Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozhodnutie_8C-282-2012.pdf
PDF · 148.42 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/282/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina sudcom Mgr. Dušan Chamula v spore žalobcu: Pohotovosť, s.r.o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grősslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na prerušenie na prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 z a m i e t a .
II. Súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.9.2012 vedenou pod sp. zn. 8C/282 až 288/2012 domáhal voči žalovanému náhrady majetkovej škody predstavujúcej náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu a náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá predstavuje 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou). Táto škoda vznikla ako následok nesprávneho úradného postupu exekučného súdu Okresného súdu Žilina: a) nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov; b) vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Právo na zaplatenie škody, resp. nemajetkovej ujmy, uplatnené v žalobe, vzniklo žalobcovi činnosťou, resp. ne/konaním Okresného súdu Žilina po podaní návrhu zo strany súdneho exekútora na vydanie poverenie na vykonanie exekúcie.
2. Žalobou zapísanou pod sp. zn. tunajšieho súdu 8C/282/2012 sa žalobca (zhodný ako v ďalších konaniach) voči žalovanému (zhodnému ako v ďalších konaniach) vo veci samej domáhal zaplatenia z titulu majetkovej škody vo výške 1.444,99 eur a z titulu nemajetkovej ujmy zaplatenia 289 eur odôvodnenej tým, že ako veriteľ podal návrh súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie z dôvodu neplnenia dlžníka A. - EX 13887/2010. Podľa žalobcu v predmetnom prípade exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu (zbytočné prieťahy v konaní) rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 24.5.2011 (konanie začalo dňa 30.8.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 267 dní).
3. Žalobou zapísanou pod sp. zn. tunajšieho súdu 8C/283/2012 sa žalobca voči žalovanému vo veci samej domáhal zaplatenia z titulu majetkovej škody vo výške 770,99 eur a z titulu nemajetkovej ujmy zaplatenia 154,20 eur. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ podal návrh súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie z dôvodu neplnenia dlžníka C. J., nar. X.X.XXXX - EX 909/2011. Podľa žalobcu v predmetnom prípade exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu (zbytočné prieťahy v konaní) rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 18.10.2011 (konanie začalo dňa 18.1.2011) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 273 dní).
4. Žalobou zapísanou pod sp. zn. tunajšieho súdu 8C/284/2012 sa žalobca voči žalovanému vo veci samej domáhal zaplatenia z titulu majetkovej škody vo výške 2.810,33 eur a z titulu nemajetkovej ujmy zaplatenia 562,07 eur. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ podľa ust. § 38 a nasl. zák. č. 233/1995 Z. z. (ďalej len „Exekučný poriadok") podal návrh súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie z dôvodu neplnenia dlžníka Mária Z., nar. XX.X.XXXX, - EX 6592/2011. Podľa žalobcu v predmetnom prípade exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu (zbytočné prieťahy v konaní) rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 31.10.2011 (konanie začalo dňa 27.4.2011) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 187 dní).
5. Žalobou zapísanou pod sp. zn. tunajšieho súdu 8C/285/2012 sa žalobca voči žalovanému vo veci samej domáhal zaplatenia z titulu majetkovej škody vo výške 3.553,46 eur a z titulu nemajetkovej ujmy zaplatenia 710,69 eur. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ podal návrh súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie z dôvodu neplnenia dlžníka L. E., nar. XX.X.XXXX - EX 8220/2010. Podľa žalobcu v predmetnom prípade exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu (zbytočné prieťahy v konaní) rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 26.1.2011 (konanie začalo dňa 28.6.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 212 dní).
6. Žalobou zapísanou pod sp. zn. tunajšieho súdu 8C/286/2012 sa žalobca voči žalovanému vo veci samej domáhal zaplatenia z titulu majetkovej škody vo výške 3.381,23 eur a z titulu nemajetkovej ujmy zaplatenia 676,25 eur. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ podal návrh súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie z dôvodu neplnenia dlžníka A. J., nar. XX.X.XXXX - EX 142/2011. Podľa žalobcu v predmetnom prípade exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu (zbytočné prieťahy v konaní) rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 19.8.2011 (konanie začalo dňa 4.1.2011) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 227 dní).
