Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18C-139-2014.pdf
PDF · 111.6 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/139/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, B., štátneho občana SR proti žalovanému Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO 36234176, o určenie neplatnosti zmluvných podmienok takto
rozhodol:
I. U r č u j e sa, že dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v Hlave 6, § 1 Úverových zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, je n e p l a t n á.
II. U r č u j e sa, že zmluvná podmienka uvedená v Hlave 7, § 5 Úverových zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, v znení: „Klient je odo dňa zosplatnenia povinný hradiť úrok o 9 % p. a. vyšší, než bol dohodnutý v úverovej zmluve s tým, že i tento úrok prirastá k istine, t. j. odo dňa zosplatnenia sa úročí istina vrátane čiastok k nej prirastených, a to na základe výšky dlhu, skutočného počtu dní a dennej úrokovej sadzby (podiel ročnej úrokovej sadzby dohodnutej v zmluve zvýšenej o 9 % a skutočného počtu dní v danom roku).“, je n e p l a t n á.
III. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že ustanovenia Hlavy 6, § 1, Hlavy 7, § 5 Úverových podmienok žalovaného platných od 01.09.2011, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi ním a žalovaným, sú neplatné. Súčasne žiadal aj náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.03.2012 uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej čerpal úver v zmysle tam uvedených podmienok. Žalovaný listom zo dňa 10.04.2014 vyzval jeho zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy. Poznamenal, že predmetná úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Mal za to, že táto obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, vzhľadom na ochranu spotrebiteľa v spotrebiteľských zmluvách, ktoré svojim obsahom a účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, a to v podstatných ustanoveniach tejto zmluvy. Za neprijateľnú podmienku je nutné považovať ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je obsiahnutá v Hlave 6 § 1 Úverových podmienok a podľa ktorej sa klient a spoločnosť dohodli, že ak sa klient oneskorí so splácaním úveru, je spoločnosť oprávnená požadovať, aby klientovi vykonával platca mzdy mesačnú zrážku zo mzdy vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky stanovenej v úverovej zmluve. Klient podpisom úverovej zmluvy dáva zamestnávateľovi príkaz k pravidelnej úhrade týchto nových splátok úveru ponížením jeho pohľadávok na mesačnú výplatu mzdy. Zdôraznil, že táto dohoda nebola s ním ako spotrebiteľom osobitne, individuálne dojednaná, čo vyplýva aj z jej určenia ako prílohy k sformulovanej
zmluvnej podmienke obsiahnutej v úverových podmienkach. Formulovaná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje kompaktný, vopred pripravený celok upravujúci podmienky úverového vzťahu, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy je jej súčasťou. Dlžník tak svojim podpisom mohol len vopred naformulované ustanovenia zmluvy o úvere akceptovať ako celok alebo ich odmietnuť. Ako spotrebiteľ nemal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu ohľadom dohody o zrážkach zo mzdy a takúto zmluvnú podmienku rozhodne nepovažuje za individuálne dojednanú, a preto je v zmysle Občianskeho zákonníka neplatná. Poukázal na ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať písomnú formu a zároveň musí byť v nej vyjadrený súhlas dlžníka s vykonaním zrážok zo mzdy, ako aj rozsah vykonaných zrážok. Dohoda nadobúda účinnosť až potom, ako veriteľova pohľadávka bude zročná. Zrážky teda možno vykonať až po zročnosti veriteľovej pohľadávky. Zastáva názor, že dohodou o zrážkach zo mzdy nie je možné zabezpečiť budúcu pohľadávku, a preto je táto v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj z dôvodu, že sa v neprospech spotrebiteľa odchyľujú od § 551 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 1 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zabezpečenie záväzku vopred uzavretou dohodou o zrážkach zo mzdy je teda len ďalšou neprimeranou požiadavkou veriteľa, keď si viacnásobne a bez akéhokoľvek obmedzenia chce disponovať s príjmom dlžníka. Za neprijateľnú podmienku považuje aj ustanovenie obsiahnuté v Hlave 7 § 5 Úverových podmienok, v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli, že v prípade zosplatnenia úveru podľa § 3 písm. a), b), c) tejto hlavy, je klient odo dňa zosplatnenia povinný hradiť úrok o 9 % vyšší, než bol dohodnutý pre prípad riadneho splácania úveru. Keďže pre prípad riadneho úročenia úveru bol v zmysle bodu 58 zmluvy o úvere dohodnutý ročný úrok 18,62 %, pokladá toto ustanovenie v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na súčasnú rozhodovaciu prax, podľa ktorej má veriteľ nárok na zmluvný úrok len do zosplatnenia. Ďalej poznamenal, že napriek tomu, že Občiansky -3- 18C/139/2014
