Exekučného poriadku, exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak.

38. Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 písmeno c) Exekučného poriadku, výkon funkcie exekútora zaniká odvolaním exekútora.

39. Podľa ustanovenia § 16 ods. 2 písmeno a) Exekučného poriadku, komora navrhne ministrovi odvolanie exekútora na žiadosť exekútora.

40. Podľa ustanovenia § 16 ods. 7, 8 a 9 Exekučného poriadku, (7) Pri zániku výkonu funkcie exekútora podľa odseku 1 komora určí náhradníka. Za náhradníka vymenuje komora v lehote 30 dní od zániku funkcie podľa odseku 1 exekútora, ktorý na vymenovanie za náhradníka udelí súhlas. Ak nebolo možné vymenovať za náhradníka žiadneho exekútora s jeho súhlasom, stáva sa po uplynutí tejto lehoty náhradníkom exekútor, ktorý bol zástupcom exekútora, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol. Náhradník exekútora vykonáva exekučnú činnosť vo svojom mene a v konaniach pokračuje na základe pôvodného poverenia. (8) V prípade podľa odseku 2 písm. a) sa môže exekútor dohodnúť s iným exekútorom na odovzdaní a prevzatí exekučnej agendy. Dohodu o odovzdaní exekučnej agendy nástupcovi exekútora predloží exekútor komore spolu so žiadosťou o odvolanie z funkcie exekútora. Postup odovzdania exekučnej agendy upraví komora vnútorným predpisom. (9) Na nástupcu exekútora sa primerane použijú ustanovenia o náhradníkovi.

41. Podľa ustanovenia § 16a ods. 3, 3 a 5 Exekučného poriadku, (2) V prípade zániku výkonu funkcie exekútora podľa § 16 ods. 1 písm. c) náhradník exekútora v súčinnosti s prezídiom komory (§ 214) a poverení zástupcovia ministerstva v súčinnosti s útvarom Policajného zboru vykonajú do 30 dní po zániku výkonu funkcie exekútora súpis stavu exekučných spisov podľa registra vedeného na exekútorskom úrade. Zároveň vykonajú finančné vyúčtovanie spisov ku dňu zániku výkonu funkcie exkútora na základe dokladov, ktoré sú súčasťou exekučného spisu. Exekútor, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol, je povinný poskytnúť pri výkone súpisu stavu

exekučných spisov bezodplatne potrebnú súčinnosť vrátane odovzdania technických nosičov dát a vrátiť komore preukaz exekútora, pečiatku, pečatidlo a odznak. (3) Náhradník exekútora zabezpečí výkon exekúcie v neukončených exekučných konaniach. Náhradník exekútora je oprávnený disponovať s osobitným bankovým účtom exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol. (5) Ak náhradník exekútora z dôvodov podľa § 44 ods. 4, § 57 alebo § 60 nebude pokračovať v konaniach podľa odseku 3, je povinný v lehote 14 dní vyporiadať plnenia, ktoré vymohol exekútor, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol, vrátane trov exekútora, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol.

42. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, (1) Exekučné konanie sa začína na návrh. (2) Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

43. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len ), (1) Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. (2) Podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

44. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 a 8 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

45. Podľa ustanovenia § 1 Obchodného zákonníka, (1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

46. Uznesením vyhlásením na pojednávaní dňa 12.09.2017 súd zamietol návrh žalobcu na pokračovanie v konaní s novým žalobcom JUDr. V. V. Q., súdnom exekútorkou so sídlom Exekútorského úradu v V., L. rad XX. S odkazom na ustanovenie § 235 CSP, súd uznesenie nevyhotovoval písomne a nedoručoval stranám. Súd má za to, že v danej veci nebol priestor na aplikáciu ust. § 64 CSP, nakoľko toto zákonné ustanovenie predpokladá zánik strany počas konania, pred jeho právoplatným skončením, v ktorom prípade súd rozhodne o tom, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Žalobca v prejednávanej veci uplatňoval svoj nárok pôvodne v zmysle písomnej žaloby doručenej súdu dňa 11.06.2014 v postavení súdneho exekútora (ďalej aj len „exekútor“), so sídlom Exekútorského úradu v K., Y. X. XX. Postavenie a činnosť súdnych exekútorov upravuje predovšetkým Exekučný poriadok č. 233/1995 Z.z. Zo žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku nemožno dovodiť, že by Exekútorský úrad bol samostatným subjektom práva, resp. mal samostatnú právnu subjektivitu. Exekútorský úrad tak nemožno považovať za subjekt s právnou subjektivitou odlišnou od súdneho exekútora. V dôsledku odvolania L.. L. M. z funkcie súdneho exekútora tak nemožno hovoriť o zániku žalobcu ako strany tohto konania, nakoľko nedošlo k zániku L.. L. M. ako fyzickej osoby ani k zániku Exekútorského úradu L.. L. M., ktorý nie je, resp. nebol subjektom so samostatnou právnou subjektivitou.

47. V súvislosti s posudzovaním postavenia žalobcu ako súdneho exekútora, posudzovaním charakteru vzťahu medzi súdnym exekútorom a oprávneným a posudzovaním otázok súvisiacich s postavením náhradníka, resp. nástupcu súdneho exekútora sa súd oboznámil s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 30.apríla 2014 sp. zn. 6Sžf/40/2013, uznesenie zo

14.januára 2010 sp. zn. 3Cdo 58/2009, uznesenie z 30.09.2013 sp. zn. 6MCdo/6/2012) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (Nález PL.ÚS 49/03 z 10.01.2005, uznesenie IV.ÚS 27/08-12 z 24.januára 2008, nález II.ÚS 272/08-35 z 22.októbra 2008, uznesenie IV.ÚS 297/2010-11 z 31.augusta 2010).

48. Na základe oboznámenia sa s prezentovanými právnymi názormi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky v daných rozhodnutiach súd konštatuje, že napriek špecifickému postaveniu súdneho exekútora, ktorý v zmysle ust. § 2 ods. 1 Exekučného poriadku je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov („exekučná činnosť“), vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci a ust. § 5 ods. 1 Exekučného poriadku mu v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti priznáva postavenie verejného činiteľa, tak zároveň exekútor v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v čase uzatvorenia Zmluvy medzi žalobcom a žalovaným ako aj v čase do zániku výkonu funkcie exekútora u žalobcu 1.1.2016 vykonával svoju činnosť ako slobodné povolanie, kedy výber exekútora bol zverený oprávnenému a zároveň odmena exekútora bola priamoúmerná jeho procesnej aktivite a činnosti. Z uvedeného dôvodu je potrebné pri zohľadnení relevantnej právnej úpravy platnej a účinnej v čase uzatvorenia Zmluvy medzi žalobcom a žalovaným ako aj v čase do zániku výkonu funkcie exekútora 1.1.2016, považovať žalobcu v čase uzatvorenia Zmluvy a výkonu funkcie súdneho exekútora za podnikateľa. Ako konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze II. ÚS 272/08-35 z 22.októbra 2008, „z príslušných ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúce predpísané predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Na preklenutie prípadných ťažkostí spojených s financovaním exekučnej činnosti môžu požadovať od oprávneného zloženie zálohy. Neposkytnutie zálohy je dôvodom na zastavenie exekúcie. Možno preto ustáliť, že súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia podnikateľa je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie“. Súd má za to, že na uvedenom posúdení postavenia žalobcu v súvislosti s výkonom činnosti súdneho exekútora nemení nič ani tá skutočnosť, že mu zákon v ustanovenom rozsahu zveruje výkon verejnej moci, čo vnáša do právneho postavenia súdneho exekútora a právnych vzťahov, do ktorých vstupuje, určité špecifiká, avšak neznamená to, že žalobcu v súvislosti s výkonom jeho činnosti súdneho exekútora nie je možné považovať za podnikateľa, kedy v zmysle pre konanie relevantnej právnej úpravy platnej a účinnej v čase uzatvorenia Zmluvy medzi žalobcom a žalovaným ako aj v čase do zániku výkonu funkcie exekútora 1.1.2016, výkon činnosti súdneho exekútora napĺňal znaky podnikania podľa ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka.

49. Zánik výkonu funkcie exekútora, ktorým môže byť výlučne len fyzická osoba, tak súd posudzuje obdobne ako zánik živnostenského oprávnenia fyzickej osoby, v dôsledku ktorého nedochádza k zániku právnej subjektivity fyzickej osoby podnikateľa, len už nemôže z titulu výkonu podnikateľskej činnosti vstupovať do obchodných záväzkových vzťahov (Tretia časť Obchodného zákonníka, § 261 a nasled.). Rozhodujúca pre posúdenie charakteru záväzkového vzťahu je však povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu (§ 261 ods. 8 Obchodného zákonníka).

50. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti tak návrh žalobcu na pokračovanie v konaní s právnym nástupcom žalobcu súd podľa obsahu posudzoval podľa ust. § 80 upravujúceho zmenu subjektu konania, kedy predpokladom vyhovenia návrhu je, že sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná a súhlas toho, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Súd sa teda ďalej zaoberal otázkou, či práva a povinnosti zo Zmluvy o vymožení pohľadávky uzatvorenej dňa 13.07.2012 medzi žalovaným ako oprávneným a žalobcom v postavení súdneho exekútora prešli na ustanoveného nástupcu súdneho exekútora L.. L. M., a to JUDr. V. V. Q., súdnu exekútorku so sídlom Exekútorského úradu v V., L. rad XX.

51. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že s účinnosťou od 1.januára 2016 žalobca bol odvolaný z funkcie súdneho exekútora na vlastnú žiadosť, kedy výkon funkcie exekútora mu zanikol podľa ust. § 16 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Slovenská komora exekútorov dekrétom o určení nástupcu súdneho exekútora z 21.12.2015 podľa ust. § 16 ods. 7 v spojení s ust. § 16 ods. 8 Exekučného

poriadku určila dňom 1.januára 2016 JUDr. V. V. Q., súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu v V., L. rad XX za nástupcu odvolaného súdneho exekútora JUDr. L. M., so sídlom Exekútorského úradu v K., Y. X. XX, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol podľa § 16 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku s účinnosťou od 01.01.2016. V danom prípade nastala situácia, kedy Slovenská komora exekútorov navrhla ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky odvolanie JUDr. L. M. z funkcie exekútora podľa ust. § 16 ods. 2 písm. a) na žiadosť exekútora, v ktorom prípade ust. § 16 ods. 8 Exekučného poriadku pripúšťa, že exekútor sa dohodne s iným exekútorom na odovzdaní a prevzatí exekučnej agendy, pričom dohodu o odovzdaní exekučnej agendy nástupcovi exekútora predloží exekútor komore spolu so žiadosťou o odvolanie z funkcie exekútora. Uvedené vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia ministra spravodlivosti Slovenskej republiky z 19.novembra 2015 č. XXXXX/XXXX/XXX, kedy v odseku 1 je konštatované, že žiadosťou z 26.októbra 2015 doručenou Slovenskej komore exekútorov 29.októbra 2015 požiadal JUDr. L. M., súdny exekútor, so sídlom Exekútorského úradu v K., Y. X. XX o odvolanie z funkcie súdneho exekútora ku dňu 31.10.2015 bez bližšieho zdôvodnenia žiadosti. K žiadosti exekútor súčasne priložil kópiu Dohody o odovzdaní a prevzatí exekučnej agendy uzavretú s JUDr. V. V. Q., súdnou exekútorkou so sídlom Exekútorského úradu v V., L. rad XX. Predmetná dohoda v konaní predložená nebola.

52. Práva a povinnosti náhradníka súdneho exekútora a primerane aj nástupcu súdneho exekútora (§ 16 ods. 9 Exekučného poriadku) sú upravené predovšetkým v ust. § 16a Exekučného poriadku. Súd konštatuje, že Exekučný poriadok neupravuje univerzálnu sukseciu náhradníka, resp. nástupcu exekútora do všetkých práv a povinností odvolaného súdneho exekútora súvisiacich s výkonom funkcie súdneho exekútora. Exekučný poriadok len ustanovuje, že v prípade zániku výkonu funkcie exekútora podľa § 16 ods. 1 písm. c) náhradník exekútora v súčinnosti s prezídiom komory a poverení zástupcovia ministerstva v súčinnosti s Útvarom Policajného zboru vykonajú do 30 dní po zániku výkonu funkcie exekútora súpis stavu exekučných spisov podľa registra vedeného na exekútorskom úrade. Zároveň vykonajú finančné vyúčtovanie spisov ku dňu zániku výkonu funkcie exekútora na základe dokladov, ktoré sú súčasťou exekučného spisu. Exekútor, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol, je povinný poskytnúť pri výkone súpisu stavu exekučných spisov bezodplatne potrebnú súčinnosť, vrátane odovzdania technických nosičov dát a vrátiť komore preukaz exekútora, pečiatku, pečatidlo a odznak (§ 16a ods. 2 Exekučného poriadku). Náhradník exekútora zabezpečí výkon exekúcie v neukončených exekučných konaniach. Náhradník exekútora je oprávnený disponovať s osobitným bankovým účtom exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol (§ 16a ods. 3 Exekučného poriadku). Samotná skutočnosť, že v zmysle ust. § 16a ods. 3 Exekučného poriadku, náhradník exekútora zabezpečí výkon exekúcie v neukončených exekučných konaniach, ktorú činnosť možno konštatovať aj u JUDr. V. V. Q. vo vzťahu k exekučnému konaniu EX XXXX/XXXX, XXEr/XXXX/XXXX, ktoré konanie ku dňu určenia jej osoby za nástupcu súdneho exekútora JUDr. L. M. (1.januára 2016) nebolo ukončené, nakoľko k jeho ukončeniu došlo až na základe uznesenia Okresného súdu Martin č.k. XXEr/XXXX/XXXX-XXX zo dňa 01.03.2016, však bez ďalšieho neznamená, že JUDr. V. V. Q. ako nástupca súdneho exekútora JUDr. L. M. vstúpila do práv a povinností zo Zmluvy o vymožení pohľadávky zo dňa 13.07.2012 výlučne v dôsledku právnej skutočnosti jej určenia za nástupcu odvolaného súdneho exekútora JUDr. L. M. v spojení s právnou úpravou § 16 a § 16a Exekučného poriadku.

53. Vzhľadom na špecifické postavenie súdneho exekútora vyplývajúce z jeho definície v Exekučnom poriadku možno konštatovať, že v právnom vzťahu medzi exekútorom a účastníkom exekučného konania v značnej miere prevažujú prvky verejno-právne, kedy exekútor vykonáva úlohy orgánu verejnej moci, ktorému je zverený výkon verejnej moci v rozsahu ustanovenom exekučným poriadkom. Bezpochyby nemožno považovať za súkromno-právny vzťah medzi súdnym exekútorom a povinným, ako k tomu dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v Uznesení 3Cdo/58/2009 zo 14.januára 2010, kedy konštatoval, že „vzťahy, ktoré sú založené na nerovnom právnom postavení ich účastníkov a v ktorých orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov na báze autoritatívnosti, sú verejno-právne“. V danom prípade bol posudzovaný vzťah medzi súdnym exekútorom a povinným a s vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súd v tejto veci nepolemizuje. V prejednávanej veci však bolo potrebné posúdiť vzťah medzi súdnym exekútorom a oprávneným, ktorý bol založený Zmluvou o vymožení pohľadávky z 13.07.2012, a to v časti ustanovenia o dojednanej zmluvnej odmene. Ako uviedol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení uznesenia sp. zn. 3Cdo/58/2009 zo 14.januára 2010 „...pre vyriešenie otázky, či ten-ktorý právny vzťah je súkromno-právny alebo verejno-právny, je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok (predmet súdneho konania)...Občiansko-právnymi vzťahmi sú majetkové

vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občiansko-právne vzťahy neupravujú iné zákony (viď. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Tieto vzťahy sú upravené normami súkromného práva a sú založené na princípoch právnej rovnosti ich subjektov; práva a povinnosti, ktoré sú obsahom právnych vzťahov tejto povahy, vznikajúce na základe prejavov vôle vyplývajúcich z princípu autonómie vôle ich subjektov.“

