Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11C-145-2014.pdf
PDF · 110.13 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/145/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou C.. C. J. v právnej veci žalobcu: J. N., D.. O.. M.., W.: XX XXX XXX, D. D. Y. XX/C, XXX XX Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Martin Kováčik, s. r. o., so sídlom Tajovského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Y. C. D. O. Bratislava, D. D. G. L. X, XXX XX Bratislava, W.: XX XXX XXX, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 23 276,66 eur, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 16.12.2014 sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozsudok, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 23 276,66 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 23 276,66 eura od 28.11.2014 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň sa domáhal aj náhrady trov konania. V podanej žalobe uviedol, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej D. T. pre Y. C. D. J. v obci Bratislava, E. M. Bratislava W., C. Č. O., T.. Ú.. L. na B. Č.. XXXX, a to na pozemku parcela O. Q. Č. XXXXX/X o výmere 9298 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. Žalovaný je výlučným vlastníkom stavby súpisné číslo XXX, postavenej na pozemku parcela O. Q. Č. XXXXX/XX, evidovanej Správou katastra pre Y. C. D. J. E. M. Bratislava, M. Bratislava W., C. Č. O.Ž., T.. Ú.. L. na B. Č.. X. Žalovaný v súvislosti s vlastníctvom stavby užíva i časť pozemku vo vlastníctve žalobcu, a to časť o výmere 1433 m2, ktorá sa nachádza v areáli, ktorý je ohraničený kovovým oplotením s murovaným základom. Žalovaný ďalej užíva časť pozemku o výmere 1433 m2 bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Rozsah užívania pozemku i absencia právneho titulu na užívanie nie je medzi účastníkmi konania sporná tak, ako to vyplýva zo súdnych spisov v iných sporových veciach medzi účastníkmi konania, v ktorých sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia za iné časové obdobia. Žalovaný časť pozemku vo výmere 1433 m2 užíval aj v období od 01.01.2013 do 31.10.2014.
1.1. Žalobca poukázal na § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a na § 458 ods. 1 Občianskeho zákonník a k právnemu základu uviedol, že podľa relevantnej judikatúry v prípade užívania cudzej nehnuteľnosti bez platnej nájomnej zmluvy spočíva bezdôvodné obohatenie užívateľa v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci, pričom bezdôvodné obohatenie vzniká už samotným prijatím tohto plnenia. Vo vzťahu k výške nároku uviedol, že podľa relevantnej judikatúry výškou majetkového prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá sume vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobného predmetu nájmu a ktorú by žalovaný bol za bežných okolností povinný platiť podľa nájomnej zmluvy. Žalobca z dôvodu rýchlosti súdneho konania vychádzal pri výpočte bezdôvodného obohatenia z obvyklého nájomného za rok 2010. Výška obvyklého nájomného v tomto roku predstavovala podľa znaleckého G. W.. W. V. sumu 8,86 eura/m2/rok, a teda obvyklé ročné nájomné predstavuje 8,86 eura x 1433 m2 = 12 696,38 eura, pričom obvyklé mesačné nájomné je 1 058,03 eura mesačne. Žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.01.2013 do 31.10.2014, t. j. spolu za obdobie 22 mesiacov, a teda domáha sa vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1 058,03 eura x 22 mesiacov = 23 276,66 eura.
