Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-16-2014.pdf
PDF · 112.6 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/16/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou v spore žalobcu: FAMT CONSULT - LOGISTIC s.r.o., Piešťanská 2, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 343 331 v zastúpení: JUDr. Ivan Mikloška advokát, Hodžova 13, 010 01 Žilina proti žalovanému: UNIQA poisťovňa a.s., Lazaretská 15, 820 07 Bratislava, IČO: 00 653 501 o zaplatenie 2.125 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.125 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % p. a. zo sumy 2.125 EUR od 29.03.2013 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobný návrh z a m i e t a .
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 100% trov konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 22.01.2014 domáha od súdu vydania rozhodnutia, ktorým zaviaže žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 2.125 EUR s príslušenstvom z nasledujúcich dôvodov: Dňa 26.06.2012 v čase približne o 11.15 hod. došlo k škodovej udalosti na zjazde z diaľnice D1, pri ktorej sa odrazil kameň od osobného motorového vozidla AUDI A8, EČ: IL XXX BG vo vlastníctve spoločnosti MD INVEST s.r.o. Dubnica nad Váhom a následne poškodil čelné sklo na motorovom vozidle zn. ISUZU TURQUOISE, EČ: NM XXX CB jazdiace v smere za ním vo vlastníctve žalobcu. Poškodené motorové vozidlo v čase vzniku poistnej udalosti riadil vodič K. W. a spolujazdcami boli M. T. a G. E.. Bezodkladne po vzniku škodovej udalosti bol medzi účastníkmi dopravnej nehody spísaný škodový zápis a následne oznámená škodová udalosť žalovanému, s ktorým mal vlastník motorového vozidla, ktoré škodu spôsobilo uzatvorenú Zmluvu o povinnom zmluvnom poistení.
2. Žalobca si dal opravu čelného skla vykonať u spoločnosti EUROP-AUTOSKLO, s.r.o. so sídlom Bizetová 3 v Nitre. Oprava bola účtovaná faktúrou č. XXXXXXXXX na sumu 2.125 EUR. Poistná udalosť je u žalovaného vedená pod číslom: XXXXXXXXXX. Listom zo dňa 28.03.2013 žalovaný odmietol poskytnutie poistného plnenia s odôvodnením, že cit.: „podľa skutkových okolností vzniku škody nemôže poistený jednoznačne potvrdiť zodpovednosť za škodu. Poistený (resp. vodič) si počas prevádzky vozidla v danom čase a na danom mieste nemôže byť vedomý odskočenia predmetu od vedeného motorového vozidla a teda nie je možné preukázať objektívne, že predmet (kameň), ktorý poškodil čelné sklo na motorovom vozidle poškodeného, bol vymrštený prevádzkou motorového vozidla. Ani súhlasné vyhlásenie poisteného a poškodeného, že ku škodovej udalosti došlo tak, ako je to uvedené v oznámeniach o poistnej udalosti preto nepreukazuje, že škoda vznikla v dôsledku prevádzky motorového
vozidla poisteného v uvedenom čase na uvedenom mieste. Žalovaný žalobcovi do dnešného dňa uplatnený nárok neuhradil.
3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 26.05.2014 sa vyjadril žalovaný. Okrem iného uviedol, že za poškodeného Oznámenie o škodovej udalosti spísal nie účastník nehody - vodič, ale držiteľ motorového vozidla. Nakoľko oznámenie o škodovej udalosti nespísal priamy účastník - vodič vozidla, ale len držiteľ, žalovaný nepovažuje toto oznámenie za relevantné majúce silu priameho dôkazu, nakoľko ide iba o sprostredkovanie nejakých okolností, ktoré sa mali stať dňa 26.06.2012. Čo sa týka čestných vyhlásení M. T. a G. E., tieto nemajú podľa žalovaného charakter vypovedacích skutočností ohľadne vzniku a priebehu škodovej udalosti, lebo neuvádzajú podstatné skutočnosti, a to: ako vzniklo poškodenie čelného skla po technickej stránke, ako si bol poistený - vodič idúci so svojim vozidlom pred autobusom vedomý, že od jeho kolies mal byť kameň vymrštený, v akej vzdialenosti boli obe motorové vozidlá od seba, keď k poškodeniu skla došlo, koľko motorových vozidiel sa pohybovalo na danom mieste v danom čase, okrem týchto dvoch vozidiel na danej komunikácii, akým spôsobom mal poškodený - žalobca preukázať poistenému, že práve od jeho vozidla malo dôjsť k vymršteniu kameňa do čelného skla jeho autobusu. Správa o nehode spísaná v nemeckom jazyku nevykazuje znaky jej spísania bezprostredne po vzniku škodovej udalosti, dôkaz považuje žalovaný za účelový a uvádza, že správu dostal listom od žalobcu dňa 19.12.2012 ako reakciu na zamietnuté poistné plnenie oznámené listom dňa 30.11.2012. Žalovaný žiadal od žalobcu, aby podal pravdivé vysvetlenie k rozporom uvedeným v písomnom vyjadrení (č.l. 25 súdneho spisu). Žalovaný uviedol, že právny zástupca žalobcu vôbec v liste adresovanému žalovanému neuvažoval o liberačných dôvodoch podľa ust. § 428 Občianskeho zákonníka, pretože tieto sú pri škodách na čelných sklách obzvlášť dôvodné. Žalovaný trvá na zamietnutí žalobného návrhu, resp. je možné uvažovať o podiele poisteného vozidla u žalovaného na vzniknutej škode poškodenému autobusu v maximálnej výške 50% žalovanej sumy - škody. 4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 14.07.2014 sa vyjadril žalobca. Uviedol, že procesná obrana žalovaného spočíva v spochybnení preukázania nároku žalobcu ako poškodeného, t.j. v spochybnení samotnej zodpovednosti škodcu - poisteného za škodu spôsobenú žalobcom. Tvrdenia žalovaného považuje žalobca za účelové a ničím nepreukázané. Celý skutkový dej, pri ktorom došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle, bol potvrdený spolujazdcami v poškodenom vozidle, ako aj vodičom motorového vozidla, ktoré škodu spôsobilo. Čo sa týka liberácie prevádzkovateľa, objektívna zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku je pomerne prísna, pretože takmer vylučuje možnosti liberácie prevádzkovateľa, čo vyplýva z prvej vety ust. § 428 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej sa prevádzkovateľ svojej zodpovednosti nemôže zbaviť, ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Ide napríklad o úder blesku, prípady prírodnej katastrofy, alebo inú vonkajšiu okolnosť, ktorá v nijakom smere nesúvisí s prevádzkou motorového vozidla a nebola ňou vyvolaná. V danej veci bola škoda spôsobená odmrštením kameňa z vozovky spôsobeného pohybom motorového vozidla škodcu - poisteného po vozovke do čelného skla vozidla poškodeného. Ide teda nepochybne o okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla škodcu, pretože bola vytvorená súčinnosťou pohybu (prevádzky) motorového vozidla škodcu a stavu vozovky a teda mala pôvod v prevádzke vozidla i s poukazom na fakt, že bez prevádzky vozidla škodcu by ku škode nedošlo. V tomto prípade ide o zodpovednosť škodcu, ktorej sa v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka nemôže zbaviť. Čo sa týka ostatným námietok žalovaného, žalobca sa k ním nevyjadril, nakoľko podľa jeho názoru nemajú žiaden vplyv vo vzťahu k uplatnenému nároku.
5. Na pojednávanie dňa 11.09.2017 sa nedostavil žalovaný, svoju neúčasť ospravedlnil, súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. V písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 05.09.2017 okrem ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní zaslal súdu aj dodatočný dopyt vo vzťahu k žalobcovi, ktorý by mal zodpovedať na otázky: 1) Nech sa žalobca vyjadrí k fotodokumentácii č. 1 - šípky - vyznačenie poškodenia tesniacej gumy a zároveň miesta, kde je čelné sklo osadené, prečo je toto tesnenie mechanicky poškodené na niekoľkých miestach keď samotná skalka takéto technické poškodenia nemôže spôsobiť a čo alebo kto takéto poškodenia na tesniacej gume spôsobil, kedy a za akým účelom. Otázka žalovaného smeruje k presvedčeniu, že toto čelné sklo nebolo zasiahnuté kameňom iba z vozidla poisteného u žalovaného ale bolo už predtým poškodené. Nakoľko ide iba o malé poškodenie mimo zorného poľa vodiča s vozidlom sa jazdilo ďalej až došlo k následnému poškodeniu, ktoré sa má uhradiť z povinného zmluvného poistenia vozidla poisteného u žalovaného. 2) Prečo je na fotodokumentácii č. 2 zachytené aj ďalšie poškodenie čelného skla keď sa v žiadnom písomnom prehlásení ani svedkovom neuvádza, že išlo o viaceré vyletené kamene/skalky, ktoré mali
jednorazovo poškodiť čelné sklo vozidlo žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené žiada žalovaný, aby súd žalobcovi priznal iba 50% zo žalovanej istiny uvedenej v petite žalobného návrhu po odčítaní trov konania a trov právneho zastúpenia.
