Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_59P-185-2016.pdf
PDF · 95.39 KB
Case nature
Area
Subarea
59P/185/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II, sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: X. K., nar. XX.XX.XXXX a V. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, Bratislava, deti rodičov - matky Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, L., zastúpenej JUDr. Gabrielom Szabóm, advokátom, so sídlom Kostolné námestie 32, Kolárovo, a otca L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, L., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletej X. K., nar. XX.X.XXXX zo sumy 2.000,- Sk (66,39 eur) na sumu 100,- eur mesačne a k maloletému V. K., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 2.000,- Sk (66,39 eur) na sumu 100,- eur mesačne, splatné vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, k rukám matky od 1.9.2017.
II. Zročné výživné k maloletej X. za obdobie od 1.9.2017 do 30.9.2017 v sume 33,61 eur je otec povinný zaplatiť do 31.10.2017.
III. Zročné výživné k maloletému V. za obdobie od 1.9.2017 do 30.9.2017 v sume 33,61 eur je otec povinný zaplatiť do 31.10.2017.
IV. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
V. Týmto sa mení výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XXP/X/XXXX- XX v časti o výške výživného.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa XX.XX.XXXX sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloletú X. zo sumy 2.000,- Sk (66,39 eur) na sumu 210,-eur mesačne a na maloletého V. zo sumy 2.000,- Sk (66,39 eur) na sumu 180,- eur mesačne.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu L. A., č.k. XX J. X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, bola otcovi uložená vyživovacia povinnosť vo výške 2.000,- Sk (66,39 eur) mesačne na každé dieťa. Od schválenia dohody rodičov súdom o výške výživného, náklady spojené s výchovou maloletých podstatne narástli a zmenili sa aj pomery na strane matky. Potreby maloletých sa zvýšili aj vzhľadom k tomu, že už navštevujú základnú školu. Maloletý je žiakom štvrtého ročníka ZŠ a maloletá navštevuje piaty ročník ZŠ. Matke maloletých detí tak vzrástli výdavky na školské potreby, stravovanie a mimoškolské aktivity detí. Mesačné výdavky matky na deti zahŕňajú náklady na bývanie (100,- eur na jednu osobu), domácu stravu (100,- eur na jedno dieťa), školskú stravu (cca 20,- eur až 25,- eur na
jedno dieťa), školský klub detí ( 15,- eur na jedno dieťa mesačne), hygienu (30,- eur na jedno dieťa), kozmetiku (maloletá 10,- eur), ošatenie (X. 70,- eur, V. 50,- eur) a ostatné výdavky na pomôcky do školy, mimoškolské aktivity, vreckové a pod. Maloletý V. navštevuje lego krúžok, ktorý mesačne stojí 17,- eur. X. absolvovala v škole kurz plávania, za ktorý matka zaplatila 27,- eur. Celkové výdavky matky na deti nepredstavujú len mesačne výdavky, ale aj jednorazové výdavky, napr. škola v prírode (spolu obidve deti 310,- eur), ZRPŠ (spolu obidve deti 90,- eur), triedny fond (mal. V. 30,- eur) a pod. Obe maloleté deti trápia ploché nohy, z toho dôvodu im ortopéd odporučil nosiť ortopedickú obuv a ortopedické vložky, ktoré matka kupuje cca. každý polrok, ako aj špeciálne sandále a prezuvky do školy. Maloletého V. trápi alergia, čím vznikajú ďalšie mesačné výdavky na lieky (15,- eur mesačne, cca. 6 mesiacov v roku) a navštevuje aj detského psychológa, bola mu diagnostikovaná disortografia. Maloletá X. sa aktívne venuje tancu. V súvislosti s tým matke vznikajú ďalšie výdavky na tanečnú školu (25,- eur mesačne, balerínky 9,- eur dvakrát ročne, cestovanie na súťaže, tanečné šaty a pod.) V lete bola maloletá X. na tanečnom sústredení, ktoré hradila matka vo výške 200,- eur. Matka ďalej uviedla, že ne jej strane matky došlo k zmene pomerov. Pracovala 5 rokov v spoločnosti Tesco ako kontrolór záruky, avšak nakoľko jej bol diagnostikovaný syndróm karpálneho tunela hornej končatiny, podstúpila operáciu. Štyri mesiace bola práceneschopná a jej príjem bol mimoriadne nízky. Z dôvodu, aby bola schopná uhrádzať všetky výdavky, zobrala si pôžičku od svojej sestry vo výške 1.000,- eur, ktorú spláca mesačne sumou vo výške 100,- eur. Celkový príjem matky pozostáva : z čistej mzdy v priemere vo výške 450,- eur až 500,- eur za mesiac, rodinné prídavky na obe deti vo výške 47,04 eur za mesiac a výživné na deti vo výške 132,78 eur za mesiac.
3. Otec vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že posledná úprava stanoveného výživného, bola rozsudkom Okresného súdu L. A., č. k. XXP/X/XXXX - XX zo dňa XX.X.XXXX. Býva u svojej matky, ktorej prispieva na chod domácnosti podľa okolností. Je držiteľom motorového vozidla, ktoré využíva na prepravu do zamestnania. S bývalou manželkou má dve deti. Na jedno z detí G. K. si plní vyživovaciu povinnosť vo výške 50,- eur mesačne do ukončenia štúdia. Okrem toho otec uviedol, že si hradí ročné poistenie motorového vozidla ( poistenie platí štvrťročne) v sume 47,78 eur, životnú poistku v sume 50,- eur mesačne, stravu, mobilný telefón, pohonné hmoty. Má však záujem prispievať na obe svoje deti sumou 180,- mesačne.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodnými listami oboch detí, rozsudkom Okresného súdu L. A., č. k. XX J. X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, lekárskym nálezom oboch detí zo dňa XX.XX.XXXX, úhradami za stravu v školskej jedálne a školský klub detí, lekárskou prepúšťacou správou matky z UNB, Nemocnica Ružinov zo dňa XX.X.XXXX, uznaním dlhu zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o priznaní nemocenskej dávky matke počas práceneschopnosti zo dňa XX.XX.XXXX, výplatnými páskami matky, otca, Zmluvou o prenájme bytu zo dňa XX.XX.XXXX i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Súd rozsudkom Okresného súdu L. A., č.k. XX J. X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX schválil dohodu rodičov, ktorou boli maloleté deti K. - X., nar. XX.X.XXXX a V., nar. XX.X.XXXX, zverené do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na výživu detí po 2.000,- Sk (66,39 eur) mesačne na každé z nich, od 01.01.2008, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, k rukám matky detí.
6. Z potvrdenia o príjme otca za obdobie 5/2015 - 4/2016 a mzdového listu otca za obdobie 5/2016 - 12/2016, súd zistil, že priemerná mesačná čistá mzda otca predstavuje sumu 400,- eur.
7. Z výplatných pások matky za obdobie od 01/2016 do 08/2016, súd zistil priemernú čistú mzdu vo výške 331,- eur.
8. Z uznania dlhu zo dňa 31.08.2016, súd zistil, že Z. P. uznala svoj dlh voči svojej sestre K. B., vo výške 1.600,- eur, z titulu ústne uzatvorených niekoľkých zmlúv o pôžičke v roku 2016, na základe ktorých namiesto matky maloletých detí uhradila nájomné za mesiac máj až august, čo predstavuje 4 x 300,- eur, spolu 1200,- eur a detský letný tábor 2 x 200,- eur, spolu 400,- eur.
9. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní nemocenskej dávky matke počas práceneschopnosti, zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že Z. P. mala nárok na nemocenské za obdobie od 15.apríla 2016 do zániku nároku na nemocenské vo výške 11,58443000 eur za deň.
10. Zo zmluvy o prenájme bytu zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi S. R. a Z. P. súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli na nájomnom vo výške 300,- eur mesačne.
11. Matka na pojednávaní uviedla, že maloletý V. navštevuje piaty ročník ZŠ a maloletá X. šiesty ročník ZŠ. Spolu s deťmi býva v podnájme, za ktorý platí 300,- Eur mesačne. Matka ďalej uviedla, že deti potrebujú čoraz viac vecí do školy, v škole sa deti aj stravujú, pričom stravné na jedno dieťa predstavuje sumu cca 26,- eur za mesiac. Maloletý syn má alergiu, berie lieky za ktoré platí cca 60,- eur. Obidve deti navštevujú ortopéda, pričom každý polrok je potrebné zakúpiť ortopedickú obuv vyhotovenú na mieru, ktorá stojí 41,- eur na obe deti spolu. Ďalej vznikajú výdavky napr. za výlety v škole, učebnice, triedny fond ZRPŠ. Maloletý V. navštevuje lego krúžok, ktorý stojí mesačne 17,- eur a maloletá X. navštevuje tanečnú (28,eur/mes.), je vo výberovej skupine, ktorá chodí na súťaže, čím vznikajú výdavky za súťaže mimo Bratislavu, za odvoz, štartovné, obuv a pod. Matkin mesačný príjem predstavuje sumu cca 500,- eur netto. Ďalšie výdavky vyčíslila nasledovne: výdavky za telefóny deťom, každému po 10,- eur za mesiac, výdavky za telefón matky 22,- eur za mesiac, internet 22,- eur mesačne, na stravu, oblečenie, drogériu a pod. Matka nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Otec sa s deťmi nestretáva vôbec a nad rámec výživného neprispieva ničím, deťom neposiela nič ani na sviatky, narodeniny, Vianoce a pod. Zvýšenie výživného žiadala na sumu 210,- eur mesačne na maloletú dcéru a na syna na sumu 180,- eur mesačne, od septembra 2017.
12. Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil. Uviedol, že jeho príjem predstavuje cca 450,- eur mesačne a k jeho pravidelným výdavkom patrí: 100,- eur nájomné svojej matke, u ktorej býva, 50,- eur za životnú poistku, 50,- eur výživné na 19 ročného syna a 132,- eur platí výživné na maloleté deti. Plnoletý syn bude v opravnom termíne maturovať a je predpoklad, že sa zamestná, takže 50,- eur, ktoré platil jemu, je ochotný platiť formou zvýšeného výživného. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Otec ďalej uviedol, že výdavky, ktoré majú deti, napr. na krúžky nie sú povinné a keď raz nato nie sú peniaze, tak by ich deti nemuseli absolvovať. Mal záujem stretávať sa s deťmi, avšak v styku mu 9 rokov bránila matka. Výživné v navrhovanej výške by nemal z čoho hradiť, nemal by z čoho žiť, pretože musí prispievať na domácnosť svojej matke.
13. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné na maloletú X. na sumu 160,- eur mesačne a maloletého V. na sumu 130,- eur.
14. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
19. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. Podľa § 78 ods. l Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
21. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
22. Podľa § 232 ods. 3 a 4 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
23. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti- deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
24. Pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, súd po vykonanom dokazovaní porovnával okolnosti, ktoré tu boli prítomné v čase vydania posledného rozhodnutia o výživnom a ktoré sa následne zmenili.
25. Súd vychádzal nielen z potrieb maloletých detí ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov a najmä prihliadal na zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď. ). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.
26. Vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom X. a V. bola naposledy upravená v roku 2008 a to rozsudkom Okresného súdu L. A., č.k. XX J. X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, vo výške 2.000,- Sk (66,39 eur) mesačne na každé dieťa. V tomto čase mali maloleté deti X. tri roky a V. takmer jeden rok. Matka podala návrh na zvýšenie výživného na súd dňa 20.12.2016, čo je takmer deväť rokov od poslednej úpravy. Je teda nepopierateľné, že na strane maloletých detí došlo od poslednej úpravy výživného k výraznej zmene pomerov. Maloleté deti nastúpili do školského zariadenia a ich výdavky na stravu, hygienu, ošatenie, či cestovné stúpli. Mesačné výdavky matky na maloleté deti zahŕňajú: 26,- eur strava v škole na jedno dieťa, školský klub detí 15,- eur na jedno dieťa, hygiena 30,- eur na jedno dieťa, ošatenie: X. 70,- eur, V. 50,- eur, lieky na alergiu pre syna 60,- eur (polročne), ortopedická obuv pre obidve deti, polročne cca 41,- eur, lego krúžok syna 17,- eur mesačne, tanečná škola pre dcéru 25,- eur mesačne a pod. Matka nie je vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti ani hnuteľnej veci väčšej hodnoty. Otec žije u svojej matky, ktorej prispieva na domácnosť sumou 100,- eur mesačne, hradí si životnú poistku vo výške 50,- eur, 132,- eur platí výživné na maloleté deti. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na 19 ročného syna vo výške 50,- eur, ktorá pravdepodobne v najbližšej dobe skončí.. Jeho mesačný príjem predstavuje sumu cca 450,- eur. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty.
27. Nakoľko sa obaja rodičia majú podieľať na výživnom pre maloleté deti v rovnakej miere (berúc v úvahu, ktorému rodičovi je dieťa zverené do osobnej starostlivosti a akým spôsobom sa povinný rodič podieľa na plnení výživného aj nad rámec) súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Je nepochybné, že od poslednej úpravy pomerov došlo na strane maloletých k výraznej zmene, ktorá je podmienená najmä ich vekom, nástupom do školy, potrebami, záujmami, či voľno-časovými aktivitami, ktoré chcú navštevovať. Na základe citovaných zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania, súd návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovel len v časti a vo zvyšnej ho zamietol, majúc za to, že uvedené výživné odzrkadľuje dôvodné potreby detí a predovšetkým možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca.
28. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti X. a V. od 1.9.2017, čím mu vzniklo zročné výživné vo výške 33,61,- eur na každé dieťa, čo predstavuje rozdiel zvýšeného výživného od 01.09.2017 a pôvodne určeného výživného s ohľadom na splatnosť, ktorá je vždy ku 15-temu dňu v mesiaci.
29. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.