Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/93/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobcu: Okresné stavebné bytové družstvo Poprad, Moyzesova 3368/25, Poprad, IČO: 36 168 815, zastúpený advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners s.r.o., Mnoheľova 830/15, Poprad, IČO: 47 251 654, proti žalovaným: 1/ B. M., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXXX/XX, S., zastúpená S. M., nar. X.X.XXXX, bytom S.H. XXXX/XX, S., 2/ P.. Z. C., nar. X.X.XXXX, bytom S. XXXX/XX, S., adresa na doručovanie písomností A.. L. XXXX/ X, S., v konaní o zaplatenie 6.816,77 eur a príslušenstvom takto

rozhodol:

I. V časti istiny 5.308,57 eur súd konanie z a s t a v u j e.

II. Súd návrh voči žalovanej 1/ z a m i e t a.

III. Súd návrh voči žalovanému 2/ z a m i e t a.

IV. Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 16.5.2006 návrh na začatie konania o zaplatenie sumy 205.362,10 Sk s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaní v 1. a 2. rade vyberali finančné prostriedky z účtu žalobcu, resp. dávali príkazy na úhradu. Takýmto spôsobom uhradili dňa 13.5.2004 z účtu žalobcu v Ľudovej banke a.s., pobočka Poprad, sumu vo výške 104.635,50 Sk a dňa 25.5.2004 žalovaní poukázali z toho istého účtu sumu v celkovej výške 29.826,60 Sk. Dňa 20.5.2004 žalovaní vybrali v hotovosti z vyššie uvedeného účtu sumu vo výške 60.000,- Sk bez toho, aby použitie týchto finančných prostriedkov bolo riadne zdokladované. Žalovaná dňa 17.5.2004 z účtu žalobcu vedenom v Tatrabanke a.s., pobočka Poprad vybrala v hotovosti sumu 10.000,- Sk bez akéhokoľvek oprávnenia a zdokladovania použitie týchto finančných prostriedkov.

2. Právny zástupca žalobcu uviedol, že podľa právoplatných rozsudkov tunajších súdov bol P.. Z. C. vo veci č. k. 17C/205/2005 a č. k. 13C/37/2006 zamestnancom žalobcu, teda je zrejmé, že ak vyberal sumy, ktoré sú predmetom tohto konania, bol povinný zdokladovať použitie finančných prostriedkov. Na základe úlohy zo dňa 20.7.2005, ktorú uložil žalovaný v 1. rade zamestnankyni žalobcu Ľ. E., je zrejmé, že sumy, ktoré boli vybrané žalovanými v 1. a 2. rade neboli zdokladované, teda nie je známy účel použitia finančných prostriedkov. Zo strany žalovaných došlo k porušeniu právnych predpisov a vzniku škody, pretože u žalovanej v 1. rade, ak by aj pripustili skutočnosť, že bola predsedníčkou predstavenstva žalobcu, bolo povinnosťou vybraté finančné prostriedky riadne zaúčtovať. Takéto konanie je v rozpore s ustanovením § 243 ods. 2, kedy členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone funkcie, sú zodpovední za škodu, ktorú zavinili svojím konaním. U žalovaného v 2. rade táto zodpovednosť vyplýva z pracovno-právneho vzťahu v čase výberov, a to ustanovenia § 182

ods. 1 Zákonníka práce. U žalovanej v 1. rade ide o porušenie ustanovenia § 243 ods. 2 Obchodného zákonníka.

3. Splnomocnený zástupca žalovanej v 1. rade uviedol, že podľa § 243 Obchodného zákonníka a podľa platnej stanovy družstva čl. 79 je predstavenstvo štatutárnym orgánom družstva a riadi všetku činnosť družstva, pokiaľ zákon a stanovy neurčujú inak. Má zato, že ak predstavenstvo, ktoré riadi všetku činnosť družstva, použilo finančné zdroje z družstva a tie sú zaevidované, nejedná sa o žiadne zneužitie finančných prostriedkov.

4. Súd uznesením zo dňa 26.9.2013 pripustil zmenu petitu návrhu č. k. 11C/93/2006-369 a to tak, že žalovaná v 1. rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 331,94 eur so 6 % úrokom z omeškania ročne odo dňa 18.5.2004 do zaplatenia a žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.176,26 eur s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne odo dňa 18.5.2004 do zaplatenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2013.

5. Súd mal z listinných dôkazov preukázané, že predmetom konania je, ako vyplýva z návrhu na začatie konania a zmene petitu návrhu, že žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade vybrali z bankových účtov finančné prostriedky a nezdokladovali účel a použitie finančných prostriedkov.

6. Súd mal preukázané na základe listinných dôkazov na čl. 177 spisu fotokópia dokladu Tatrabanky č. účtu XXXXXXXXXX, výber v hotovosti v sume 10.000,- Sk, podpis klienta M. B. - výberca zo dňa 17.5.2004. Splnomocnený zástupca žalovanej v 1. rade uviedol, že finančné prostriedky nepoužila žalovaná pre svoje účely, čo potvrdil aj potvrdením zo dňa 11.11.2013 na čl. 384 P. P., kde je uvedené, že celá suma vo výške 10.000,- Sk bola odovzdaná do rúk riaditeľa správy družstva P.. Z. C.. Tieto finančné prostriedky mal použiť na úhrady súvisiace s činnosťou predstavenstva družstva a činnosťou družstva P.. Z. C.. P.. Z.Q. C. bol oprávnený narábať a disponovať s finančnými prostriedkami družstva v zmysle stanov družstva článok 85 ods. 1. Za účtovníctvo v zmysle organizačného poriadku družstva zodpovedal riaditeľ družstva a ekonomická námestníčka družstva.

7. Súd mal preukázané z čl. 327, že riaditeľ správy P.. Z. C. dňa 20.7.2005 vydal úlohu riaditeľa správy, na základe ktorej Ľ. E. bola povinná zabezpečiť zaúčtovanie dokladov uvedených v prílohách. Okrem iných dokladov je aj pokladničný doklad zo dňa 17.5.2004 Tatrabanka, výber v hotovosti 10.000,- Sk. To znamená, že uvedené finančné prostriedky tak, ako vyplýva z písomného vyjadrenia pána P. a pani M., že o pohybe, resp. použití finančných prostriedkov mal vedomosť a vedel P.. Z. C. - riaditeľ správy OSBD Poprad, z tohto dôvodu návrh žalobcu voči žalovanej v 1. rade zamietol ako nedôvodný, nakoľko súd nemal preukázané zo strany žalobcu, že žalovaná v 1. rade svojím konaním spôsobila škodu podľa ustanovenia § 243a ods. 2 a zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili.

8. Podľa stanov družstva čl. 57, predstavenstvo je štatutárnym orgánom družstva. Predstavenstvo za svoju činnosť zodpovedá zhromaždeniu delegátov. Podľa čl. 82 predseda predstavenstva je volený členmi predstavenstva nadpolovičnou väčšinou hlasov a za výkon funkcie zodpovedná predseda predstavenstvu. Podľa čl. 85 stanov družstva, správa družstva je organizačnou zložkou družstva, tvoria ju zamestnanci družstva. Na čele správy družstva je riaditeľ správy družstva, ktorý organizuje a riadi bežnú činnosť družstva postavení vedúceho organizácie v zmysle pracovno-právnych a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Riaditeľa správy družstva vymenúva a odvoláva predstavenstvo družstva. Vzťahy a kompetencie predstavenstva voči správe družstva a ďalšie otázky upravuje organizačný poriadok družstva, ktorý schvaľuje predstavenstvo družstva. Riaditeľ plní uznesenia predstavenstva a ďalšie úlohy, ktorými ho poveruje predstavenstvo, predseda alebo podpredseda predstavenstva. Riaditeľ zodpovedá za výkon svojej funkcie predstavenstvu družstva.

9. Súd mal preukázané záznamom splnenia úlohy adresované riaditeľovi správy - P.. Z. C. T.o dňa 29.7.2005, vypracovaného pani E. vedúca ISO na č.l. 59, z ktorého vyplýva, že debetné nezdokladované operácie sú v sume 10.000,- Sk na meno B. M. a P.. Z. C. v sume 33.036,- Sk.

10. Podľa § 243 Obchodného zákonníka, predstavenstvo riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, ktoré za tento zákon alebo stanovy nevyhradili inému orgánu. Za predstavenstvo

koná navonok predseda alebo podpredseda. Predstavenstvo volí zo svojich členov predsedu družstva, príp. podpredsedu, pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí členská schôdza. Predseda družstva organizuje a riadi rokovanie predstavenstva. Ak tak stanovy určujú, organizuje a riadi aj bežnú činnosť družstva. Predsedu alebo podpredsedu predstavenstva volí členská schôdza, pokiaľ stanovy neustanovujú inak.

11. Podľa § 243a Obchodného zákonníka, členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov.

12. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvom spôsobili. Člen predstavenstva nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že pri výkone svojej funkcie postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme družstva a všetkých jeho členov.

13. Zákon pri všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu v zmysle § 757 zo strany poškodeného vyžaduje preukázanie: 1. Porušenia povinností 2. Vzniku škody 3. Príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

14. Člen predstavenstva musí dokázať - uniesť dôkazné bremeno, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.

15. Súd má za to, že zo strany žalovanej v 1. rade nedošlo k spôsobeniu škody tak, ako ustanovuje § 243a Obchodného zákonníka, nakoľko nebolo preukázané zo strany žalobcu, že tieto finančné prostriedky žalovaná v 1. rade použila pre svoju potrebu. Tieto finančné prostriedky odovzdala riaditeľovi P.. C., ktorý aj potvrdil prevzatie týchto finančných prostriedkov. Súd nemal preukázané, že žalovaná v 1. rade nepostupovala s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere a že konala v rozpore so záujmami družstva, nakoľko tieto finančné prostriedky boli odovzdané P.. C., ktorý preukázal použitie finančných prostriedkov dokladmi, ktoré odovzdal Ľ. E. na zaúčtovanie (zoznam č.l. 49 - 54 spisu), kde okrem iného je aj pokladničný doklad zo dňa 17.5.2004.

16. Súd poukazuje na ustanovenie § 243a Obchodného zákonníka na tieto skutočnosti: a) členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo družstvu spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy, alebo záujmy jeho členov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých členov alebo záujmy tretích osôb pred záujmom družstva, b) členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie, sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili. Člen predstavenstva nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že pri výkone svojej funkcie postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme družstva a všetkých jeho členov. Členovia predstavenstva nezodpovedajú za škodu spôsobenú družstvu konaním, ktorým vykonávali uznesenie členskej schôdze; to neplatí, ak je uznesenie členskej schôdze v rozpore s právnymi predpismi alebo so stanovami družstva. Členov predstavenstva nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie kontrolná komisia schválila, c) dohody medzi družstvom a členom predstavenstva obmedzujúce alebo vylučujúce zodpovednosť člena predstavenstva sú zakázané; stanovy družstva nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť člena predstavenstva. Družstvo sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči členom predstavenstva alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas členská schôdza, d) nároky družstva na náhradu škody voči členom predstavenstva môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ družstva, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku družstva. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov družstva voči členom predstavenstva nezanikajú, ak sa družstvo vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok družstva vyhlásený konkurz, nároky veriteľov družstva voči členom predstavenstva uplatňuje správca konkurznej podstaty.

