Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-57-2021.pdf
PDF · 105.53 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/57/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Nám. T.G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, Česká republika, IČ: 043 55 211, právne zastúpený: Mgr. Zuzana Bírová, advokátka, so sídlom Americká 2, Bratislava, proti žalovanému: I. C., B.. XX.XX.XXXX, O. L.: T. X. XXXX/XX, O., o zaplatenie 150 eur s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Máriou Šadlákovou
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 150 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 02.08.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 71,68 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 22.06.2021 vrámci upomínacieho konania sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 150 eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 12 eur a s príslušenstvom titulom úrokov z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 150 eur od 02.08.2018 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že v dôsledku cezhraničnej fúzie zlúčením spoločnosti MINIHOTOVOST, a.s., IČO: 04355211, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku akciovú spoločnosť MINIHOTOVOST, SE (nástupnická spoločnosť) a obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s., IČO: 35852453 (zanikajúca spoločnosť), došlo k zlúčeniu nástupníckej spoločnosti a zanikajúcej spoločnosti, zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na nástupnícku spoločnosť. Žalovaný sa prostredníctvom webstránky www.minipozicka.sk registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 150 eur, pričom pri registrácii uviedol svoje osobné údaje. Pri registrácii a odoslaní žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so zmluvou o úvere, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, zároveň potvrdila, že údaje, ktoré poskytla, sú pravdivé. Na základe zmluvy č. 532453 zo dňa 27.06.2018 poskytol žalobca ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 150 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 43 eur. Ďalej žalobca uviedol, že v zmysle čl. 19 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, veriteľ je oprávnený upozorniť dlžníka na omeškanie so splátkou úveru, buď emailom alebo sms správou alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov za upomienku v sume 3 eur za každú upomienku. Žalobca upomínal dlžníka formou sms alebo emailov. Zaslané boli 4 upomienky, a preto žalovanému vznikla povinnosť uhradiť spolu 12 eur, a to za upomienky zo dňa 27.07.2018, 30.07.2018, 19.05.2021, 27.05.2021 poslané
emailom. Žalovaný svoj záväzok neuhradil a žalobca si uplatňuje úroky z omeškania podľa nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb.
2. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu vrámci upomínacieho konania, avšak tento sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Žalobca navrhol pokračovanie konania na miestne príslušnom súde, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu, a preto vec bola postúpená tunajšiemu súdu.
3. Z dôvodu, že v tomto spore sa nepodarilo všetkými dostupnými prostriedkami zistiť pobyt žalovanému, súd postupom podľa § 116 ods. 1 až 3 CSP zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 31.01.2022 do 15.02.2022. K žalobe sa žalovaný nevyjadril.
4.1 Súd nariadil pojednávanie na deň 25.05.2022, na ktoré predvolal strany sporu. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním doručeným súdu dňa 09.05.2022 a súhlasil, aby súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Žalovaný mal predvolanie na pojednávanie doručené v zmysle § 116 ods. 2 CSP. Súd preto pojednával v neprítomnosti strán sporu.
4.2 Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a to: č.l. 6 výzva, č.l. 7 - 12 upomienky, č.l. 13 všeobecné podmienky poskytnutia úveru, č.l. 16 výzva, č.l. 17 smlouva o úvěru č. XXXXXX. Na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
5.1 Zo zmluvy označenej ako zmluva o úvere č. 532453 zo dňa 27.06.2018 vyplýva, že túto zmluvu uzatvoril žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník . Obsahom záväzku žalobcu bolo poskytnúť v prospech žalovaného bezúčelový úver vo výške 150 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odmenu vo výške 43 eur, t.j. celkovo v sume 193 eur. Sumu 43 eur titulom odmeny si žalobca žalobou neuplatnil. Úver bol poskytnutý dlžníkovi bezhotovostne na účet dlžníka. Splatenie bolo dojednané ako jednorazové (teda nie v pravidelných opakujúcich sa splátkach), pričom jedna dojednaná splátka mala byť v celkovej výške úveru zaplatená do 25.07.2018. Žalovaný nerozporoval tvrdenie, že sumu istiny 150 eur vyčerpal bezhotovostne na ním uvedený bankový účet. Rovnako nebolo namietané tvrdenie, že žalovaný doposiaľ nesplnil svoj záväzok ani čiastočne.