zákonník ani iný predpis kategóriu dobrých mravov nedefinuje, teória a súdna prax považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Uvedené články zmluvy svedčia nie len o tom, že tento právny úkon je svojim obsahom a účelom v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a teda je absolútne neplatný. Naviac, sú v zmluve obsiahnuté práva a povinnosti v rozpore s dobrými mravmi v rovine ich výkonu - realizácie podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto rovina rozporu s dobrými mravmi je ešte signifikantnejšia než rovina uzavretia zmluvy, lebo práve v nej sa realizuje sociálne škodlivý a spoločensky nepriaznivý účel a zneužitie práva zo strany žalovaného. Práve prostredníctvom § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa v súkromnom práve uplatňuje zásada zákazu zneužívať výkon subjektívneho práva (povinnosti) na sociálne škodlivé ciele, a to buď v rozpore so záujmami jednotlivcov, spotrebiteľov alebo v rozpore s verejným záujmom. Žalobca tiež poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo/1/2009, podľa ktorého naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca - spotrebiteľ, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh na rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný nijak nepreukázal, že by ho pred podpisom zmluvy s úverovými podmienkami oboznámil a tiež, keďže na nich chýba jeho podpis, nemôžu spôsobovať žiadne právne následky. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/396/2014, ak všeobecné zmluvné podmienky k spotrebiteľskej zmluve neboli zmluvnými stranami osobitne podpísané, nemôžu byť súčasťou zmluvy. Opakovane zdôraznil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je jednoznačne neprijateľná zmluvná podmienka, pretože sama skutočnosť, že je upravená v úverových zmluvných podmienkach, s ktorými nebol oboznámený a na ktorých nie je jeho podpis, preukazuje, že dohoda nebola individuálne dojednaná. Úverová zmluva obsahuje iba malým nečitateľným písmom odkaz na dohodu o zrážkach zo mzdy upravenú v úverových podmienkach. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je potrebné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal). Formulácia dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nie len rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú, hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú
okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok. Poukázal pritom na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/Pohotovosť, s. r. o., ako aj na závery Komisie pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri MS SR zo dňa 21.01.2011 pod č. 8636/2010-110.98.113.179, ktorými Komisia v bode 9 dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, -4- 18C/139/2014
keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Preto ide o neprijateľnú podmienku. Ak by bol úver bezúročný a bez poplatkov, aj táto skutočnosť má za následok absolútnu neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, keďže veriteľ si ňou zabezpečuje pohľadávku vo väčšej výške, než na ktorú má nárok.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a túto žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že si so žalobcom na základe práva zmluvne slobody dohodli v úverových podmienkach podmienky zabezpečenia úverovej pohľadávky ako zabezpečovací právny inštitút hlavného záväzkového vzťahu dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Poukázal na § 551 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a podotkol, že v tomto prípade sa jedná o dobrovoľné vykonávanie zrážok na základe písomnej dohody medzi veriteľom a dlžníkom. Predmetnou dohodou sa zabezpečujú aj prípadné budúce pohľadávky, čo právny poriadok pripúšťa (nevylučuje to). Tvrdenie žalobcu, že to nie je možné, je ničím nepodložené. Dohoda je účinná až potom, čo sa pohľadávka veriteľa stala zročnou a veriteľ ju predložil platiteľovi mzdy dlžníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy je bežným mechanizmom na zabezpečovanie záväzkov, typicky využívaným najmä v bankovom sektore pri zabezpečovaní peňažných záväzkov z úverov a pôžičiek. Zdôraznil, že samotnú dohodu o zrážkach zo mzdy nemožno považovať za neplatnú z hľadiska neprijateľnosti tejto podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Je potrebné skúmať, či ide o neprijateľnú podmienku v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 Občianskeho zákonníka, t. j. či takéto ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. S poukazom na zmienené normy ale i rozhodovaciu prax Európskeho súdneho dvora konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako súčasť ustanovení spotrebiteľskej zmluvy nebola a nie je výslovne považovaná za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Postavenie poskytovateľa úveru voči dlžníkovi v úverovom vzťahu je značne nevýhodnejšie práve s ohľadom na skutočnosť, že on plní vopred, ale dlžník plní spravidla v splátkach počas dlhšieho časového obdobia. Dohoda o zrážkach zo mzdy nemá len zabezpečovací, ale aj sankčný a uhradzovací charakter. Preto nemožno skonštatovať, že dohodnutie zrážok zo mzdy by bolo spôsobením značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán. Zdôraznil, že v úverovom vzťahu poskytovateľ úveru už svoju povinnosť splnil - poskytol úver - a dlžník má svoju povinnosť splniť v budúcnosti, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy len zvyšuje istotu kreditora, že debetor svoj záväzok splní. Domnieva sa preto, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy ako súčasti spotrebiteľskej zmluvy nemôže ísť o neprijateľnú podmienku, nakoľko to nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, naopak, ju zavádza. Nesúhlasil, že by dohoda o zrážkach zo mzdy bola neprimeraných zásahom do sociálnej sféry spotrebiteľa. V prípade, že je táto dohodnutá v súlade so znením § 551 a nasl. Občianskeho zákonníka, nemôže dôjsť k situácii, kedy by došlo k neprimeranému zaťaženiu spotrebiteľa oproti výkonu exekúcie. Je toho názoru, že výkon exekúcie je s ohľadom na dodatočné náklady pre povinného v exekúcii podstatne väčším zásahom do sociálnej sféry povinného Má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je uvedená v hlave 6, má všetky zákonom predpísané náležitosti a nie je neprijateľnou podmienkou. Vykonávanie zrážok zo mzdy je v súlade s dotknutou dohodou ale aj s platnou a účinnou legislatívou Slovenskej republiky. Úpravu dohody o zrážkach zo mzdy zahŕňa aj § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. -5- 18C/139/2014
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014. V zmysle tohto ustanovenie je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. V právnom poriadku SR platí zásada zákazu retroaktivity, preto považuje aplikáciu právnych predpisov účinných neskôr ako došlo k uzavretiu úverovej zmluvy za neaplikovateľné na daný prípad. Podotkol, že z textu zmluvy vyplýva
prehlásenie zmluvných strán, že svojimi podpismi vyjadrujú súhlas s uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca zmluvu bez akejkoľvek výhrady týkajúcej sa ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy podpísal. Takto prejavená vôľa žalobcu jednoznačne preukazuje, že žalobca sám na základe vlastného rozhodnutia súhlasil s uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy. Pokiaľ žalobca ustanoveniam zmluvy nerozumel, nemal ich podpisovať alebo si ich mal nechať bližšie vysvetliť. To, že by ustanoveniam nerozumel, ani žalobca nenamieta. K druhej namietanej neprijateľnej podmienke uviedol, že s klientom bola dohodnutá ročná úroková sadzba 18,62 %, s ohľadom na predmetné ustanovenie sa úroková sadzba zvyšuje o 0,02465 percentuálnych bodov za jeden deň omeškania po zosplatnení úveru. Predstavuje to sankčný poplatok za porušenie zmluvných povinností, takéto dojednanie je a bolo v súlade s platnou legislatívou. Namietnutá sankcia nebola voči žalobcovi uplatnená a neuplatňuje ju ani voči iným klientom. Žalovaný ďalej poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/112/2004, podľa ktorého je neprípustná určovacia žaloba, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši a vedie len k nárastu počtu súdnych žalôb. Pokiaľ súdne rozhodnutie žiadnym spôsobom neovplyvní právne postavenie žalobcu, nemožno konštatovať danosť naliehavého právneho záujmu. Ani v prípade, ak navrhované rozhodnutie je spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu, nemusí byť zákonite vždy daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Žalobca neuviedol ani nepreukázal v danej veci naliehavý právny záujem. Dodal, že zrážky zo mzdy sa u žalobcu už nerealizujú. Zdôraznil, že predmetná zmluva bola uzavretá z iniciatívy žalobcu. Žalobcovi uzavretie zmluvy nijak nevnucoval. Bolo povinnosťou žalobcu zmluvu si riadne a dôsledne prečítať a následne až po dôslednom porozumení všetkým ustanoveniam ju podpísať. Ochrana spotrebiteľa sa nemôže dostať až do rozsahu, že oslobodí spotrebiteľa od čítania zmluvy a následne, keď dôjde k uplatňovaniu jednotlivých zmluvných ustanovení, sa začne spotrebiteľ brániť tým, že si ju neprečítal a neporozumel jej.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, úverových zmluvných podmienok a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa XX.XX.XXX2 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver za účelom úhrady ceny tovaru vo výške 999 eur. žalobca sa poskytnutý úver zaviazal splácať v 72 mesačných splátkach po 23,37 eur. Celková výška úveru predstavovala sumu 1.682,64 eur. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 18,62 %, RPMN vo výške 20,5 %, priemerná RPMN vo výške 26,13 % a celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené v sume 683,64 eur. Dátum prvej splátky bol určený na deň 14.04.2012 a dátum konečnej splatnosti na deň 26.03.2018. Súčasťou zmluvy bolo aj ustanovenie, podľa ktorého neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú úverové podmienky. Klient svojim podpisom potvrdzuje, že je s nimi oboznámený, že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami.
-6- 18C/139/2014
5. Podľa Hlavy 6 § 1 Úverových zmluvných podmienok žalovaného, klient a spoločnosť sa dohodli tak, že ak sa klient oneskorí so splácaním úveru, je Spoločnosť oprávnená požadovať, aby klientovi vykonával platca jeho mzdy (ďalej iba „zamestnávateľ“) mesačnú zrážku zo mzdy vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky stanovenej v úverovej zmluve, maximálne však vo výške, ktorú pripúšťajú platné právne predpisy, a to až do uhradenia dlžných splátok úveru. Súčasne sa klient so Spoločnosťou dohodli, že pokiaľ klient po uhradení dlžných splátok úveru formou zrážok zo mzdy nebude riadne a včas plniť svoje záväzky voči Spoločnosti, mení sa splátkový kalendár úveru, a to tak, že od okamihu, kedy neplní svoje záväzky voči Spoločnosti riadne a včas, sa klient zaväzuje úver splácať v splátkach vo výške každej splátky rovnajúcej sa dvojnásobku pravidelnej splátky, a to naďalej v termínoch splatnosti dohodnutých v úverovej zmluve s tým, že počet zostávajúcich splátok úveru sa tým zníži na polovicu. Klient podpisom úverovej zmluvy dáva zamestnávateľovi príkaz k pravidelnej úhrade týchto nových splátok úveru ponížením jeho pohľadávok na mesačnú výplatu mzdy a k jeho uhradeniu na účet Spoločnosti a súčasne Spoločnosť oprávňuje k ich prijatiu s tým, že zamestnávateľ je povinný tieto splátky pravidelne hradiť a Spoločnosť oprávnená prijímať nie len do úplného vrátenia celého poskytnutého úveru súčasne s úrokmi, ale i s úrokmi z omeškania sa, zmluvných pokút, náhrad škôd, poplatkov za poskytnuté služby a ostatných záväzkov klienta z úverovej zmluvy. Táto dohoda sa vzťahuje i na budúcich platcov mzdy klienta, ako i na iné príjmy klienta, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
6. Podľa Hlavy 7 § 5 druhá veta Úverových zmluvných podmienok žalovaného, klient je odo dňa zosplatnenia povinný hradiť úrok o 9 % p. a. vyšší, než bol dohodnutý v úverovej zmluve s tým, že i tento úrok prirastá k istine, t. j. odo dňa zosplatnenia sa úročí istina vrátane čiastok k nej prirastených, a to na základe výšky dlhu, skutočného počtu dní a dennej úrokovej sadzby (podiel ročnej úrokovej sadzby dohodnutej v zmluve zvýšenej o 9 % a skutočného počtu dní v danom roku).
7. Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
8. Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len O.s.p.) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
9. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti zmluvných podmienok. Keďže žaloba bola podaná dňa 25.06.2014, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, posudzoval súd primárne jej dôvodnosť podľa § 80 písm. c) O. s. p. v spojení s § 470 ods. 2 CSP a skúmal, či žalobca má na takomto určení naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Z uvedeného teda -7- 18C/139/2014
vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. V danom prípade možno konštatovať, že žalobca má na určení neplatnosti zmluvných podmienok - dohody o zrážkach zo mzdy a zvýšenia úrokovej sadzby o 9 % ročne v prípade zosplatnenia úveru - naliehavý právny záujem. Právne postavenie žalobcu je neisté, nakoľko žalobca môže kedykoľvek pristúpiť k uplatneniu si zmluvnej podmienky zakotvujúcej zvýšenie úrokovej sadzby (hoci doposiaľ tak neurobil) a v prípade dohody o zrážkach zo mzdy je ohrozené právo žalobcu na disponovanie so mzdou. Žaloba o určenie neplatnosti týchto zmluvných podmienok tu tak plní požadovanú preventívnu funkciu; rozhodnutie o nej je objektívne spôsobilé eliminovať neisté postavenie žalobcu a predísť budúcim sporom. Navyše ide o spor, v ktorom je potrebné reflektovať slabšiu pozíciu žalobcu ako spotrebiteľa.
10. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
12. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
14. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom je dôvodná. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 14.03.2012 úverovú zmluvu č. 4203052503, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 999 eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 72 mesačných splátkach po 23,37 eur. Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej úverovej zmluvy boli aj úverové zmluvné podmienky, v ktorých v Hlave 6 § 1 bola zakomponovaná dohoda o zrážkach zo -8- 18C/139/2014
mzdy. Je nepochybné, že dotknutá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko ide o taký typ zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, pretože táto bola už vopred pripravená, predtlačená. Dodávateľom v tomto prípade je žalovaný, ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom je žalobca, ktorý pri uzatváraní zmluvy nevykonával žiadnu obchodnú alebo inú činnosť. Rovnako predtlačené boli aj úverové zmluvné podmienky, ktorých súčasťou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť nijak ovplyvniť obsah úverových zmluvných podmienok, a teda nemal možnosť slobodne sa rozhodnúť, či zabezpečenie záväzku dohodou o zrážkach zo mzdy prijíma alebo ho odmieta. Je potrebné si uvedomiť, že dohoda o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa vyplácal časť týchto platieb priamo veriteľovi momentom, kedy mu je táto dohoda predložená. Všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon zo strany veriteľa. Vytvára sa tým výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto je žiaduce, aby o uzavretí takejto dohody (či už ako osobitnej zmluvy alebo ako zmluvného dojednania) spotrebiteľ mohol rozhodnúť a prípadne ju odmietnuť. V danom prípade, ako už bolo vyššie uvedené, žalobca nemal možnosť túto dohodu odmietnuť. Ak si chcel u žalovaného peňažné prostriedky požičať, musel na dohodu o zrážkach zo mzdy pristúpiť, inak by k uzavretiu úverovej zmluvy nedošlo. Súd takto uzavretú dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná, a z toho dôvodu za neplatnú. Žalovaný sa bránil tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy nespôsobuje nerovnováhu medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, práve naopak, rovnováha zavádza. S týmito tvrdeniami žalovaného sa súd s poukazom na vyššie uvedený výklad nestotožnil a obranu žalovaného vyhodnotil ako účelovú.
15. Ďalej sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zmluvnej podmienky, podľa ktorej je povinný platiť úrok o 9 % vyšší ako pôvodne dohodnutý, pokiaľ sa dostane do omeškania, a to od momentu zosplatnenia úveru. Podľa názoru súdu táto zmluvná podmienka jednoznačne zakladá hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (žalobcu), nakoľko mu ukladá platiť veriteľovi (žalovanému) istý druh sankcie, a to nad rámec akéhokoľvek zákonného ustanovenia, ba dokonca v rozpore so zákonom. NS SR vo veci 4Obo 143/98 uviedol, že dohodnuté úroky z poskytovaných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Preto už len samotná zmluvná podmienka, podľa ktorej veriteľovi patria úroky aj po zosplatnení úveru, je v rozpore so zákonom. Dohoda o vyššej úrokovej sadzbe za obdobie, kedy už úroky veriteľovi nepatria spôsobuje hrubú nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu. Je neprípustné, aby veriteľ požadoval vyššie úroky ako sankciu za riadne nesplácanie úveru. Ako sankcia za riadne nesplácanie úveru slúžia úroky z omeškania, ktoré sú priamo zakotvené v Občianskom zákonníku. Ak by veriteľ požadoval od spotrebiteľa aj zvýšený úrok a aj úroky z omeškania, došlo by tým k neprimeranému zaťaženiu spotrebiteľa. Spotrebiteľ by bol duplicitne sankcionovaný za porušenie svojich povinností. Takéto konanie nemôže byť súdom považované za spravodlivé a už vôbec nie za obdobie, za ktoré veriteľovi úroky vôbec nepatria. Súd preto túto zmluvnú podmienku vyhodnotil ako neprijateľnú a z toho dôvodu neplatnú. Na veci nič nemení ani fakt, že žalovaný túto sankciu voči svojim klientom neuplatňuje. Doposiaľ mu totiž nič nebránilo v tom, aby ju kedykoľvek mohol začať uplatňovať. -9- 18C/139/2014
16. S poukazom na uvedené súd vyhovel žalobe v celom rozsahu.
17. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. V predmetnej veci mal plný úspech žalobca. Z obsahu spisu však nevyplynuli žiadne trovy, ktoré by žalobcovi v súvislosti s týmto konaním vznikli, a preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania