Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32P/37/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky C. D., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, trvale bytom E. XX a otca D. B., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana SR, trvale E. XX, t.č. bytom F. XX, G. H., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti sa z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na začatie konania sa otec dieťaťa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu na sumu 36,80,- Eur mesačne. Uviedol, že doposiaľ určené výživné v sume 100,- Eur neplatil a vznikol mu dlh na výživnom. Trestným rozkazom mu bola uložená povinnosť zaplatiťť 530,- Eur zameškané výživné. Túto povinnosť nesplnil. Momentálne má pri sebe hotovosť vo výške 300,- Eur, ktorú chce matke dieťaťa doplatiť a zostávajúcich 230,- Eur sa zaväzuje uhradiť v apríli. Zmenu pomerov na jeho strane navrhovateľ odôvodňoval zhoršením zdravotného stavu, kedy navrhovateľ v priebehu roku 2023 ochorel na epilepsiu, odvtedy trpí častými epileptickými záchvatmi, v dôsledku čoho si nevie nájsť zamestnanie, vzhľadom k zdravotnému stavu sa nevie zamestnať na plný úväzok. Momentálne nemá žiaden príjem. Býva v rodinnom dome s jeho matkou a sestrou, všetky náklady na lieky a bývanie hradí jeho matka. Navrhovateľ v návrhu neuviedol bližšie jeho pomery a nepreukázal skutočnosti o svojom zdravotnom stave. 2. Na výzvu súdu doručenú navrhovateľovi dňa 3.4.2024, aby navrhovateľ súdu doručil lekárske záznamy o svojom aktuálnom zdravotnom stave, diagnóze a uviedol pracovné obmedzenia , ktoré pre neho z diagnózy plynú, navrhovateľ nereagoval. Navrhovateľ sa na pojednávanie dva krát nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, nežiadal odročiť pojednávanie, preto súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

3. Matka sa k veci vyjadrila písomne podaniami doručenými súdu v dňoch 16.7.2024 a 19.7.2024. Nesúhlasila so znížením vyživovacej povinnosti. Uviedla, že je nezamestnaná, predtým pracovala brigádne, dvakrát do týždňa na 4hodiny ako upratovačka bytov. Jej príjem je 160 Eur, z toho je 100 Eur je náhradné výživné, ktoré matka poberá z úradu práce, pretože otec výživné riadne neplatí a 60 Eur sú rodinné prídavky. Uviedla, že otec výživné neplatí, je jej dlžný 3000 Eur. Mala za to, že otec klame, otca označila za nezodpovedného alkoholika. Dodala, že otec sa o maloletú nezaujíma, nenavštevuje ju a nedáva jej žiadne darčeky. Poukázala na ceny vecí v dnešnej dobe, že dcére platila za pracovné zošity 50 Eur a to nie je všetko, v septembri musí zaplatiť za hygienu 20 Eur, za časopisy k čítanke 17 Eur, rodičovské 20 Eur a ďalšie výdavky spojené s výletmi, exkurziami v škole a cestovným do školy,

oblečenie a stravu. Matka v návrhu neuviedla bližšie jej pomery, výdavky na maloletú nepreukázala. Neúčasť na prvom pojednávaní vo veci matka ospravedlnila zdravotnými dôvodmi, neúčasť na druhom pojednávaní matka neospravedlnila, nežiadala odročiť pojednávanie, preto súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti.

4. Kolízny opatrovník dieťaťa uviedol, že návrh nepovažuje za dôvodný, neodporučil znížiť výživné.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením podstatného obsahu listinných dôkazov, najmä návrhom otca, vyjadreniami matky, odpoveďou ÚPSVaR Trenčín, odpoveďou Sociálnej poisťovne a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci:

6. Maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu jeho rodičov. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -30 zo dňa 13.02.2019 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 100,- Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.02.2019. V tomto čase matka bývala s maloletou A. v dome vo vlastníctve ŽSR spolu so starými rodičmi zo strany matky. Matka bola s maloletou na predĺženej rodičovskej dovolenke, maloletá MŠ nenavštevovala. Otec býval u uja v G. H., bol dobrovoľne nezamestnaný, nebol evidovaný na UPSVAR Trenčín. Predtým pracoval v I. ako obrábač kovov s príjmom asi 1500,- Eur mesačne.

7. Matkine aktuálne pomery sa bližšie zistiť nepodarilo. Z lustrácie v Registri obyvateľov vyplýva, že matka je slobodná a má len túto jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej A.. Z odpovede Sociálnej poisťovne nevyplynulo žiadne zamestnanie matky. Z odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sprostredkovania práce vyplýva, že matka od 03/2023 do odpovede úradu 01.07.2024 nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Z odpovede zo Sociálnej poisťovne vyplýva, že matka od 03/2023 do odpovede úradu 01.07.2024 nebola poberateľom nemocenskej dávky a dávky v nezamestnanosti.