7. Žalobou zapísanou pod sp. zn. tunajšieho súdu 8C/287/2012 sa žalobca voči žalovanému vo veci samej domáhal zaplatenia z titulu majetkovej škody vo výške 4.310,36 eur a z titulu nemajetkovej ujmy zaplatenia 862,07 eur. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ podal návrh súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie z dôvodu neplnenia dlžníka J. B., nar. XX.XX.XXXX, EX 17099/2010. Podľa žalobcu v predmetnom prípade exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu (zbytočné prieťahy v konaní) rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 21.7.2011 (konanie začalo dňa 22.11.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 241 dní).
8. Žalobou zapísanou pod sp. zn. tunajšieho súdu 8C/288/2012 sa žalobca voči žalovanému vo veci samej domáhal zaplatenia z titulu majetkovej škody vo výške 6.453,69 eur a z titulu nemajetkovej ujmy zaplatenia 1.290,74 eur. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ podľa ust. § 38 a nasl. zák. č. 233/1995 Z. z. (ďalej len „Exekučný poriadok") podal návrh súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie z dôvodu neplnenia dlžníka Jozef X., nar. XX.X.XXXX - EX 7601/2010. Podľa žalobcu v predmetnom prípade exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu (zbytočné prieťahy v konaní) rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 3.5.2011 (konanie začalo dňa 9.6.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 328 dní).
9. Žalobca má za to, že v predmetných veciach exekučný súd Žilina rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to po uplynutí zákonom stanovenej doby, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby a zamietnutím žiadosti o vydanie poverenia exekučný súd porušil zásadu právnej istoty, nerešpektoval právoplatné rozhodnutie rozhodcovského súdu ako rovnocenný exekučný titul, porušil prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom majetkovej škody predstavujúcej náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere, nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Zároveň si žalobca uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plávania a rozhodovania, porušenie jeho práv, zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie a jej vyčíslenie predstavuje 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou).
10. Samostatným uznesením č.k. 8C 282/2012-45 zo dňa 16.3.2015 súd spojil predmetné žalobné návrhy doručené súdu dňa 27.9.2012 a vedené pod sp. zn. 8C/282 až 288/2012 na ďalšie konanie s tým, že ďalej sa bude prejednávaná vec viesť pod sp. zn. 8C/282/2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.3.2015.
11. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 21.5.2014 žiadal žalobu zamietnuť, nárok žalobcu považoval za právne neopodstatnený z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok. Vo všeobecnosti namietal, že ide o predčasne uplatnený nárok, keď žiadosť o predbežné prerokovanie nároku bola doručovaná 23.4.2012 a už dňa 27.9.2012 boli podané žaloby na súd; žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal, a preto žiaden z uplatnených nárokov žalobcu uspokojený nebol. K uplatnenému nároku na náhradu škody vo všeobecnosti uviedol, že k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote žalobca doposiaľ dôkazy pre posúdenie tejto otázky nepredložil. Poukázal na ust. Exekučného poriadku § 44 ods. 2 s účinnosťou pred a po 1.6.2011 v spojení s ust. § 41 ods. 2 písm. d), z ktorých ustanovení jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule, čo znamená, že akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po 1.6.2011 nemá žiadnu oporu v zákone; ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná po 1.6.2011 nárok žalobcu je v tejto časti neopodstatnený. Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní (judikatúra Ústavného súdu sp. zn. I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00) a zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmú s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Za nesprávny úradný postup však nemožno považovať samotné rozhodnutie, ktorým exekučný súd návrh na vydanie poverenia zamietol a skúmal materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalé povahy rozhodcovskej doložky; uvedené rozhodnutia za nezákonné možno považovať len vtedy, ak nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu a táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie namietaných žalobcom splnená. Pokiaľ ide k samotnej uplatnenej náhrade materiálnej škody vo výške istiny s príslušenstvom vymáhanej od povinného, žalobca v konaní na preukázanie škody má produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke, a pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy ani táto zo strany žalobcu nie je preukázaná. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností je žalovaný toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúci v tom, že rozhodol zamietnutí návrhu na vydanie poverenia, a to po zákonom stanovenej lehote) a uplatnenou majetkovou škodou ani majetkovou ujmou. Žalovaná má skôr zato, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy.
12. V priebehu konania na výzvu súdu žalobcovi na predloženie písomného podania (návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody) žalobca uviedol, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, originál návrhu založil žalovaný do svojho príslušného spisu a žalovaný potvrdil vo svojom vyjadrení doručenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 23.4.2012 a predložil súdu dňa 14.5.2013 zoznam žiadostí, v ktorých si žiadateľ odvodzuje nárok na náhradu škody od pochybenia Okresného súdu Žilina. Tým mal súd splnenú podmienku právomoci vo veci konať a rozhodnúť.
13. Na nariadené pojednávanie dňa 11.9.2017 sa strany sporu nedostavili, doručenie predvolania mali riadne vykázané (žalobca dňa 31.8.2017, žalovaný dňa 31.8.2017 elektronicky). Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Žalobca svoju neúčasť neospravedlnil.
14. V priebehu konania žalobca e-mailovým podaním dňa 26.3.2015 (č.l. 60) žiadal prerušenie konania do zodpovedania prejudiciálnej otázky Súdnym dvorom EÚ položenej v konaní pred Okresným súdom Prešov sp. zn. 7C 6/2010. Súd považuje za potrebné uviesť, že prerušenie občianskeho súdneho konania je svojou povahou výnimočným rozhodnutím súdu, o ktorom súd rozhodne za splnenia zákonom predpokladaných podmienok aj bez návrhu účastníka, ak má zato, že na takýto postup existujú konkrétne dôvody, pričom prihliada k základným zásadám občianskeho súdneho konania - zásadu rýchlosti, hospodárnosti, efektívnosti a na druhej strane na práva účastníka na súdnu ochranu a na princíp právnej istoty. Rozhodovanie o prerušení konania pre dôvody podané žalobcom s poukazom na ust. § 109 ods. 2 písm. c) OSP v súčasnosti § 162 ods. 1 písm. c) CSP s odôvodnením, že zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok má vplyv na posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu.
15. Súd konštatuje, že o návrhu na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267 zmluvy o fungovaní Európskej únie podanom rozhodnutím Okresného súdu Prešov z 12.3.2015 rozhodol Súdny dvor EÚ 28.7.2016 pod sp. zn. C 168/2015 takto: 1/ zodpovednosť členského štátu za škodu spôsobenú jednotlivcom z dôvodu porušenia práva Únie rozhodnutím vnútroštátneho súdu môže vzniknúť iba vtedy, ak toto rozhodnutie vydá súd tohto členského štátu rozhodujúci v poslednom stupni, čo v prípade sporu vo veci samej prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Ak ide o tento prípad rozhodnutie tohto vnútroštátneho súdu rozhodujúceho v poslednom stupni môže založiť dostatočne závažné porušenie práva Únie umožňujúce vznik uvedenej zodpovednosti len vtedy, ak uvedený súd zjavne porušil uplatniteľné právo, alebo ak k tomuto porušeniu došlo napriek existencii riadne ustálenej judikatúry Súdneho dvora v danej oblasti. Nemožno sa domnievať, že vnútroštátny súd, ktorý pred rozsudkom zo 4.6.2009, Pannon GSM (C-243/08, EÚ: C:2009:350), v rámci exekučného konania o rozhodcovskom rozsudku, ktorým sa vyhovelo žalobe o zaplatenie pohľadávok na základe zmluvnej podmienky, ktorá sa má považovať za nekalú v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nepreskúmal ex offo nekalý charakter tejto podmienky, hoci disponoval právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, zjavne nerešpektoval judikatúru Súdneho dvora v tejto oblasti, a preto sa dopustil dostatočne závažného porušenia práva Únie. 2/ Pravidlá o náhrade škody spôsobenej porušením práva Únie ako sú práva týkajúce sa ohodnotenia takej škody alebo vzťahu medzi žalobou a náhradou tejto škody a ostatnými prípadne dostupnými prostriedkami nápravy, upravuje právny poriadok každého členského štátu pri rešpektovaní zásad ekvivalencie a efektivity.
16. Podľa názoru súdu akceptovaním tohto návrhu na prerušenie konania by došlo k zbytočným prieťahom v konaní a po vydaní rozhodnutia Súdnym dvorom EÚ vo veci C-168/2015 možno konštatovať, že dôvod na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP neexistuje a preto návrh na prerušenie konania zamietol.
17. Pokiaľ ide o námietku žalobcu pre porušenie zásady nestrannosti súdu a sudcu, súd považuje za potrebné uviesť, že uznesením Krajského súdu v Žiline ako súdu nadriadeného 8NcC 253/2013-22 zo dňa 8.3.2013, 7NcC 234/2013-22 zo dňa 21.2.2013, 9NcC 253/2013-21 zo dňa 14.3.2013, 10NcC 253/2013 zo dňa 4.4.2013, 5NcC 424/2013 zo dňa 26.6.2013, 6NcC 253/2013 zo dňa 5.3.2013 a uznesením 10NcC 255/2013 zo dňa 27.2.2013 bolo rozhodnuté, že sudca Okresného súdu Žilina Mgr. Dušan Chamula nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci aktuálne vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 8C/282/2012. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na riešenie otázky zákonného sudcu, keďže táto je vyriešená zákonným spôsobom tak, ako je uvedené vo vyššie citovaných uzneseniach nadriadeného súdu, ktorý o nevylúčení zákonného sudcu rozhodoval.
18. K uplatnenému nároku majetkovej škody vo výške 1.444,99 eur a z titulu nemajetkovej ujmy zaplatenia 289 eur vo veci vedenej exekúcie proti dlžníkovi A., EX 13887/2010 z obsahu pripojeného exekučného spisu 18Er 4941/2010 je nepochybné, že žalobca ako oprávnený v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 18Er 4941/2010, EX 13887/2010 doručil prostredníctvom exekútora dňa 26.11.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Je nepochybné, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava zo dňa 29.6.2010 sp. zn. SR 05248/10, právoplatný dňa 19.7.2010 a vykonateľný dňa 22.7.2010.
19. Z rozhodnutia Okresného súdu Žilina 18Er 4941/2010-25 zo dňa 21.4.2011 súd vzal za preukázané, že súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Exekučný súd v rámci vedeného konania konštatoval výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný s dobrými mravmi a normami na ochranu spotrebiteľa a považoval za dôvodné aplikovať ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní a dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, ktorá bránila tomu, aby na základe nej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom. Preto súd postupoval v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 1.6.2011. Následne Okresný súd Žilina samostatným uznesením 18Er 4941/2010-35 zo dňa 28.7.2011 exekučné konanie na vymoženie pohľadávky zastavil, svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
20. K uplatnenému nároku majetkovej škody vo výške 770,99 eur a z titulu nemajetkovej ujmy zaplatenia 154,20 eur vo veci exekúcie proti povinnému C. J. EX 909/2011, z obsahu pripojeného exekučného spisu 20Er 424/2011 súd vzal za zistené, že rozhodnutím Okresného súdu Žilina sp. zn. 20Er 424/2011-28 zo dňa 8.7.2011 súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa 7.2.2011 zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia je nepochybné, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava zo dňa 13.10.2010 sp. zn. SR 09274/10, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.11.2010 a vykonateľnosť dňa 5.11.2010. Exekučný súd v rámci vedeného konania konštatoval výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný s dobrými mravmi a normami na ochranu spotrebiteľa a považoval za dôvodné aplikovať ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní a preskúmal exekučný titul z hľadiska jeho súladu so zákonom a dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, ktorá bránila tomu, aby na základe nej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom. Preto súd postupoval v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 26.10.2011. Následne Okresný súd Žilina samostatným uznesením 20Er 424/2011 zo dňa 26.10.2016 exekučné konanie na vymoženie pohľadávky zastavil, svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 44 ods. 4 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov v platnom znení.
21. K uplatnenému nároku žalobcu z titulu majetkovej škody vo výške 2.810,33 eur a z titulu nemajetkovej ujmy zaplatenia 562,07 eur, vo veci povinného H. Z. EX 6592/2011, súd z rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Er 2845/2011, EX 6592/2011 zo dňa 5.10.2011 zistil, že v exekúcii vedenej vo veci oprávneného žalobcu proti povinnému H. Z. na vymoženie pohľadávky vo výške 850,45 eur súd uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa 10.6.2011 zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia je nepochybné, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava zo dňa 27.1.2011 sp. zn. SR 13456/10, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.3.2011 a vykonateľnosť dňa 10.3.2011. Exekučný súd v rámci vedeného konania konštatoval výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný s dobrými mravmi a normami na ochranu spotrebiteľa a považoval za dôvodné aplikovať ust. § 45 ZRK a preskúmal exekučný titul z hľadiska jeho súladu so zákonom a dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, ktorá bránila tomu, aby na základe nej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom. Preto súd postupoval v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 4.11.2011. Následne Okresný súd Žilina samostatným uznesením 18Er 2845/2011-36 zo dňa 24.5.2016 exekučné konanie na vymoženie pohľadávky zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 4.8.2016.
22. K uplatnenému nároku z titulu majetkovej škody vo výške 3.553,46 eur a z titulu nemajetkovej ujmy zaplatenia 710,69 eur vo veci exekúcie proti povinnému L. E., EX 8220/10, súd z rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn. 20Er 3323/2010, EX 8220/10 zo dňa 19.11.2010 zistil, že v exekúcii vedenej vo veci oprávneného žalobcu proti povinnému L. E. o vymoženie pohľadávky vo výške 845,76 eur na základe rozhodcovského rozsudku uznesením žiadosť doručenú súdu 13.8.2010 o vydanie poverenia zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia je nepochybné, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava zo dňa 22.4.2010 č.k. SR 02660/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.5.2010 a vykonateľnosť dňa 13.5.2010. Exekučný súd v rámci vedeného konania konštatoval výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný s dobrými mravmi a normami na ochranu spotrebiteľa a považoval za dôvodné aplikovať ust. § 45 ZRK a preskúmal exekučný titul z hľadiska jeho súladu so zákonom. Súd zistil, že z poskytnutej sumy 796,65 eur povinný uhradil sumu pred exekučným titulom 1.035,64 eur, čo znamená, že uhradil celý úver a ešte sumu 238,99 eur. Podľa rozhodnutia súdu už na základe rozhodcovského rozhodnutia nemal povinný už nič hradiť a preto exekúciu zastavil a žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.7.2012.
23. K uplatnenému nároku žalobcu z titulu majetkovej škody vo výške 3.381,23 eur a z titulu nemajetkovej ujmy zaplatenia 676,25 eur vo veci exekúcie z dôvodu neplnenia dlžníka Iveta J., EX 142/11 súd z rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Er 238/2011, EX 142/11 zo dňa 22.7.2011 zistil, že v exekúcii vedenej vo veci oprávneného žalobcu proti povinnému Iveta J. na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.004,63 eur súd uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 26.1.2011 zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia je nepochybné, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava zo dňa 20.10.2010 sp. zn.. SR 09799/10, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.11.2010 a vykonateľnosť dňa 11.11.2010. Exekučný súd v rámci vedeného konania konštatoval výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný s dobrými mravmi a normami na ochranu spotrebiteľa a považoval za dôvodné aplikovať ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní a preskúmal exekučný titul z hľadiska jeho súladu so zákonom a dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, ktorá bránila tomu, aby na základe nej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom. Preto súd postupoval v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.8.2011. Následne Okresný súd Žilina samostatným uznesením 18Er 238/2011-43 zo dňa 28.11.2016 exekučné konanie na vymoženie pohľadávky oprávnenej v sume 1.004,63 eur zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 2.1.2017.
24. K uplatnenému nároku žalobcu z titulu majetkovej škody vo výške 4.310,36 eur a z titulu nemajetkovej ujmy zaplatenia 862,07 eur, ktoré odôvodnil tým, že podal návrh súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie z dôvodu neplnenia dlžníka Peter B., nar. 30.11.1987, súd z pripojeného exekučného spisu 20Er 142/2011, EX 17099/2010, a to rozhodnutia zo dňa 31.5.2011 20Er 142/2011-26 vzal za zistené, že v exekúcii vedenej vo veci oprávneného žalobcu proti povinnému J. B. na vymoženie pohľadávky vo výške 1.049,49 eur súd uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 17.1.2011 zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia je nepochybné, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava zo dňa 23.9.2010 sp. zn. SR 08259/09, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.10.2010 a vykonateľnosť dňa 14.10.2010. Exekučný súd v rámci vedeného konanie konštatoval výkon práv oprávneného podľa rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný s dobrými mravmi a normami na ochranu spotrebiteľa a považoval za dôvodné aplikovať ust. § 45 ZRK. Preskúmal exekučný titul z hľadiska jeho súladu so zákonom, preskúmal ho aj z hľadiska reflektovania rozhodcu na normy spotrebiteľského práva, ktoré v rozsudku neboli absolútne zohľadnené, hoci sú kogentné a nemožno ich zmeniť ani dohodou zmluvných strán a dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, ktorá bránila tomu, aby na základe nej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom. Preto súd postupoval v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.7.2011.
25. K uplatnenému nároku žalobcu z titulu majetkovej škody vo výške 6.453,69 eur a z titulu nemajetkovej ujmy zaplatenia 1.290,74 eur, ktoré odôvodnil tým, že podal návrh súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie z dôvodu neplnenia dlžníka Jozef X., nar. 17.3.1970, súd z rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Er 3226/2010-17, EX 7601/10 zo dňa 5.4.2011 vzal za zistené, že v exekúcii vedenej vo veci oprávneného žalobcu proti povinnému E.a vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.453 eur súd uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 5.8.2010 zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia je nepochybné, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava sp. zn. SR 22425/09, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.2.2010 a vykonateľnosť dňa 11.2.2010. Exekučný súd v rámci vedeného konania konštatoval výkon práv oprávneného podľa rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný s dobrými mravmi a normami na ochranu spotrebiteľa a považoval za dôvodné aplikovať ust. § 45 ZRK. Preskúmal exekučný titul z hľadiska jeho súladu so zákonom, preskúmal ho aj z hľadiska reflektovania rozhodcu na normy spotrebiteľského práva a dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, ktorá bránila tomu, aby na základe nej bol vydaný rozhodcovský rozsudok. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.4.2011. Následne Okresný súd Žilina samostatným uznesením 18Er 3226/2010, EX 7601/2010 zo dňa 27.7.2011 exekučné konanie zastavil.
26. Súd základ nároku žalobcu na náhradu škody posudzoval podľa § 1 písm. a) a § 3 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 514/2003 Z. z. s účinnosťou do 31.12.2012. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (§ 3 ods. 2).
27. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení zákona č. 508/2010 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2013), zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.
28. Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.
29. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
30. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
31. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
32. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
33. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku (s účinnosťou od 1.6.2010 do 31.5.2011), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
34. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (s účinnosťou od 1.6.2010 do 31.5.2011), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
35. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ( s účinnosťou od 1.6.2011) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade písm. c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila; písm. d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
36. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ( s účinnosťou od 1.6.2011), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
37. Podľa žalobného návrhu žalobcu v exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu a v danom prípade žalobca odôvodňoval nesprávny úradný postup tým, že došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný postup charakterizovaný a) nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Nesprávny úradný postup spočíval v nečinnosti prieťahov v konaní, pretože poverenie na vykonanie exekúcie exekučný súd nevydal v zákonnej lehote 15 dní nesprávnym úradným postupom a nesprávnou aplikáciou zákona a napriek žiadosti o vydanie poverenia na základe právoplatného exekučného titulu rozhodcovského súdu, ktorý je rovnocenný s inými exekučnými titulmi žiadosť o vydanie poverenia zamietol. Porušil tým zásadu právnej istoty a prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
38. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je súčasne (kumulatívne) splnenie troch základných predpokladov: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Nesprávny úradný postup je vymedzený v ustanovení § 9 ods. 1 veta druhá a podľa konkrétnych okolností bolo potrebné v danej veci správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup smeruje.
39. Z vykonaného dokazovania mal súd zistené, že žiadosti o vydanie poverení v exekúcii (18Er 4941/2010 - EX 13887/10; 20Er 424/2011 - EX 909/11; 20Er 3323/10 - EX 8220/10; 18Er 238/11
- EX 142/2011; 20Er 142/2011 - EX 17099/2010; 18Er 3226/2010 - EX 7601/2010) boli doručené súdu v období za účinnosti Exekučného poriadku od 1.6.2010 do 31.5.2011 a žiadosť o vydanie poverenia v exekúcii 18Er 2845/2011 - EX 6592/11 bola podaná dňa 10.6.2011, teda za účinnosti Exekučného poriadku platného od 1.6.2011. Vo všetkých žalobcom namietaných exekučných konaniach bolo rozhodnuté tak, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd zamietol. Následné všetky vyššie uvedené exekučné konania po právoplatnosti rozhodnutia boli zastavené. Exekučný súd v rámci vedených exekučných konaní vo svojich uzneseniach (citované v bode 19 až 25 rozsudku) konštatoval výkon práv oprávneného podľa rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný s dobrými mravmi a normami na ochranu spotrebiteľa a považoval za dôvodné aplikovať ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní a preskúmal exekučný titul z hľadiska jeho súladu so zákonom a dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetných spotrebiteľských zmluvách je neprimeranou podmienkou, ktorá bránila tomu, aby na základe nej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom. Preto súd postupoval v zmysle ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
40. Je potrebné poznamenať, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. V exekučnom konaní je však zo zákona oprávnený a povinný preskúmavať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Pri aplikácii ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého ustanovenia exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v ustanovení § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré je výnimkou z materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Tento v sebe zahŕňa prieskumný inštitút a umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedenú v citovanom ustanovení. 41. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3MCdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011: „exekučný súd je v exekučnom konaní zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. Toto zákonné ustanovenie umožňuje exekučnému súdu preskúmať aj materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Ak exekučný súd zistí naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z., je povinný exekučné konanie zastaviť bez ohľadu na to, v akom štádiu (fáze) sa exekučné konanie nachádza; vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, vydanie upovedomenia o začatí exekučného konania, či vydanie exekučného príkazu a samotné uskutočňovanie exekúcie jednotlivými spôsobmi uvedenými v § 63 Exekučného poriadku sú z tohto pohľadu právne irelevantné. Ustanovením § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. však nie je vylúčená možnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu za splnenia predpokladov uvedených v § 57 Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy (ako je tomu v danom prípade) treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v 45 ods. l písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. (rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.“ (obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5 Cdo 291/2010 zo dňa 29.03.2011).
42. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 60/2011-13 zo dňa 03.03.2011: „Vnútroštátny súd môže ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v prípade právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach daného prípadu (právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu v právnej veci spotrebiteľa) z uvedeného vyplýva, že pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku splnená (§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní), potom postup všeobecného súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je legitímny.“.
43. Súd má zato, že úradný postup exekučného súdu, ktorý týmto citovaným rozhodnutiam vo vedených exekučných konaniach predchádzal, spočívajúci v prieskume materiálnej správnosti predmetného rozhodcovského rozsudku v intenciách ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z., nemožno považovať v zmysle vyššie citovaných záverov ustálenej rozhodovacej činnosti či už Ústavného súdu SR alebo Najvyššieho súdu SR za nesprávny úradný postup podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. s následkami, ako to tvrdil žalobca. Je potrebné poznamenať, že žalobca ani proti jednému z vydaných rozhodnutí nepodal riadny opravný prostriedok. 44. V predmetnej veci tak, ako to vyplýva z právoplatných rozhodnutí sp. zn. 18Er 4941/2010 - EX 13887/10 zo dňa 21.4.2011; sp. zn. 20Er 424/2011 - EX 909/11 zo dňa 8.7.2011; sp. zn. 18Er 2845/2011 - EX 6592/11 zo dňa 5.10.2011; sp. zn. 20Er 3323/10 - EX 8220/10 zo dňa 19.11.2010; sp. zn. 18Er 238/11
- EX 142/2011 zo dňa 22.7.2011; sp. zn. 20Er 142/2011 - EX 17099/2010 zo dňa 31.5.2011; sp. zn. 18Er 3226/2010 - EX 7601/2010 zo dňa 5.4.2011, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu.
45. Pre rozhodnutie súdu o žiadosti o udelenie poverenia nie je postačujúca len žiadosť, ale aj ďalšie podklady, ktoré však príslušným súdnym exekútorom neboli súdu zasielané. Výsledkom rozhodovacej činnosti súdu je, že súd žiadosti o vydanie poverenia vyhovie, alebo žiadosť zamietne. Zo zákona nevyplýva, že kogentne musí súd žiadosti navrhovateľa vyhovieť. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, exekučný súd v danom prípade postupoval po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v súlade so svojou povinnosťou preskúmať rozhodcovský rozsudok (exekučný titul) v kontexte vyššie uvedených intencií. Za účelom prieskumu aj exekučný súd žiadal dotknutý rozhodcovský súd o predloženie rozhodcovského spisu, resp. listín, ktoré nevyhnutne potreboval na svoj prieskum. Po tom ako mu boli tieto listiny dotknutým rozhodcovským súdom doručené, exekučný súd svoj prieskum vykonal a rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Postup exekučného súdu v danom prípade sa tak podľa názoru súdu nevyznačoval takými okolnosťami, ktoré by bolo možné hodnotiť ako zbytočné prieťahy v konaní. Naviac s poukazom na opis rozhodných skutočností v žalobe žalobca konštatuje len dĺžku konania, avšak vôbec nekladie dôraz na povinnosti súdu, ktorý mal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na základe rozsudku rozhodcovského súdu a ktorý musel aj preveriť skutočnosti, či takéto rozhodnutie je vykonateľné.
46. Pokiaľ ide o v zákone stanovenú lehotu 15 dní súd konštatuje, že z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto lehota pritom výslovne v zmysle zákona neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) t.j. ak je exekučným titulom notárska zápisnica, d) t.j. ak je exekučným titulom rozhodnutie rozhodcovských komisií. Zákon upravuje túto výnimku z dôvodu potreby preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie. Uvedená výnimka upravená v § 44 ods. 2 týkajúca sa udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica, bola do Exekučného poriadku zavedená zákonom č. 144/2010 Z.z., a to s účinnosťou od 1. júna 2010.
47. Tento záver súdu plne korešponduje aj s právnym záverom Ústavného súdu SR uvedeným v náleze č. k. II. ÚS 520/2012-39 zo dňa 10.07.2013, podľa ktorého: „Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti, alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon takúto lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá (uvedené platilo aj pred 01.06.2010).“ Ak teda exekučný súd rozhodol podľa právnej úpravy platnej v čase podania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia tak, že túto uznesením zamietol, lehota 15 dní podľa citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa vo všeobecnosti na takéto rozhodnutie exekučného súdu nevzťahovala, a to bez ohľadu na to, či išlo o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, t. j. vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmiery nimi schválené, alebo išlo o iný exekučný titul.
48. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nie je právne dôvodné žalobcovi priznať uplatňované peňažné plnenie (majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu) na ním tvrdenom skutkovom základe. Súd nemal za preukázaný základný predpoklad, a to nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Keďže všetky podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu musia byť splnené kumulatívne a vzhľadom na nesplnenie prvej základnej podmienky, súd považoval za nadbytočné a nehospodárne dokazovať a vyjadrovať sa k splneniu ďalších podmienok, a to vzniku škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
51. V tomto konaní s poukazom na plný úspech žalovaného by bolo namieste priznanie náhrady trov konania žalovanému, v prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli a preto súd rozhodol tak, že žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).