Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

59P/112/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou v právnej veci navrhovateľky - manželky: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, P., zast.: JUDr. RNDr. Silvia Prachová, advokátka, so sídlom Horná Krupá 14, Horná Krupá, proti manželovi (bývalému): K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, P., o určenie výživného na manželku, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhala určenia výživného na manželku. Dňa XX.XX.XXXX bolo tunajšiemu súdu doručené doplnenie návrhu s tým, že navrhovateľka žiadala výživné priznať od podania návrhu o rozvod t.j. od XX.XX. XXXX, v sume 300 eur mesačne.

2. Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že manžel si počas manželstva založil bankové kontá a firmu v zahraničí bez jej vedomia. Z dávok v hmotnej núdzi, ktoré poberali, si manžel platil trojdňové víkendové pobyty s cudzími ženami. Dňa XX.XX.XXXX manžel podal žiadosť o rozvod, na základe čoho ona požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o rozdelenie celkovej sumy dávok v hmotnej núdzi, ktoré poberal manžel aj za ňu. Od roku 2014 je poberateľkou starobného dôchodku. Jedným z dôvodov, pre ktoré podala predmetný návrh, sú jej zdravotné problémy, pre ktoré bola od roku 2007 každoročne hospitalizovaná na internom oddelení.

3. Manžel vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že manželka nevyužila žiadne dostupné možnosti, ktoré jej ponúkal úrad práce prostredníctvom svojich vzdelávacích programov, keď bola evidovaná na úrade. On poberal sociálne dávky a zároveň bol evidovaný na úrade práce. Je hendikepovaný, s ťažkou stratou sluchu. Aj napriek tomu si hľadal prácu formou brigád. Manžel potvrdil, že manželka mala a možno ešte stále má zdravotné problémy, ktoré jej pretrvávajú od mladosti. Zanedbávala liečbu v mladosti, čo sa neskôr prejavilo v staršom veku. Osobne navštívil R.. H., primára oddelenia LDCH z Nemocnice R. P. L. P., aby zistil, či sa manželka zúčastňovala konzultácii ohľadom svojho zdravotného stavu. Firmu vo L. P. mu daroval jeho brat, išlo o takzvanú spiacu firmu. Počas manželstva ho manželka sústavne obviňovala z toho, že bol sukničkár a z tohto dôvodu ani nezačal podnikať. Do augusta 2014 bol poberateľom dávok v hmotnej núdzi. Dňa XX.XX.XXXX manželka podala návrh na rozvod manželstva. Vo februári alebo marci 2008 navštívili manželia spolu s advokátkou J.. Q. notársky úrad na O. X, kde bez odporu podpísal doklad o vysporiadaní BSM. Dňa X.X.XXXX manželka vzala svoj návrh na rozvod manželstva späť. V tom istom čase, keď sa nehnuteľnosti predávali za najvyššie ceny, manželka predala svoj jednoizbový byt v Bratislave - E., na E. XX. Vzhľadom na to, že už boli majetkovo vysporiadaní, neriešil koľko manželka dostala za predaj bytu a čo urobila s financiami, ktoré získala predajom. Manžel poukázal na nemorálnosť domáhať sa výživného za takýchto podmienok, pričom poukázal na to, že bývalá manželka býva spolu s jej synom v jeho byte po rodičoch. Neplatila žiadne nájomné a jemu vznikla dlžoba. On sám býva v podnájme, za ktorý platí vysoké nájomne. Ďalej uviedol, že nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok.

4. Manželka vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX, uviedla, že využila všetky možnosti sociálnych vymožeností štátu a nedosiahla výpomoc v žiadnom smere. Na sociálnom odbore jej poradili, aby podala žiadosť o výživné. Je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 184 eur, inak nemá žiadny príjem. Na úrade práce bola evidovaná v čase pred nárokom na dôchodok, čo jej neumožňovalo uchytiť sa na trhu práce a neboli jej poskytnuté žiadne možnosti vzdelávacích programov, z dôvodu veku a nerentability. Ďalej uviedla, že žiadny byt nepredala. Nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Po uzavretí manželstva, manžel prestal platiť nájomné, čo sa dozvedela až keď manžel podal žiadosť o rozvod. Ona sama nemohla požiadať o príspevok na bývanie, pretože nemala doklad o výmere bytu. Manžel si požičiaval peniaze na takzvané brigády, pričom chodil na trojdňové wellness pobyty.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom spisu, najmä potvrdením o poberaní dávky v hmotnej núdzi účastníkov, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu, upovedomením o začatí exekúcie F. XX/XX, F. XXX/XXXX, F. XXXX/XXXX-XX, výzvou na úhradu dlhov, prehľadom zárobku manžela, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX, vyjadrením B. O. doručeným súdu dňa XX.XX. XXXX a ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. V manželstve sa nenarodili spoločné deti. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX, zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným a vykonateľným dňa XX.XX.XXXX.