8. Otcove aktuálne pomery sa bližšie zistiť nepodarilo. Z lustrácie v Registri obyvateľov vyplýva, že otec je slobodný a má len túto jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej A. J.. Z odpovede Sociálnej poisťovne vyplynulo, že otec v období 12.04.2023-31.01.2024 pracoval pre A. & K., L. s priemerným príjmom cca 180 Eur brutto. Z odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sprostredkovania práce vyplýva, že otec od 03/2023 do odpovede úradu 01.07.2024 nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Z odpovede zo Sociálnej poisťovne vyplýva, že otec od 03/2023 do odpovede úradu 01.07.2024 nebol poberateľom nemocenskej dávky a dávky v nezamestnanosti.

9. Podľa z.č. , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa o rodine (ďalej len „“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

11. Podľa – 5 (zákon číslo ), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa veta prvá, a , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

14. Podľa , v návrhu na začatie konania sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie účastníkov, ich zástupcov, ak ich majú, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a musí byť zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa , navrhovateľ je povinný pripojiť k návrhu listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Ak je splnenie povinnosti uvedenej v odseku 1 spojené s nepomernými ťažkosťami, postačí, ak účastník označí v návrhu listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva.

16. Podľa , účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.

17. Predmetom konania bol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zo strany otca na maloletej Vanesse, ktoré dôvodil svojim zhoršeným zdravotným stavom. V prípade zmeny rozhodnutia o výživnom je potrebné aplikovať a teda porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Teda súd v konaní o zníženie vyživovacej povinnosti rodiča na maloleté dieťa vždy musí zisťovať aktuálne pomery na strane oboch rodičov a takisto aktuálne odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, aby posúdil ich porovnaním v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, či došlo k zmene pomerov a na tom základe, či je dôvodné znížiť vyživovaciu povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu. Otec ako navrhovateľ je povinný úplne a pravdivo opísať okolnosti potrebné na rozhodnutie, teda opísať súdu jeho pomery a k týmto pripojiť listinné dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, inak aspoň označiť dôkazy na preukázanie jeho tvrdení. Otec však opísal len čiastočne svoje pomery, pričom tieto nešpecifikoval, nepripojil žiadne listinné dôkazy, neoznačil dôkazy na preukázanie jej tvrdení, nereagoval na písomnú výzvu súdu, pojednávania sa dvakrát nezúčastnil a svoju neprítomnosť nijako neospravedlnil. Matka ako rodič maloletého dieťaťa, ktorý sa o maloletú A. aj osobne stará, je povinná úplne a pravdivo opísať okolnosti potrebné na rozhodnutie, teda v tomto prípade opísať súdu nielen jej pomery, a k týmto pripojiť listinné dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, inak aspoň označiť dôkazy na preukázanie jej tvrdení, ale takisto je povinná opísať a preukázať odôvodnené potreby maloletej A. a tieto preukázať. Matka sa k veci vyjadrila dvomi písomnými vyjadreniami, kde uviedla len určité skutočnosti ohľadne jej pomerov a pomerov maloletej, pričom ani tieto nepreukázala, nepripojila žiadne listinné dôkazy, neoznačila dôkazy na preukázanie jej tvrdení, pojednávania sa dvakrát nezúčastnila a raz svoju neprítomnosť nijako neospravedlnila. Súd teda bez akejkoľvek súčinnosti otca a matky nedokázal dostatočne zistiť aktuálne pomery na ich strane , odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nemal za preukázané a zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa nemal za preukázané. Súd nemal žiadny podklad, aby mohol posúdiť, či došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane navrhovateľa a či je návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti otca k maloletej A. dôvodný a do akej miery. Hoci v konaní o zníženie výživného na maloleté dieťa je súd povinný zistiť skutočný stav veci a vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť je aj na strane účastníkov konania, o ktorej súdom boli účastníci poučení. Účastníci konania majú povinnosti poskytovať súdu dostatočnú súčinnosť, aby súd mohol o návrhu rozhodnúť. Obaja rodičia si však v tomto konaní túto povinnosť nesplnili, otec nepreukázaním svojich pomerov, nereagovaním na výzvu súdu a nedostavením sa na pojednávania, matka nepreukázaním jej pomerov a pomerov na strane maloletej, nedostavením sa na pojednávanie raz bez ospravedlnenia. Dôvodom na zmenu výšky výživného je vždy skutočnosť, že došlo k zmene pomerov, ktorú skutočnosť sa však nepodarilo bez riadnej súčinnosti rodičov preukázať, preto súd návrh na zníženie vyživovacej povinnosti zo strany otca na maloleté dieťa zamietol.

18. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. V danej veci súd v zmysle v spojení s rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline ( v spojení s , prvej vety ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie v zmysle možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný (, ods. 1, a ).