5.2 Podľa bodu IV zmluvy veriteľ upozorní na omeškanie so splátkou úveru, a to buď emailom na emailovú adresu uvedenú v registrácii spotrebiteľa alebo SMS správou na číslo mobilného telefónu spotrebiteľa alebo písomne na adresu spotrebiteľa. Spotrebiteľ dáva výslovný súhlas k tomu, aby mu veriteľ zasielal akékoľvek upomienky ako formou SMS alebo emailovej správy na mobilný telefón alebo na emailové adresy veriteľovi známe, alebo na jeho užívateľský účet. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa paušálnu náhradu nákladov spojených s upomienkou v sume 3 eur za každú odoslanú upomienku. Na úhradu dlhu bol žalovaný opakovane vyzývaný emailom, a to výzvou zo dňa 27.07.2018, 30.07.2018, 19.05.2021 a 27.05.2021.
5.3 Vzhľadom na to, že na strane žalobcu vystupuje subjekt z iného členského štátu EÚ (spoločnosť so sídlom v Českej republike), ide o spor s cudzím prvkom, a preto súd najskôr riešil, či má právomoc prejednať tento spor a aké právo je rozhodné, právo ktorého štátu je nutné aplikovať. Súd konštatuje, že právomoc na prejednanie sporu má, a to v zmysle čl. 18 Nariadenia EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Je nepochybné, že žalobca vystupoval ako dodávateľa, teda podnikateľ, ktorý poskytuje úvery a pôžičky vrámci svojej obchodnej činnosti, čo vyplýva aj z výpisu z jeho obchodného registra. Žalovaný je fyzickou osobou, ktorej boli peňažné prostriedky poskytnuté na svoju osobnú spotrebu, teda má postavenie spotrebiteľa. Žalovaný má bydlisko v SR, a preto slovenský súd má právomoc vec prejednať.
5.4 Čo sa týka určenia rozhodného práva, súd použil NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I). Súd uvádza, že že v bode 4 predložených všeobecných obchodných podmienok je zakotvená voľba práva v prospech právneho poriadku Českej republiky. Súd ale konštatuje, že takáto "dohoda" nenapĺňa kritériá čl. 3 uvedeného nariadenia, nakoľko táto bola zakotvená vo všeobecných obchodných podmienkach
veriteľa jednostranne ním, bez možnosti zmeny, a teda táto bola vopred naplánovaná veriteľom bez možnosti participácie dlžníka na takejto voľbe. V konečnom dôsledku tak ide len o voľbu veriteľa , ktorý jednostranne koncipuje obchodné podmienky, bez možnosti zmeny v prípade, že dlžník by s takýmto predformulovaným ustanovením nesúhlasil. V danom prípade tak sa nemôže jednať o výslovnú dohodu oboch zmluvných strán ohľadom voľby právneho poriadku. Otázne je, či vzhľadom na rozsah a množstvo zmluvných dojednaní, ktoré sú tiež obsahom všeobecných podmienok, spotrebiteľ vôbec vie, že podaním žiadosti o úver vlastne súhlasí s tým, aby sa právne vzťahy spravovali cudzím právom, a teda otázna je vôbec vôľa spotrebiteľa uzavrieť s veriteľom dohodu o voľbe práva, ktorá by tak bola neplatná pre nedostatok vôle spotrebiteľa podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Súd však uvádza, že vzhľadom na "zakamuflovanine" voľby rozhodného práva do obchodných podmienok medzi desiatky ďalších ustanovení nie je možné túto dohodu považovať za jasnú a výslovnú obojstrannú dohodu v zmysle čl. 3 nariadenia. Súd preto z týchto dôvodov konštatuje, že na voľbu práva neprihliadol a uplatnil čl. 6 ods. 1 cit. nariadenia (ktorý platí v prípade obsancie voľby práva), podľa ktorého bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "spotrebiteľ"), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "podnikateľ"), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny, a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. 5.5 Vychádzajúc z tohto ustanovenia tak súd konštatuje, že rozhodným právom podľa cit. článku je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa, teda právo slovenské. Okrem už vyššie uvedených dôvodov, pre ktoré súd neakceptoval veriteľom do obchodných podmienok vsunutú voľbu práva, súd uvádza, že v zmysle čl. 6 ods. 2 nariadenia voľba práva v žiadnom prípade nemôže spotrebiteľ zbaviť ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným. To znamená, že aj keby teoreticky súd posúdil dohodu o voľbe českého práva ako prípustnú a akceptoval by ju, kogentné ustanovenia slovenského právneho poriadku, ktoré slúžia na ochranu spotrebiteľa by nemohli byť obídené a nimi by napriek tomu bolo nutné sa riadiť v prospech spotrebiteľa (viď ďalej časť o uplatnení úrokov z omeškania neprípustne nad rámec kogentných ustanovení slovenského právneho poriadku).