1.2. Žalobca poukázal ďalej na § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj na nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. a uviedol, že bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. V dôsledku povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie dlžníkov vzniká peňažný dlh. K omeškaniu s plnením peňažného dlhu dochádza uplynutím doby splatnosti a právo veriteľa požadovať úroky z omeškania vzniká ako náhle došlo k omeškaniu dlžníka. Žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia výzvou zo dňa 24.11.2014, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk dňa 26.11.2014. Záväzok z titulu bezdôvodného obohatenia je splatný prvým dňom po doručení výzvy na jeho splnenie, t. j. v danom prípade 27.11.2014. Žalovaný v tejto lehote svoj záväzok neplnil, v dôsledku čoho sa márnym uplynutím tejto lehoty na plnenie dostal do omeškania počínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti až do zaplatenia.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Okresnému súdu Bratislava I dňa 17.02.2015 uviedol, že s poukazom na § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. a § 4 ods. 1 tohto zákona, je toho názoru, že žalovaný má usporiadaný vzťah k časti pozemku O. Q. E. T.. Ú.. L., G.. Č.. XXXXX/X M. E. XXXX C., ktorý tvorí priľahlú plochu, ktorá svojim umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou D. Č.. XXX - X., D. X, na parcele Č.. XXXXX/XX vecným bremenom, ktoré vzniklo podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. K majetkovoprávnemu usporiadaniu vzťahu žalovaného k žalobcovmu pozemku došlo ex lege ku dňu účinnosti citovaných zákonných ustanovení, t. j. k 01.07.2009. Základný predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného majetkového prospechu obohateného, pričom s väčšinou jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Posúdenie, či medzi osobami ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy, vyplývajúcej z ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. V danom prípade sa žalovaný na úkor žalobcu ako vlastníka pozemku bezdôvodne neobohatil z dôvodu, že mu ako vlastníkovi stavby D. Č.. XXX na G.. Č.. XXXXX/XX vzniklo k pozemku zastavanému stavbou vrátane priľahlej plochy, ktorá svojim umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný domáhal, aby súd žalobu zamietol.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom Okresnému súdu Bratislava I dňa 13.11.2015 uviedol, že je potrebné zaoberať sa otázkou, či na časť pozemku žalobcu G.. Č.. XXXXX/X sa vzťahuje alebo nevzťahuje režim zákonného vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z. V § 1 zákona č. 66/2009 Z. z. zákonodarca použil termín priľahlá plocha a nie priľahlý pozemok. Tento pojem podľa názoru žalobcu má byť vykladaný spôsobom, že táto priľahlá plocha predstavuje časť pozemku, na ktorom je stavba umiestnená, avšak ktorá nie je priamo zastavaná. Pozemok pod stavbou v zmysle legislatívnej skratky v citovanom ustanovení tak znamená nielen tú časť pozemku, ktorá je stavbou priamo zastavaná, ale i priľahlú plochu, na ktorej sa stavba priamo nenachádza. Za pozemok pod stavbou sa teda aj v týchto prípadoch považuje nielen tá časť pozemku, ktorá je priamo zastavaná stavbou, ale aj priľahlá plocha, ktorá svojim umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. Opačný názor, a teda že za pozemok pod stavbou sa na účely zákona č. 66/2009 Z. z. považuje celý pozemok, na ktorom je stavba postavená, v danom prípade pozemok G.. O. Q. Č.. XXXXX/XX, T.. Ú.. L. a za priľahlú plochu by sa považovali len susediace pozemky, resp. ich časti, nemá žiadnu oporu v gramatickom ani inom výklade citovanej právnej úpravy. G. G.. Č.. XXXXX E. T.. Ú.. L. ani akúkoľvek jeho časť nemožno považovať za priľahlú plochu ako súčasť pozemku pod stavbou v zmysle § 1 zákona č. 66/2009 Z. z., a teda nevzťahuje sa na ne režim zákonného vecného bremena podľa tohto zákona a časť pozemku žalovaný užíva bez právneho dôvodu a v dôsledku ktorého patrí žalobcovi voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
3.1. Žalobca poukázal na čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, pričom uviedol, že ak zákon č. 66/2009 Z. z. nedáva vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom, zaťažených zákonným vecným bremenom, ponecháva ich usporiadanie výlučne na dobrej vôli užívateľovi pozemku a záver o neexistencii práva vlastníkov k pozemku na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú, nemôže byť v súlade nielen s citovanými ust. Občianskeho zákonníka, ale ani s Ústavou SR.
