Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-41C/17/2022

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v právnej veci navrhovateľov: 1.) K.. T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na farskom XXXX/X, XXX XX D., X.) X.. H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na farskom XXXX/X, XXX XX D., obaja zastup.: Advokátska kancelária, LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, proti odporcovi: RECAST INVEST s.r.o., so sídlom Žltá 13, 851 07 Bratislava Petržalka, IČO: 45 569 851, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľov v 1.) a 2.) rade na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 26.04.2022 navrhovatelia žiadali, aby súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo vlastníctve odporcu a ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, okres D. V, obec D. - m.č. N., k.ú. N., LV č. XXXX, okres D., obec D. - m.č. N., k.ú. N., LV č. XXXX, okres D. V, obec D. - m.č. N., k.ú. N., bližšie špecifikované v návrhu, na zabezpečenie pohľadávky priznanej Uznesením Okresného súdu Zvolen, zo dňa 13.05.2019, sp. zn. a zároveň žiadali trovy konania v celom rozsahu.

2. Návrh odôvodnil tým, že obaja sú veriteľmi pohľadávky priznanej uznesením Okresného súdu Zvolen zo dňa 13.05.2019, sp. zn. , ktorým súd zaviazal odporcu ako povinného na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v sume 2.609,99 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti Uznesenia (právoplatnosť nadobudlo dňa 12.06.2019 a vykonateľnosť 18.06.2019 ), a keďže nedošlo ani k čiastočnej úhrade pohľadávky, podali navrhovatelia návrh na vykonanie exekúcie. Okresný súd Banská Bystrica pod sp. zn. vydal dňa 09.11.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. N. D., so sídlom exekútorského úradu C. XX, D., na základe čoho začalo exekučné konanie pod sp. zn. ( ďalej len „ exekúcia 1 „) v rámci ktorého bolo exekučným príkazom zo dňa 03.01.2022 zriadené exekučné záložné právo na nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti. Návrhom na vylúčenie veci z exekúcie sa záložní veritelia 1/ N. K. a 2/ O. K. ( ďalej len „ záložní veritelia „) domáhali vylúčenia z exekúcie X z dôvodu uzatvorenia dňa 09.02.2018 s odporcom, ako záložcom, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Vklad tohto záložného práva bol Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor povolený dňa 08.08.2018 pod V-XXXX/XXXX. Navrhovatelia ďalej uviedli, že v uvedenom čase prebiehala voči odporcovi exekúcia na vymáhanie pohľadávky v sume 4.162,10 Eur s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 25.10.2017, sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 18.10.2018, sp. zn. . O trovách konania sa rozhodlo uznesením na podklade ktorého sa vedie exekúcia 1. Nakoľko nedošlo k úhrade pohľadávky ani v časti podali navrhovatelia ďalší návrh na vykonanie exekúcie. Exekučné konania bolo vedené na Okresnom súde Banská Bystria pod sp. zn. , poverenie bolo vydané na vykonanie súdnemu exekútorovi JUDr. S. J., so sídlom exekútorského úradu Hviezdoslavova 1, W. I. pod sp. zn. XXXEX XXX/XX ( ďalej len „exekúcia 2“ ). R. v exekúcii X súdny exekútor na návrh navrhovateľov zriadil exekučné záložné právo k nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľov. E. príkaz bol vydaný dňa

XX.XX.XXXX pod č. Z-XXXX/XXXX. V rámci exekučného konania boli účastníci upovedomení o začatí exekúcie predajom nehnuteľností. U. veritelia aj v tomto prípade namietali neprípustnosť exekúcie X z totožných dôvodov ako exekúcie 1. V. súd D. D. uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXEk/ XXX/XXXX rozhodol o vylúčení nehnuteľnosti z exekúcie 2, z dôvodu že súdny exekútor bez súhlasu prednostného záložného veriteľa nemôže zriadiť ani exekučné záložné právo a nie tobôž začať samotnú exekúcie predajom nehnuteľnosti. J. súd D. D. rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXCoEk/X/ XXXX potvrdil uznesenie V. súd D. D. a tým nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. R. majú zato, že u postupu odporcu ako aj záložných veriteľov je zrejmý úmysel len vyvolávať zbytočné prieťahy v exekúcií X a snažiť sa znemožniť pohľadávku v prospech navrhovateľov, ďalej uviedli, že v prípade záložného veriteľa X sa s najväčšou pravdepodobnosťou jedná o osobu, ktorá je v súčasnosti jediným spoločníkom a konateľom odporcu a jedná sa o blízku osobu záložného veriteľa 2. U. zmluvu tak uzatvorili na jednej strane ovládaná osoba ako záložca a na strane druhej ovládajúca osoba ako blízka osoba ovládajúcej osoby ako záložní veritelia s poukazom na to, že medzi uvedenými sa zabezpečuje pohľadávka zo zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX na základe ktorej záložní veritelia poskytli pôžičku povinnej osobe ( odporcovi ) vo výške XXX.XXX,- E. s dobou splatnosti do 31.12.2057. Na základe uvedeného navrhovatelia žiadali súd, aby zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky v prospech navrhovateľov na odvrátenie možnosti zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní, keďže sa v exekučnom konaní nepodarilo zistiť iný majetok odporcu, ktorý by mohol slúžiť na úhradu vymáhanej pohľadávky.

3. K návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľ doložil ( viď nižšie ): výpis z katastra nehnuteľností zo dňa 26.04.2022, okres D. V, obec D. m-č. - N., k.ú. N., čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, účastníka právneho vzťahu k bytu a nebytovému priestoru: XXX I. plus s.r.o., T. XX, I., XXX XX, SR, výpis z katastra nehnuteľností zo dňa 26.04.2022, okres D. V, obec D. m-č. - N., k.ú. N., čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, N. registra „ C „ evidované na katastrálnej mape ( viď č.l. XX ) účastníka právneho vzťahu: XX I. plus s.r.o., T. XX, I., XXX XX, SR.

4. Upovedomenie o začatí exekúcie č.362EX 563/21 zo dňa 16.11.2021, vydanom Exekútorským úradom, Ventúrska 16, 811 01 Bratislava súdnym exekútorom S.. N. D., súdnym exekútorom, v prospech oprávneného T. K., a H. K. v neprospech povinného: RECAST INVEST s.r.o., IČO: 45569851, Žltá 13, Bratislava - mestská časť Petržalka. Celkový nárok vymáhanej pohľadávky bol vo výške 3.143,07 Eur a trovy exekúcie vo výške 738,- Eur.

5. Návrh na vylúčenie veci z exekúcie ( námietka neprípustnosti exekúcie ) podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, sp. zn. 362EX 563/21, zo dňa 11.3.2022, vydaným Exekútorským úradom, Ventúrska 16, 811 01 Bratislava súdnym exekútorom S.. N. D., súdnym exekútorom.

6. Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 03.03.2018 medzi záložným veriteľom 1. N. K., 2. O. K. a záložcom: I. plus s.r.o.

X. Rozhodnutie Okresného úradu D., katastrálny odbor č.v.: V XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX o povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľnosti k nehnuteľnostiam v katastrálnom území N. ( viď č.l. XX ) v prospech N. K. nar. XX.XX.XXXX T. XXXX/XX, I. a O. K., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, T. XXXX/XX, I..

8. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 03.02.2020 o vylúčení z exekúcie vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. a u súdneho exekútora S.. S. J. pod sp. zn.: 336EX 135/19.

9. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -21 zo dňa 30.09.2021, ktorým potvrdil vyššie uvedené uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica a navrhovateľom N. K. a O. K. nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

10. Upovedomenie o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi S.. N. D., vydanom Okresným súdom Banská Bystrica pracovisko upomínacieho a exekučného konania, Zvolenská cesta 14, 974 05 Banská Bystrica v exekučnej veci sp. zn. , IČS: 6121526075, zo dňa 09.11.2021.

11. Exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti, vydanom Exekútorským úradom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, S.. N. D., súdnym exekútorom ( č.l. 38 ).

12. Z výpisu obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 156397/B, ku dňu 25.04.2022 týkajúceho sa obchodnej spoločnosti RECAST INVEST s.r.o. ( SOPA plus s.r.o.) Žltá 13, Bratislava - mestská časť Petržalka, súd zistil, že jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti je záložný veriteľ 1. ďalším z konateľov je záložná veriteľka č. 2.

13. Podľa (ďalej len ), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

15. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa , na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

17. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

18. Podľa veta prvá, , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

19. Platná právna úprava v ustanovení umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ustanovenie vyjadruje vzťah neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia v tom zmysle, že prioritu má opatrenie zabezpečovacie, ale subsidiárne sa uplatní opatrenie neodkladné. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo (na veciach, právach alebo aj iných majetkových hodnotách dlžníka) a to za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Zabezpečovacie opatrenie v zmysle je založené na možnosti reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa, teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia - potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní.

20. V zmysle neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Dané ustanovenie obsahuje v ods. 2 demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia v praxi.

21. Neodkladné opatrenie slúži bezodkladnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strany sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Ten, kto navrhuje vydať neodkladné opatrenie, musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t. j. musí osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné.

22. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je ďalej nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie.

23. Existencia právneho pomeru (nároku) medzi účastníkmi, resp. osvedčenie základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti nároku, samé osebe netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

24. Tunajší súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (ďalej len ,,Najvyšší súd“) zo dňa 09.02.2017, spis. zn. , v ktorom najvyšší súd výslovne uviedol, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu alebo, by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia navrhovateľa bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení a nasl. , ale vychádza iba z listín predložených navrhovateľom, ktorými dôvodnosť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia osvedčuje.

25. Navrhovatelia návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že obaja sú veriteľmi pohľadávky priznanej uznesením Okresného súdu Zvolen zo dňa 13.05.2019, sp. zn. , ktorým súd zaviazal odporcu, ako povinného, na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v sume 2.609,99 Eur, a keďže nedošlo k úhrade pohľadávky, navrhovatelia podali ďalší návrh na vykonanie exekúcie a domáhali sa vymoženia sumy 4.162,10 Eur s príslušenstvom. Exekučné konania bolo vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , poverenie bolo vydané súdnemu exekútorovi JUDr. S. J., so sídlom exekútorského úradu v W. I. pod sp. zn. 336EX 135/19, ktorý zriadil na návrh navrhovateľov exekučné záložné právo k nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľov. Záložní veritelia namietali neprípustnosť exekúcie 1 a 2. Uznesením Okresný súd Banská Bystrica zo dňa 03.02.2020, sp. zn. v spojení s rozhodnutím Krajský súd Banská Bystrica rozhodnutím zo dňa 30.09.2021, sp. zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.11.2021, súd rozhodol o vylúčení nehnuteľnosti z exekúcie, z dôvodu že súdny exekútor bez súhlasu prednostného záložného veriteľa nemôže zriadiť exekučné záložné právo. Odporca si do dňa podania návrhu svoju povinnosť vyplývajúcu z uvedených rozhodnutí, ani len sčasti nesplnil, na základe čoho navrhovatelia

žiadali súd, aby na splnenie záväzku odporcu zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo vlastníctve odporcu.

26. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd posudzoval, či predmetom návrhu je spôsobilý predmet záložného práva, či zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia môže zabezpečovať peňažnú pohľadávku a tiež, či existuje obava z budúceho zmarenia exekúcie.

27. Podľa , záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. V tejto veci navrhovatelia ako záloh označil nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve obchodnej spoločnosti Sopa plus s.r.o, Trebuľa 19, Sliač, 962 31, SR, na základe čoho súd skúmal, či uvedené nehnuteľnosti sú spôsobilým predmetom záložného práva.

28. Zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia by malo zabezpečovať peňažnú pohľadávku navrhovateľov. Súd po oboznámení sa s návrhom a jeho prílohami má za to, že navrhovatelia pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčili jeho dôvodnosť. Tunajší súd je toho názoru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a tunajšiemu súdu neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi nimi, ktorá by odôvodňovala okamžitý zásah súdu.

29. V tejto súvislosti tunajší súd v prvom rade poukazuje na to, že navrhovatelia v danom prípade dostatočne neosvedčili pravdepodobnosť svojho nároku, ako ani nebezpečenstvo hroziacej ujmy a teda základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď sa domáhali, že ich exekúcia bude ohrozená. Navrhovatelia neosvedčili, že sa odporca zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámennou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že majetok odporcu je zaťažený skorším záložným právom záložnými veriteľmi a to rozhodnutím Okresného úradu D., katastrálny odbor č. V XXXX/XXXX zo dňa 08.08.2018 dostatočne osvedčuje existenciu záložného práva v prospech veriteľov a teda jeho právny základ.

30. Súd skúmal aj okolnosti na ktoré poukazujú navrhovatelia vyplývajúce z rozhodnutia Krajského súdu Bratislava sp. zn. zo dňa 03.09.2021, pričom konštatuje, že uvedené rozhodnutie nie je aplikovateľné na túto vec, nakoľko pri rozhodovaní o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia musí súd starostlivo prihliadať aj na princíp proporcionality, v zmysle ktorého môže obmedziť druhú stranu len v rozsahu nevyhnutnom na to, aby sa dosiahol účel sledovaný opatrením. Zásah do práv zabezpečovacím opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne zo zabezpečovacieho opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o zabezpečovacieho opatrenia teda musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním opatrenia. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je tak potrebné rozumieť prípady, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy. Tunajší súd poukazuje na tú skutočnosť, že výška pohľadávky v rámci exekúcie 1 a exekúcie 2. činí cca v sume 4.162,10 Eur s príslušenstvom, čo zabezpečovacím opatrením a zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti by bolo nepomerné vzhľadom k predpokladanej reálnej cene nehnuteľnosti. Súd uvádza, že súdny exekútor v rámci exekučného konania je povinný vymáhať pohľadávku rôznymi spôsobmi výkonu exekúcie a nemusí byť viazaný len zriadením záložného práva na nehnuteľnosti, z ktorého reálne plynie právny záver zriadeného záložného práva v prospech záložných veriteľov ešte z roku 2018 vo výške 128.610,- Eur. Neopomenujúc ani rozhodnutie súdu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 03.02.220 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 30.09.2021 o vylúčení veci z exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto tunajší súd uzatvára, že v danom prípade bolo potrebné prihliadať aj na uvedený princíp proporcionality, pretože nariadením zabezpečovacieho opatrenia by v danom prípade došlo k neprimeranému obmedzeniu vlastníckeho práva odporcu na úkor navrhovateľov.

31. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia preto tunajší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava V, písomne, v dvoch vyhotoveniach ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).