7. Z potvrdenia ÚPSVaR Bratislava súd zistil, že navrhovateľka bola v čase od 16.11.2012 do 06.12.2013, od 11.03.2002 do 23.02.2004, od 31.01.2001 do 26.03.2001, od 05.11. 1991 do 10.05.1992 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

8. Z potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi za roky 2009, 2010, 2011, 01/2012 - 11/2012 súd zistil, že manželovi boli vyplácané mesačné dávky vo výške: v roku 2009 - 105,58 eur, v roku 2010-2012 v sume 109,20,-Eur v roku 2013 boli vyplácané dávky v hmotnej núdzi každému z manželov osobitne v sume 62,50 eur mesačne.

9. Z upovedomenia o začatí exekúcie F. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že celkový vymáhaný nárok ku dňu XX.XX.XXXX, ktorý mal manžel zaplatiť, predstavuje sumu 39.361,43 eur.

10. Z predloženej výzvy na zaplatenie zo dňa XX.XX.XXXX, súd zistil, že manžel nezaplatil dlh vo výške 3.093,18 eur.

11. Z upovedomenia o začatí exekúcie F. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že celkový vymáhaný nárok ku dňu XX.XX.XXXX, ktorý mal manžel zaplatiť je vo výške 1.498,97 eur.

12. Z upovedomenia o začatí exekúcie F. XXXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že celkový vymáhaný nárok ku dňu XX.XX.XXXX, ktorý mal manžel zaplatiť predstavuje sumu 170,91 eur.

13. Z výzvy na úhradu dlhu č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že manžel z titulu nesplateného úveru pod č. XXXXXXXX ku dňu XX.XX.XXXX nezaplatil celkovo 1.196,49 eur.

14. Z výzvy na úhradu dlhu č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že manžel z titulu nesplateného úveru pod č. XXXXXXX ku dňu XX.XX.XXXX nezaplatil celkom 1.406,28 eur.

15. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu na R. XX, P. 2, za obdobie: 1.1.2015 - 31.12.2015 súd zistil, že nedoplatok predstavoval sumu 19. 333,57 eur.

16. Z prehľadu zárobku pána K. Z. zo spoločnosti I., T..I..N.. súd zistil, že čistá priemerná mesačná mzda menovaného za obdobie od júla 2014 do augusta 2018 predstavuje sumu 598,- eur.

17. Právna zástupkyňa manželky vo svojom prednese na pojednávaní uviedla, že určenie výživného na manželku žiadajú od podania návrhu na rozvod manželstva. Počas manželstva vznikla medzi manželmi neprimeraná životná úroveň, kedy manželka poberala iba dávky v hmotnej núdzi a neskôr dôchodok. Právna zástupkyňa manželky ďalej uviedla, že nemala vedomosť o použití finančných prostriedkov z predaja bytu, o byte sa dozvedela zo spisu. Ďalej uviedla, že manžel mal príjem z fotografovania a organizovania kurzov.

18. Manžel vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že zahraničnú spoločnosť dostal darom od svojho brata. Firma nikdy nefungovala a bola už zrušená. O ďalších zahraničných spoločnostiach nič nevie. Ďalej uviedol, že by mohol predložiť doklady, keby ho manželka vpustila do bytu, kde má svoje súkromné veci. Asi 10 rokov pred rozvodom si vypracovali vzájomné vyrovnanie. V roku 2008 manželka predala svoj byt na E. XX, on však neriešil za koľko a čo urobila s financiami, ktoré získala predajom bytu. Domnieva sa, že zrejme vyplatila dlžobu na výživnom, ktorú mal jej syn a hrozilo mu, že by mohol ísť do väzenia. V spoločnej domácnosti býval aj manželkin syn, ktorý na domácnosť ničím neprispieval, maximálne zaplatil časť platieb za internet, na základe toho aj prestal platiť. Manžel ďalej uviedol, že nie je pravdou, že manželka a jej syn chceli dlžobu zaplatiť, nakoľko nemali z čoho, keďže manželka nepracovala. On sa v tom čase nevedel zamestnať vzhľadom na svoj hendikep (je nepočujúci). Manželka neprispievala na domácnosť takmer ničím. Od roku 2014 je zamestnaný s mesačným príjmom cca 270 eur netto, po odpočítaní všetkých zrážok (70 % jeho príjmu ide na dlžoby), predtým nepracoval a to ani v roku 2012. Z domácnosti na R. ulici sa odsťahoval po 6 mesiacoch po podaní návrhu na rozvod, v súčasnosti býva v prenajatom byte. Manžel ďalej uviedol, že manželkin syn bol gemblér a alkoholik. S trvalým pobytom jej syna súhlasil preto, že v tom čase si jej syn vybavoval pas a chcel vycestovať do Holandska za svojim otcom. Manželka bola dlhodobo nezamestnaná. Prestala robiť po revolúcií a nerobí dodnes. On sám rozpredal svoju zbierku výtvarného umenia, vzácne publikácie, fotovýbavu. Príjem z kurzov fotografovania bol jednou z možností ako si zabezpečiť prostriedky na krytie svojich nevyhnutných potrieb.

19. Manželka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že príspevok v hmotnej núdzi poberala v sume 61 eur mesačne. Úhrady za bývanie platil manžel, stravu kupovala ona a finančne vypomáhal aj jej syn. Primerane k okolnostiam sa starala o domácnosť. V tom čase už boli bez elektriny a plynu, pretože manžel nehradil platby. Tieto úhrady v elektrárňach chcela zaplatiť sama, ale nebolo to možné, nakoľko elektrárne s tým nesúhlasili. V súčasnosti má dôchodok 184,- eur. za byt neplatí, platí iba elektrinu a plyn.

20. Syn navrhovateľky B.Š. O., vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa XX.XX. XXXX, uviedol, že K. O. klamal a zavádzal ohľadne financovania spoločnej domácnosti. Aj on sám pravidelne prispieval na chod domácnosti. Peniaze dával v dobrej viere na stôl a nezaujímal sa na čo sa použili. Matka sa sťažovala na manžela, že peniaze použil na svoje aktivity ako cestovanie a trojdňové pobyty. V tom čase bol K. O. dlhodobo nezamestnaný. V roku 1986, keď mal 14 rokov, prišiel K. O. do zabezpečenej domácnosti iba v tom, čo mal na sebe. Vstupom K. O. do rodiny sa život prevrátil naruby. K. O. sa opíjal, hoci nezarobil veľa. V roku 1997 spolu s jeho matkou uzavreli manželstvo. K. O. sa nechcelo pracovať a vyhováral sa na svoj hendikep. Venoval sa fotografovaniu, zameriaval sa väčšinou na akty, čo mu jeho matka vyčítala. Svoj koníček si financoval zo spoločného rozpočtu. Nechal odpojiť elektrinu a plyn, čo trvalo dlhé štyri roky. Požičiaval si peniaze, ktoré dodnes nevrátil. V roku 2004 navrhovateľka s pomocou svojej rodiny investovala 2 323,- eur do rekonštrukcie elektrických rozvodov, inštalácie, sekania celého elektrického vedenia, lebo od roku 1997 domácnosť účastníkov bola bez elektriny.

21. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

22. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

23. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

24. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

25. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

26. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. Európske rodinné právo je založené na princípe solidarity v manželských vzťahoch, ktorá sa transformuje do ustanovení o životnej úrovni manželov počas trvania manželstva a tiež do ustanovení zabezpečujúcich pre manželov podiel na spoločnom majetku alebo podiel na majetku toho druhého, za obdobie trvania manželstva. Požiadavka aby manželia mali rovnakú životnú úroveň je odôvodnená okrem princípu solidarity aj ich rovnakým postavením v právach a povinnostiach, vyplývajúcich z manželského zväzku. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretí manželstva a zaniká rozvodom alebo smrťou jedného z manželov. Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie. Aj pre priznanie výživného na manžela však platí ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého, výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi. V súvislosti s tým je potrebné zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého manžela k neplneniu vyživovacej povinnosti a to v kontexte ustanovení § 18 a 19 Zákona o rodine, ktoré určujú práva a povinnosti manželov. Tiež je potrebné vysporiadať sa s otázkou, prečo vznikla odkázanosť jedného z manželov na výživu. Návrh je však možné podať nielen vtedy, ak existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy ak je spravodlivé dorovnať životnú úroveň. Toto je aplikácia zásady solidarity, ktorá nepripúšťa, aby sa niektorí z manželov dostal do nevýhodnejšieho postavenia, napríklad z dôvodu starostlivosti o deti alebo domácnosť. Oprávneným z tejto vyživovacej povinnosti je manžel. Aktívna legitimácia vzniká, ak je jeho životná úroveň nižšia, než životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je druhý manžel. Táto povinnosť sa nedá súdnym rozhodnutím vylúčiť ani obmedziť a ani zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva, nemá vplyv na jej ďalšiu existenciu. Jedinou výnimkou pre ktorú nemožno priznať oprávnenému právo na výživné, je rozpor s dobrými mravmi, podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Vecná legitimácia súdu je daná buď tým, že jeden z manželov si neplní túto povinnosť vôbec, alebo tým, že ju plní len čiastočne, v dôsledku čoho nie je životná úroveň oboch manželov zásadne rovnaká. Súd je povinný zisťovať, či a z akého dôvodu si niektorý z manželov neplní vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné, rodinné a majetkové pomery manželov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Taktiež je súd povinný zisťovať aj konkrétnu mieru potrieb, danú povahovou práce, spôsobom života, zdravotným stavom manželov a podobne. Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore so zásadami morálky. Z tohto hľadiska súd pri rozhodovaní o nároku na výživné medzi manželmi za trvania manželstva musí vziať do úvahy najmä dĺžku ich vzájomného spolužitia, vzájomné správanie sa oboch manželov, starostlivosť o spoločnú domácnosť a výchovu detí a tiež príčiny, pre ktoré manželia neplnia vzájomnú vyživovaciu povinnosť dobrovoľne. Pre záver, či priznanie výživného neodporuje zásadám morálky, môže byť významnou okolnosťou, či manžel uplatňujúci nárok na výživné, neodmieta bez závažných dôvodov zo svojej strany plniť povinnosti vyplývajúce z ustanovení § 18 a 19 Zákona o rodine. Je teda potrebné súhrnne uvážiť postoj každého z manželov k manželstvu a jeho účasť na zabezpečovaní potrieb rodiny a domácnosti.

28. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že návrh na určenie výživného na manželku je v celom rozsahu nedôvodný. V čase podania návrhu na súd, t. j XX.XX.XXXX, boli účastníci konania manželia, pričom manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa XX.XX.XXXX. Z manželstva účastníkov sa nenarodili žiadne spoločné deti. Súd vyhodnotiac vykonané dokazovanie mal v prvom rade za to, že navrhovateľka nijako nepreukázala aktívnu legitimáciu v predmetnej veci, t.j. nepreukázala, že by jej životná úroveň bola nižšia než životná úroveň jej manžela. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že manžel si riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči svojej vtedajšej manželke, rodine zabezpečil bývanie ako i krytie všetkých nevyhnutných potrieb manželky. V čase od podania návrhu až do júla 2014 bol nezamestnaný, pričom je potrebné poukázať i na tú skutočnosť, že trpí závažným hendikepom, a to stratou sluchu, čo mu v značnej miere obmedzovalo možnosť riadne sa zamestnať. V súčasnej dobe je od roku 2014 zamestnaný s mesačným príjmom cca 270 eur netto, po odpočítaní všetkých zrážok (70 % jeho príjmu ide na dlžoby). Ako ďalší príjem uviedol manžel príjem z organizovania kurzov fotografovania a z dôvodu krytia potrieb rodiny a splatenia dlžôb, bol nútený rozpredať zbierku výtvarného umenia, vzácne publikácie, ako i fotovýbavu. Podľa doložených listinných dôkazov, súd mal taktiež za preukázané, že voči manželovi sa viedli viaceré exekúcie (EX XXXX vymáhaný nárok k XX.X.XXXX vo výške 39.361,43 eur, EX XXX/XXXX vymáhaný nárok k XX.XX.XXXX 1.498,97 eur, EX XXXX/XXXX-XX k XX.X.XXXX vymáhaný nárok 170,91 eur). Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu na R. ulici číslo XX v Bratislave za obdobie 1.1.2015