3.2. Zákon č. 66/2009 Z. z. žiadnym spôsobom neupravuje stav do doby než je vlastníkovi pozemku pridelený náhradný pozemok, resp. než sa usporiadajú vlastnícke vzťahy k pozemku pod stavbou v konaní o pozemkových úpravách. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. je vlastník pozemku pod stavbou povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav. Toto ustanovenie však nemožno chápať tak, že by vlastníkovi pozemku do pridelenia náhradného pozemku nevzniklo právo na poskytnutie náhrady za vecné bremeno, ktorým je jeho pozemok zaťažený zo zákona. Bolo by v rozpore so zásadou ochrany vlastníckeho práva, ak by vlastníkovi pozemku neprislúchala náhrada za zákonom zriadené vecné bremeno zaťažujúce jeho pozemok. V danom prípade by mohlo dôjsť k tomu, že obec, resp. vyšší územný celok vlastníkovi pozemku po dlhú dobu trvajúcu i viac rokov neposkytne náhradný pozemok, prípadne konanie o pozemkových úpravách bude trvať po dlhú dobu. Možno argumentovať aj tým, že ak by zákonodarca mienil zákonom č. 66/2009 Z. z. zriadiť v prospech obce, resp. vyššieho územného celku právo zodpovedajúce vecnému bremenu bezodplatne, vyjadril by to expresis verbis priamo v tomto zákone.
3.3. Žalobca teda jednoznačne nárok voči žalovanému na užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu nárok má bez ohľadu na rôzne možné pohľady na právny dôvod nároku.
3.4. K vysporiadaniu vlastníckych práv podľa zákona č. 66/2009 Z. z. žalobca poukázal na § 2 ods. 1, § 2 ods. 2, § 3 ods. 1, § 3 ods. 3 tohto zákona a uviedol, že je zrejmé, že podľa zákona č. 66/2009 Z. z. sa vysporiadanie pozemkov vykonáva poskytnutím náhradného pozemku alebo konaním o nariadení pozemkových úprav, pričom spôsob vysporiadania a doba, po ktorú bude trvať vysporiadanie záleží výhradne na žalovanom.
3.5. K vecnému bremenu a výške náhrady za jeho strpenie žalobca poukázal na § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z., pričom uviedol, že zriadenie vecného bremena nie je spôsobom definitívneho vysporiadania vlastníckych práv a vecné bremeno nezakladá vlastnícke právo k pozemkom a nie je definitívnym riešením. Žalobca sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že odplata za strpenie vecného bremena by v danom prípade mohla byť len jednorazová. Právny poriadok všeobecne pre všetky vecné bremena pravidlo jednorazovej odplaty neobsahuje. Pokiaľ jednorazovú formu náhrady za strpenie vecného bremena zákon kogentným spôsobom neupravuje, je vždy na úvahe súdu, akým spôsobom bude k určeniu náhrady za strpenie vlastníckeho práva pristupovať. Jednorazová odplata je na mieste, ak je zriadené vecné bremeno na neurčito alebo na konkrétne časové obdobie, ktoré začiatok a koniec sú presne ohraničené, nie na daný prípad, kedy priamo zo zákona je vecné bremeno dočasné, avšak nemožno určiť koniec jeho trvania konkrétnym časom.
3.6. Účelom zákona č. 66/2009 Z. z. je definitívne vysporiadanie vlastníckych práv, pričom v období od účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. do definitívneho vysporiadania vlastníckych práv sú nároky vlastníka riešené formou náhrady za zákonné vecné bremeno. Čas definitívneho vysporiadania však zákon ponechal výlučne na vôli oprávneného z vecného bremena. Nemožno akceptovať podľa žalobcu taký výklad, že žalobca by nemal nárok len na jednorazovú odplatu bez ohľadu na skutočnosť, ako dlho bude vecné bremeno trvať. Výklad zákona spôsobom, že by za vecné bremeno mohla byť poskytnutá len jednorazová odplata by bol výrazne obmedzujúci pre vlastníka pozemkov a najmä v rozpore s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. Podľa názoru žalobcu je potrebné znevýhodnené postavenie žalobcu spočívajúce v tom, že čas definitívneho vysporiadania vlastníckych práv zákon ponechal na žalovanom, kompenzovať motiváciou žalovaného vykonať definitívne vysporiadanie v čo najkratšom čase, prípadne určitým spôsobom ho postihovať za stav, keď odmieta plniť účel zákona č. 66/2009 Z. z.
