Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

50C/53/2017

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: D.. J. P., Z.. XX.XX.XXXX, C. XX, Q. U., zast. advokátska kancelária GRMAN & PARTNERS, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanému: Rezidencie Machnáč, s.r.o., Mlynské Nivy 61/A, Bratislava, IČO: 44336047, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd n a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie znenia:

II. Súd v prospech žalobcu zriaďuje záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného a to k : a) nebytovému priestoru č. X - XX sklad - pivnica, spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo výške XXXX/ XXXXXX v suteréne bytového domu, nachádzajúceho sa v bytovom dome „Q.-XX B. P.“, na L. C. XX, súp. č. XXXX, postaveného na parcele č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie Staré mesto, obec: Bratislava - mestská časť Q. F., H. B. D., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, b) nebytovému priestoru č. X - XX garážové státie č. XXX, spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo výške X/XX z XXXXX/XXXXXX, v suteréne bytového domu, nachádzajúceho sa v bytovom dome „Q. - XX T. - U.“, na L.J. C. XX, Q.. Č.. XXXX, postaveného na parcele č. XXXX/XXX o výmere XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria č. XXXX/XXX o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria, č. XXXX/XXX o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria č. XXXX/XXX o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie Staré mesto, obec: Bratislava - mestská časť Staré mesto, okres Bratislava I, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, c) nebytovému priestoru č. X - XX garážové státie č. XX, spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo výške X/XX I. XXXXX/XXXXXX, v suteréne bytového domu, nachádzajúceho sa v bytovom dome „Q. - XX B. - P.“, na L. C. XX, Q.. Č..XXXX, postaveného na parcele č. XXXX/XXX o výmere XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria č. XXXX/XX, katastrálne územie Staré mesto, obec: Bratislava - mestská časť Staré mesto, okres Bratislava I, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 18.193,00 Eur vzniknutej z titulu náhrady škody, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 23.08.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia 18.193,00 Eur, titulom náhrady škody.

Žalobca v ten istý deň podal aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým navrhol aby súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného nebytovému priestoru č. X - XX sklad - pivnica, spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo výške XXXX/XXXXXX v suteréne bytového domu, nachádzajúceho sa v bytovom dome „Q.-XX B. P.“, na L. C. XX, Q.. Č.. XXXX, postaveného na parcele č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie Staré mesto, obec: Bratislava - mestská časť Staré mesto, okres Bratislava I, zapísané na liste vlastníctva č. 9936, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, ďalej k nebytovému priestoru č. X - XX garážové státie č. XXX, spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo výške X/XX z XXXXX/XXXXXX, v suteréne bytového domu, nachádzajúceho sa v bytovom dome „Q. - XX T. - U., na L. C. XX, Q.. Č.. XXXX, postaveného na parcele č. XXXX/XXX o výmere XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria č. XXXX/XXX o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria, č. XXXX/XXX o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria č. XXXX/ XXX o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie Staré mesto, obec: Bratislava - mestská časť Staré mesto, okres Bratislava I, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, a k nebytovému priestoru č. X - XX garážové státie č. XX, spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo výške X/XX I. XXXXX/XXXXXX, v suteréne bytového domu, nachádzajúceho sa v bytovom dome „Q. - XX B. - P.“, na L. C. XX, Q.. Č..XXXX, postaveného na parcele č. XXXX/XXX o výmere XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria č. XXXX/ XX, katastrálne územie Staré mesto, obec: Bratislava - mestská časť Staré mesto, okres Bratislava I, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, a to za účelom zabezpečenia žalovanej pohľadávky vo výške 18.193,00 Eur.

Opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ako aj s tým súvisiaceho nároku vo veci samej žalobca zdôvodnil tým, že dňa 25.11.2016 uzavrel so žalovaným Kúpnu zmluvu č. 3.3.2 predmetom, ktorej bol prevod vlastníctva v Kúpnej zmluve uvedených nehnuteľností (ďalej ako „predmet prevodu“). Žalobca ako kupujúci sa na základe Kúpnej zmluvy stal vlastníkom predmetu prevodu, pričom kúpnu cenu za predmet prevodu uhradil dňa 16.01.2017. Následne po uzatvorení Kúpnej zmluvy žalobca dňa 30.12.2016 uzatvoril Zmluvu o budúcej nájomnej zmluve. V tejto zmluve prijal žalobca záväzok, že s budúcim nájomcom uzavrie Nájomnú zmluvu na prenájom predmetu prevodu. Žalobca sa s budúcim nájomcom dohodol, že do 31.03.2017 mu zašle výzvu na uzatvorenie Nájomnej zmluvy, ktorej prílohou bude už ním podpísaná nájomná zmluva a do 01.05.2017 mu fyzicky odovzdá, na základe preberacieho protokolu predmet nájmu do užívania. Nájomná zmluva mala byť uzatvorená na dobu neurčitú a to od 01.05.2017 do 30.04.2019. Pre prípad nesplnenia záväzkov si zmluvné strany dohodli zmluvné sankcie. Keďže, ako už bolo spomenuté, žalobca dňa 16.01.2017 zaplatil žalovanému kúpnu cenu a v zmysle Kúpnej zmluvy, žalovanému vznikla povinnosť odovzdať žalobcovi do užívania predmet prevodu v lehote do 7 kalendárnych dní od zaplatenia kúpnej ceny. Z podnetu žalovaného sa dňa 20.01.2017 uskutočnilo odovzdávacie a preberacie konanie. Z priebehu odovzdania predmetu prevodu zmluvné strany spísali Zápis, z ktorého vyplýva, že predmet prevodu má rovnaké zjavné vady a nedorobky, ktoré už boli spísané a špecifikované ako výsledok obhliadky predmetu prevodu zo dňa 23.03.2016. Nakoľko tieto vady neboli ku dňu odovzdávania a preberania predmetu prevodu stále odstránené, žalobca predmet prevodu odmietol prevziať. Žalovaný na výzvy žalobcu zo dňa 30.01.2017, 22.03.2017 a 07.04.2017 vady a nedorobky na predmete prevodu neodstránil a predmet prevodu žalobcovi neodovzdal, pričom toto nebolo odstránené ani na preberacom konaní dňa 17.02.2017. Žalovaný tak hrubo porušil ustanovenia Kúpnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené a z dôvodu, že žalobca nevyzval budúceho nájomcu na uzatvorenie Nájomnej zmluvy, najneskôr do 31.03.2017, budúci nájomca od Zmluvy o budúcej nájomnej zmluvy odstúpil a zároveň si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 4.300,00 Eur v zmysle čl. IX bod 1 Zmluvy o budúcej nájomnej zmluvy. Žalobca dňa 06.07.2017 dobrovoľne zaplatil budúcemu nájomcovi túto zmluvnú pokutu. Žalobca tak od žalovaného okrem zmluvnej pokuty budúcemu nájomcovi, čo je skutočná škoda, ktorá vznikla žalobcovi, požaduje aj náhradu škody z titulu ušlého zisku. Škodovou udalosťou, na základe ktorej vznikla žalobcovi škoda, je porušenie čl. 5, bod 5.1 Kúpnej zmluvy žalovaným. Požadovaná náhrada škody pozostáva zo skutočnej škody vo výške 4.300,00 Eur (zaplatená zmluvná pokuta) a ušlého zisku vo výške 13.893,00 Eur (ušlý príjem z nepodpísanej nájomnej zmluvy za stratu na nájomnom a to za 24 mesiacov vo výške 16.800,00 eur, teda 24 x 700,00 Eur a po odpočítaní nezdaniteľnej časti za roky 2017 až 2019 vo výške 1.500,00 eur, teda 3 x 500,00 Eur a dane z príjmu vo výške 19 %, teda 2.907,00 Eur).

Žalovaný sídli v prenajatých priestoroch na Mlynských Nivách 61/A v Bratislave a podľa verejne dostupných informácií zo štatistického úradu nemá žiadnych zamestnancov a nevlastní žiadne výrobné a pracovné stroje, ktoré by používal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný nevlastní ani

iné bonitné hnuteľné veci ani žiadny dlhodobý nehmotný majetok, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie voči žalovanému. Z poslednej zverejnenej účtovnej závierky žalovaného a jej prílohy za rok 2016 vyplýva, že stav finančných prostriedkov na jeho účtoch bol k 31.12.2016 v hodnote 415.644,00 Eur. Tento stav však už neplatí, pretože z týchto zdrojov bola zaplatená k 31.03.2017 daň z príjmu právnických osôb, každý mesiac platené aj preddavky na daň z príjmu právnických osôb a boli aj predmetom rozdelenia zisku medzi spoločníkov spoločnosti. Žalovaný k 31.12.2016 vykazoval zásoby vo forme tovaru (byty), ktorých výška je však už neaktuálna. Žalovaný má už len peňažné prostriedky na bankovom účte z tržieb plynúcich z dopredaja posledných nehnuteľností, ktorých výšku vie už len žalovaný. K dňu podania žaloby a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalovanému ostali len posledné dva byty s pivnicami, priľahlými pozemkami a garážovými státiami. Vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu a skutočnosť, že žalovaný nevlastní žiadny hmotný hnuteľný majetok existuje dôvodná obava žalobcu, že exekúcia jeho peňažnej pohľadávky bude ohrozená, resp. zmarená.

