Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/181/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janou Janics Bajánkovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: F. N., I.. W.. V.., advokátska kancelária, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. U. na začatie konania doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady škody v celkovej výške 175 eur , zaplatenia nemajetkovej ujmy v celkovej výške 110,64 € a náhrady trov konania za prieťahy spôsobené v exekučnom konaní vedenom na tunajšom súde v súvislosti s nedodržaním 30 dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia o zmene súdneho exekútora. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že exekučný súd v exekučnom konaní EX12034/2010 nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenom čase. Uvedenou nečinnosťou exekučného súdu mala žalobcovi vzniknúť, v súvislosti s exekučným konaním EX12034/2010, škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti na zmenu exekútora a rozhodnutím o nej. Okrem majetkovej škody mala byť žalobcovi spôsobená aj nemajetková ujma za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 30.11.2016 a žiadal návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu nepreukázania zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ( ďalej len "ZoZŠ"). Mal za to, že žalobný návrh trpí viacerými procesnými nedostatkami nakoľko nie je v ňom uvedená spisová značka exekučného konania, ktoré je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie veci. K nesprávnemu úradnému postupu uviedol, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného súdneho exekútora. V praxi je zaužívané, že exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora túto predloží pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie a vyčíslenie jeho doterajších trov, pričom ho súčasne vyzve na zaslanie exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu z ustanovenia § 44 ods. 9 Exekučného poriadku. Žalovaný pripustil možnosť rozhodnutia exekučného súdu o návrhu na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30- dňovej lehoty od jeho doručenia, najmä v situácii, keď pôvodný súdny exekútor neposkytol súdu dostatočnú súčinnosť.

Žalobcovi v takom prípade však nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy a podať sťažnosť predsedovi príslušného súdu v intenciách zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch. Mal za to, že žalobca však zanedbal všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka a nepočínal si tak, aby ku škode na jeho majetku nedošlo. Mal za to, že žalobca tvrdenú a uplatnenú škodu, vyčíslenú na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov spočívajúcich v administratívnych, funkčných, mzdových výdajoch, výdajoch spojených so stratou času jeho zamestnancov, a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov, nepreukázal. Z jeho tvrdení v žalobe pritom nebolo zrejmé, či si uplatňoval nárok na náhradu skutočnej škody alebo tzv. ušlý zisk, ktoré nároky žalobca naviac ani v jednom prípade nepodporil relevantnými dôkazmi. Žalovaný mal za to, že žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nevyhnutne potrebuje a využíva informačný systém, a preto akékoľvek náklady vynaložené na prevádzkovanie, správu a každodennú údržbu tohto systému vznikli nezávisle od tvrdených prieťahov v konaní. Zároveň náklady deklarované ako publikačné, a tie vzniknuté v súvislosti s administratívnym spracovaním urgencií exekučnému súdu považoval za ničím nepodložené a nadhodnotené. Pokiaľ išlo o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy aj tento považoval za nedôvodný. S poukazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky totiž poskytovanie finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu, pričom rozhodujúcim hľadiskom je i význam sporu pre žalobcu a to, či využil zákonný prostriedok nápravy nečinnosti súdu v podobe sťažnosti adresovanej predsedovi súdu. Zároveň mal žalovaný za to, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe "frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery" sú irelevantné, keďže nemajetkovú ujmu si uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Žalobca potom nepreukázal, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením porušenia jeho práv. S prihliadnutím na charakter podnikateľskej činnosti žalobcu považoval žalovaný konanie žalobcu za v rozpore s dobrými mravmi.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 4Er/181/2007.

4. Súd vec za výslovného súhlasu strán v spore prejednal v neprítomnosti strán v spore a ich zástupcov v zmysle § 180 C.s.p.