3.7. Náhrada odplaty za strpenie vecného bremena za konkrétne časové obdobie trvania vecného bremena zodpovedá rozumnému usporiadaniu vzťahov pri vecnom bremene, ktoré má dočasný charakter. Práve jednorazovou odplatou by v prípade zákona č. 66/2009 Z. z. vznikli nežiadúce a nezamýšľané právne následky, napr. v prípade, ak by hneď po účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. povinný z vecného bremena uplatnil a dostal jednorazovú odplatu za vecné bremeno a v krátkom čase by dostal v rámci definitívneho vysporiadania vlastníckych práv i náhradný pozemok alebo finančnú náhradu.
3.8. Na základe skutočnosti uvedených v žalobe a v ďalšom vyjadrení je žalobca toho názoru, že má voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V prípade, ak by súd bol toho názoru, že žalobca nemá voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalobca si svoj nárok uplatňuje z alternatívneho právneho dôvodu, a to z titulu náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom.
4. Z vyjadrenia žalovaného doručeného Okresnému súdu Bratislava I dňa 16.08.2017 je zrejmé, že pozemok O. Q. E. T.. Ú.. L. G.. Č.. XXXXX/X má celkovú výmeru 9298 m2. Na tejto výmere sa nachádzajú dva tréningové futbalové ihriská, tenisové kurty a časť tohto pozemku o výmere 1433 m2 svojim umiestnením a využitím tvorí podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. neoddeliteľný celok so stavbou D.. Č.. XXX na G.. Č.. XXXXX/XX, T.. Ú.. L.. Nakoľko iba časť pozemku O. Q. E. T.. Ú.. L. o výmere 1433 m2 svojim umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou D.. Č.. XXX na G.. Č.. XXXXX/XX, T.. Ú.. L., nemožno zapísať vecné bremeno vzniknuté podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. do katastra nehnuteľností ako ťarchu na pozemku Q. E. T.. Ú.. L., G.. Č.. XXXXX/X, ktorý má celkovú výmere 9290 m2. Nič to však nemení na skutočnosti, že toto vecné bremeno k časti pozemku o výmere 1433 m2 ex lege vzniklo. Nárok na finančnú náhradu za vznik vecného bremena je majetkovým právom a každé majetkové právo podlieha premlčaniu. Súdna prax ustálila, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne jednorazová, a teda nemá charakter opakovaného plnenia. V danom prípade platí podľa § 101 Občianskeho zákonníka všeobecná trojročná premlčacia lehota. Pre začatie jej plynutia je rozhodujúci objektívny moment, kedy sa právo mohlo vykonať prvýkrát Nepochybne sa právo prvýkrát mohlo uplatniť v deň účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., teda 01.07.2009. Trojročná lehota preto uplynula dňa 01.07.2012. Nakoľko sa žalobca v tomto konaní domáha plnenia za obdobie od 01.01.2013 do 31.10.2014, žalovaný vznáša námietku premlčania uplatneného nároku.
4.1. Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave Č.. T.. XXCo/XXX/XXXX-XXX X. K. XX.XX.XXXX, ktorým rozhodol o opravnom prostriedku žalovaného voči rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku toho istého pozemku, avšak za iné obdobie.
4.2. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný žiadal súd, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol.
5. V danej veci bolo nariadené pojednávanie dňa 23.11.2015, v ktorom sa sporové strany pridržiavali svojich doterajších vyjadrení s tým, že súd odročil pojednávanie na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania na určenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemku G.. Č.. XXXXX/X E. Č. E. XXXX C., T. I. X. na B. Č.. XXXX pre T.. Ú.. L. za obdobie od 01.01.2013 do 31.10.2014.
5.1. Uznesením Č.. T.. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 14.12.2015 súd nariadil znalecké dokazovanie.
5.2. Zo znaleckého posudku Č.. XX/XXXX, vypracovaného XX.XX.XXXX mal súd za preukázané, že všeobecná hodnota nájmu za obdobie od 01.01.2013 do 31.10.2014 je vo výške 7 300,- eur.
