Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-13-2022.pdf
PDF · 87.76 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/13/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, IČO: 44 518 684, so sídlom Južné nábrežie 13, Košice, proti žalovanému: V. K., T.. XX.XX.XXXX, H. T. S. X, Y., o zaplatenie 546,50 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 546,50 EUR s 5 % ročným úrokom z omeškania od 27.6.2020 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou upomínaciemu súdu - Okresný súd Banská Bystrica sa voči žalovanému a pôvodne žalovanej v 2. rade domáhal zaplatenia sumy vo výške 546,50 EUR s príslušenstvom titulom nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním a nedoplatok za užívanie bytu. Súčasne požadoval náhradu trov konania.
2. Žalobu tunajšiemu súdu ako príslušnému súdu na jej prejednanie v zmysle ust. § 14 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku postúpil Okresný súd v Banskej Bystrici dňa 30.3.2022, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní.
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vo veci vydal dňa 13.1.2022 platobný rozkaz č.k.14Up/1727/2021 , ktorý pôvodne žalovaná v 2. rade prevzala dňa 17.1.2022, pričom odpor v zákonom stanovenej lehote nepodala. Žalovanému sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť, preto žalobca navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde podľa CSP.
4. Vzhľadom na prevzatie platobného rozkazu žalovanou v 2. rade, platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť len vo vzťahu k pôvodne žalovanej v 2. rade s tým, že naďalej sa koná o celej uplatnenej istine len so žalovaným.
5. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o nájme sociálneho bytu č. NZ/608/2018/soc zo dňa 12.9.2018 bol byt č. X T. T. S. X D. Y. prenechaný do užívania na dobu od 1.9.2018 do 28.2.2019 žalovanému a pôvodne žalovanej v 2. rade. Z dôvodu neplatenia za užívanie bytu zmluvný vzťah nebol obnovený, žalovaní užívali byt naďalej bez platnej zmluvy o nájme bytu aj po uplynutí doby nájmu. Od 1.1.2019 do 31.12.2019 užívali predmetný byt bez platnej nájomnej zmluvy.
6. Žalobca je správcom bytu, ktorý žalovaný a pôvodne žalovaná v 2. rade užívali v žalovanom období.
7. Žalovanú istinu predstavuje:
- nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2019 do 31.12.2019 v celkovej výške 521,63 EUR,
- nedoplatok za užívanie bytu za kalendárne mesiace 10,11/2019 vo výške 24,87 EUR.
8. Žalovaný predmetný dlh žalobcovi do dnešného dňa neuhradili.
9. Na zaplatenie dlhu bol žalovaný vyzvaný v doručenom vyúčtovaní za r. 2019, vyúčtovanie mali uhradiť v lehote 30 dní od doručenia vyúčtovania.
10. Čas plnenia bezdôvodného obohatenia vzniknutého za užívanie predmetného bytu žalovaným v období od 1.1.2016 do 24.3.2016 nebol medzi žalobcom a žalovaným dohodnutý, preto omeškanie ohľadom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia jednak za užívanie bytu a jednak za poskytnutie plnení s užívaním predmetného bytu vzniklo 27.6.2020 (t.j. deň po uplynutí 30 dňovej lehoty od doručenia vyúčtovania, položka ,,nájomné“ je súčasťou vyúčtovania).
11. Žalovaný prevzal žalobu s poučeniami dňa 19.4.2022, pričom v lehote stanovenej súdom sa k nej žiadnym spôsobom nevyjadril.
12. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 EUR.
13. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia i to, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 546,50 EUR, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
14. Verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli súdu bolo oznámené dňa 18.5.2022, teda bola zachovaná päťdňová lehota pred jeho verejným vyhlásením (ust. § 219 ods. 3 CSP).
15. Súd sa oboznámil s dokladmi predloženými žalobcom a zistil tento skutkový stav:
16. Zo Zmluvy o nájme sociálneho bytu č. NZ/608/2018/soc, ktorá bola uzavretá v zmysle ust. § 720 Občianskeho zákonníka medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným a pôvodne žalovanou v 2. rade ako nájomcami dňa 12.9.2018 súd zistil, že žalobca prenajal žalovaným byt nachádzajúci sa v Košiciach, na O. T. S. Č.. S. X, Č.. H. X, T. S. C.. D. Č. Č.. X F. H. S. S. C. T. dobu určitú od 1.9.2018 do 28.2.2019. Na základe bodu 1. článku 4 zmluvy sa nájomcovia zaviazali platiť nájomné a úhradu za poskytované plnenia s užívaním bytu v celkovej výške podľa mesačného zálohového predpisu platieb za užívanie bytu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Zálohy za služby spojené s užívaním bytu sa platia preddavkovo a podliehajú ročnému zúčtovaniu po uplynutí kalendárneho roka.
17. Zo zápisnice o odovzdaní bytu zo dňa 24.3.2016 predloženej žalobcom súd zistil, že žalovaní zápisnične odovzdali byt dňa 24.3.2016.
18. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2019 do 31.12.2019 predloženého žalobcom súd zistil, že žalovaným vznikol za predmetný byt za vyššie uvedené obdobie nedoplatok za služby spojené s bývaním vo výške 521,63 EUR a nedoplatok za užívanie bytu za kalendárne mesiace 10,11/2019 vo výške 24,87 EUR.
19. Upomienkou zo dňa 16.9.2020 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatkov z nájmu bytu, prípadne z neuhradenia služieb z vyúčtovacieho obdobia v celkovej výške nedoplatku 709,03 EUR a penále vo výške 31,09 EUR.
20. Súd takto zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:
21. Podľa ust. § 685 odsek 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania to buď na dobu určitú alebo bez určenia doby užívania.
22. Podľa § 671 odsek 1 Obč. zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
23. Podľa § 696 odsek 1 Obč., zákonníka spôsob výpočtu nájomného úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanoví osobitný právny predpis.
24. Podľa § 696 odsek 2 Obč. zákonníka, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanoví inak.
25. Podľa ustanovenia § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
26. Podľa § 450 odsek 1 Obč. zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 27. Podľa § 451 odsek 2 Obč. zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 28. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vzniknutého za užívanie predmetného bytu žalovaným v období od 1.1.2019 do 31.12.2019. 29. V konaní nebolo sporné, že žalovaný mal pôvodne uzavretú so žalobcom Zmluvu o nájme sociálneho bytu na dobu určitú. Rovnako nebolo sporné, že predmetný nájomný vzťah zanikol uplynutím doby, na ktorý bola nájomná zmluva uzatvorená. Nová nájomná zmluva uzatvorená nebola. V období, za ktoré žaloba požaduje zaplatenie sumy bezdôvodného obohatenia, teda v období od 1.1.2019 do 31.12.2019 predmetný byt užíval žalovaný bez právneho titulu. 30. Žalovaný nerozporoval to, že na predmetnom byte vznikol nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2019 do 31.12.2019 v celkovej výške 521,63 EUR a nedoplatok za užívanie bytu vo výške 24,87 EUR. Vyúčtovanie nákladov bolo žalovanému oznámené dňa 26.5.2020 ako to vyplýva z fotokópie podpisového hárku doručovania vyúčtovania za rok 2019. Žalobca taktiež vyzval žalovaného prostredníctvom upomienky na zaplatenie nedoplatkov, ktorú prevzal dňa 24.9.2020.
31. Z listinných dôkazov mal teda súd preukázané, že žalovaný v období od 1.1.2019 do 31.12.2019 nezaplatil nedoplatok za užívanie bytu a za služby spojené s bývaním, pričom užíval predmetný byt bez právneho titulu, čím na jeho strane došlo v zmysle ust. § 451 odsek 2 Obč. zákonníka k bezdôvodnému obohateniu sa na úkor žalobcu. 32. Bezdôvodným obohatením je určitý majetkový prospech predstavujúci buď veci ako také alebo spočíva v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci k takémuto zmenšeniu by došlo ak by splnil svoju povinnosť. Získané majetkové hodnoty musia byť vyjadriteľné v peniazoch. Občiansky zákonník pozná niekoľko skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Plnenie bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu alebo plnenie bez právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 33. V prípade užívania bytu žalovaným bez akéhokoľvek zmluvného podkladu, čo bolo v konaní nesporné, je nepochybné, že tento sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, pričom pri určení rozsahu bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva v tomto prípade v užívaní bytu treba zohľadniť výhody, ktoré získali tým, že v byte býval, užíval ho, hoci nebol jeho nájomcom ani podnájomcom. 34. Ak by žalovaný býval v akomkoľvek inom byte, taktiež by musel vynakladať na bývanie finančné prostriedky predstavujúce nájom a úhrady spojené s užívaním bytu. Z uvedeného dôvodu potom bezdôvodným obohatením vo vzťahu k užívaniu dotknutého bytu žalovaným bez právneho dôvodu je nutné rozumieť všetky mesačné úhrady spojené s užívaním bytu a jeho príslušenstva, t.j. bežné nájomné a úhrady za spotrebované médiá vyjadrené vo vyúčtovaniach vystavených žalobcom po skončení jednotlivých vyúčtovacích období, ktoré sú v zmysle ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaný povinný vydať. 35. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatoval, že nárok žalobcu je dôvodný a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 546,50 EUR s príslušenstvom.
36. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 37. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 38. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
39. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktoré v ustanovení § 3 ods. 1 uvádza, že výška úrokov z omeškania je o 5 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
40. Z vyššie citovaného ust. § 517 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľovi patria úroky z omeškania v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania s plnením peňažného dlhu. Začiatok omeškania sa spája so splatnosťou dlhu.
41. Pokiaľ si žalovaný dobrovoľne nesplnil povinnosť a žalobcovi neuhradil cenu poskytnutých služieb, dostal sa do omeškania, teda žalobca má nárok aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania. Okrem priznanej istiny bolo teda dôvodné vyhovieť žalobe aj v časti uplatneného úroku z omeškania. Úrok z omeškania súd priznal žalobcovi v zákonnej výške vychádzajúc z citovaných ust. § 517 ods. 1, ods. 2 OZ v spojení s vykonávacím predpisom, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatnil.
42. Súd konštatoval, že nárok žalobcu je dôvodný i v časti úroku z omeškania, preto žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
43. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. Podľa ust. § 255 ods. 1CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%.
46. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.