5. Z obsahu exekučného spisu 4Er/181/2007 súd zistil, že dňa 16.02.2007 podal súdny exekútor JUDr. X. Q. na Okresný súd Bratislava I žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti povinnej N. N., na vymoženie istiny 766,78 eur (23 100,- Sk) s príslušenstvom. Exekučným titulom v danej veci bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., zo dňa 08.11.2006, sp. zn. SR 5367/06, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2006 a vykonateľnosť dňa 30.11.2006. Okresný súd Bratislava I poverením č. 5101 028211* zo dňa 20.02.2007 poveril v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku súdneho exekútora JUDr. X. Q. vykonaním exekúcie, pričom dňa 25.01.2010 obdržal podanie oprávneného, podpísané zaručeným elektronickým podpisom, ktorým tento v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku navrhol zmenu súdneho exekútora a žiadal jej ďalším vykonaním poveriť súdneho exekútora JUDr. W. J., so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 62. Exekučný súd vyzval dňa 28.01.2010 súdneho exekútora JUDr. Ivana Luttera na vyjadrenie k návrhu oprávneného a vyčíslenie trov exekúcie v lehote 10 dní. Súdny exekútor JUDR. Ivan Lutter zaslal súdu dňa 12.3.2010 podanie, v ktorom žiadal 1/o predĺženie lehoty na vyjadrenie pre veľký nápor vecí, 2/navrhol exekučné konanie zastaviť a 3/náhradu trov konania nepriznať. Spolu s uvedeným podaním doručil súdu aj exekučný spis. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 25.03.2010 vyhovel žiadosti oprávneného a vykonaním exekúcie, pôvodne vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Lutterom, poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, pričom súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Lutterovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Predmetné uznesenie doručoval exekučný súd účastníkom konania, ako aj pôvodnému a novo ustanovenému súdnemu exekútorovi.

6. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 ZoZŠ štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 ZoZŠ štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 ZoZŠ právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 ZoZŠ, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia právanie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku (účinného do 31.05.2010) oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku (účinného do 31.05.2010) súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

7. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím je osobitnou objektívnou zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie a nemožno sa jej zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti sú : 1/ nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci t.j. aj súdu, ktoré svojom obsahom odporuje zákonu, resp. nesprávny úradný postup, ak sa konaním orgánu verejnej moci porušenia pravidlá stanovené právnymi predpismi alebo poriadok, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, alebo aj nekonanie/nečinnosť t.j. porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, 2/ vznik a existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou. Na vznik zodpovednosti musia byť splnené všetky predpoklady kumulatívne, pričom dôkazné bremeno spočíva na poškodenom, v danej veci na žalobcovi. Súd v danej veci posudzoval existenciu predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu uplatňovanú žalobcom, ku ktorej malo dôjsť v exekučnom konaní nesprávnym úradným postupom exekučného súdu - nerozhodnutím o návrhu udelenie poverenia v zákonnej lehote

8. Pri rozhodovaní o nároku na primerané zadosťučinenie je nutné najprv overiť, či bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo či došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ak je tento predpoklad naplnený, je potrebné posúdiť, či v dôsledku takéhoto výkonu verejnej moci vznikla žalobcovi majetková alebo nemajetková ujma ako aj či a v akej forme a výške bude zadosťučinenie poskytnuté. Aj u objektívnej zodpovednosti štátu za škodu je nevyhnutným predpokladom jej vzniku príčinná súvislosť medzi právnou skutočnosťou, za ktorú sa zodpovedá (t. j. medzi nesprávnym úradným postupom), a vznikom škody, teda či je postup orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku; samotná existencia nesprávneho úradného postupu škodu nepredstavuje. Majetková ujma, ktorej vznik účastník odôvodňuje prieťahmi v konaní, je teda odškodniteľná, ak včasné nevydanie rozhodnutia malo dopad do majetkové sféry účastníka, teda pokiaľ prieťahy v konaní boli príčinou ujmy spočívajúcej v tom, že pohľadávka nebola dlžníkom uspokojená. Ak sa v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom stalo právo veriteľa na plnenie proti dlžníkovi fakticky nevymáhateľným, a je už vylúčené, aby bolo uspokojené, je daná zodpovednosť štátu za takto vzniknutú škodu. O odškodniteľnú majetkovú ujmu sa

preto jedná, ak nesprávnosť postupu (nečinnosť) mala dopad do majetkovej sféry navrhovateľa, teda nebyť tejto nesprávnosti, nedošlo by k majetkovej ujme.