6. Súd uvádza, že poškodené čelné sklo stále predstavuje najproblematickejšiu poistnú udalosť. Všetky poisťovne obvykle na svoju obranu používajú dva argumenty. Buď nie je možné vinu iného vozidla preukázať alebo kameň nesúvisí s prevádzkou vozidla. Hoci Národná banka Slovenska (NBS) už v roku 2013 zverejnila stanovisko, že poisťovne sú povinné preplácať čelné sklo <http://autobild.cas.sk/ clanok/192254/nbs-poistovne-musia-preplatit-celne-sklo-poskodene-kamenom> aj v rámci povinného zmluvného poistenia, očividne sa toho veľa nezmenilo. Motoristi majú problém, i keď druhý vodič vinu uzná. Je potrebné uviesť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky SR v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR pod č. 10/2014 <http://www.nsud.sk/data/files/979_stanoviska_rozhodnutia_10_2014.pdf> vydal rozhodnutie, týkajúce sa poškodeného čelného skla. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal viacerými prípadmi, keď súdy v rovnakej veci poškodenia čelného skla vymršteným kameňom rozhodli diametrálne odlišne: raz v prospech poškodeného, raz v jeho neprospech. V oboch scenároch sa použil § 428 Občianskeho zákonníka, ktorý znie: „Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.“
7. Jeden zo súdov argumentoval druhou vetou spomínaného paragrafu. Podľa jeho názoru vymrštenie kameňa, alebo iného predmetu ležiaceho na vozovke (za predpokladu, že jeho umiestnenie na vozovke nie je následkom činnosti daného motorového vozidla) spod pneumatiky prechádzajúceho vozidla nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke“. Ďalší súd sa zas odvolával na prvú vetu daného ustanovenia a v rozhodnutí uviedol, že kameň vymrštený spod kolies iného idúceho motorového vozidla, ktorý spôsobil škodu na čelnom skle, je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, a preto nie je možné zbaviť sa zodpovednosti a nie je potrebné ani zisťovať možnosti odvrátenia škody. Práve vzhľadom na tieto odlišné interpretácie sa do veci zapojil Najvyšší súd SR a vydal nasledovné stanovisko: „Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom, alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.“ Ako uvádza v odôvodnení, súdy v praxi vykladajú pojem prevádzky vozidla veľmi široko. Za okolnosť súvisiacu s prevádzkou vozidla považujú, napríklad, zlyhanie bŕzd, skryté alebo zjavné vady materiálu, nedostatočnú údržbu, prasknutie pneumatík, ako aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča a iných osôb.
8. Najvyšší súd tak prichádza k takmer identickému záveru ako NBS v stanovisku z roku 2013: „Nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou a špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t. j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu.“ Hoci rozhodnutie Najvyššieho súdu nie je formálne záväzné, všetky súdy nižšej inštancie ho budú brať do úvahy. Jednotnou interpretáciou zákonov sa totiž predpokladá rovnaké rozhodovanie súdov o rovnakej veci. A to sa týka aj čelného skla.
9. Súd sa oboznámil so žalobou, písomným vyjadrením žalovaného a vykonal vo veci dokazovanie: listinnými dôkazmi založenými v spise: hlásením poškodeného zo dňa 26.06.2012 Komunálnej poisťovni, Oznámením škodovej udalosti - PZP zo dňa 26.06.2012 žalovanému, faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 07.09.2012 splatnou dňa 21.09.2012 na sumu 2.125 EUR, Listom žalovaného zo dňa 28.03.2013, Čestným prehlásením M. T. zo dňa 07.01.2014, G. E. zo dňa 07.01.2014, listom žalovaného zo dňa 30.11.2012, Odvolaním sa žalobcu voči likvidácii poistnej udalosti, fotodokumentáciou, ostatnou korešpondenciou strán sporu ako aj celým spisom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Dňa 26.06.2012 v čase približne o 11.15 hod. došlo k škodovej udalosti na zjazde z diaľnice D1 pri ktorej sa odrazil kameň od osobného motorového vozidla AUDI A8, EČ: IL XXX BG vo vlastníctve spoločnosti MD INVEST s.r.o. Dubnica nad Váhom a následne poškodil čelné sklo na motorovom vozidle zn. ISUZU
TURQUOISE, EČ: NM XXX CB jazdiace v smere za ním vo vlastníctve žalobcu. Poškodené motorové vozidlo v čase vzniku poistnej udalosti riadil vodič K. W. a spolujazdcami boli Ladislav T. a G. E..
10. Napriek tomu, že škodová udalosť bola bezodkladne oznámená žalovanému, s ktorým mal vlastník motorového vozidla, ktoré škodu na vozidle spôsobilo uzatvorenú Zmluvu o povinnom zmluvnom poistení, žalovaný neuhradil doposiaľ ani časť škody spôsobenej žalobcovi.
11. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je naplnenie základných znakov zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.
12. V predmetnej veci bolo zásadnou otázkou, či sa v tomto prípade jednalo o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla alebo nie.
13. Podľa § 420 odsek 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
14. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
15. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
16. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
17. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
18. Podľa § 813 odsek 1 Občianskeho zákonníka Ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
19. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Na základe vykonaného dokazovania a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi mal súd za preukázané, že návrh žalobcu je dôvodný čo do základu aj do výšky. V konaní bolo preukázané, že dňa 26.06.2012 v čase asi o 11.15 hod. došlo k škodovej udalosti na zjazde z dialnice D1, pri ktorej sa odrazil kameň od osobného motorového vozidla AUDI A8 a poškodil čelné sklo na motorovom vozidle zn. ISUZU TURQUOISE, ktoré šlo v smere za AUDI A8 a poškodené motorové vozidlo bolo vo vlastníctve žalobcu. Vinník dopravnej nehody bol poistený u žalovaného, avšak žalovaný odmietol poisťovni poškodeného (žalobcovi) refundovať regresný nárok.
23. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je objektívnou zodpovednosťou, kde škodca zodpovedá za škodu objektívne, to znamená bez ohľadu na zavinenie.
24. Občiansky zákonník pripúšťa jediný liberačný dôvod v danom prípade, v zmysle ktorého by sa škodca mohol zbaviť zodpovednosti za spôsobenú škodu, ak by sa jednalo o škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke motorového vozidla a ak by škodca preukázal, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré je možné požadovať. V predmetnej veci teda bolo zásadnou otázkou, či sa jednalo o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla alebo nie.
25. Súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu a považuje za žalobcom preukázané, že škoda na motorovom vozidle vznikla a bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že v danej situácii existuje liberačný dôvod, teda dôvod, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke motorového vozidla ale majú pôvod vo vonkajších okolnostiach, t.j. že v konkrétnom prípade bol kameň, resp. kamienky a teda škodca
- vodič motorového vozidla nemohol túto prekážku rozpoznať a zabrániť tak predmetnej dopravnej nehode, pričom kameň (kamienky) nachádzajúci sa na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, ktorá nemá pôvod v prevádzke motorového vozidla. Vonkajšou okolnosťou by podľa súdu bola napr. živelná pohroma, blesk, ktorý udrie do stromu, resp. iná obdobná prekážka, ktorá by náhle vznikla pred poškodeným vozidlom, pričom uvedené právne skutočnosti by nastali bez ohľadu na to, či by sa motorové vozidlo nachádzalo v rozhodnom čase na mieste vozovky.
26. V danom prípade ku škode na motorovom vozidle došlo na základe skutočností, ktoré majú pôvod v prevádzke vozidla, pretože v prípade, že by sa motorové vozidlo nehýbalo, jeho kolesá by nerotovali a teda by nedošlo k odskočeniu predmetných kamienkov, preto sa jednoznačne jedná o okolnosť, ktorá má povahu v prevádzke motorového vozidla. Škodca sa nemôže objektívne zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zbaviť a ďalšie liberačné dôvody ani nemožno v tejto veci aplikovať. Práve v ust. § 428 Občianskeho zákonníka sú uvedené liberačné dôvody zbavenia sa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov a to, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke a škoda spôsobená tzv. neodvrátiteľnou udalosťou - zásah zvonka (prírodné sily, zásah osoby, zvieraťa), liberačný dôvod vyplýva aj z ust. § 441 Občianskeho zákonníka v prípade zavinenia poškodeného.
27. Súd svoje rozhodnutie založil na listinných dôkazoch predložených žalobcom. Tieto dôkazy podľa súdu preukazujú, že škoda vznikla takým spôsobom ako to v konaní uviedol žalobca. Pokiaľ žalovaný spochybňoval tvrdenie žalobcu, bolo na ňom, aby svoju obranu preukázal nielen tvrdením ale i dôkaznými prostriedkami. Tvrdenia žalovaného nie sú ničím podložené, súd ich považuje iba za dohady žalovaného s cieľom vyhnúť sa poskytnutiu náhrady škody.
28. Vzhľadom na to, že poistenému u žalobcu vznikla škoda poškodením veci - motorového vozidla pri dopravnej nehode, ktorú nezavinil, vzhľadom na to, že žalobca mu neposkytol poistné plnenie avšak už v písomnom vyjadrení zo dňa 26.05.2016 uviedol, aj napriek všetkým „výhradám“, ktoré v písomnom vyjadrení podrobne rozpísal, že je ochotný poskytnúť žalobcovi - poškodenému autobusu
- 50% žalovanej škody. Žalovaný sa nebráni plneniu vo výške 50% ani v písomnom podaní zo dňa 31.08.2017. Z toho je zrejmé, že žalovaný nenamieta výšku škody, namieta, že nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla jeho poisteného. Tu súd uvádza, že k škodovej udalosti došlo dňa 26.06.2012, pričom žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené mohol 50% zo žalovanej sumy plniť už v roku 2016, kedy sa v liste zo dňa 26.05.2016 vyjadril, že je ochotný poskytnúť žalobcovi polovicu žalovanej sumy. Napriek tejto skutočnosti však žiadnu úhradu vo vzťahu k žalobcovi nevykonal i napriek tej skutočnosti, že žalobca v liste zo doručenom dňa 19.12.2012 žalovanému uviedol, okrem iného aj to, že je dlhoročným klientom žalovaného a má u neho poistený majetok za nemalé poistné. 29. Súd dáva do pozornosti Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júna 2014 (Cpj 5/2014) ako aj záver Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska zo dňa 16. júna 2013 ku škode spôsobenej na čelnom skle motorového vozidla kameňom, alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla.
30. Žalobcovi súd zároveň priznal i príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, a to 5,75 % úrok z omeškania ročne z priznanej sumy od 29.03.2013 až do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po dni, keď obdržal od žalovaného informáciu o tom, že odmieta poskytnúť náhradu škody. Týmto dňom sa žalovaný dostal do omeškania s peňažným plnením, pričom výška úroku z omeškania je v súlade s ust. § 3 ods. 1
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a teda predstavuje výšku 8 percentuálnych bodov zvýšenú o základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky platnú k prvému dňu omeškania. Žalobca si úrok z omeškania uplatnil dňom 28.03.2013, teda dňom vystavenia informácie o tom, že žalovaný odmieta plniť, súd však úrok z omeškania priznal až nasledujúcim dňom, teda dňom 29.03.2013 až do zaplatenia.
31. Súd sa plne stotožnil s tvrdením žalobcu v tom smere, že procesná obrana žalovaného spočíva v spochybňovaní preukázania nároku žalobcu ako poškodeného t.j. v spochybnení samotnej zodpovednosti škodcu - poisteného za škodu spôsobenú žalobcom. Tvrdenia žalovaného súd považuje účelové a ničím nepreukázané. Celý skutkový dej, pri ktorom došlo ku škodovej udalosti na motorovom vozidle bol potvrdený spolujazdcami v poškodenom vozidle, ako aj vodičom motorového vozidla, ktoré škodu spôsobilo. Čo sa týka liberácie prevádzkovateľa, objektívna zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku je pomerne prísna, pretože takmer vylučuje možnosti liberácie prevádzkovateľa, čo vyplýva z prvej vety ust. § 428 Občianskeho zákonníka podľa ktorej sa prevádzkovateľ svojej zodpovednosti nemôže zbaviť ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Ide napríklad o úder blesku, prípady prírodnej katastrofy alebo inú vonkajšiu okolnosť, ktorá v nijakom smere nesúvisí s prevádzkou motorového vozidla a nebola ňou vyvolaná. V danej veci bola škoda spôsobená odmrštením kameňa z vozovky spôsobeného pohybom motorového vozidla škodcu - poisteného po vozovke do čelného skla vozidla poškodeného. Ide teda nepochybne o okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla škodcu, pretože bola vytvorená súčinnosťou pohybu (prevádzky) motorového vozidla škodcu a stavu vozovky a teda mala pôvod v prevádzke vozidla i s poukazom na fakt, že bez prevádzky vozidla škodcu by ku škode nedošlo. V tomto prípade ide o zodpovednosť škodcu, ktorej sa v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka nemôže zbaviť.
32. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na možnú liberáciu. Keďže v konaní bolo preukázané, že škoda vznikla udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky, došlo k vzniku škody a bola preukázaná príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, boli tým naplnené všetky podstatné podmienky pre vznik zodpovednosti prevádzkovateľa za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Súd znovu uvádza, že škoda, ktorá vznikla na čelnom skle motorového vozidla navrhovateľa vymrštením kameňa spod kolies pred ním prechádzajúceho motorového vozidla, je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je otáčavý pohyb kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, niet pochýb o tom, že bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a k vzniku škody by nedošlo. Z toho jednoznačne vyplýva, že prevádzka motorového vozidla je práve príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobil škodu.
33. V tomto konaní uplatnená škoda na čelnom skle bola teda spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke a škoda, ktorá vznikla, jednoznačne preukazuje príčinnú súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody.
34. Žalovaný sa pojednávania súdu nezúčastnil a nevyužil tak možnosť preukazovania liberačných dôvodov. Nemožno sa stotožniť so žalovaným, že ak by bola škoda spôsobená kameňom vymršteným v dôsledku rotačného pohybu kolies idúceho vozidla, nie je škodou, za ktorú by zodpovedal prevádzkovateľ. Ak by totiž na kameň nepôsobil otáčavý pohyb kolies, ku jeho vymršteniu a k vzniku škody by nedošlo.
35. Z výpisu z obchodného registra žalobcu súd zistil, že žalobca má okrem ďalších predmetov činnosti zapísané i činnosti: Osobná cestná doprava vykonávaná cestnými osobnými vozidlami, ktorých celková obsaditeľnosť nepresahuje deväť osôb vrátane vodiča s výnimkou vozidiel taxislužby ako aj nákladnú cestnú dopravu vykonávanú cestnými nákladnými vozidlami, ktorých celková hmotnosť vrátane prípojného vozidla nepresahuje 3,5 ton (zapísané činnosti od mája 2005).
36. Žalobca s poukazom na jeho predmet podnikania podľa názoru súdu pozná všetky povinnosti vodiča tak, ako ich definuje § 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tento okrem iného ukladá vodičom povinnosť „zabezpečiť pred jazdou a počas jazdy, aby sa vo výhľadovom poli vodiča nenachádzali predmety, ktoré môžu odvádzať pozornosť od bezpečného vedenia vozidla“). Ak by aj žalovaný začal polemiku o tom, či dierka alebo prasklina po kamienku predstavuje predmet alebo nie, v zásade platí, že vodič musí mať nerušený výhľad. Oveľa konkrétnejšie a striktnejšie je táto povinnosť vodiča upravená vo vyhláške Ministerstva dopravy č. 464/2009, ktorá v
§ 17 ustanovuje podmienky technickej nespôsobilosti vozidla. Okrem iného sa vo Vyhláške uvádza, že vozidlo nie je technicky spôsobilé, ak je „výhľad z miesta vodiča obmedzený alebo znemožnený“ alebo je „prasknuté alebo poškodené čelné sklo v stieranej ploche s veľkosťou väčšou ako 20 mm“. V druhom prípade to znamená, že vozidlo je nespôsobilé, pokiaľ sa na ploche, ktorú čistia stierače, nachádza poškodenie väčšie ako jednoeurová minca. Akonáhle poškodenie spĺňa vyššie uvedené podmienky, polícia môže zadržať osvedčenie o evidencii resp. technické osvedčenie. V prípade vážneho poškodenia čelného skla môže zadržať aj tabuľky s evidenčným číslom.
37. Je preto priam vylúčené, aby podnikateľský subjekt podnikajúci dlhé roky v nákladnej cestnej doprave a poznajúc vyššie uvedené zákonné ustanovenia, používal v doprave autobus NEOPLAN, na ktorom je dlhodobo poškodené čelné sklo tak, ako to v písomnom vyjadrení tvrdí žalovaný, a tým riskoval zadržanie osvedčenia o evidencii, resp. zadržanie tabuľky s evidenčným číslom. Poukazujúc aj na predmet činnosti žalobcu je viac ako zrejmé, že ku škodovej udalosti došlo tak, ako ju v žalobnom popísal žalobca.
38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne v zmysle § 262 odsek 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I písomne, a to v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sledje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.