- 31.12.2015, súd zistil evidovaný nedoplatok vo výške 19.333,57 eur. Súd mal taktiež za preukázané, že v čase zdieľania spoločnej domácnosti manželmi, manžel sa adekvátne podieľal na životnej úrovni manželky a to najmä tým, že zo svojho príjmu hradil všetky nevyhnutné výdavky domácnosti, pričom manželka bola dobrovoľne nezamestnaná. Manželka predala svoj byt v E. a nasťahovala sa spolu so svojim synom do bytu manžela, kde dodnes býva, aj napriek tomu, že manželstvo bolo rozvedené, pričom poplatky za užívanie bytu neuhrádza.

29. Po preštudovaní rozvodového spisu možno konštatovať, že návrh manželky bol podaný len ako reakcia na podanie návrhu na rozvod zo strany manžela, pretože ak by navrhovateľka dôvodne pociťovala, že manžel si svoju vyživovaciu povinnosť voči nej neplní, podala by takýto návrh už omnoho skôr a nečakala až situáciu, kedy sa manžel rozhodol ukončiť manželské spolužitie. Z priebehu rozvodového konania mal taktiež súd za preukázané, že manželka účelovo spôsobovala prieťahy v tomto súdnom konaní, čo aj neskôr sama priznala s odôvodnením jej bytovej otázky (nemala by kde bývať). Súd považuje za potrebné uviesť, že v čase podania návrhu manželky bola životná úroveň oboch manželov rovnaká, obaja boli nezamestnaní, bývali v byte manžela, ktorý sa v rámci možností staral o zabezpečovanie potrieb rodiny. Manželka argumentovala vyššiu životnú úroveň manžela i jeho príjmami zo zahraničnej firmy, avšak túto skutočnosť nijako nepreukázala. Počas celého manželstva bola dlhodobo dobrovoľne nezamestnaná a keďže spoločné deti manželia nemali, nezabezpečovala ani iným spôsobom potreby rodiny.

30. V neposlednom rade súdu nedá neuviesť, že priznanie výživného v predmetnej veci by bolo taktiež v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Z rozvodového konania mal súd jednoznačne za preukázané, že vzťahy medzi manželmi boli dlhodobo napäté, manželia spolu takmer vôbec nekomunikovali, hoci bývali v jednej domácnosti (i so synom manželky). Vzhľadom na neúnosnú situáciu v rodine sa manžel odsťahoval zo spoločnej domácnosti, hoci byt v ktorom bývali (a v súčasnosti aj navrhovateľka býva), je bytom manželovým, ktorý nadobudol dedením. Týmto mu vznikli ďalšie výdavky na riešenie svojej bytovej otázky, pričom manželka úhrady za byt v ktorom býva neuhrádzala a neuhrádza. Spolu s ňou býval v domácnosti i jej plnoletý syn B., ktorý sa chode domácnosti a úhrade platieb, nijako nepodieľal. Tento stav v podstate trvá dodnes len s tým rozdielom, že syn už spoločnú domácnosť s matkou nezdieľa. Navrhovateľka si teda bez závažných dôvodov neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej z ust. § 18 a 19 Zákona o rodine, konkrétne povinnosti vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, vytvárať zdravé rodinné prostredie, starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny. Po súhrnnom zhodnotení postoja každého z manželov k manželstvu a účasti na zabezpečovaní potrieb rodiny a domácnosti, mal za to, že priznanie výživného na manželku by bolo i z uvedeného dôvodu v rozpore s pravidlami morálky.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.