Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/702/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: SPP

- distribúcia, a.s. so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, v konaní zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: W.. E. E., bytom na neznámom mieste, o zaplatenie 1.222,90 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.11.2015 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 1.222,90 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalobu postavil na tom skutkovom tvrdení, že v nehnuteľnosti bola po ukončení zmluvného vzťahu so žalovaným zaznamenaná spotreba zemného plynu. Odberom zemného plynu bez existencie zmluvného vzťahu mu vznikla škoda v podobe neoprávneného odberu zemného plynu. Škodu vyčíslil dňa 28.1.2014 vo výške 1.437,10 €, pričom žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX. Žalovaný túto faktúru v lehote splatnosti uhradil len čiastočne vo výške 214,20 €. Okrem dlžnej istiny si uplatnil na zaplatenie i úrok z omeškania z tejto sumy počnúc od 5.12.2015 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania. 2. Tunajší súd vo veci vydal dňa 18.5.2016 platobný rozkaz č.k. 14C/702/2015-22, ktorý pre nemožnosť jeho doručenia do vlastných rúk žalovanému zrušil uznesením č.k. 14C/702/2015-30 zo dňa 6.3.2017.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, po vypočutí si prednesu právneho zástupcu žalobcu a po oboznámení sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis a to faktúrou, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, vyfakturovaním škody, platobným rozkazom č.k. 14C/702/2015-22 zo dňa 18.5.2016, uznesením č.k. 14C/702/2015-30 zo dňa 6.3.2017, výpisom z LV č. 13457 pre k.ú. Kolárovo, zápisom zo dňa 27.1.2014, zápisom zo dňa 22.1.2014, zápisom zo dňa 29.2.2012, montážnym listom meradla č. 1100113140 zo dňa 29.2.2012 ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Žalobca je obchodná spoločnosť s predmetom činnosti (okrem iného) distribúcia zemného plynu.

5. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplynulo, že dňa 29.2.2012 bol vyplnený montážny list meradla č. 1100113140, keď v nehnuteľnosti na adrese Kostolné nám. 22, Kolárovo malo v tento deň dôjsť k demontáži meradla, čo sa však pre neprítomnosť odberateľa a neprístupnosť plynomeru neudialo. V kolónke stav počítadla bolo uvedené: nezistený. Dňa 29.2.2012 bol zamestnancami žalobcu spísaný zápis o prerušení dodávky zemného plynu pre neplnenie finančných záväzkov odberateľa. Následne boli v dňoch 22.1.2014 a 2.4.2014 spísané v neprítomnosti odberateľa zápisy o neoprávnenom

odbere zemného plynu u odberateľa, pri ktorých k demontáži meradla nedošlo, dňa 22.4.2014 bol však za prítomnosti pani Vargovej zaznamenaný stav počítadla 31576 m3. Žalobca po zistení neoprávneného odberu vypočítal škodu, ktorá mu v súvislosti s tým vznikla a žalovanému vystavil dňa 12.2.2014 faktúru č. 9000173494 znejúcu na sumu 1.437,10 € s dátumom splatnosti 4.3.2014. Žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej sumy, keď ku dňu podania žaloby dlh žalovaného vyčíslil v sume 1.222,90 €.

6. Na pojednávaní dňa 11.9.2017 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe. Konštatoval, že v rozhodnom období žalovaný nemal uzavretú zmluvu na dodávku zemného plynu. Nakoľko však k odberu zemného plynu bez existencie zmluvného vzťahu došlo, vznikla mu škoda, ktorú vyčíslil prihliadnuc na zistenú hodnotu odberu zaznamenanú na meradle odberu zemného plynu. Škodu následne žalobca vyčíslil a žalovaného vyzval na jej úhradu. Predmet konania predstavuje neuhradená časť vystavenej faktúry vo výške 1.222,90 € s príslušenstvom. 7. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepopieral, pohľadávku žalobcu nenamietal. 8. Ako vyplynulo z aktuálneho LV č. 13457 pre k.ú. Kolárovo, výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu nachádzajúceho sa na adrese Kostolné námestie č. 461/22, Kolárovo je Ing. Dávid Kletzl, ktorý predmetnú nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctva na základe darovacej zmluvy, keď jeho vlastnícke právo bolo zapísané príslušným správnym orgánom do katastra nehnuteľností pod zn. V-4206/12 z 3.12.2012.

9. Predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 1.222,90 € s príslušenstvom.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutoční škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Škodu v zmysle citovaného ustanovenia možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, najmä peňažného. Obsahom pojmu majetková škoda je zmenšenie majetku poškodeného.

Podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke plynu.

Podľa § 3 písm. c) bod 10, 11, 12, 13, 14 na účely tohto zákona sa rozumie v plynárenstve: 10. odberateľom plynu osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby, 11. koncovým odberateľom plynu odberateľ plynu v domácnosti alebo odberateľ plynu mimo domácnosti, ktorý nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu, 12. odberateľom plynu v domácnosti fyzická osoba, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu v domácnosti, 13. odberateľom plynu mimo domácnosti osoba, ktorá nakupuje plyn, ktorý nie je využívaný na vlastnú spotrebu odberateľa plynu v domácnosti, 14. oprávneným odberateľom plynu osoba, ktorá je oprávnená na výber dodávateľa plynu.

Podľa § 82 ods. 2 citovaného zákona, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

11. Počnúc od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil dovtedy platný a účinný právny predpis - zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava civilného konania je založená na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného) stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil svoje postavenie aj vo vzťahu k dokazovaniu, keď vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhoduje len o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov sa vykoná a ktorý nie. Súd z vlastnej iniciatívy už nie je oprávnený vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP.

12. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu/účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno- právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, ak ju žiaden z účastníkov konania/ strán sporu nenamieta.

13. V danej veci súd v záujme rozhodnutia o podanej žalobe v prvom rade skúmal, či zo strany žalobcu bola preukázaná vecná legitimácia strán sporu, zistenie ktorej skutočnosti bolo prioritné pre rozhodnutie v tejto veci. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto spore, súd ju mal preukázanú vychádzajúc z ustanovenia § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Žalobca v predmetnom konaní však nepreukázal svoje skutkové tvrdenie o tom, že škodu titulom neoprávneného odberu zemného plynu mu spôsobil žalovaný. Neoprávnený odber bol zo strany žalobcu na adrese: T. T.

zistený dňa 27.1.2014. V tom čase však už podľa výpisu z LV č. XXXXX pre k.ú. T. bol výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti W.. K. T., pričom jeho vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti bolo zavkladované príslušným správnym orgánom pod zn. V-XXXX/XX dňa 3.12.2012. Keďže žalobca nepreukázal, že žalovaný bol v čase, kedy v tejto nehnuteľnosti došlo k neoprávnenému odberu, osobou, ktorá reálne bez existencie zmluvného vzťahu odobrala zemný plyn (keď súd v priebehu konania z oznámenia príslušníkov Policajného zboru SR zistil, že žalovaný na adrese: T. nám. XXX/XX, T. nebýva, tento sa dlhodobo zdržiava v zahraničí na bližšie nezistenej adrese, pričom pre absenciu údaja o dátume narodenia žalovaného súd nevedel vykonať lustráciu v registri obyvateľov SR, nakoľko na území SR je evidovaných viacero osôb s rovnakým menom ako označený žalovaný) súd bol nútený podanú žalobu pre nepreukázanie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného zamietnuť.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v konaní plne úspešnou stranou sporu. Nakoľko však žalovanému v súvislosti s týmto konaním preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že mu právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .