Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10C-194-2015.pdf
PDF · 114.58 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/194/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavou Belašičovou v právnej veci žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpený advokátom JUDr. Ján Mišura, PhD., so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému Marek Maász - MODRAM TRANSPORT, s miestom podnikania Družstevná 6, Modra, IČO: 43 337 040, zastúpený advokátom JUDr. Milan Cíbik, advokátska kancelária so sídlom Tomášikova 4, Bratislava, v konaní o zaplatenie 8.742,76 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Zrušuje sa platobný rozkaz Okresného súdu Pezinok č.k. 5Ro/373/2013-31 zo dňa 22.4.2014.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8.742,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 8.742,76 eur od 13.3.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 28.6.2013 doručenou súdu dňa 1.7.2013 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 8.742,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 8.742,76 eur od 13.3.2013 do zaplatenia, a to z titulu regresného nároku v zmysle § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“). Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 19.5.2010 zamestnanec žalovaného - vodič Stanislav Šuplata prevádzkou motorového vozidla evidovaného na žalovaného spôsobil na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej len „UK“) škodu vo forme ujmy na zdraví p. Sadie Pizzey (ďalej aj ako „poškodená“). Pretože motorové vozidlo značky Renault Magnum, EČV: PK-360 BS nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu, žalobca v zmysle ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP uhradil prostredníctvom britskej kancelárie poškodenej poistné plnenie v celkovej výške 8.742,76 eur, právo regresnej náhrady voči žalovanému si žalobca uplatnil mimosúdne listom zo dňa 12.2.2013 so splatnosťou ku dňu 12.3.2013. Od nasledujúceho dňa si žalobca voči žalovanému uplatnil aj úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.
2. Žalobca k návrhu priložil i/ Oznámenie škodovej udalosti žalovaným zo dňa 27.5.2010 spoločnosti Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance group (ďalej len „ Kooperativa“), ii/ tlačivo na uplatnenie nároku- Claim form úradu Motor Insurers Bureau (ďalej len „MIB“) vyplnené poškodenou dňa 30.9.2010, iii/ emailová komunikácia žalobcu s poisťovňami zo septembra 2011 ohľadom existencie či neexistencie poistnej zmluvy povinného zmluvného poistenia so žalovaným (žiadna z poisťovní neevidovala zmluvu okrem Kooperativy, ktorá zmluvu stornovala k dátumu 2.9.2009 z dôvodu neplatenia poistného), iv/ výpis
z evidencie vozidiel podľa ktorého je žalovaný držiteľom motorového vozidla Renault Magnum, EČV: PK-360 BS, iv/ list MIB zo dňa 7.6.2012 doručený žalobcovi dňa 27.6.2012 v ktorom MIB informovala žalobcu o možných alternatívach urovnania sporu - a to mimosúdne (s nákladmi L 9.485) alebo súdnou cestou (s nákladmi L 26.485) s tým, že nepredpokladajú úspešnosť v súdnom spore ak sa vodič ktorý odmieta zodpovednosť neustanoví na súd a preto navrhujú mimosúdne vyrovnanie, v/ žiadosť MIB zo dňa 14.1.2013 adresovaná žalobcovi o náhradu sumy L 8.222,25 v zmysle čl. 5.1 a 5.2. „Interných pravidiel“ vo vzťahu k škodovej udalosti vozidla s EČV PK 360BS, vi/ potvrdenie o úhrade sumy 9.724,72 eur v prospech MIB zo dňa 31.1.2013, vii/ výzva žalobcu adresovaná žalovanému na náhradu poistného plnenia zo dňa 12.2.2013 do 12.3.2013 (spolu s doručenkou preukazujúcou doručenie tejto výzvy žalovanému dňa 19.2.2013). Žalobca v priebehu súdneho konania predložil súdu aj dokumentáciu MIB preukazujúcu výšku a zloženie uplatneného nároku.
3. Okresný súd Pezinok dňa 22.4.2014 vo veci vydal Platobný rozkaz č. k. 5Ro/373/2013-31, proti tomuto bol v zákonnej lehote podaný odpor s odôvodnením, že uplatnený nárok nevznikol a neexistuje pretože žalobca nedôvodne uhradil príslušnú sumu. Z predžalobnej komunikácie totiž vyplýva, že žalovaný uplatnený nárok ako aj zavinenie dopravnej nehody v UK poprel a náležite (uvedenú skutočnosť) preukázal. Platobný rozkaz súd s poukazom na podaný odpor a prejednanie merita veci vo výroku I. tohto rozsudku zrušil.
4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 3.7.2014 doručenom súdu dňa 7.7.2014, doplnený podaním zo dňa 3.4.2017 doručeným súdu dňa 5.4.2017 k svojej argumentácii obsiahnutej v žalobe doplnil, že sporná dopravná nehoda sa stala na území ÚK a preto vyporiadanie nárokov riešila britská kancelária poisťovateľov (MIB), ktorá je pri vyporiadaní nárokov viazaná Internými pravidlami uverejnenými v Úradnom vestníku Európskej únie pod číslom L192/23, ktoré upravujú vzťahy medzi národnými kanceláriami poisťovateľov v súlade s Odporučením Pracovnej skupiny pre cestnú dopravu Výboru pre vnútrozemskú dopravu Ekonomickej komisie pre Európu Organizácie spojených národov zo dňa 25. januára 1949. Podľa článku 3.4. Interných pravidiel kancelária (v tomto prípade britská strana) vo svojej neobmedzenej pôsobnosti vybaví všetky nároky v súlade s právnymi a vykonávacími predpismi použiteľnými v krajine, v ktorej došlo k nehode, a ktoré súvisia so zodpovednosťou za spôsobenú škodu, s náhradou škody poškodených a povinným poistením zodpovednosti, v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistku, alebo, ak je to na mieste, v najlepšom záujme príslušnej kancelárie (v tomto prípade žalobcu). Britská strana je výlučne spôsobilá vo všetkých veciach týkajúcich sa výkladu práva použiteľného v krajine, v ktorej došlo k nehode, ako aj na vybavenie nároku. Žalobca má za to, že britská strana pri likvidácii škody postupovala v čo najlepšom záujme žalobcu a škodu likvidovala podľa britského právneho poriadku, tento preto nemal dôvod pochybovať o správnosti krokov britskej strany o výške plnenia a bol povinný rešpektovať zistenia britskej strany a na základe vyúčtovania jej uhradiť požadované náklady. Podľa názoru žalobcu tento nemohol prehodnocovať oprávnenosť nároku poškodeného, ale bol povinný požadovaný nárok uhradiť, čo aj urobil. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Komisie zo dňa 28.júna 2003 o uplatňovaní smernice Rady 72/166/EHS a na Interné pravidlá, a to najmä na čl. 3 a čl. 6 (v tejto súvislosti poukázal žalobca na § 2 písm. p) zákona o PZP). Žalobca taktiež uviedol, že žalovaný sám potvrdil vznik dopravnej nehody formou Oznámenia o poistnej udalosti zo dňa 27.5.2010 adresovaného Kooperative, kde riadne označil aj poškodenú. V priebehu súdneho konania žalobca poukázal aj na smernicu EP a rady č. 2009/103/ES zo dňa 16.9.2009, podľa ktorej národná kancelária zabezpečuje náhradu v súlade s ust. vnútroštátneho práva pokiaľ sa jedná o škodu vzniknutú na jej území a akékoľvek spochybňovanie zo strany cudzích orgánov je vylúčené. Z uvedenej smernice podľa názoru žalobcu vyplýva, že orgánmi, ktoré sú v rámci tohto systému oprávnené aplikovať právne predpisy o náhrade škody sú práve národné kancelárie poisťovateľov, ktoré však nie sú oprávnené spochybňovať navzájom výsledky svojich zistení.