5.3. K znaleckému posudku sa vyjadril právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 26.04.2017, v ktorom uviedol, že navrhuje vykonať dokazovanie novým znaleckým posudkom, a preto v rámci kontradiktórnosti súdneho konania žalobca osloví iného súdneho znalca z odboru odhad hodnoty nehnuteľností za účelom vypracovania súkromného znaleckého posudku s tým, že zadá súdnemu znalcovi rovnaké otázky ako boli zadané súdom určenému znalcovi.
5.4. Dňa 11.09.2017 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie, pričom pred pojednávaním kancelária právneho zástupcu žalobcu telefonicky kontaktovala spisovú kanceláriu, že právny zástupca žalobcu bude meškať z titulu zlej dopravnej situácie, neskôr opätovne kontaktovali spisovú kanceláriu, že na ceste je dopravná nehoda, a preto chceli ospravedlniť neúčasť právneho zástupcu žalobcu. Súd v danej veci pojednával od 10:30 hod. do 10:50 hod., pričom vo veci aj rozhodol. O 10:50 hod. na e- mail asistentky bolo doručené ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu, v ktorom bolo uvedené, že nesúhlasia, aby bolo pojednávané v neprítomnosti právneho zástupcu a pojednávanie žiadali odročiť. O 10:55 hod. po skončení pojednávania a vyhlásení rozsudku do pojednávacej miestnosti vstúpil právny zástupca žalobcu, ktorému bola vydaná zápisnica z pojednávania.
6. Predmetom tohto konania bolo posúdenie, či došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, nakoľko tento bez právneho dôvodu užíva časť nehnuteľnosti žalobcu, a to G. G.. O.. Q., G.. Č.. XXXXX/X E. E. XXXX C., nachádzajúcich sa v T.. Ú.. L., pričom z obsahu spisu vyplýva, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, a to pozemkov G.. Č.. XXXXX/XX M. E. XXX C., X. G. S. L., G.. Č.. XXXXX/X M. E. XXXX C., M. G. X. na B. Č.. XXXX, T.. Ú.. L. a žalovaný je vlastníkom stavby D.. Č.. XXX, L. D. na G.. Č.. XXXXX/XX, X. A. Š., D.Á. A.. Č.. X, X. na B. Č.. X, T.. Ú.. L. D. P., Ž. T. G. Č.. XXXXX/XX bolo zriadené vecné bremeno v prospech žalovaného ako vlastníka stavby podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z.
6.1. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
6.2. K plneniu bez právneho dôvodu dochádza tým, že jeden z účastníkov dostal majetkové hodnoty plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod. Samotné plnenie môže spočívať v tom, že sa poskytne nejaká vec, bez toho, aby na to existoval právny titul a tým došlo na strane toho, kto majetkový prospech nadobudol k zväčšeniu jeho majetku oproti stavu pred plnením.
6.3. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou.
6.4. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
6.5. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva úprava vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov nadobudnutých podľa osobitných predpisov, pričom problém náhrady za nútené obmedzenie vlastníckych práv vlastníkov pozemkov pod stavbami priamo nerieši, avšak v § 4 odkazuje na úpravu v ust. § 151n až § 151p Občianskeho zákonníka pri riešení otázky náhrady za obmedzenie vlastníckych práv, z ktorých je potrebné vychádzať. Právny predpis, ktorý upravuje vznik vecného bremena na základe zákona obvykle nerieši otázku náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva. Z Ústavy SR možno ale vyvodiť, že aj v takom prípade prislúcha dotknutému vlastníkovi primeraná náhrada.
6.6. V posudzovanej veci vzťah žalovaného k nehnuteľnosti žalobcu je regulovaný zákonom č. 66/2009 Z. z. aj napriek skutočnosti, že zriadenie vecného bremena k pozemku parcely reg. C, parc. č. 15303/7 v prospech žalovaného nie je zapísané v katastri nehnuteľnosti, do nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., t. j. dňom 01.07.2009 vzniklo žalovanému k uvedenému pozemku v jeho prospech právo zodpovedajúce vecnému bremenu, žalobca sa môže proti žalovanému domáhať uloženia povinnosti zaplatiť mu finančnú náhradu za zriadenie vecného bremena, keďže v danej právnej veci ide o náhradu titulom obmedzenia vlastníckeho práva k pozemku, ku ktorému je zo zákona zriadené vecné bremeno v prospech vlastníka stavby, a to žalovaného.
6.7. Vecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Aj keď majú nesporný verejnoprávny prvok daným spôsobom ich vzniku a účelom, ktorému slúžia nemožno prehliadať, že majú aj významný prvok súkromnoprávny. Občianske právo definuje vecné bremeno ako právo niekoho iného než vlastníka veci, ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, niečo konať a tzv. zákonné vecné bremená tieto charakter majú tiež. Ich režim ale nie je celkom totožný s režimom zmluvných vecných bremien, lebo sa riadi špeciálnou úpravou právnych predpisov, ktoré upravujú činnosti na ktorých prevádzkovanie vznikli. Nejde ale o úpravu komplexnú, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách. Preto pokiaľ tieto špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou občianskoprávnou úpravu. Ak špeciálne predpisy zákonných vecných bremien neupravujú náhrady súvisiace s ich výkonom, treba použiť úpravu súkromnoprávnu. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je jednorazová, a preto neprichádza do úvahy forma opakujúceho sa finančného plnenia za pretrvávajúce obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu, keď aj z ust. § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. vyplýva, že vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.
6.8. V danej právnej veci pozemok, G.. Č.. XXXXX/X, ktorý je vo vlastníctve žalobcu a ktorý užíva v časti o výmere 1433 m2 žalovaný je priľahlou plochou, ktorá tvorí svojím umiestnením a využitím neoddeliteľný celok so stavbou žalovaného, ktorá je postavená na pozemku G.. Č.. XXXXX/XX, ktorý vlastní žalobca.
6.9. Priľahlou plochou sa rozumie pozemok, ktorý je pre vlastníka stavby z dôvodu zabezpečenia jej riadneho užívania nevyhnutný, pretože jeho poloha a účel využitia sú neoddeliteľne spojené s touto stavbou. Či určitý pozemok tvorí priľahlú plochu k zastavanému pozemku je treba posudzovať v každom konkrétnom prípade. Nie je možné vo všeobecnosti konštatovať, že napr. parkovisko je alebo nie je priľahlou plochou ku konkrétnemu zastavanému pozemku, keďže aj parkovisko môže byť samostatnou stavbou. 6.10. Priľahlá plocha nemusí byť vždy len oplotený pozemok. Kritériom priľahlého pozemku by mala byť skutočnosť, že svojou plochou a využiteľnosťou je priamo určený na výkon vlastníckych práv ku konkrétnej stavbe, predovšetkým by malo ísť o nehnuteľnosti, ktoré tvoria jeden ucelený územný areál.
6.11. Nárok na finančnú náhradu za vznik vecného bremena je právom majetkovým, ktoré podlieha premlčaniu podľa Občianskeho zákonníka. Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne jednorazová a nemá charakter opakovaného plnenia, čo vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR II. ÚS 506/2011-21, ako aj uznesenia Ústavného súdu SR IV. ÚS 227/2012-19. V tomto prípade sa uplatní podľa § 101 Občianskeho zákonníka všeobecná trojročná premlčacia lehota, pričom pre začiatok jej plynutia je rozhodujúci objektívny moment, kedy sa právo mohlo vykonať prvýkrát. Toto právo sa prvýkrát mohlo uplatniť v deň účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., t. j. 01.07.2009. Trojročná lehota teda uplynula 01.07.2012. Žalobca sa v tomto konaní domáhal plnenia za obdobie od 01.01.2013 do 31.10.2014, žalobu podal na súd dňa 16.12.2014, z čoho vyplýva, že nárok žalobcu je v zmysle Občianskeho zákonníka premlčaný.
7. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania, ktoré mu počas tohto konania vznikli s tým, že o náhrade rozhodol podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o výške bude rozhodovať vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.