Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Csp/12/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne N. J., G.. XX.X.XXXX, K. B. XX, XXX XX Z. Š., U. A., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500072294 zo dňa 29.7.2014 k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500072294 zo dňa 29.7.2014, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka zo dňa 29.7.2014, č. 8500072294, k Zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 29.7.2014, č. 8500072294, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. Svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným chcela uzatvoriť úverovú zmluvu. Žalovaný jej predložil listiny s tým, že ak chcela, aby jej bol úver poskytnutý, je potrebné predložené listiny podpísať. Predložené listiny podpísala v presvedčení, že uzatvorila Zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 29.7.2014, č. 8500072294. Až od svojho zamestnávateľa, zo Žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 11.7.2016, ktorú žalovaný predložil zamestnávateľovi, sa dozvedela, že podpísala aj Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500072294, ktorú uzatvorila so žalovaným dňa 29.7.2014 (ďalej len Dohoda). Dohoda, umožňuje žalovanému, aby nej vymohol plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, bez súdnej kontroly. V súvislosti s Dohodou, jej nebolo nič bližšie vysvetlené. Samotné vyhotovenie Dohody je typický formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu, tak obsahovej, ako aj formálnej stránke. Aj keď je Dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny, nebola o jej dôsledkoch nijako poučená a nemala možnosť ju odmietnuť, ak chcela úver získať. Žalovaný požiadal jej zamestnávateľa, o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by zamestnávateľovi uložilo povinnosť plniť, je povinný vykonávať zrážky zo mzdy a žalobkyňa nemá možnosť ich priamo zastaviť, ani obmedziť. Zamestnávateľ je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy, bez ohľadu na existenciu sporu. Žalovaný, ako veriteľ, výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy, z toho hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex offo súdnej kontrole. Medzi listinami, ktoré jej žalovaný predložil pri uzatváraní Zmluvy o revolvingovom úvere bola aj Dohoda o poskytovaní služieb.

Dohoda o poskytovaní služieb je obdobou poplatku za odklad splátok, ktorý bol už opakovane súdmi určený za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dohoda o poskytovaní služieb je zmluvná podmienka, ktorá nie je individuálne dojednaná (§ 53 ods. 2 a zámerom žalobkyne nebolo ísť do zmluvného vzťahu so žalovaným kvôli nej. Cena tejto Dohody o poskytovaní služieb je len jej vyústením, avšak posudzuje sa nie cena, ale celý obsah dohody, ktorý spočíva v tom, že má platiť bez ohľadu na poskytnutie tejto vedľajšej služby. Žalovaný získava prospech skôr ako spotrebiteľ a pritom službu ani neposkytol. Naviac, vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ZoSÚ) a to adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (§9 ods. 2 písm. c/ ZoSÚ), dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ). Tieto v Zmluve absentujú.

2. Vo veci bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka zo dňa 29.7.2014, č. 8500072294, k Zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 29.7.2014, č. 8500072294, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne, do právoplatného skončenia veci samej a zamestnávateľovi žalobkyne zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka zo dňa 29.7.2014, č. 8500072294, k Zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 29.7.2014, č. 8500072294, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.

3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že Dohoda o zrážkach bola žalobkyňou podpísaná dňa 26.07.2014. Je vyhotovená na samostatnom liste papiera, oddelená od úverovej zmluvy a samostatne podpisovaná. Tvrdenie žalobkyne v kontexte jej ďalších tvrdení potom znamená, že pre ňu ako spotrebiteľa bolo a je výhodnejšie nevenovať žiadnu pozornosť tomu, čo podpisuje a uzatvára, pretože len v takom prípade sa môže domáhať a tvrdiť, že niečo neuzavrela (teda domáhať sa výhodu z vlastnej hrubej nedbanlivosti pri uzatváraní zmlúv). Takýto spôsob správania a konania žalobkyne je objektívne neakceptovateľným, pretože okrem absencie konkrétnych skutočností týkajúcich sa uzatvárania aj Dohody o zrážkach sa v žalobe neuvádza nič iné, ako v obsahovo a formulačne totožných žalobách, čo sa javí akoby každý spotrebiteľ konal spôsobom ako osoba bez spôsobilosti na právne úkony. Žalobkyňa pritom nespochybnila vlastný spôsob uzavretia Dohody o zrážkach hneď potom, ako bola Dohoda o zrážkach predložená jej zamestnávateľovi (kedy sa údajne o nej dozvedela), ale ani potom čo bola upozornená na možnosť vykonávania zrážok zo mzdy (sms zo dňa 03.11.2014, dňa 03.08.2015). Žalovaný preložil interné záznamy týkajúce sa uplatnenia Dohody s tým, že vyslovil pochybnosť o tvrdeniach žalobkyne týkajúcich sa uzatvárania Dohody. Žalovaný ďalej uviedol, že zodpovednosťou každej osoby spôsobilej na právne úkony je aj povinnosť venovať primeranú pozornosť vlastnému konaniu. Ak by sa malo prijať tvrdenie uvádzané žalobkyne o tom, že ak chcela úver získať musela podpísať listiny predložené jej na podpis, potom v zmysle uvedeného je normálne predpokladať, že konajúca osoba si dané listiny minimálne prezrie, či sa jej napríklad týkajú, ako sa označujú a čo je ich obsahom. Dohoda o zrážkach je vyhotovená na samostatnom liste a je označená ako DOHODA O ZRÁŽKACH ZO MZDY (INÝCH PRÍJMOV) DLŽNÍKA č. 8500072294. Na predmetnej dohode sa nachádza meno a priezvisko žalobkyne. Následne je uvedený text „TEXT DOHODY SI PRED JEJ PODPÍSANÍM POZORNE PREČÍTAJTE“. V kontexte tvrdení žalobkyne, podľa ktorých o uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy vlastne nevedela a dozvedela sa o tom až od svojho zamestnávateľa, by reálne a nikdy nepostačovalo žiadne opatrenie, ktorý by primälo žalobkyňu venovať pozornosť čomukoľvek, čo podpisuje. Ak by žalobkyňa bola poučená len ústne, nepochybuje žalovaný o tom, že by tvrdila opak. Pretože pokiaľ je vôbec možné spochybniť takým spôsobom, ako to robí žalobkyňa, písomný právny úkon a písomnú formu poučenia, potom verbálne poskytnuté poučenie je nepreukázateľné za žiadnych okolností. Žalovaný ďalej uviedol, že v dohode o zrážkach zo mzdy sa výslovne uvádza, že dlžník si je vedomý, že uzavretie tejto Dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo poskytnutia úveru, dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie tejto Dohody tým, že ju nepodpíše a poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Z dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva poučenie o dobrovoľnosti uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, akou formou mohla žalobkyňa odmietnuť uzavretie a čo je dôsledkom uzavretia dohody. Uvedené sa nachádza hneď v úvodných ustanoveniach, a zároveň mu predchádza text „Text dohody si pred jej podpísaním pozorne prečítajte.“ Rovnako aj poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o

zrážkach zo mzdy je v texte zvýraznené práve pre to, aby priemerne opatrná osoba konajúca s rozumne očakávateľnou mierou obozretnosti si pri prvom pozretí textu dohody o zrážkach zo mzdy všimla uvedené skutočnosti. Hoci zákon vyžaduje uviesť dohodu o zrážkach zo mzdy len na samostatnom liste, s uvedením poučenia a s tým, že jej uzavretie nie je povinnosťou, žalovaný aj uvedeným sa v texte snažil graficky zvýrazniť upozornenie nielen na dôležitosť prečítania textu, ale aj na obsah poučenia o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky podmienky, ktoré určil zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Tvrdenia žalobkyne, na základe ktorých navrhuje uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach sú nezákonné a neprimerané. Pretože bez ohľadu na rozsah spochybňovania záväzkov žalobkyne nie je možné nájsť žiadny dôvod, pre ktorý by sa zrážky nemali vykonať v rozsahu istiny úveru. Žalobkyňa súdu nepreukázala, že by uhradila sumu zodpovedajúcu sume istiny úveru. K náležitostiam zmluvy uviedol, že zákon nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. To však nie je prípad tejto zmluvy. Zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky, termín splatnosti splátky a počet splátok, teda aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Pri výklade označeného ustanovenia ZoSÚ, aký vyplýva z návrhu, a teda rozpisovaní splátky, by nebolo reálne možné vypočítať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej aj RPMN). Pri výpočte RPMN sa podľa prílohy č. 1 k ZoSÚ vychádza z výšky splátky (cit. „D1 je výška splátky alebo poplatkov“). Výška splátky je logicky tá suma, o ktorej sa hovorí v § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ. Pri výpočte RPMN zákon neurčuje iný význam pojmu „splátka“, teda napríklad že má ísť o súčet splátky istiny, alebo splátku úroku a pod. Pritom je zrejmé, že musí ísť o celú splátku, pretože inak by daný výpočet bol nesprávnym a mylným. Ak by platilo samostatné uvádzanie splátky istiny, splátky úroku, potom zo žiadneho zákonného ustanovenia ani nevyplýva, že by zmluva mala ešte obsahovať aj samostatný údaj o ich súčte. Ak pre výpočet RPMN je rozhodujúca výška splátky, a RPMN sa počíta na základe údajov uvedených v zmluve a platných v čase jej uzavretia, potom záver o rozpisovaní splátky znemožňuje tento výpočet. Pri výpočte RPMN by nebolo možné určiť, či do vzorca určeného na tento výpočet sa má použiť výška splátka istiny, splátky úroku alebo iných poplatkov. Rovnako tak zákon neurčuje, že pre účely tohto výpočtu sa jednotlivé rozpísané položky podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ majú spočítať. Ustanovenia ZoSÚ sú výsledkom implementácie vyššie spomínanej smernice Rady 2008/48, je dôležité a podstatné vychádzať pri výklade § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ aj z jej ustanovení. Osobitne to určuje ako povinnosť aj článok 22 odstavec 1 smernice. Poukázal na odôvodnenie rozsudku, č. k. 13Co/l11/2014-166, ktorý ohľadne rozpisovania splátky (t.j. náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ) uviedol: „V súvislosti s touto argumentáciou súdu prvého stupňa odvolací súdu uzatvára, že zákon o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriacich 1 splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Táto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istiny, úroky alebo poplatky uvádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a pod. O takýto prípad medzi účastníkmi nejde, iba platí už vyššie označený splátkový kalendár, v ktorom je uvedený počet splátok, dátum ich splatnosti a výška tej- ktorej splátky. Taktiež predmetná zmluva obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok.“ Žalovaný ďalej poukázal na konanie pred Súdnym dvorom EU vo veci C-42/2015 a návrh generálnej advokátky E.Sharpston. V súvislosti s údajom o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru uviedol, že z ustanovenia článku 4. ods. 4.5. zmluvných dojednaní vyplýva Uver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva aj z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a ktoré tvorí jej neoddeliteľnú súčasť. V rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k. 13Co/l11/2014 - 166, sa ohľadne údaju o konečnej splatnosti úveru uvádza „V zmysle čl. 7 zmluvných dojednaní (č.1.138) predstavuje zároveň toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda toto oznámení tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi jej účastníkmi, Vychádzajúc z počtu splátok, ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti úveru je zhodný s dátumom splatnosti poslednej splátky.“ Podľa článku 9., ods. 9.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere : Zmluva o RÚ je uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční za podmienok stanovených touto Zmluvou o RÚ. Uvedenú náležitosť zmluva o revolvingovom úvere obsahuje. V konaní vo veci C-42/2015 sa ohľadne zachovania písomnej formy zmluvy uvádza nasledovný návrh :Slovné spojenie „písomne alebo na inom trvalom nosiči uvedené v článku 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS označuje nosič, na ktorom je zmluva o

úvere zachytená a odovzdaná spotrebiteľovi. Toto slovné spojenie sa vzťahuje tak na podmienky zmluvy o úvere uzavretej zmluvnými stranami, ako aj na informácie vymenované v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere. Z článku 10 nevyplýva požiadavka, aby zmluva o úvere bola podpísaná zmluvnými stranami alebo aby informácie vymenované v článku 10 ods. 2 boli uvedené v jedinom dokumente. Ohľadne tvrdenia týkajúceho sa dohody o poskytovaní služieb žalovaný uviedol, že táto je svojím obsahom, koncepciou a spôsobom platenia odlišnou od dohody o poskytnutí služby, na ktorú poukazuje žalobkyňa.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedka a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to Zmluvou o revolvingovom úvere na č.l. 5, Žiadosťou o vykonanie zrážok zo mzdy na č.l. 6, Dohodou o zrážkach zo mzdy na č.l. 7, Rozsudkom Okresného súdu Prešov 9C/140/2013 na č.l. 8-11, Rozsudkom Krajského súdu v Prešove 7Co/307/2014 na č.l. 12-14, Uznesením Najvyššieho súdu SR 6Cdo/259/2012 na č.l. 15-18, Uznesením Najvyššieho súdu SR 1 Obo/57/97 na č.l. 19, uznesením Krajského súdu v Prešove 6Co/84/2011 na č.l. 20-22, Vyjadrením žalovaného na č.l. 29-33 a zistil tento skutkový stav:

5. Z predloženej žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmluvy o poskytnutí revolvingového typu zo dňa 29.7.2014 vyplýva, že medzi stranami bola uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 8500072204, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 600,- eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 36 pravidelných mesačných splátkach po 21,30 eura. RPMN bola vo výške 20,91%, ročná úroková sadzba 18,03% a priemerná RPMN 49,67%.

6. V rovnaký deň uzatvorili strany Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500072294.

7. Listom zo dňa 11.7.2016 žalovaný požiadal zamestnávateľ žalobkyni o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe vyššie uvedenej dohody.

8. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že Zmluvu uzavrela s obchodným zástupcom, ktorý je v súčasnosti na dôchodku. Bola nútená k tomu, aby podpisovala viacero listín, ktoré jej neboli vysvetlené. Tento jej podsúval viaceré listiny s tým, aby ich podpísala a aby presvedčila aj rodinných príslušníkov k uzatvoreniu zmluvy. K týmto listinám jej nič nevysvetlil, iba jej povedal, že sa tam nič nenachádza, že sú to bežné formality. Tých zmlúv bolo veľa. Tieto zmluvy nečítala a to z dôvodu toho, že tento jej povedal, že to sú iba bežné súhrny zákonov. Reálne mal na každú zmluvu iba päť minút, nakoľko už sa ponáhľal za ďalším klientom. Keď ho kontaktovala, tak jej povedal, že on s tým, nič nemá, že už je na dôchodku. Ďalej uviedla, že je možné, že medzi listinami bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, avšak nebola o tom upovedomená.

9. Svedok L. C. pri svojom výsluchu uviedol, že žalobkyňa sa obrátila na žalovaného s tým, že chce pôžičku. Povedal jej, aké doklady potrebuje, táto ich doniesla. So žalobkyňou sa dohodli na výške úveru, na splátkach a na dĺžke splácania. Ona s tým súhlasila a zmluva sa uzatvorila. Ďalej uviedol, že žalobkyňa nemala možnosť, aby dostala úver bez uzatvorenia Dohody o zrážkach zo mzdy. K Dohode o zrážkach zo mzdy vysvetľuje, že v prípade ak nezaplatí jednu splátku, tak spoločnosť zašle zamestnávateľovi Dohodu o zrážkach zo mzdy. Ďalej uviedol, že sa mohlo stať, že k Dohode o zrážkach zo mzdy nič nepovedal. Zmluva bola uzatváraná narýchlo, nakoľko žalobkyňa nikdy nemala čas. Listiny pripravil, žalobkyňa si ich zobrala do práce a poobede prišla a tieto listiny podpísala.

10. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

11. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 551 ods. 1,2,3 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

13. Podľa § 5a písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase uzatvorenia Dohody o zrážkach zo mzdy, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,12cd) ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

14. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

15. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

17. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

18. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je od svojho vzniku spotrebiteľským právnym vzťahom. Žalovaný vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

19. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 29.7.2014 bola medzi stranami uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 8500072204, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 600,- eur. V rovnaký deň bola na zabezpečenie záväzku zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8500072204 medzi stranami uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov). V zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa uspokojenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov spotrebiteľa iba v prípade, ak boli splnené 3 podmienky a to, že dohoda je uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Podmienky musia byť splnené kumulatívne. V prejednávanej veci bola prvá z uvedených podmienok splnená (dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá vo forme osobitnej listiny). Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že nebola splnená druhá a tretia podmienka a to, že spotrebiteľ (žalobkyňa) bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Z výsluchu svedka L. C., ktorý so žalobkyňou za žalovaného uzatváral Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a dohodu o zrážkach zo mzdy, jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa nemala možnosť dohodu o zrážkach zo mzdy odmietnuť a musela ju uzatvoriť. Zároveň súd nemá dôvod neveriť žalobkyni, že pri Dohode o zrážkach zo mzdy nebola poučená o dôsledkoch jej uzavretia, keď aj samotný svedok potvrdil, že Zmluva bola uzatváraná narýchlo, pričom pripustil, že k Dohode o zrážkach zo mzdy žalobkyni nič nepovedal. Nakoľko neboli splnené všetky podmienky, ktoré zákon pre uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov vyžaduje, je takáto dohoda neplatná v zmysle § 39 OZ. Vzhľadom na zánik záväzku z dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov nie je možné vykonať zrážky zo mzdy žalobkyne, a keďže žalovaný listom zo dňa 11.7.2016 požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok, súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, a

preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a každá zo strán dostala jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).