5. Žalovaný sa k argumentácii žalobcu vyjadril podaním zo dňa 21.3.2017 doručeným súdu dňa 23.3.2017 a žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný nespochybnil, že v čase vzniku dopravnej nehody nebolo na motorové vozidlo zn. Renault Magnum s EČV: PK 360 BS uzatvorené povinné zmluvné poistenie, avšak vylúčil, že by dopravná nehoda bola zavinená zamestnancom žalovaného a tým bola daná jeho zodpovednosť. Z oznámenia žalovaného zo dňa 27.5.2010 adresovaného Kooperative v časti popisu dopravnej nehody vyplýva, že dopravnú nehodu zavinila poškodená, ktorá svojim motorovým vozidlom náhle odbočila zo stredného jazdného pruhu do ľavého jazdného pruhu. K predmetnému oznámeniu žalovaný navrhol vypočuť osobu, ktorá predmetné oznámenie vypisovala, a to p. Ivetu Maászovú a vodiča motorového vozidla - p. Šuplatu. Ďalej žalovaný
dôvodil, že počas komunikácie so žalobcom ako aj s partnerskou organizáciou v UK žalovaný viackrát upozornil žalobcu, že žalovaný odmieta akúkoľvek zodpovednosť za vznik nehody, žalobu poškodenej považuje za špekulatívnu a nepreukázanú žiadnymi dokumentmi. Skutočnosť, že žalovaný ako aj vodič motorového vozidla odmietajú zodpovednosť za dopravnú nehodu podľa názoru žalovaného vyplýva aj z mailu žalobcu zo dňa 23.9.2011 adresovanom MBI kde je uvedené, že vodič popiera svoju vinu, zároveň je výslovne uvedené žalobcom, aby MIB odmietla žalobu. Uvedené má vyplývať aj z mailovej komunikácie žalobcu a MBI zo dňa 5.1.2012 a 6.12.2011, v ktorých bola odmietnutá zodpovednosť žalovaného a bolo dohodnuté súdne konanie v UK. Žalovaný taktiež namietal výšku uplatneného nároku, podľa vyčíslenia zo dňa 14.1.2013 má samotná výška škody na zdraví predstavovať len sumu L 3.300. Z uvedeného vyčíslenia ako aj listu zo dňa 7.6.2012 vyplýva, že žalobca pristúpil k uzatvoreniu mimosúdnej dohody aj napriek nesúhlasu žalovaného a v rozpore s predchádzajúcimi emailovými správami. Na záver žalovaný uviedol, že žalobca v konaní nepredložil jediný dôkaz, že by bol žalovaný zodpovedný za dopravnú nehodu. Žalovaný sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, a to ani jeho zamestnanec, ktorý viedol motorové vozidlo a nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi škodou na zdraví (a škodovou udalosťou). Žalobca podľa názoru žalovaného tiež nepredložil jediný dôkaz, či vôbec vznikla nejaká škoda, a ak áno v akej výške, ktorú by bolo možné verifikovať objektívnym spôsobom. V priebehu súdneho konania neskôr uviedol, že na dopravnom prostriedku nevznikla žiadna škoda, že je nutné preskúmať zo strany súdu aj účasť poškodenej na dopravnej nehode.
6. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu nasledovnú emailovú komunikáciu: i/ oznámenie žalobcu MIB zo dňa 23.9.2011 v ktorom tento informuje o detailoch nehody zo dňa 19.5.2010, v liste je uvedené že vodič vozidla (ktoré nebolo poistené) odmieta jeho zavinenie (cituje vodiča, ako malo dôjsť k dopravnej nehode) s tým, že požiadali MIB aby nárok (poškodenej) zamietli, ii/ email MIB zo dňa 29.9.2011 adresovaný žalobcovi v ktorom MIB oznamuje, že vec žalovaného rieši a z dôvodu, že neexistujú žiadni svedkovia ktorí by dosvedčili žalovaného verziu sa pýta, či je žalobca ochotný dohodnúť sa mimosúdne, iii/ email zo dňa 2.11.2011 od žalobcu adresovaný MIB v ktorom tento oznámil že súhlasí s mimosúdnou dohodou, aby