Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/25/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Radičovej, členov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: Y. C. - RE.M.M.A.T., so sídlom A. Sládkoviča 2097/1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, zast. Mgr. Miroslav Jurika, advokát, so sídlom A. Sládkoviča 5, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova č. 10, 041 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/ BEZ/2016/6142 O-808/2016 zo dňa 26. januára 2017, takto

rozhodol:

Krajský súd rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce, Košice č. OPS/BEZ/2016/6142 O-808/2016 zo dňa 26. januára 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Žalovaný j e p o v i n n ý z a p l a t i ť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 28.03.2017 bola Krajskému súdu v Trenčíne doručená správna žaloba, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 26. januára 2017, č. OPS/ BEZ/2016/6142 O-808/2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín, č. 240/2016/2.1/G IPTN/KAHIP/ROZ/2016/623 zo dňa 20.10.2016, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta v sume 3.000 Eur podľa § 37 ods. 3 písm. h) zákona č. 462/2007 Z.z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie povinností špecifikovaných v napadnutom rozhodnutí. 2. Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 13.04.2016 v kontrolovanom subjekte a v dňoch 19.05.2016, 07.06.2016 a 28.06.2016 na Inšpektoráte práce Trenčín bola vykonaná kontrola inšpektormi práce zameraná na dodržiavanie vybraných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a dodržiavanie sociálnej legislatívy v oblasti dopravy. O nedostatkoch zistených počas kontroly bol Inšpektorátom práce Trenčín spísaný protokol z výkonu inšpekcie práce č. ITN-142-13-2.4/P-A22,27-16, ktorý bol dňa 28.06.2016 prerokovaný so žalobcom. Dodatok č. 1 k protokolu bol vypracovaný dňa 07.07.2016. Nedostatky opísané v protokole a jeho dodatku spočívali v porušení povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa zabezpečiť sťahovanie údajov z vozidlových jednotiek a kariet vodičov v lehotách stanovených príslušnými vnútroštátnymi predpismi ako aj legislatívou Európskej únie. Žalobca sa zaviazal zistené nedostatky odstrániť. Oznámenie o začatí správneho konania Inšpektorátom práce Trenčín bolo žalobcovi doručené dňa 26.09.2016. K začatiu správneho konania sa žalobca nevyjadril.

3. Inšpektorát práce Trenčín rozhodnutím zo dňa 20. októbra 2016, č. 240/2016/2.1/G IPTN/KAHIP/ ROZ/2016/623, podľa § 37 ods. 3 písm. h) zákona č. 462/2007 Z.z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení

zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o organizácii pracovného času v doprave“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 3.000,- Eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia čl. 10 ods. 5 písm. a) bod i) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblastí, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 v nadväznosti na čl. 1 ods. 3 písm. a) a b) Nariadenia Komisie (EÚ) č. 581/2010 týkajúce sa maximálnych lehôt na ukladanie relevantných údajov z jednotiek vozidla a z kariet vodiča, spočívajúce v tom, že zamestnávateľ Y. - RE.M.M.A.T., A. Sládkoviča 2097/1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 32 780 729, pri používaní vozidiel vybavených záznamovým zariadením v súlade s prílohou IB nariadenia (EHS) č. 3821/1985 nezabezpečil, aby z vozidlových jednotiek (tachografov) motorových vozidiel EČV: O., za kontrolované obdobie od 01.04.2015 do 31.03.2016, W. za kontrolované obdobie od 06.11.2015 do 31.03.2016, W. za kontrolované obdobie od 25.09.2015 do 31.03.2016, sťahovali všetky údaje tak pravidelne, aby maximálna lehota, v rámci ktorej sa ukladajú relevantné údaje, nepresiahla 90 dní, počas ktorých sa s uvedeným vozidlom vykonávali jazdy a za kontrolované obdobie od 01.04.2015 do 31.03.2016 z kariet vodičov M. C., nar. XX.XX.XXXX, Y. C., nar. XX.XX.XXXX, T. J., nar. XX.XX.XXXX, L. U., nar. XX.XX.XXXX, Y. R., nar. XX.XX.XXXX a X. S., nar. XX.XX.XXXX, sťahovali všetky údaje tak pravidelne, aby maximálna lehota, v rámci ktorej sa ukladajú relevantné údaje, nepresiahla 28 dní, počas ktorých uvedení vodiči vykonávali jazdy. Údaje z kariet uvedených vodičov neboli stiahnuté v kontrolovanom období vôbec. Údaje z vozidlových jednotiek motorových vozidiel boli stiahnuté v nasledovných termínoch:

- motorové vozidlo W., v kontrolovanom období od 01.04.2015 do 31.03.2016 neboli stiahnuté žiadne údaje,

- motorové vozidlo W., v kontrolovanom období od 06.11.2015 do 31.03.2016 neboli stiahnuté žiadne údaje,

- motorové vozidlo W., v kontrolovanom období od 25.09.2015 do 31.03.2016 neboli stiahnuté žiadne údaje, údaje boli stiahnuté až dňa 15.04.2016 po začatí výkonu inšpekcie práce,

- motorové vozidlo W., v kontrolovanom období od 01.04.2015 do 31.03.2016 neboli stiahnuté žiadne údaje, údaje boli stiahnuté až dňa 15.04.2016 po začatí výkonu inšpekcie práce,

- motorové vozidlo W., v kontrolovanom období od 01.04.2015 do 31.03.2016 neboli stiahnuté žiadne údaje, údaje boli stiahnuté až dňa 14.04.2016 po začatí výkonu inšpekcie práce.

Inšpektorát práce Trenčín v odôvodnení rozhodnutia konštatoval preukázanie zistených nedostatkov, pričom pri rozhodovaní vychádzal z dokladov a listín, ktoré sú uvedené v protokole. Pri určovaní výšky pokuty prihliadol na závažnosť porušenia povinnosti z hľadiska zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vodiča, na kategóriu dopravného podniku v systéme hodnotenia rizikovosti dopravných podnikov, na počet zamestnancov a tiež na to, či ide o prvé alebo opakované porušenie povinnosti. Správny orgán tiež prihliadol na počet vozidiel a počet kariet vodičov, u ktorých bol nedostatok zistený, čo neumožňovalo uložiť pokutu v nižšej výmere, resp. na dolnej hranici sankčného rozpätia, napriek tomu, že žalobca sa v minulosti nedopustil vytýkaného porušenia právnych predpisov a v priebehu inšpekcie práce plne spolupracoval so správnym orgánom. Výška pokuty je primeraná s ohľadom na stav zistený pri výkone inšpekcie práce v kontrolovanom subjekte.

4. Proti citovanému rozhodnutiu Inšpektorátu práce Trenčín podal žalobca včas odvolanie. Namietal, že pri vykonávaní kontroly inšpektori práce absolútne nepripustili jeho výzvu, aby nahliadli do žalobcovej evidencie uložených údajov s odôvodnením, že údajne nedisponujú kompatibilným programom, ktorý by túto evidenciu overil, pričom žalobca nedokázal uložené údaje požadovanou formou kontrolnému orgánu predložiť. Riadna evidencia vo firme žalobcu existuje v samostatnom zariadení. Príslušný program na vedenie evidencie bol zakúpený ešte v roku 2006 a žalobca bol presvedčený, že je v poriadku. Počas vykonávania kontroly absentovala vôľa kontrolného orgánu vykonať kroky k tomu, aby mohol do nej nahliadnuť. Po zistení, že kontrolný orgán nie je ochotný akceptovať žalobcom používaný program, zakúpil žalobca ihneď novú technológiu sťahovania, resp. ukladania a spracovania relevantných údajov. K výške pokuty žalobca v odvolaní uviedol, že je neprimeraná a pre neho likvidačná. Pokuty je potrebné vyrubovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu a pomery dotknutej osoby. Navrhol znížiť pokutu pod dolnú hranicu sankčnej sadzby s poukazom na dovtedajší bezproblémový priebeh výkonu jeho podnikateľskej činnosti a ojedinelosť zisteného nedostatku, za ktorý mu pokuta bola uložená. Pokuta má mať výchovný a prevenčný charakter, nie likvidačný.

5. Žalovaný Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán rozhodnutím OPS/BEZ/2016/6142 O-808/2016 zo dňa 26.01.2017 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín potvrdil. Podľa žalovaného argumentácia žalobcu v odvolaní nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých Inšpektorát práce Trenčín vychádzal, považoval týmto orgánom za preukázané. Žalobca nezabezpečil, aby z vozidlových jednotiek a z kariet vodičov boli sťahované a ukladané relevantné údaje v rámci lehoty stanovenej právnym predpisom. Námietky žalobcu sú neakceptovateľné, navyše sám uznal, že porušil povinnosť viesť príslušné záznamy jednoznačne stanoveným spôsobom. Povinnosť zabezpečiť sťahovanie údajov nemožno nahradiť vedením inej, svojvoľne zvolenej evidencie. Pri tomto správnom delikte sa uplatňuje objektívna zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Pri výške uloženej sankcie žalovaný okrem prvostupňového správneho orgánu poukázal tiež na to, že nezabezpečením sťahovania a ukladania údajov z karty vodiča žalobca sťažil plnenie úloh orgánu štátnej správy a taktiež nemohol ani plniť ďalšie povinnosti, ktoré mu vyplývajú v nadväznosti na sťahovanie údajov, napr. vykonávať predpísanú kontrolu. Sankcia nemôže byť ukladaná v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Ak má plniť preventívnu funkciu, musí mať silu odradiť príslušný subjekt od protiprávneho postupu, príp. zanedbania plnenia povinností. Žalobca je relatívne malý zamestnávateľ realizujúci predmet svojej podnikateľskej činnosti prostredníctvom 6 zamestnancov, sankcionované porušenie povinnosti sa však týkalo viacerých ním používaných vozidiel a viacerých zamestnancov, takže nejde o ojedinelé či výnimočné pochybenie. S poukazom na to je pokuta uložená blízko dolnej hranice zákonom stanovenej sadzby primeraná.

6. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a žalobným petitom požadoval jeho zrušenie s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d), e) a g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), za súčasného zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci tomuto orgánu na ďalšie konanie. Alternatívne navrhol sankčnú moderáciu tak, že od uloženia sankcie sa upustí, príp. výška pokuty sa zníži na 1.659,70 Eur. Zo žalobných dôvodov vyplýva, že v záhlaví rozhodnutia žalovaného je uvedené, že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 3.000,- Eur podľa § 37 ods. 3 písm. h) zákona o organizácii pracovného času v doprave, čo však nekorešponduje so skutkovou vetou uvedenou nižšie a už vôbec nie s odôvodnením, kde je citovaný § 37 ods. 3 písm. d) zákona o organizácii pracovného času v doprave. Z tohto dôvodu žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, čo je samo o sebe dostatočným dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Pri administratívnom trestaní totiž musí byť jednoznačne a správne uvedené zákonné ustanovenie, na základe ktorého sa sankcia ukladá, inak ide o nepreskúmateľné rozhodnutie. Uvedené pochybenie nemôže byť považované iba za chybu v písaní. Žalobca tiež vyjadril nesúhlas s konštatáciu žalovaného, podľa ktorej nezabezpečil sťahovanie relevantných údajov. Pritom už v odvolaní, ktoré podal proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, zdôrazňoval, že disponuje evidenciou uložených údajov, avšak výlučne len z dôvodov na strane kontrolného orgánu bola táto evidencia odmietnutá s odôvodnením, že oni údajne nedisponujú kompatibilným programom, ktorý by evidenciu overil. Takýto postup (odmietnutie žalobcom navrhnutého dôkazu v rámci administratívneho konania, ktorý by náležitým spôsobom ozrejmil skutkový stav veci), má za následok zaťaženie administratívneho konania hneď viacerými vadami, a to jednak vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a taktiež vadou podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Žalobca tiež namietal, že žalovaný sa touto odvolacou námietkou v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal, keď záver žalovaného, že žalobca si sám svojvoľne zvolil inú evidenciu, nemožno považovať za odôvodnenie opodstatnené, pravdivé a už vôbec nie presvedčivé. Program, ktorým žalobca viedol evidenciu, riadne zakúpil v roku 2006 a nemal mať prečo akékoľvek pochybnosti, že niekedy v budúcnosti nebude zo strany kontrolného orgánu akceptovaný. Žalobca doteraz nevie, prečo jeho program akceptovaný nebol, keďže v rozhodnutiach sa touto otázkou správne orgány nezaoberali. Nevysporiadanie sa s odvolacou námietkou je podľa názoru žalobcu vadou, ktorá spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP). Žalobca za najzávažnejšie považuje to, že správny orgán prvého stupňa a rovnako ani žalovaný sa pri správnom trestaní dôsledne neriadili zásadami ukladania trestov. Taktiež ani uloženie pokuty vo výške 3.000,- Eur nie je dostatočne zdôvodnené. Pritom z aplikačnej praxe súdov a v súčasnosti už aj priamo z ustanovení SSP výslovne vyplýva povinnosť správnemu orgánu pri ukladaní sankcie aplikovať zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona a teda povinnosť prihliadať nielen na priťažujúce, ale aj poľahčujúce okolnosti (§ 34 ods. 4 v spojení s § 36 Trestného zákona). V prípade žalobcu to znamená, že správny orgán prvého stupňa a aj žalovaný porušili tieto zásady, nakoľko