6.1 Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon"), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
6.2 Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona, Na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.
6.3 Podľa § 2 cit. zákona, Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, c) iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu,6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
6.4 Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
6.5 Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
6.6 Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
6.7 Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
6.8 Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
6.9 Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
6.10 Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
7.1 V danom prípade je zrejmé, že splatnosť požičanej sumy 150 eur bola v zmluve zo dňa 27.06.2018 stanovená na deň 25.07.2018, teda v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. Nejde tak v zmysle cit. ust. § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľský úver, ale o inú pôžičku, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov uvedené v § 24 tohto zákona.
7.2 Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný ako dlžník a žalobca ako veriteľ uzatvorili dňa 27.06.2018 zmluvu na diaľku, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal vrátiť. Uvedené tvrdenia žalovaný nenamietal. Vzhľadom na označenie žalovaného v zmluve mal súd preukázané, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy a čerpaní prostriedkov nekonal v rámci svojho podnikania, zamestnania alebo povolania. Ide teda zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Písomná forma právneho úkonu bola zachovaná, keďže zmluva bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytiť obsah právneho úkonu a určiť osobu, ktorá právny úkon urobila. Súd posúdil uvedený právny úkon čo do zmluvného typu ako zmluvu o pôžičke, nakoľko na základe nej veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky reálne prevodom na určený bankový účel, čím sú splnené podmienky podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Žalobca si uplatnil len sumu požičaných finančných prostriedkov v sume 150 eur bez poplatkov a odplát (nežiada v zmluve dojednanú sumu 43 eur).
7.3 Žalobca podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. a/ reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému ako dlžníkovi, ktorá ani nerozporoval výšku a poskytnutie prostriedkov, b/ dočasnosť zmluvného vzťahu, c/ povinnosť žalovaného vrátiť peniaze. Keďže žalobca splnil svoj zmluvný záväzok zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 150 eur, pričom žalovanému vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť požičanú sumu do 25.07.2018 a žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil ani len čiastočne, bolo právne dôvodné žalobe o zaplatenie istiny t.j. o zaplatenie sumy 150 eur vyhovieť. Táto suma predstavuje iba istinu, ktorá bola žalovanému požičaná, bez akýchkoľvek ďalších úrokov a poplatkov.
7.4 Žalobca si ďalej uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy 150 eur od 02.08.2018 do zaplatenia. Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením
§ 517 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Úroky z omeškania boli uplatnené od 02.08.2018. Pôžička sa stala splatnou podľa zmluvy dňa 25.07.2018, a teda pokiaľ v tento deň nedošlo k jej úhrade, deň 26.07.2018 je prvým dňom omeškania žalovaného s úhradou dlhu. Ak si žalobca uplatnil úroky z omeškania až od 02.08.2018, je zrejmé, že v tento deň žalovaný už bol niekoľko dní v omeškaní s úhradou dlhu. K prvému dňu omeškania úroková sadzba predstavovala 5,00 % ročne, ako základná úroková sadzba ECB 0,00 % (platila od 16.03.2016) plus 5 % v zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z , a preto súd priznal úroky z omeškania v sadzbe 5% ročne a vo zvysku žiadaných úrokov z omeškania žalobu zamietol. Ustanovenie o výške úrokov z omeškania je v slovenskom právnom poriadku stanovené kogentne, dohodou nie je možné sa od tohto ustanovenia odchýliť. Preto v žiadnom prípade (aj keby platila voľba českého práva, v zmysle ktorého by patrili žalobcovi úroky z omeškania prípadne i v sadzbe vyššej) by nebolo možné zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu kogentné ustanovenia slovenského právneho poriadku poskytujú (čl. 6 ods. 2 Nariadenia Rím 1).