17. Svedkyňa Ľ. E., bytom S., S. XXX/XX uviedla, že jej náplň práce pozostávala zo zúčtovania dokladov. Čo sa týka obehu účtovných dokladov, pokladničné doklady sa dávali na zúčtovanie do pokladne na základe výdavkového pokladničného dokladu a faktúry sa zapisujú do denníkov. Svedkyňa uviedla, že suma 192.608,10 Sk to boli bankové prevody, ktoré predložil P.. C., sú na ne faktúry a prevodné príkazy. Uvedené sumy boli aj zaúčtované. Svedkyňa uviedla, že P.. C. jej zavolal a odovzdal doklady na výber 60.000,- Sk v Ľudovej banke, aby zaúčtovala doklady podľa úlohy.

18. Svedkyňa Ľ. E. na pojednávaní dňa 5.10.2012 okrem iného potvrdila prevzatie dokladov týkajúcich sa zaúčtovania, ktoré jej predložil P.. C., čo svedkyňa potvrdila aj podpisom o prevzatí týchto dokladov, ale zároveň zo strany svedkyne nebolo zodpovedané na to, že jej chýbali doklady zo zoznamu, a to doklady č. 53, č. 154, č. 319 a č. 321.

19. Svedkyňa P.. Z. Š., bytom S. - K. K., Z. XXXX/XX uviedla, že vykonávala funkciu ekonomickej námestníčky. Uviedla, že má vedomosť o tom, že ostali nezaúčtované vybrané finančné prostriedky z bankového účtu a P.. Z.Q. C. bol riaditeľ OSBD. Svedkyňa ďalej uviedla, že bola vybratá určitá záloha z účtu a túto bolo potrebné zúčtovať potrebnými dokladmi, ktoré preukazujú účel použitia prostriedkov a tieto neboli preukázané a výsledkom je žalovaný rozdiel. Nebol preukázaný účel použitia finančných prostriedkov.

20. Súd mal preukázané zo spisu 13C/37/2006, že medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade bola uzavretá pracovná zmluva v zmysle Zákonníka práce dňom 1.5.2004.

21. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd posudzoval nárok žalobcu podľa § 179 Zákonníka práce. Podľa citovaného ustanovenia zamestnávateľ je vždy povinný preukázať zamestnancovo zavinenie. Pre vznik zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi musia byť splnené tieto predpoklady: 1. Existencia pracovnoprávneho vzťahu 2. Vznik škody na strane zamestnávateľa 3. Porušenie povinnosti zamestnancom pri plnení pracovných úloh alebo priamej súvislosti s ním 4. Príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody 5. Zavinenie zamestnanca.

22. Existencia pracovnoprávneho vzťahu je základnou podmienkou vzniku zodpovednosti zamestnanca za škodu zamestnávateľa. Škoda, ktorá vznikla zamestnávateľovi je majetková ujma vyčísliteľná v peniazoch. Skutočná škoda predstavuje sumu, o ktorú sa majetok poškodeného zmenšil (náklady na opravu, pokuty, zníženie hodnoty majetku poškodením alebo zničením veci). Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti zamestnanca za škodu je porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo priamej súvislosti s ním. Úlohy priamej súvislosti sú najmä úkony potrebné na výkon práce a počas práce obvykle, úkony nevyhnutné pred začiatkom práce alebo po jej ukončení.

23. Príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti zamestnanca a vznikom škody je nevyhnutná pre vznik zodpovednosti. Je to súvislosť medzi konaním zamestnanca a jeho následkom spočívajúca v tom, že bez jeho konania by následok nevznikol. Teda konanie zamestnanca je príčina a následok jeho konania je škoda na strane zamestnávateľa. Zavinenie možno charakterizovať ako psychický vzťah zamestnanca k svojmu protiprávnemu konaniu a ku škode. Zavinenie rozoznávame úmyselné a nedbanlivostné. Zodpovednosť zamestnanca môže vzniknúť iba vtedy keď existuje jeho zavinenie. Pri všeobecnej zodpovednosti zamestnanca je zamestnávateľ povinný preukázať zamestnancovi jeho zavinenie. To znamená, že dôkazné bremeno spočíva na zamestnávateľovi a zamestnanec nemusí preukazovať, že škodu nespôsobil.