vôbec neprihliadli na poľahčujúce okolnosti a prihliadali len na okolnosti priťažujúce. Jednoznačne za poľahčujúcu okolnosť, na ktorú nebolo v predmetnej veci prihliadnuté, žalobca považuje to, že len pre nedostatok vedomostí ako podnikateľ s predmetom činnosti v doprave nepoužíval pre evidenciu program akceptovateľný kontrolným orgánom a používal program iný, ktorý bol plne funkčný a legálne zakúpený, ktorý však nebol zo strany kontrolného orgánu akceptovaný. Ďalej mali správne orgány prihliadnuť na to, že žalobca okamžite po zistení, že kontrolný orgán nemieni akceptovať jeho evidenciu (program), zakúpil novú zo strany kontrolného orgánu akceptovateľnú technológiu, t.j. kontrolným orgánom tvrdené porušenie povinnosti okamžite odstránil. S kontrolným orgánom spolupracoval, všemožne mu vychádzal v ústrety, teda napomáhal mu k riadnemu zisteniu skutočného stavu. Žalobca napokon zistenie, že od počiatku nedisponoval technológiou, ktorú by kontrolný orgán akceptoval, úprimne oľutoval, čoho dôkazom je práve to, že zo strany kontrolného orgánu akceptovateľnú technológiu si obratom zakúpil, pričom táto skutočnosť je podľa názoru žalobcu aj dôvodom na upustenie od uloženia sankcie podľa § 198 ods. 1 písm. b) SSP, nakoľko zakúpením novej technológie je jednoznačne preukázané, že účel správneho trestania bol v prípade žalobcu splnený už samotným prejednaním veci (účel bol splnený dokonca pred samotným začatím správneho konania), pričom išlo vo vzťahu k osobe žalobcu o prvý prípad správneho trestania a nedošlo ani k žiadnej ujme či škode v danom odvetví podnikania. Nerešpektovaním zásad ukladania trestov správne orgány založili dôvod zrušenia ich rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.

7. K správnej žalobe, resp. k jednotlivým žalobným bodom, sa vyjadril žalovaný. Inšpekcia práce bola zameraná na kontrolu dodržiavania právnych a iných predpisov v oblasti sociálnej legislatívy v doprave, ku ktorej bola od žalobcu vyžiadaná potrebná dokumentácia. Touto však žalobca nedisponoval. Plnenie povinnosti sťahovať a ukladať relevantné údaje tak, aby boli zachované, je preukázateľné tým, že príslušnému inšpekčnému orgánu sa umožní jej efektívna kontrola. Nie je možné ju nahradiť vedením inej, svojvoľne zvolenej evidencie. Podľa žalovaného argumentácia žalobcu, že zakúpil neidentifikovaný program, ktorým mal viesť evidenciu, nie je spôsobilá privodiť zmenu posúdenia veci. Správny orgán uviedol v rozhodnutí skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené. K námietke nevysporiadania sa s argumentáciou žalobcu v odvolaní podanom v rámci správneho konania žalovaný odkázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci III. ÚS 209/04 a použitím analógie vyvodil záver, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí príslušný orgán verejnej správ dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. S poukazom na to žalovaný skonštatoval, že správne orgány oboch stupňov sa s námietkami žalobcu vysporiadali a k jeho vyjadreniam zaujali stanovisko v oboch rozhodnutiach. Podľa názoru žalovaného žalobca svojou argumentáciou v správnej žalobe vytvára neopodstatnené domnienky, pričom nepreukázal, že splnil povinnosť sťahovať a ukladať relevantné údaje. Údaje sa musia ukladať tak, aby boli zachované. Žalobca nepredložil žiadne nové listinné dôkazy, ani nenavrhol vykonanie nových dôkazov na podporu svojich tvrdení a opätovne namieta skutočnosti, ktoré žalovaný už skúmal v odvolacom konaní. Žalobca požadované údaje nesprístupnil inšpekčnému orgánu ani priamo, ani na diaľku z priestorov podniku, nesprístupnil ich vôbec, pretože sťahovanie údajov nevykonával. S poukazom na uvedené úvahy žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Žalovaný poukázal na to, že Inšpektorát práce Trenčín v oznámení o začatí správneho konania jednoznačne upovedomil žalobcu o konkrétnom správnom delikte, ktorý mal byť predmetom konania o uložení pokuty, zároveň uviedol, na základe ktorého ustanovenia má byť pokuta uložená. Ak žalobca namieta nesúlad medzi výrokom rozhodnutia a jeho odôvodnením, spočívajúci v citácii rozdielnych ustanovení zákona o organizácii pracovného času v doprave (vo výroku rozhodnutia uvedenie ustanovenia § 37 ods. 3 písm. h) citovaného zákona a v odôvodnení rozhodnutia uvedenie ustanovenia § 37 ods. 3 písm. d) citovaného zákona), je podstatný obsah výroku rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníka správneho konania. Z výroku rozhodnutia je nepochybne zrejmé, že sankcia bola uložená podľa § 37 ods. 3 písm. h) zákona o organizácii pracovného času v doprave. K námietke porušenia zásad správneho trestania v nadväznosti na zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona žalovaný uviedol, že pri správnom delikte žalobcu ide o administratívnoprávnu zodpovednosť, ktorá má úplne odlišný charakter ako zodpovednosť trestnoprávna či občianskoprávna. Úvaha správneho orgánu o výške pokuty je v niektorých prípadoch limitovaná priamo príslušným právnym predpisom a podľa ustanovenia § 37 ods. 3 písm. h) zákona o organizácii pracovného času v doprave inšpektorát práce zamestnávateľovi alebo dopravnému podniku pokutu v príslušnom sankčnom rozpätí uloží, ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi. V danom prípade bola uložená pokuta vo výške 3.000 Eur, čo je blízko spodnej hranice predstavujúcej 1.659 Eur. Žalovaný zdôraznil, že za sankcionovaný delikt sa ukladá pokuta ex offo, po splnení zákonných

podmienok, a to až do výšky 16.596 Eur, preto uloženú pokutu nemožno považovať za neprimerane vysokú. Prvostupňový správny orgán zohľadnil skutočnosť, že ide o prvé porušenie povinnosti zo strany žalobcu, súčasne však dospel k záveru, že sa jedná o závažné porušenie právneho predpisu, nakoľko nezabezpečením sťahovania a ukladania údajov z karty vodiča účastník konania sťažil plnenie úloh orgánu štátnej správy a taktiež nemohol plniť ani ďalšie povinnosti, ktoré mu vyplývajú v nadväznosti na sťahovanie údajov, napr. vykonávať predpísanú kontrolu. Sankcionované porušenie povinnosti sa týka viacerých jeho vozidiel aj viacerých vodičov, nejde teda o ojedinelé, či výnimočné pochybenie. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžp/16/2011 zo dňa 30.05.2012, spĺňa výška pokuty, ktorá bola uložená v spodnej hranici zákonnej sadzby, výchovný účel, ktorý má v budúcnosti odradiť žalobcu od protiprávneho konania, ale zároveň nemá byť uložená pokuta pre žalobcu likvidačná, nakoľko cieľom sankcie nie je len trest, ale aj prevencia. Ukladanie sankcií má význam tak represívny, ako aj preventívny. Postih za správny delikt musí pôsobiť preventívne na účastníka konania, zároveň však musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Takýto účinok môže preto vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť ani neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku.