7.5 Okrem toho si žalobca uplatnil sumu 12 eur za 4 ks upomienok. V skutkovom opise žaloby žalobca uvádza, že si túto sumu uplatňuje ako zmluvnú pokutu (teda ako paušálnu náhradu nákladov za upomienku). Súd dospel k záveru, že v tejto časti je žaloba nedôvodná. Súd konštatuje, že sa jedná o zmluvnú pokutu, a to tiež s poukazom na znenie bodu IV zmluvy, kde sa výslovne uvádza, že veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa paušálnu náhradu nákladov spojených s upomienkou v sume 3 eur za každú odoslanú upomienku. Ak sa jedná o paušálnu náhradu nákladov, tak takáto suma má charakter zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta vo svojej podstatne totiž predstavuje paušalizovanú náhradu škody (teda tu nákladov), ktorá je vopred jednotne určená pre prípad porušenia nejakého konkrétneho zmluvného záväzku. Aj v citovanom ustanovení zmluvy sa pojednáva o tom, že spotrebiteľ je povinný vždy zaplatiť paušálnu náhradu nákladov za každú upomienku. V danom prípade sa výška platby, na ktorú sa dlžník zaväzuje, neodvíja od konkrétnej sumy skutočných nákladov za upomienku, ale zaväzuje sa zaplatiť jednotnú sumu bez potreby tieto náklady veriteľom vyčíslovať, teda bez nutnosti preukazovať, koľko reálne veriteľ za tú - ktorú upomienku vynaložil prostriedkov, bez potreby vyčíslovať koľko ho spracovanie a odoslanie upomienky reálne stálo, ako je to charakteristické pre uplatnenie si nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (kde sa nahrádza reálne iba to, čo bolo aj skutočne vynaložené, čo ale nie je tento prípad, keďže sa uplatňuje paušálne stanovená suma bez rozdielu). Takáto platba má preto charakter zmluvnej pokuty, a preto je nutné ju tak i posudzovať. V konečnom dôsledku aj žalobca ju tak v žalobe kvalifikuje.
7.6 Súd je toho názoru, že takýto typ nároku nemôže byť z právneho hľadiska považovaný ani za odplatu (cenu, resp. poplatok) za istú službu žalobcu (ako dodávateľa) poskytnutú na základe požiadavky žalovaného (ako spotrebiteľa), keďže z podstaty tohto nároku vyplýva, že ide o nárok viažuci sa primárne na porušenie povinnosti dlžníka splniť záväzok riadne a včas a až sekundárne na zaslanie upomienky. Podľa názoru súdu uvedené paušálne náklady za upomienky nie sú ničím iným len ďalším duplicitným prostriedkom sankcionovania dlžníka za porušenie jeho peňažných záväzkov (popri zákonnom práve veriteľa na úroky z omeškania; aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate sankciou/paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného plnenia) a do istej miery aj neprimeraným prostriedkom obchádzania kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 OZ o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch.
7.7 Pritom určite nemôže byť suma 3,- eur adekvátnou náhradou za domnelé výdavky žalobcu spojené so zaslaním upomienky, ktoré zaslanie upomienky je automaticky vykonané prostredníctvom elektronických prostriedkov žalobcu ( automatickým jednotným emailom) bez reálneho podielu ľudského faktora a neprináša veriteľovi takmer žiadnu škodu vo forme s týmto spojených vynaložených výdavkov.
7.8 Toto ustanovenie pritom nie je výsledkom vzájomných jednaní zmluvných strán, ale je obsahom každej zmluvy totožného veriteľa s každým dlžníkom, a preto ani nebolo individuálne dojednané. Z dôvodu, že stavia spotrebiteľa do extrémne nevýhodnej pozície ( z vyššie opísaných dôvodov), toto ustanovenie súd považuje za neplatné aj podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Súd preto žalobu v tejto časti zamietol.
7.9 Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
7.10 Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. 100%- ným úspechom žalobcu by bolo priznanie sumy 150 eur + 12 eur + úrokov z omeškania 8,05% ročne zo sumy 150 eur od 02.08.2018 do zaplatenia (vyčíslené ku dňu vyhlásenia rozsudku na sumu 46,05 eur). 100%- ný úspech žalobcu by tak predstavoval sumu 208,05 eur. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 150 eur s úrokom z omeškania vyčísleným ku dňu vyhlásenia rozsudku na sumu 28,60 eur, a teda jeho úspech je 178,60 eur, čo predstavuje 85,84 %. Vo zvyšku bol úspešný žalovaný, čo predstavuje jej úspech v rozsahu 14,16 %. Úspešnejším je žalobca, ktorého čistý úspech (úspech - neúspech) predstavuje 71,68 %. V tomto rozsahu súd preto žalobcovi priznal náhradu trov konania. O výške trov rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.