sa vyhol súdnemu konaniu - mimosúdna dohoda bola navrhnutá MIB emailom zo dňa 1.11.2011 v ktorom sa MIB taktiež informovala, či by sa vodič motorového vozidla zúčastnil súdneho konania (ak by k nemu došlo), iv/ email MIB adresovaný žalobcovi zo dňa 22.11.2011, v ktorom MIB oznámil že vec sa nedarí vyriešiť mimosúdne s otázkou, či sa účastník dopravnej nehody (vodič) dostaví na súd aby obhájil svoju pozíciu, v/ email zo dňa 29.11.2011 od žalobcu adresovaný MIB, v ktorom informovali MIB, že kontaktovali žalovaného a ten potvrdil, že vodič motorového vozidla s EČV PK 360 BS sa nedostaví na britský súd aby obhájil svoje tvrdenia, taktiež mal žalovaný požiadať o vyčíslenie škody a ak táto bude akceptovateľná, je ochotný ju uhradiť bez súdu, vi/ email zo dňa 6.12.2011 od žalobcu adresovaný MIB, v ktorom citoval vyjadrenie žalovaného odmietajúce nárok poškodenej a zároveň sa informoval, či je už vytýčený termín súdneho rokovania
- tento email je odpoveďou na email MIB zo dna 30.11.2011 v ktorom MIB oznámila žalobcovi výšku prípadných mimosúdnych nákladov s otázkou, či vec môžu urovnať mimosúdne, vii/ list žalovaného zo dňa 16.1.2012 adresovaný MIB, v ktorom tento odmieta zodpovednosť za škodu poškodenej (i s poukazom na absenciu príčinnej súvislosti) a má za to, že MIB mu nepredložil žiadne doklady na preukázanie uplatňovaného nároku, taktiež uvádza, že v prípade že tieto nezašle nezaplatí žiadne náklady a to i z dôvodu, že MIB mohol predísť vzniknutej situácii mimosúdnym vyjednávaním, viii/ email zo dňa 5.1.2012 v ktorom MIB žiada o potvrdenie stanoviska žalobcu, že tento nemá záujem vec riešiť mimosúdne a chce aby vec bola postúpená na súd v UK, ix/ list MIB zo dňa 10.5.2012 adresovaný žalobcovi, v ktorom je vyslovený právny názor, že ak sa vodič motorového vozidla nedostaví na súd, v súdnom spore ohľadom zodpovednosti za škodu nebudú úspešní (a preto majú za to, že mimosúdne vyrovnanie je najvhodnejšie), taktiež poukazuje na skutočnosť, že žalovaný dosiaľ neposkytol detailné stanovisko ohľadom okolností nehody a taktiež na fakt, že náklady na obhajobu žalovaného by zjavne prekročili výšku škody, x/ email žalovaného adresovaný MIB a v kópii žalobcovi zo dňa 15.5.2012, v ktorom odmieta zodpovednosť jeho zamestnanca za nehodu s vyhlásením, že uvedené preukáže vo vzťahu k akýmkoľvek tretím stranám, xi/ list MIB zo dňa 7.6.2012 adresovaný žalobcovi, v ktorom žalobcovi oznamuje, že mu „silne“ odporúča urovnať vec mimosúdne s nákladmi L 9.485 s tým že v prípade súdneho konania by náklady mohli dosiahnuť odhadom sumu L 26.485, okrem toho MIB upozorňuje žalobcu, že ak by sa vodič motorového vozidla nedostavil na súd v UK, neboli by v súdnom konaní úspešní, taktiež osobitne upozorňuje na skutočnosť, že žalovaný dosiaľ neposkytol detailné stanovisko ohľadom okolností nehody, xii/ odpoveď žalovaného na výzvu žalobcu na úhradu poistného plnenia zo dňa 13.3.2013 v ktorom tento uvádza, že už v skoršej komunikácii odmietal zavinenie za škodu (ak nejaká vznikla), takisto má za to, že nárok poškodenej nebol preukázaný a taktiež absentuje
dôkaz o príčinnej súvislosti s danou škodovou udalosťou, na záver uviedol, že žalovaný naďalej odmieta a počas mimosúdnej komunikácie aj odmietol poskytnúť akúkoľvek úhradu za fiktívnu škodu, pretože absentuje primárna zodpovednosť za nahradenú škodu.
7. Súd po preskúmaní obsahu súdneho spisu dospel k záveru, že vyjadrenia strán ohľadom skutkového stavu sú vo svojej podstate nesporné. Ako jednoznačne vyplýva z listinných dôkazov (výpis z evidencie vozidiel, oznámenie škodovej udalosti Kooperative žalovaným zo dňa 27.5.2010, emailová komunikácia žalobcu s poisťovňami zo septembra 2011 ohľadom existencie poistnej zmluvy povinného zmluvného poistenia) a zo zhodných tvrdení strán, dňa 19.5.2010 došlo na území UK k dopravnej nehode, ktorej účastníkom bol zamestnanec žalovaného p. Šuplata ako vodič motorového vozidla zn. Renault Magnum, EČV: PK 360 BS, ktoré v čase nehody nebolo poistené tak ako vyžaduje § 3 ods. 1 zákona o PZP. Dňa 30.9.2010 si p. Saddie Pizzey u MIB uplatnila nárok na náhradu škody spôsobenej (podľa jej tvrdenia) touto dopravnou nehodou (Claim form - tlačivo uplatnenia nároku zo dňa 30.9.2010), MIB jej nárok urovnala mimosúdne (vzájomná emailová a poštová korešpondencia medzi žalobcom, žalovaným a MIB), vyplatila poškodenej sumu L 8.742,76 a zároveň si náhradu tejto sumy s poukazom na 5.1 a 5.2. Interných pravidiel uplatnila u žalobcu, ktorý túto uhradil (potvrdenie o úhrade zo dňa 31.1.2013, suma 9.724,72 eur i s poplatkami podľa Interných pravidiel). Následne žalobca v zmysle § 24 ods. 7 zákona o PZP listom zo dňa 12.2.2013 vyzval žalovaného na náhradu poistného plnenia vyplateného MIB so splatnosťou ku dňu 12.3.2013.
8. Žalovaný v priebehu súdneho konania namietal nielen otázku zavinenia žalovaného na predmetnej dopravnej nehode ale i vznik samotnej škody, ktorá podľa jeho názoru nebola preukázaná. Bez bližšieho odôvodnenia spochybnil aj výšku náhrady. Ďalej má za to, že slovenský súd je oprávnený preskúmavať priebeh dopravnej nehody a vyhodnotiť, či skutočne vznikla škoda, či túto spôsobil žalovaný, či mala byť náhrada škody vyplatená poškodenej a teda či existuje odôvodnený nárok žalobcu z titulu regresu. Žalovaný spochybnil postup žalobcu vo vzťahu k MIB, podľa jeho názoru mal tento odmietnuť zodpovednosť žalovaného za škodu a vec neurovnať mimosúdne, žalovaný sa pritom odvoláva najmä na jeho vyjadrenia adresované žalobcovi a i MIB, že vodič motorového vozidla odmieta akúkoľvek zodpovednosť za dopravnú nehodu (oznámenie žalobcu MIB zo dňa 23.9.2011, email žalobcu MIB zo dňa 6.12.2011, list žalovaného zo dňa 16.1.2012 adresovaný MIB, email žalovaného zo dňa 15.5.2012 adresovaný MIB a v kópii žalobcovi, odpoveď žalovaného na výzvu žalobcu na úhradu poistného plnenia zo dňa 13.3.2013). Žalobca má naopak za to, že je v rozpore s úniovým právom spochybňovať závery MIB či už z jeho strany alebo zo strany súdu, a teda ak MIB vec (t.j. uplatnenie nároku zo strany poškodenej) urovnal mimosúdne a náhradu škody vyplatil poškodenej, žalobca bol automaticky povinný nahradiť MIB všetky náklady spojené s vybavením veci, a následne tieto náklady žiadať od žalovaného s poukazom na § 24 ods. 7 zákona o PZP. Spornou v súdnom konaní je teda otázka, či súd, resp. iný orgán (žalobca) je oprávnený preskúmavať výsledky šetrenia MIB, resp. (ako vyplýva z argumentácie žalovaného), či žalobca postupoval správne ak v komunikácii s MIB netrval na súdnom doriešení otázky zavinenia žalovaného na dopravnej nehode.
9. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:
Podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o PZP, zriaďuje sa kancelária, ktorá je právnickou osobou. Jej sídlom je Bratislava. Zapisuje sa do obchodného registra a pôsobí v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
Podľa § 20 ods. 2 písm. d) zákona o PZP, kancelária uzaviera dohody s kanceláriami poisťovateľov cudzích štátov, subjektmi zodpovednými za náhradu škody v členských štátoch a informačnými strediskami členských štátov a zabezpečuje úlohy vyplývajúce z týchto dohôd.
Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
Podľa § 24 ods. 7 prvá veta zákona o PZP, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila.
Podľa bodu 7 preambuly smernice EP a Rady 2009/103/ES zo 16.9.2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, zrušenie kontrol zelených kariet pre vozidlá, ktoré sa obvykle nachádzajú v členskom štáte a vstupujú na územie iného členského štátu, sa môže vykonať prostredníctvom dohody medzi národnými kanceláriami poisťovateľov, čím by každá národná kancelária zaručovala náhradu v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva, pokiaľ ide o akúkoľvek škodu, z ktorej vyplýva právo na náhradu a ktorá bola spôsobená na jej území jedným z týchto vozidiel, či už poisteným, alebo nepoisteným.
Podľa prílohy rozhodnutia Komisie z 28.6.2003, 2003/564/ES o uplatňovaní smernice Rady 72/166/ EHS (rozhodnutie je stále účinné aj napriek tomu, že smernica už bola nahradená smernicou 2009/103/ ES), sa národné kancelárie poisťovateľov členských štátov EHS a ostatné pridružené štáty dohodli (podpísané aj kancelárie v UK a Slovenskej republike), že v rámci svojich vzájomných vzťahov sa zaväzujú dodržiavať záväzné ustanovenia, ako aj nezáväzné ustanovenia oddielov II a III interných pravidiel prijatých Radou kancelárií 30. mája 2002, ak sa uplatňujú a taktiež že poskytujú vo svojom mene a v mene svojich členov ostatným zmluvným kanceláriám vzájomné oprávnenie priateľsky likvidovať akúkoľvek poistnú udalosť a akceptovať služby súdneho alebo mimosúdneho konania, ktoré by mohli viesť k výplate náhrady škody vyplývajúcej z nehôd v rámci týchto vnútorných predpisov a na účely týchto vnútorných predpisov.
Podľa čl. 3 ods. 1 Interných pravidiel prvý odsek, keď je kancelária informovaná o dopravnej nehode, ku ktorej došlo na území krajiny, za ktorú je zodpovedná, ktorej účastníkom je vozidlo z inej krajiny, bez toho, aby čakala na formálne uplatnenie nároku, pristúpi k vyšetrovaniu okolností dopravnej nehody. Hneď, ako je možné, oznámi akúkoľvek takúto nehodu poisťovateľovi, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistnú zmluvu prípadne, príslušnú kanceláriu. Akékoľvek zanedbanie uvedeného si však nie je možné uplatňovať.
Podľa čl. 3 ods. 3 Interných pravidiel, kancelária je oprávnená kancelária je oprávnená priateľsky likvidovať akékoľvek nároky alebo akceptovať službu mimosúdneho alebo súdneho konania, ktorý môže zahrňovať výplatu náhrady škody.
Podľa čl. 3 ods. 4 Interných pravidiel, všetky nároky spracúva kancelária sama za seba v súlade so zákonnými a regulačnými ustanoveniami uplatňovanými v krajine dopravnej nehody týkajúcej sa zodpovednosti, náhrady škody poškodeným osobám a povinného poistenia v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistnú zmluvu, prípadne príslušnej kancelárie. Pre všetky záležitosti týkajúce sa výkladu zákona platného v krajine dopravnej nehody (dokonca aj keď sa odvoláva na právne ustanovenia platné v inej krajine) a likvidáciu nároku je príslušná výlučne kancelária. Na základe tohto posledného ustanovenia kancelária po výslovnej žiadosti pred prijatím konečného rozhodnutia informuje príslušného poisťovateľa alebo kanceláriu.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvý odsek Interných pravidiel, každá kancelária zaručuje náhradu akejkoľvek čiastky zo strany svojich členov, ktorá je požadovaná v súlade s ustanoveniami článku 5 kanceláriou krajiny, v ktorej došlo k dopravnej nehode, alebo zástupcom, ktorý táto vymenovala na tento účel.