Žalovaný vyvíja maximálnu snahu pri odpredaji a speňažovaní nehnuteľností za účelom absolútneho ukončenia svojej činnosti smerujúcej k výmazu z obchodného registra. Žalovaný sa aktívne zbavuje svojho nehnuteľného majetku. Tempo zmenšovania sa majetku žalovaného je vidieť z LV č. XXXX zo dňa 05.09.2016 a dňa 18.08.2017. Počas 11 - tich mesiacov sa žalovaný zbavil z celkového počtu 24 vonkajších parkovacích státí 22 státí. Ukončenie dopredávania posledných nehnuteľností preukazujú aj propagačné materiály, ktoré vhadzuje do poštových schránok obyvateľom priľahlých obytných domov. Je zrejmé, že žalovanému záleží na urýchlenom ukončení predaja nehnuteľností, a preto znížil ich cenu o viac ako 40 %. Aktivity žalovaného tak smerujú k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti, a tým aj k zániku akýchkoľvek zdrojov, z ktorých by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu. Žalovaný verejne deklaroval, že už splatil všetky pôžičky, či už voči banke alebo svojím spoločníkom. Po odpredaní posledných bytov a k nim prislúchajúcich nebytových priestorov, žalovaný skončí s podnikateľskou činnosťou a vstúpi do likvidácie, resp. v horšom prípade do konkurzu. Vzhľadom na neexistenciu zamestnancov, vlastného hmotného hnuteľného majetku, na posledné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného a ich prebiehajúci predaj a ukončenie jeho podnikania je preukázaná obava, že exekúcia pohľadávky žalobcu bude ohrozená ak nie nemožná. Žalobca tak navrhuje, za účelom zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky vo výške 18.193,00 Eur, aby súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného zapísaných na LV č. XXXX, XXXX a č. XXXX, ktorých celková hodnota sa pohybuje v rozsahu 23.000,00 Eur až 25.000,00 Eur. Táto hodnota vyplýva z cien, za ktoré žalovaný ponúkal tieto nehnuteľnosti na trhu a z jeho cenníkov. Týmto je taktiež splnená zákonná požiadavka, aby zabezpečovacie opatrenie rešpektovalo zásadu a požiadavku proporcionality medzi výškou pohľadávky, ktorá a má zabezpečiť a hodnotou zabezpečeného majetku žalovaného.

Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Podľa § 343 ods. 3 ,výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu súdneho spisu v predmetnej veci a po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že sú splnené všetky zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Základnými predpokladmi nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a majetkové hodnoty a toto zriadenie záložného práva bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a zároveň existuje obava z budúceho zmarenia exekúcie. Teda zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní.

Žalobca musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak musí osvedčiť existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Nárok uplatnený vo veci samej pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 , sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť zabezpečovacie opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Súd takisto musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca je zaťažený povinnosťou preukázať súdu dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.

Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje zriadenie záložného práva. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobca. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. jedná sa o peňažnú pohľadávku a zároveň je osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená. Ohrozenie, resp. obava musí byť podložená konkrétnymi skutočnosťami.

Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené a či osvedčené skutočnosti odôvodňujú obavu z ohrozenia exekúcie. Reálne vyhodnotenie tejto potreby žalobcu ako aj hodnoverného osvedčenia dôvodnosti nároku je otázkou voľnej úvahy súdu.

Súd pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Žalobca je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd nemôže nariadiť zabezpečovacie opatrenie ak žalobca neosvedčil svoj nárok.

Ako už súd spomenul vyššie hodnoverné osvedčenie dôvodnosti nároku môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou.

Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už judikovaná bola.

Navrhovateľ je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie dôvodnosti ním navrhovaného návrhu a osvedčenie hrozby zmarenia exekúcie, čo v tomto konaní splnené bolo. Žalovaný, ako podnikateľský subjekt v dôsledku výstavby a následného predaja nehnuteľností, momentálne disponuje už len obmedzenými zdrojmi, pričom odpredaním aj týchto posledných nehnuteľností vo vlastníctve

žalovaného môže nastať situácia, keď pohľadávku žalobcu, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, žalovaný už nebude schopný uspokojiť, resp. nebude mať kto splniť. Súd pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia takisto prihliadol k zásade proporcionality. Podľa tejto zásady je súd povinný primárne vyhodnotiť, či by nariadenie opatrenia sťažilo alebo znemožnilo ochranu práv a oprávnených záujmov strán. Požadované obmedzenie žalovaného musí byť primerané a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, teda žalovaného, resp. poskytovať žalobcovi neadekvátnu výhodu. Musí byť zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie žalovaného alebo jeho predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné, pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany. Súd je toho názoru, že zriadením záložného práva k posledným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného je splnená zásada proporcionality, a že žalovaný nebude obmedzený na svojich právach a záujmoch nad mieru prípustnú a nad mieru presahujúcu nárok žalobcu. Súd mal takisto za osvedčené správanie žalovaného s cieľom odpredania zvyšných nehnuteľností.

Z priložených dokumentov vyplýva dôvodnosť návrhu. Sú splnené podmienky na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Súd preto návrhu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Keďže žalobca s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podal aj žalobu vo veci samej, súd o trovách konania nerozhodoval, nakoľko s otázkou trov konania a ich náhrady sa vysporiada až v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, písomne a to vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.