24. Podľa judikatúry Rč. 6/1965, pri posudzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh z nedbanlivosti vedúceho zamestnanca treba zistiť a zhodnotiť najmä to aká bola náplň práce tohto zamestnanca podľa štatútu a organizačného poriadku zamestnávateľa, aké úsilie vynaložil zamestnanec pri plnení svojich povinností, aby škode zabránil, aké účinné opatrenia vykonal a akú potrebnú súčinnosť mu poskytli ostatní zamestnanci zamestnávateľa.

25. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že v tomto prípade vo vzťahu k žalovanému v 2. rade sa jedná o pracovnoprávny vzťah. Súd má za to, že zo strany zamestnávateľa - žalobcu nebolo preukázané

zavinenie zamestnanca, nakoľko aj z výsluchu svedkyne E. a predložených listinných dôkazov mal súd preukázané , že zo strany žalovaného v 2. rade bol predložený menný zoznam a listiny, ktoré boli povinní zaúčtovať zamestnanci. O tom, že tieto listinné materiály boli prevzaté zamestnankyňou žalobcu a o tom, že doklady sa stratili, tak za túto nie je zodpovedný žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 2. rade preukázal, že predložil listiny na zaúčtovanie a z akého dôvodu tieto listiny neboli zaúčtované, resp. tieto listiny sa stratili, nenesie žiadnu zodpovednosť žalovaný v 2. rade.

26. Zodpovednosť za škodu je založená na princípe zavinenia, ktoré spočíva v úmysle alebo v nedbanlivosti. Úmysel môže byť priamy, čo znamená, že ten kto škodu spôsobil vedel a chcel svojim konaním spôsobiť škodu, a nepriamy - ten kto škodu spôsobil vedel, že svojim konaním môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí bol s tým uzrozumený. Nedbanlivosťou škodu spôsobí ten kto vie, že svojim konaním môže spôsobiť škodu, ale z nejakých dôvodov sa spolieha, že ju nespôsobí, alebo ten kto nevedel, že svojim konaním škodu spôsobí, hoci so zreteľom na okolnosti alebo svoje osobné pomery o tom má alebo mohol vedieť (nevedomá nedbanlivosť). Zatiaľ čo zodpovednosť zamestnávateľa za škodu je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, preto sa zamestnávateľovi zavinenie nepreukazuje, zodpovednosť zamestnanca je založená na princípe subjektívnej zodpovednosti a vzniká vtedy keď sú splnené všetky predpoklady jej vzniku vrátane preukázania zavinenia. Súd nemal zo strany žalobcu preukázané, že zo strany žalovaného - zamestnanca došlo k zavineniu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, tak ako stanovuje ustanovenie § 179 Zákonníka práce. V uvedenom prípade, ak by preukázal žalobca zavinenie zo strany žalovaného, mohlo by sa jednať o všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: existencia pracovnoprávneho vzťahu, protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Tieto základné predpoklady musia byť presne, jasne špecifikované. Súd na základe listinných dôkazov výsluchu účastníkov konania a svedkov nemal preukázané, že zo strany žalovaného v 2. rade došlo a sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu. Nebolo určené zavinenie a taktiež vznik škody, nebol preukázaný ani protiprávny úkon. Nakoľko ako súd vyššie uviedol zo svedeckých výpovedí mal súd preukázané, že k pochybeniu došlo zo strany zamestnancov žalobcu.

27. Súd na základe vyššie uvedených skutočností návrh žalobcu zamietol tak voči žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade.

28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, a to tak, že žalovaní mali úspech v plnom rozsahu, a preto žalobca je povinný nahradiť trovy konania žalovaným, ktoré budú presne špecifikované v písomnom vyhotovení uznesenia súdu prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.