54. Pre posúdenie charakteru predmetu tohto konania a právneho vzťahu, z ktorého mal uplatnený nárok vzniknúť, súd považuje za relevantné, že dojednanie zmluvnej odmeny súdneho exekútora je medzi súdnym exekútorom a oprávneným fakultatívne, vykazujúce znaky zmluvnej voľnosti strán záväzkovo- právnych vzťahov, a teda v tejto časti dojednanie zmluvnej odmeny medzi súdnym exekútorom a oprávneným napĺňa vyššie definovaný charakter občiansko-právneho, resp. súkromno-právneho vzťahu. Podmienkou začatia exekučného konania ani vykonania exekúcie nie je uzatvorenie zmluvy o vymožení pohľadávky medzi oprávneným a súdnym exekútorom. Podľa Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora 12.07.2012, exekučné konanie sa začínalo na návrh dňom doručenia návrhu súdnemu exekútorovi, avšak súdny exekútor mohol začať vykonávať exekúciu až na základe poverenia udeleného súdom (§ 36 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku). Súd má za to, že Zmluva o vymožení pohľadávky medzi JUDr. L. M. ako súdnym exekútorom a žalovaným ako oprávneným uzatvorená dňa 13.07.2012 má v časti dojednania o zmluvnej odmene (čl. II. bod 2. Zmluvy) súkromno-právny charakter, a preto k vstupu JUDr. V. V. Q. do práv a povinností JUDr. L. M. z dojednania v čl. II. bod 2. Zmluvy o vymožení pohľadávky z 13.07.2012 by mohlo dôjsť len niektorým zo spôsobov zmeny v subjekte záväzku (§ 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka), čo v konaní tvrdené ani preukázané nebolo. Nebolo preukázané, že by po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práva, o ktorom sa koná, a preto súd návrh žalobcu na pokračovanie v konaní s novým žalobcom JUDr. V. V. Q., súdnym exekútorom so sídlom Exekútorského úradu v V., L. rad XX, C.: XX XXX XXX zamietol. Nakoľko tak neboli preukázané predpoklady pre aplikáciu § 64 a rovnako ani pre aplikáciu § 80 CSP, pod ktorého hypotézu právnej normy súd návrh žalobcu z 15.06.2017 vzhľadom na jeho skutkové odôvodnenie podriadil, súd pokračoval v konaní so žalobcom v postavení fyzickej osoby.

55. Súd má vedomosť, že odlišné stanovisko zaujal Okresný súd Bratislava II v rozsudku zo 06.04.2010 sp. zn. XXC/XXX/XXXX-XXX, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 10.februára 2011 sp. zn. 9Co/308/2010. Označené rozsudky Krajského súdu v Bratislave aj Okresného súdu Bratislava II vo vyhovujúcej časti boli zrušené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.09.2013 sp. zn. 6MCdo/6/2012. Hoci Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom zrušujúcom uznesení nezaujal jednoznačné stanovisko k právnemu nástupníctvu náhradníka súdneho exekútora vo vzťahu k dojednaniu o zmluvnej odmene, vyjadril názor v odseku 3 čl. II. odôvodnenia svojho rozhodnutia o súkromno-právnej povahe tohto záväzkového vzťahu, čo podporilo súd v úvahách uvedených vyššie.

56. Na pojednávaní konanom dňa 12.09.2017 právna zástupkyňa žalobcu sa stotožnila s prezentovaným názorom súdu ohľadne súkromno-právneho charakteru zmluvy, na základe ktorej žalobca uplatňuje svoj nárok. Poukázala na to, že došlo k jednoznačnému dojednaniu obsahu Zmluvy v zákonnej forme, vo vzťahu k dojednanej zmluvnej odmene exekútora. K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodov na strane oprávneného, na základe čoho vznikol exekútorovi nárok na zaplatenie zmluvnej odmeny. Uplatnený nárok považovala za preukázaný, s odkazom na obsah predloženej Zmluvy v spojení so späťvzatím návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným a uznesením Exekučného súdu o zastavení exekúcie z tohto dôvodu, čo považovala za podstatné vo vzťahu k uplatnenému nároku. Žiadala tak žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

57. Právny zástupca žalovaného sa nestotožnil s prezentovaným názorom súdu vo vzťahu k otázke procesného nástupníctva na strane žalobcu a s použitím analógie so zánikom živnostenského oprávnenia fyzickej osoby. Mal za to, že ide o špecifický právny režim podľa Exekučného poriadku a poukazoval na zánik činnosti exekútora, zánik exekútorského úradu a následné ustanovenie náhradníka. Poukázal na to, že Okresný súd Martin rovnako pri rozhodovaní o trovách exekúcie konal s JUDr. Q. a JUDr. M. si nemohol niečo uplatňovať sám. Mal tak za to, že v konaní by sa malo pokračovať s JUDr. Q., a to s jej súhlasom. V ostatnom zotrval na svojej argumentácii a žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.

58. Súd dopĺňa, že pokiaľ právny zástupca žalovaného poukazoval na to, že Okresný súd Martin pri rozhodovaní o zastavení exekúcie a o povinnosti oprávneného nahradiť trovy súdnemu exekútorovi

konal s ustanoveným náhradníkom súdneho exekútora JUDr. L. M., JUDr. V. V. Q., tak zároveň súd poukazuje na to, že v uznesení č.k. XXEr/XXXX/XXXX-XXX zo dňa 01.03.2016, hoci bez bližšieho odôvodnenia, exekučný súd nerozhodoval o zmluvnej odmene dohodnutej medzi oprávneným a súdnym exekútorom v Zmluve o vymožení pohľadávky zo dňa 13.07.2012, hoci súdny exekútor si túto vo výške 10.000 € uplatnil vo vyúčtovaní trov exekúcie.

59. Súd zamietol dôkazný návrh žalovaného na vyžiadanie stanoviska od Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky k ozrejmeniu postavenia náhradníka súdneho exekútora a k skutočnostiam súvisiacim s uplatňovaním trov exekučného konania, ktorý bol prednesený právnym zástupcom žalovaného v rámci záverečného prednesu na pojednávaní dňa 12.09.2017, nakoľko odročovať pojednávanie za účelom vykonania takéhoto dôkazu nepovažoval za dôvodné ani hospodárne. Prípadné stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky k otázkam súvisiacim s postavením nástupcu, resp. náhradníka súdneho exekútora vo vzťahu k odmeňovaniu súdneho exekútora by nepredstavovalo záväzný právny názor, ktorým by súd bol v tejto veci viazaný. Aj v prípade odlišného stanoviska Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky by súd zotrval na právnych záveroch tak, ako boli konštatované vyššie.

60. Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy 13.7.2012, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

61. Podľa ustanovenia § 199 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy 13.7.2012, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

62. Podľa ustanovenia § 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy 13.7.2012 (ďalej len Vyhláška), súdnemu exekútorovi patrí odmena za a) výkon exekučnej činnosti 1. pri exekúcii na peňažné plnenie, 2. pri exekúcii na nepeňažné plnenie, b) ďalšiu činnosť podľa zákona za 1. spisovanie návrhov na vykonanie exekúcie do zápisnice na požiadanie oprávneného, 2. prijímanie peňazí, listín a iných hnuteľných vecí do úschovy v súvislosti s výkonom exekúcie, 3. doručovanie súdnych písomností a mimosúdnych písomností, ak tak ustanoví osobitný zákon, 4. vykonávanie inej činnosti na základe poverenia súdu alebo ak tak ustanoví osobitný zákon, 5. manipuláciu so spismi.

63. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 a 2 Vyhlášky, (1) Súdny exekútor a oprávnený sa môžu dohodnúť vopred aj o zmluvnej odmene; túto odmenu uhrádza oprávnený. Tým nie je dotknutý nárok súdneho exekútora na odmenu určenú touto vyhláškou. (2) Zmluva podľa odseku 1 musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Súdny exekútor a oprávnený sa nesmú dohodnúť o zmluvnej odmene v inej ako ustanovenej forme.

64. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písmeno c) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.

65. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

66. Predmetom konania v prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej odmeny súdneho exekútora dojednanej v čl. II. bod 2. Zmluvy o vymožení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom ako súdnym exekútorom a žalovaným ako oprávneným dňa 13.07.2012 . V zmysle § 196

Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada straty času. Exekučnou činnosťou sa pritom v zmysle § 2 ods. 1 Exekučného poriadku rozumie vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov. Na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 199 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora upravovala ku dňu uzavretia zmluvy Vyhláška, ktorá v zhode s ustanovením § 196 Exekučného poriadku ustanovovala, že súdnemu exekútorovi patrí odmena za výkon exekučnej činnosti (§2 písmeno a) a za ďalšiu činnosť podľa zákona špecifikovanú v § 2 písm. b) pod bodmi 1 až 5. Odmena za výkon exekučnej činnosti sa v zmysle Vyhlášky členila na odmenu za výkon exekučnej činnosti pre exekúcii na peňažné plnenie (prvý oddiel druhého dielu Vyhlášky) a na odmenu za výkon exekučnej činnosti pre exekúcii na nepeňažné plnenie (druhý oddiel druhého dielu Vyhlášky). V ustanovení § 17 ods. 1 Vyhlášky bola upravená zmluvná odmena, na ktorej sa súdny exekútor a oprávnený mohli dohodnúť vopred, v zákonom stanovenej forme, bez vplyvu na nárok súdneho exekútora na odmenu určenú Vyhláškou. Ustanovenie § 17 Vyhlášky v znení účinnom k 13.07.2012 tak umožňovalo dohodu medzi súdnym exekútorom a oprávneným o zmluvnej odmene za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné aj nepeňažné plnenie, nad rámec odmeny určenej Vyhláškou. Výlučnou podmienkou bolo dojednanie zmluvnej odmeny v písomnej forme. Z hľadiska jej výšky, resp. spôsobu určenia jej výšky Vyhláška neustanovovala žiadne obmedzenia. Podľa názoru súdu tak aj pri exekúcii na peňažné plnenie bolo možné dojednať zmluvnú odmenu za výkon exekučnej činnosti fixnou sumou, nie výlučne formou percenta z výšky vymoženej pohľadávky.

67. Aj pre zmluvnú odmenu však bolo relevantné ust. § 196 Exekučného poriadku, ktoré sa premietlo aj do znenia ust. § 2 a ustanovení prvého, druhého a tretieho oddielu druhého dielu Vyhlášky, v zmysle ktorých odmena patrí súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti. Oboznámením sa s obsahom dojednania v čl. II. bod 2. Zmluvy o vymožení pohľadávky z 13.07.2012 súd konštatuje, že zmluvná odmena vo výške 10.000 € nebola medzi oprávneným a súdnym exekútorom dojednaná za výkon exekučnej činnosti, tak ako to predpokladá ust. § 196 Exekučného poriadku a relevantné ustanovenia Vyhlášky, ale bola dojednaná medzi zmluvnými stranami pre prípad, že oprávnený sa rozhodne podať návrh na zastavenie exekučného konania v zmysle § 57 ods. písm. c) Exekučného poriadku bezdôvodne, t.j. ak exekútor neporušil povinnosti uložené mu zákonom, predovšetkým Exekučným poriadkom. Medzi oprávneným a súdnym exekútorom tak nedošlo k dojednaniu zmluvnej odmeny za výkon exekučnej činnosti, ale za využitie práva oprávneného podať návrh na zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu toto dojednanie je v rozpore primárne s ust. § 196 Exekučného poriadku, ako aj v rozpore s ust. § 2 a § 17 Vyhlášky vydanej na základe ustanovenia § 199 Exekučného poriadku, a preto pre rozpor so zákonom je podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Pokiaľ aj v zmysle vyjadrení žalovaného by toto dojednanie bolo možné podľa obsahu považovať za dojednanie o zmluvnej pokute, aj v takomto prípade by bolo nevyhnutné konštatovať jeho neplatnosť pre rozpor so zákonom, konkrétne ust. § 544 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zmluvnú pokutu možno dojednať výlučne pre prípad porušenia zmluvných povinností, nie pre prípad výkonu práva. S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

68. Pre úplnosť súd dodáva, že sa nestotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalovaného, že Zmluva o vymožení pohľadávky je neplatným právnym úkonom z dôvodu, že JUDr. E. F. ju podpísal v postavení advokáta ako splnomocnený právny zástupca oprávneného EURES MEDICA, spol. s r.o. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. XXXXX/L vyplýva, že JUDr. E. F. od 07.07.2000 do 29.05.2017 bol konateľom žalovaného s oprávnením konať za žalovaného samostatne. Zmluvu o vymožení pohľadávky tak za žalovaného podpísala osoba, ktorá v čase uzatvorenia Zmluvy bola oprávnená v mene žalovaného konať, a jeho označenie ako advokáta v predmetnej Zmluve neplatnosť zmluvy nespôsobuje.

69. Súd zamietol dôkazný návrh žalovaného na výsluch svedka JUDr. E. F., nakoľko pre rozhodnutie vo veci nepovažoval za relevantné vykonávať dokazovanie k otázke, kto vypracoval znenie Zmluvy o vymožení pohľadávky z 13.07.2012.

70. Pokiaľ právny zástupca žalovaného v záverečnom prednese uvádzal, že súd by mal skúmať skutočnosti, ktoré viedli žalovaného k späťvzatiu návrhu na vykonanie exekúcie z hľadiska postupu súdneho exekútora v danej exekúcii, tak uvedené konštatovanie nepovažoval súd za relevantný dôkazný

návrh žalovaného k skutočnostiam, resp. okolnostiam, ktoré podľa žalovaného by mali byť skúmané súdom. Právny zástupca žalovaného vykonanie žiadnych konkrétnych dôkazov nenavrhol a vzhľadom na konštatovanú neplatnosť dojednania o zmluvnej odmene súd ani nepovažoval za relevantné tieto skutočnosti skúmať.

71. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).