8. Žalovaný v ďalšom písomnom podaní okrem už uvedeného zdôraznil, že v zmysle úvodných ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/1998 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 (ďalej „nariadenie Európskeho a Rady ES č. 561/2006"), je účelom tohto nariadenia zabezpečiť dodržiavanie predpisov, a to prostredníctvom účinnej kontroly dopravných podnikov zo strany inšpekčných orgánov. Námietky žalobcu v tom zmysle, že on údaje sťahoval, avšak v inej forme, na svojom počítači, v žiadnom prípade neobstoja. V súlade s čl. 10 ods. 5 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 561/2006 sa na účely tohto odseku „sťahovanie" vykladá v súlade s vymedzením pojmov stanoveným v prílohe IB kapitole I písm. s) nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave (ďalej „nariadenie Rady EHS č. 3821/85"). Podľa prílohy IB kapitoly I písm. s) nariadenia Rady EHS č. 3821/85 „sťahovanie“ znamená kopírovanie, spolu s digitálnym podpisom, časti alebo úplnej sady dát uložených v dátovej pamäti vozidla alebo v pamäti tachografovej karty; sťahovaním sa nesmú meniť alebo vymazať žiadne uložené dáta. Totožné vykladá pojem „sťahovanie" aj ustanovenie čl. 2 ods. 2 písm. n) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 165/2014 zo 4. februára 2014 o tachografoch v cestnej doprave, ktorým sa ruší nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave a mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, zmysle ktorého „sťahovanie" z digitálneho tachografu je kopírovanie spolu s digitálnym podpisom časti alebo celej sady dátových súborov zaznamenaných v dátovej pamäti vozidla alebo pamäti tachografovej karty za predpokladu, že sa počas tohto procesu nezmenia ani nevymažú žiadne uložené údaje. Žalobca pri inšpekcii práce nepreukázal vykonávanie sťahovania údajov v pravidelných intervaloch stanovených právnymi predpismi, a to napriek žiadosti zo strany inšpektorátu práce. Inšpektori práce nie sú povinní (ani oprávnení) sami vyhľadávať stiahnuté údaje v osobnom počítači žalobcu, ako to v tomto prípade chce žalobca. Je totiž povinnosťou zamestnávateľa, dopravného podniku, predložiť orgánom kontroly údaje sťahované v určených pravidelných intervaloch. V spojitosti s porušením povinnosti zo strany žalobcu je na mieste poukázať i na znenie čl. 10 ods. 5 písm. a) bod ii) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 561/2006, podľa ktorého dopravný podnik, ktorý používa vozidlá vybavené záznamovým zariadením v súlade s prílohou IB nariadenia (EHS) č. 3821/85, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, zabezpečí, aby sa všetky údaje stiahnuté z vozidlovej jednotky a z karty vodiča uchovávali po dobu najmenej dvanástich mesiacov po ich zaznamenaní a aby boli tieto údaje na žiadosť inšpekčného úradníka prístupné priamo alebo na diaľku z priestorov podniku. Avšak žalobca predmetné údaje nesprístupnil inšpekčnému orgánu ani priamo, ani na diaľku z priestorov podniku - nesprístupnil ich vôbec, pretože, ako skonštatoval žalovaný, sťahovanie týchto údajov žalobca nevykonával.

9. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia, majúc na zreteli, že v zmysle § 195 písm. a) SSP nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak

zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, nariadil po zabezpečení vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe a jeho notifikácii žalobcovi na prejednanie veci pojednávanie, nakoľko o jeho nariadenie požiadal žalobca. Na pojednávaní, vykonanom v neprítomnosti žalovaného, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vychádzajúc z podanej správnej žaloby, odkázal na základné už písomne prezentované tézy svoje právnej argumentácie. Žiadal rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne upustiť od potrestania, resp. uloženú sankciu znížiť.