Podľa § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
10. Súd sa s poukazom na citované právne predpisy stotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu a preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Odhliadnuc od problematickej aplikácie smerníc je nesporné, že UK i Slovenská republika pristúpili k dohode (príloha rozhodnutia Komisie z 28.6.2003, 2003/564/ ES) podľa ktorej sa v rámci svojich vzájomných vzťahov zaviazali dodržiavať záväzné ako aj nezáväzné ustanovenia oddielov II a III Interných pravidiel a taktiež poskytli vo svojom mene a v mene svojich členov ostatným zmluvným kanceláriám vzájomné oprávnenie priateľsky likvidovať akúkoľvek poistnú udalosť a akceptovať služby súdneho alebo mimosúdneho konania, ktoré by mohli viesť k výplate náhrady škody vyplývajúcej z nehôd v rámci týchto vnútorných predpisov a na účely týchto vnútorných predpisov. Podľa čl. 3 ods. 1 - 4 Interných pravidiel, kancelária na území ktorej došlo k dopravnej nehode (v tomto prípade MIB), ktorej účastníkom je vozidlo z inej krajiny (SR), je kompetentnou na vyšetrenie okolností dopravnej nehody a je oprávnená priateľsky likvidovať akékoľvek nároky alebo akceptovať službu mimosúdneho alebo súdneho konania, ktorý môže zahŕňať výplatu náhrady škody (poškodenej). Všetky nároky pritom kancelária spracúva v súlade s vlastným vnútroštátnym právom s tým, že si následne uplatní regres voči kancelárii druhého členského štátu (t.j. od žalobcu), pričom tento zaručuje náhradu akejkoľvek (vyplatenej) čiastky. Súd na záver len konštatuje, že citované Interné pravidlá schválené Valným zhromaždením Rady kancelárii tvoria tzv. „systém zelenej karty“ (t.j. súhrn vzťahov národných kancelárii poisťovateľov) ktorý sú členské štáty povinné rešpektovať. Žalobca teda nemal oprávnenie prehodnocovať oprávnenosť či výšku nároku na náhradu škody, ktorý bol spracovaný MIB, a požadovaný nárok bol povinný uhradiť, ako to aj realizoval.
11. Ako je zrejmé z predchádzajúceho výkladu, je plne v súlade s úniovým právom, ak poistnú udalosť (konkrétne nárok poškodenej) likvidovala MIB mimosúdnou cestou, náhradu škody vyplatila poškodenej a následne žiadala regres od žalobcu. Takisto je plne v súlade s vnútroštátnym právom (§ 24 ods. 7 zákona o PZP), ak žalobca následne žiadal náhradu vyplatenej sumy od žalovaného z titulu regresného nároku. Slovenský súd nie je oprávnený v súdnom konaní so žalobcom preskúmavať závery vyšetrovania MIB, ktorá v zmysle úniového práva disponovala plnou kompetenciou poistnú udalosť likvidovať a to v čo najlepšom záujme žalobcu (a teda i žalovaného). Je potrebné pripomenúť, že v prejednávanej veci sa nejedná o nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla (navyše v tejto veci ani nie je v zmysle nariadenia Rím II. daná právomoc slovenského súdu, pretože škodová udalosť vznikla na území UK a teda príslušným je britský súd ktorý by bol povinný aplikovať vnútroštátne predpisy), ale o nárok žalobcu na regresnú náhradu podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP, teda sa jedná o nárok voči tomu, za koho žalobca uhradil poistné plnenie z garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