9. Režim zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Zodpovednosť za škodu vznikne, ak sú plnené zákonom stanovené predpoklady (podmienky), a to protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody (kauzálny nexus).

10. Dôkazné bremeno preukázania základných predpokladov zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci má poškodený. To znamená, že poškodený musí preukázať, že mu vznikla škoda, že táto škoda bola spôsobná protiprávnym konaním orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a napokon, že medzi vznikom škody a protiprávnym konaním existuje príčinná súvislosť. Škodou je majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení reálne existujúceho majetku, vrátane nákladov spojených so vznikom a zisťovaním škody. Súčasťou škody sú aj "márne vynaložené náklady". Protiprávne konanie orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci môže spočívať v nezákonnom rozhodnutí alebo v nesprávnom úradnom postupe, ktorý môže tiež spočívať v nesprávnom konaní alebo v konaní bez splnenia zákonných podmienok, ale aj v nekonaní (nečinnosti), či v porušení povinnosti uskutočniť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej lehote, prípadne nevydanie rozhodnutia vôbec. Pri ktoromkoľvek z vyššie popísaných postupov ide o porušenie právnej povinnosti, teda povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu. Z hľadiska príčinnej súvislosti je potrebné preukázať, že vznik určitej škody je bezprostredným (priamym) následkom reálneho protiprávneho konania (opomenutia) určitého konkrétneho orgánu verejnej moci. Príčinná súvislosť predpokladá, že ide o také účinky protiprávneho konania (opomenutia), ktoré výlučne vyvolávajú vznik škody.

11. Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci umožňuje poškodenému domáhať sa svojho nároku na súde v prípade, že príslušný orgán neuspokojí jeho nárok alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. V súlade s ustanovením § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. ZoZŠ vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

12. Posúdenie existencie prípadnej vzniknutej ujmy bude vždy výsledkom hodnotenia konkrétnych skutkových okolností, ako vyplýva z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (najmä rozsudok veľkého senátu vo veci Apicella proti Taliansku zo dňa 29. marca 2006, § 93, či rozsudok vo veci K. P. a O. P. de P. proti Portugalsku zo dne 10. 6. 2008, č. 33729/06, § 53), pri posúdení vzniku nemajetkovej ujmy sa uplatní pevná (aj keď vyvrátiteľná) domnienka, že neprimeraná dĺžka konania takúto ujmu pôsobí, bez toho aby v tomto smere žalobca musel predkladať akékoľvek dôkazy. Jej existencie je odvodzovaná z predpokladu, že účastník uplatňuje v konaní svoje práva v dobrej viere v správnosť svojich tvrdení, pričom bezdôvodné odďaľovanie rozhodnutia pre neho znamená pretrvávanie neistoty plynúcej zo samotnej možnosti, že o jeho nároku bude rozhodnuté inak. V súladu s vyššie uvedenou judikatúrou však nemožno vylúčiť, že v niektorých prípadoch dĺžka konania by mohla spôsobiť iba veľmi malú ujmu alebo dokonca žiadnu ujmu a rovnako pojem primeraná dĺžka konania je potrebné vykladať autonómne a nemožno ho stotožňovať s lehotami stanovenými v právnych predpisoch pre rozhodnutie súdu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 7. mája 2013, sp. zn. IV. ÚS 471/2012-75)

13. Súd skúmal, či v danej veci sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, a to protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.

14. Žalobca v konaní namietal ako nesprávny ten úradný postup súdu spočívajúci v nevydaní rozhodnutia o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora zo dňa 21.01.2010 v zákonom stanovenej 30- dňovej lehote a v tej súvislosti namietal i existenciu prieťahov v konaní v trvaní viac ako 63 dní.

15. Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy, je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako prieťahy zbytočné v zmysle ust. čl. 48 ods. 2 Ústavy (napr. nález Ústavného súdu I.ÚS 63/00). Ústavný súd poukázal na to, že už v predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu v

trvaní aj niekoľkých mesiacov ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

16. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že nároky žalobcu uplatňované v súvislosti s nedodržaním 30 dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora zo dňa 21.01.2010 v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 4ER/181/2007 sú bezpredmetné.

17. V súvislosti s nedodržaním zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia o zmene exekútora, ktorá bola v danom prípade konajúcim exekučným súdom prekročená cca o jeden mesiac súd poukazuje na právny názor prezentovaný v judikatúre Ústavného súdu SR (sp. zn. IÚS 16/02), aplikovateľný na posudzovaný prípad, podľa ktorého pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem "zbytočné prieťahy" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. 18. Vzhľadom na uvedené samotná skutočnosť, že súd nerozhodol o jeho návrhu na zmenu exekútora, ktorá mu bola doručená dňa 21.10.2010 v 30 dňovej lehote, automaticky nezakladá nesprávny úradný postup súdu. V exekučnom konaní nebol konštatovaný akýkoľvek prieťah, neviedlo sa v súvislosti sním ani žiadne disciplinárne konanie. Žalobca ako oprávnený v exekučnej veci rozhodnutie o zmene exekútora nepresadzoval zákonnými možnosťami, nijako sa skoršieho rozhodnutia nedomáhal (vychádzajúc z obsahu exekučného spisu). Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas tejto doby bol v neistote a hrozila mu akákoľvek škoda. Rovnako žalobca nepreukázal, že doba od doručenia žiadosti o zmenu exekútora viedla k strate jeho legitímnych očakávaní, že nastane zákonom predpokladaný stav a vyvolala riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky. Vzhľadom k uvedeným konštatovaniam je zrejmé, že absentuje prvotná podmienka pre vznik zodpovednosti štátu, a to nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, ktorý nesprávny úradný postup nebol v konaní preukázaný. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh žalobcu považoval za neopodstatnený. 19. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ich vznik. Strany v spore majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Podľa názoru súdu sa žalobcovi nepodarilo vôbec preukázať, že by mu v súvislosti s postupom Okresného súdu Bratislava I v exekučnej veci vznikla akákoľvek škoda, či ujma, a neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah škody, či ujmy. 20. V časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci nie sú dané dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s prihliadnutím na dôvody uvedené vyššie. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. exekútora, s povinným a nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní. Tieto všeobecne známe riziká sú i rizikom každého podnikateľského subjektu. Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy nie je podložená zo strany žalobcu akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami a dôvody pre požiadavku na jej priznanie sú vymedzené v žalobe len všeobecne a nevzťahujú sa priamo na konkrétnu obchodnú spoločnosť - žalobcu. Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby podieľajú, keďže im ujma nevzniká priamo, a preto sú postoje a pocity členov riadiacich orgánov a majiteľov žalobcu irelevantné. Zánik podnikateľských aktivít a zánik už vytvorených podnikateľských plánov žalobca žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, či ujmou, musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený a nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody, či ujmy, existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za vznik škody, či ujmy. Teda nesprávny úradný postup môže mať za

následok vznik zodpovednosti len vo vzťahu k škode, či ujme, ktoré boli priamo spôsobené práve (iba) týmto postupom, čo v prejednávanej veci preukázané nebolo. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam dospel súd k záveru, že žiadna škoda, či ujma, žalobcovi nevznikla. Na druhej strane, ak by aj žalobcovi vznikla majetková škoda a nemajetková ujma, nebola preukázaná súvislosť ich vzniku s postupom Okresného súdu Bratislava I v exekučnej veci. 21. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, neexistuje teda ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že súd nevydal rozhodnutie o zmene súdneho exekútora v 30 dňovej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Žalobca nepreukázal svoj nárok, nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. a preto je návrh v celom rozsahu nedôvodný a z tohto dôvodu súd návrh zamietol. 22. Podľa § 255 ods. 1C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 23. O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 C.s.p., keď z obsahu spisu zistil, že žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

V Bratislave, dňa 11. septembra 2017

Mgr. Jana Janics Bajánková sudkyňa