10. Podľa § 37 ods. 3 písm. h) zákona o organizácii pracovného času v doprave inšpektorát práce uloží zamestnávateľovi alebo dopravnému podniku pokutu od 1.659,70 Eur do 16.596,96 Eur, ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi.

11. Podľa čl. 10 ods. 5 písm. a) bod i) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85, dopravný podnik, ktorý používa vozidlá vybavené záznamovým zariadením v súlade s prílohou IB nariadenia (EHS) č. 3821/85, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, zabezpečí, že z vozidlovej jednotky a z karty vodiča sa budú sťahovať všetky údaje tak pravidelne, ako je to ustanovené členským štátom a že príslušné údaje sa budú sťahovať častejšie, aby sa zabezpečilo sťahovanie všetkých údajov týkajúcich sa činností vykonávaných týmto podnikom alebo pre tento podnik.

12. Podľa čl. 1 ods. 3 písm. a) Nariadenia Komisie (EÚ) č. 581/2010 týkajúceho sa maximálnych lehôt na ukladanie relevantných údajov z jednotiek vozidla a z kariet vodiča maximálna lehota, v rámci ktorej sa ukladajú relevantne údaje, nepresiahne 90 dní v prípade údajov z jednotky vozidla.

13. Podľa čl. 1 ods. 3 písm. b) Nariadenia Komisie (EÚ) č. 581/2010 týkajúceho sa maximálnych lehôt na ukladanie relevantných údajov z jednotiek vozidla a z kariet vodiča maximálna lehota, v rámci ktorej sa ukladajú relevantne údaje, nepresiahne 28 dni v prípade údajov z karty vodiča.

14. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

15. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

16. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných vyjadrení účastníkov konania, vyjadrenia žalobcu na pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP). Žalovaný vniesol do diskurzu vedeného v rámci správneho konania kategóriu svojvôle majúcej sa vyskytovať na strane žalobcu negatívnym oznámkovaním evidencie vedenej žalovaným poukazom na to, že povinnosť zabezpečiť sťahovanie údajov nemožno nahradiť vedením inej, svojvoľne zvolenej evidencie. Podľa názoru správneho súdu sa však žalovaný iba takouto konštatáciou v dostatočnej

miere nevysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, spočívajúcou v tom, že kontrolné orgány neprihliadli na ním vedenú evidenciu sťahovaných údajov prostredníctvom programu, ktorý žalobca sám iniciatívne zakúpil ešte v roku 2006. Žalovaný predovšetkým v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevysvetlil, z akých dôvodov by evidencia vedená žalobcom mala byť bez ďalšieho vyhodnotená ako svojvoľná, resp. aké kritériá, napr. technické, musí príslušná evidencia sťahovaných údajov spĺňať, aby za svojvoľnú považovaná nebola. Žalovaný nevysvetlil, či to bolo dané technickými prekážkami spôsobujúcimi inkompatibilitu systému evidencie žalobcu s kontrolným systémom inšpektorátu práce napr. z dôvodu technickej zastaranosti systému na jednej alebo druhej strane, alebo absenciou certifikátu programového (či prístrojového) vybavenia žalobcu vydaného príslušnou autoritou alebo z iných dôvodov. Nebolo vysvetlené, akou formou, prípadne na akom nosiči dát (pamäťovom médiu) mali byť žalobcom sťahované údaje archivované, aby mohli byť neskôr predložené kontrolným orgánom za účelom efektívnej kontroly. Správnemu súdu v argumentácii žalovaného chýba sprostredkovanie myšlienkotvorného procesu, ktorým z námietky svojvoľne vedenej evidencie dospel až ku konštatácii (fikcii) nesťahovania a neukladania relevantných údajov žalobcom. Preto správny súd na základe uvedeného dospel k právnemu názoru, že žalovaný zaťažil správnou žalobou napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti, vyvolávajúcou potrebu jeho zrušenia z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Až na podklade riadneho argumentačného uchopenia otázok vnesených do správneho konania odvolacími námietkami žalobcu bude môcť žalovaný zrozumiteľne sprostredkovať svoj názor, že (či) k správnemu deliktu podľa § 37 ods. 3 písm. h) zákona o organizácii pracovného času v doprave skutočne došlo aj napriek tomu, že žalobca mal k dispozícii ním zakúpený systém (zatiaľ bližšie neidentifikovaný) určený na sťahovanie a evidenciu údajov zo záznamových zariadení využívaných v cestnej doprave.

17. V nadväznosti na ostatnú argumentáciu žalobcu správny súd uvádza, že táto nebola spôsobilá privodiť mu úspech v konaní. K námietke nesúladu medzi výrokom rozhodnutia žalovaného a jeho odôvodnením, spočívajúcemu v citácii rozdielnych ustanovení zákona o organizácii pracovného času v doprave (vo výroku rozhodnutia žalovaného uvedenie ustanovenia § 37 ods. 3 písm. h) citovaného zákona a v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedenie ustanovenia § 37 ods. 3 písm. d) citovaného zákona), je potrebné považovať za správny názor žalovaného, podľa ktorého je podstatný obsah výroku rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníka správneho konania. Z výroku prvostupňového rozhodnutia, ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného, je nepochybne zrejmé, že sankcia bola uložená podľa § 37 ods. 3 písm. h) zákona o organizácii pracovného času v doprave. Správny súd zastáva názor, že konanie, ktorého sa v zmysle skutkovej vety mal dopustiť žalobca, je subsumovateľné pod právnu normu vyjadrenú ustanovením § 37 ods. 3 písm. h) zákona o organizácii pracovného času v doprave. Vychádzajúc zo zásady, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a rozhodnutie odvolacieho orgánu je potrebné vnímať ako jeden celok, nedosahuje žalobcom vytknutý nedostatok v odôvodnení rozhodnutia žalovaného takú intenzitu, aby ho po kvalitatívnej stránke bolo možné považovať za dôvod samostatne spôsobilý privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť. K námietkam žalobcu smerujúcim k nedodržaniu základných zásad správneho trestania v nadväznosti na porušenie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona a z toho vyplývajúce nedodržanie povinnosti prihliadať nielen na priťažujúce, ale aj poľahčujúce okolnosti (§ 34 ods. 4 v spojení s § 36 Trestného zákona), je potrebné uviesť, že správne orgány dostatočne vysvetlili, ktoré preukázané skutočnosti považovali za poľahčujúce okolnosti a ktoré naopak za okolnosti žalobcovi priťažujúce. Správny súd z rozhodnutí správnych orgánov zistil, že za poľahčujúce okolnosti považovali jednak skutočnosť, že ide o prvé porušenie povinnosti zo strany žalobcu, ďalej to, že žalobca v priebehu inšpekcie plne spolupracoval a tiež to, že ide o malého zamestnávateľa. Nie je preto pravdivá argumentácia žalobcu, že správne orgány na poľahčujúce okolnosti vôbec neprihliadli a že prihliadali iba na okolnosti priťažujúce. Správny súd dáva do pozornosti, že na uloženie sankcie na dolnej hranici sankčného rozpätia (sadzby) nie je automatický právny nárok, ak sú prítomné poľahčujúce okolnosti. Vedenie správnej úvahy týmto smerom by bolo dôvodné, ak by neboli prítomné žiadne priťažujúce okolnosti, čo však nie je prípad žalobcu. Správne orgány dostatočne vysvetlili, že je tu prítomná relevantná priťažujúca okolnosť, spočívajúca v tom, že hoci je žalobca relatívne malým podnikateľom v doprave, porušenie povinnosti podľa § 37 ods. 3 písm. h) zákona o organizácii pracovného času v doprave sa týkalo viacerých vozidiel a viacerých vodičov. Uvedené zistenie preto neguje správnou žalobou argumentačne zvýrazňovaný prvok ojedinelosti protiprávneho konania, ktorého sa žalobca mal dopustiť.

18. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a v konaní celkom úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP.

19. Rozhodnutie senátu správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.