12. Odhliadnuc od jednoznačného záveru súdu prezentovaného v predchádzajúcom bode súd podotýka, že ani námietka žalovaného ohľadom nesprávneho postupu žalobcu pri komunikácii s MIB nie je dôvodná (a ani relevantná s poukazom na predmet konania) - ako je zrejmé z listinných dôkazov predložených oboma stranami, žalobca celý čas komunikoval s MIB a priebežne zisťoval postoj žalovaného k súdnemu či mimosúdnemu urovnaniu veci. Ako vyplýva z predloženej poštovej i elektronickej korešpondencie, k mimosúdnemu urovnaniu došlo práve z dôvodu, že žalovaný (menovite vodič motorového vozidla p. Šuplata) sa odmietol dostaviť na súdne konanie v UK a to i napriek tomu, že spolu so žalovaným odmietali zodpovednosť za vzniknutú škodu (súdu neušlo pozornosti, že z komunikácie vyplynulo i to, že žalovaný bol isté obdobie ochotný uhradiť škodu ak táto bude primeraná). Žalobca opakovane MIB tlmočil stanovisko žalovaného a MIB opakovane uviedla, že ak sa žalovaný (t.j. vodič motorového vozidla) nedostaví na súd, bude v konaní neúspešný pričom náklady súdneho
konania budú omnoho vyššie ako v prípade mimosúdneho vyrovnania (cca trojnásobok). Argumentáciu žalobcu v tomto smere súd vyhodnotil ako nekonzistentnú a zavádzajúcu - ak žalovaný nesúhlasil s mimosúdnym vyrovnaním, mal sa možnosť zbaviť zodpovednosti za škodu v súdnom konaní na miestne príslušnom súde, ktorý je v tomto prípade súd v UK ako súd, na území ktorého vznikla škoda. Pretože sa však odmietol na súd dostaviť, MIB logicky zvolil mimosúdne riešenie, ktoré sa i súdu javí ako omnoho výhodnejšie, ak by totiž prebehol v UK súdny spor, žalovaný by následkom zmeškania bol neúspešný a poškodenej (resp. žalobcovi) by musel uhradiť oveľa vyššiu sumu. Žalovaný sa v priebehu celého konania nevyjadril k otázke vyvstávajúcej z predložených listinných dôkazov, t.j. z akých dôvodov nehájil svoje záujmy na príslušnom súde, ak disponoval relevantnými dôkazmi (ktoré nepredložil ani MIB, ani tomuto súdu) alebo mal za to, že nárok poškodenej nemožno preukázať.
13. Pretože je nespochybniteľné, že slovenský súd nie je v konaní o zaplatenie pohľadávky uplatnenej žalobcom z titulu regresu oprávnený preskúmavať závery MIB ohľadom vzniku a výšky škody, súd nevykonal ani dôkazy navrhnuté žalovaným výsluchom p. Šuplatu a p. Ivety Maászovej, ktorá vypĺňala Oznámenie žalovaného zo dňa 27.5.2010. Súd naviac poukazuje na skutočnosť, že tieto osoby sú v zjavnom spojení so žalovaným a preto ich svedecké výpovede (ktoré by s poukazom na vyššie uvedené nemali žiaden vplyv na rozhodnutie v merite veci) by súd ani nemohol vyhodnotiť objektívnym spôsobom.
14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Súd dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 ods. 1 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo včítane toho, čo uviedli strany. Procesná obrana žalovaného je vo vzťahu k žalobnému návrhu irelevantná, slovenský súd a ani žalobca nie sú v zmysle úniového práva a v rámci vymedzeného predmetu konania (žalobným návrhom a obranou proti nemu) oprávnení spochybňovať závery MIB a preto je nárok žalobcu uplatnený v zmysle § 24 ods. 7 zákona o PZP v plnom rozsahu dôvodný. Procesná obrana žalovaného absolútne nekorešpondovala s právnou argumentáciou žalobcu a tento ani žiadnym spôsobom nespochybnil výklad úniového práva prezentovaný žalobcom, jeho námietky že nezavinil dopravnú nehodu (resp. že žalobca plnil MIB neoprávnene) vyhodnotil súd ako irelevantné.
15. Pretože žalovaný neuhradil žalobcovi jeho pohľadávku z titulu regresného nároku v lehote splatnosti, ktorá bola určená výzvou žalobcu na deň 12.3.2013, súd žalobcovi okrem istiny priznal aj úrok z omeškania vo výške 5,75 % ročne z dlžnej sumy v súlade s § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalobca ako strana plne úspešná v konaní, a preto mu priznal náhradu konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.