Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/43/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v právnej veci žalobcu Sociálna poisťovňa, IČO: 30807484, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava proti žalovanému P.. R. F., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXXX/X, C. E., zastúpený advokátkou JUDr. Adela Valocká, Na Vŕšku 2, Bratislava, o náhradu škody, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému p r i z n á v a plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.09.2014 doplnenou podaním zo dňa 14.04.2015, zo dňa 12.05.2017, zo dňa 13.07.2017 a na pojednávaní domáhal náhrady škody vo výške 17 373,23 €. Žalobu odôvodnil tým, že u žalobcu bol v čase od 13.05.2013 do 28.07.2013 vykonaný dozor štátu zameraný na kontrolu dodržiavania zákona o sociálnom poistení a súvisiacich právnych predpisov v období od 01.01.2011 do 31.12.2012. Podľa Správy o výsledku výkonu dozoru štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia v Sociálnej poisťovni zo dňa 27.08.2013 (ďalej len „Správa“) výsledkom bolo neefektívne a nehospodárne nakladanie žalovaného ako generálneho riaditeľa s finančnými prostriedkami správneho fondu pri využívaní služobného motorového vozidla na súkromné účely a pri bezhotovostných platobných operáciách prostredníctvom platobnej karty spoločnosti Diners Club Slovakia. Okrem štátneho dozoru bola u žalobcu vykonaná mimoriadna vnútorná kontrola zameraná na hospodárnosť pri využívaní služobných vozidiel od 10/2010 do 08/2012 a mimoriadna vnútorná kontrola v súvislosti s realizáciou bezhotovostných platobných operácií v dňoch 11.09.2012 do 14.09.2012 a vnútorná kontrola na odstránenie nedostatkov. Zo záznamov z evidencie jázd a z mesačného vyúčtovania PHL bolo zistené, že sa uskutočnili súkromné jazdy, ktoré boli vykázané ako služobné bez schválených cestovných príkazov. Ďalej bolo zistené, že v mesiacoch 01-03/2011 neboli priznané žiadne súkromné cesty, napriek tomu, že boli uskutočnené a nebola dodržaná požiadavka predloženia tlačiva na žiadanku na prepravu, okrem jázd počas pracovného týždňa boli rovnako evidované jazdy aj počas niektorých víkendov. Služobné motorové vozidlo bolo využívané žalovaným ako generálnym riaditeľom napriek tomu, že v knihe jázd bola uvádzaná bývalá riaditeľka kancelárie generálneho riaditeľa. Kontrolou bolo zistené, že vo veľkej miere boli jazdy uskutočnené bez schválených cestovných príkazov a bez žiadanky na prepravu, išlo o jazdy z miesta trvalého bydliska do miesta výkonu práce a späť, teda nie pracovné, ale súkromné cesty, jazdy na iné miesta bez schváleného cestovného príkazu, teda neboli pracovnými, ani súkromnými cestami. Náhradu škody predstavuje rozdiel medzi celkovo najazdenými a priznanými jazdami na súkromné účely. Žalovaný uskutočnil jazdy bez schváleného a odsúhlaseného cestovného príkazu a nedošlo k ich vyúčtovaniu. Cesty vykonávané žalovaným ako služobné mali byť cesty súkromné, ktoré mali byť žalovaným vyúčtované a

zrazené zo mzdy. Od 30.09.2011 príkaz na pracovnú cestu generálneho riaditeľa na území Slovenskej republiky podpisoval riaditeľ kancelárie generálneho riaditeľa a tento zodpovedal za vykonanie základnej finančnej kontroly a za účtovný prípad. Mesačný výkaz mal predkladať vedúcemu oddelenia dopravy, žalovaný nemal povinnosť vedúcemu oddelenia dopravy predkladať cestovné príkazy. Pokiaľ žalovaný neuviedol žiadne súkromné cesty, tieto vedúci oddelenia dopravy nemohol odhaliť a predpokladal, že sa jednalo o služobné cesty. Spotrebované PHM boli realizované tankovaním na kartu, Slovnaft/ Shell zasielal žalobcovi faktúru s uvedením ŠPZ. Ak zamestnanec používal služobné vozidlo na súkromné cesty, zamestnancovi sa zrazila zo mzdy suma za PHL, ktorú spotreboval na súkromné účely. Ak odbor účtovníctva nevedel o súkromných cestách, boli zaúčtované ako služobné cesty. S predmetným vozidlom sa nejazdilo len súkromne, ale aj služobne, na jazdy v rámci Bratislavy nebol potrebný cestovný príkaz, odbor účtovníctva nevedel, kadiaľ vozidlo jazdilo. Žalovaný služobné motorové vozidlo naviac využíval už pred podpísaním dohody. Výdavky s používaním motorového vozidla sú nehospodárne a neefektívne, čím vznikol rozdiel medzi vykázanými súkromnými jazdami a súkromnými jazdami, ktoré žalovaný nevykázal, čo predstavuje škodu vo výške 11 098,94 €. Žalobu ďalej odôvodnil tým, že pri vykonávaní kontroly výdavkov na reprezentačné účely, žalobca zistil nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami prostredníctvom platobných kariet spoločnosti Diners Club Slovakia. Používateľom platobnej karty bol aj žalovaný. Pri pokladničných dokladoch absentoval účel stretnutí, druh akcie, doba trvania a mená osôb zúčastnených na stretnutí, zdôvodnenie použitia finančných prostriedkov z hľadiska posúdenia hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti. Stretnutia sa uskutočňovali v zariadeniach vyššej cenovej kategórie, neboli nevyhnutné a odôvodnené. Bez odôvodnenia boli zaúčtované doklady v sume 6 285,29 € realizované žalovaným, ktoré pozostávali zo sumy 6 177,41 € bez predloženia pokladničných blokov a sumy 107,55 € bez účtovných dokladov len výpisom z terminálu.

2. Žalobca teda tvrdil, že žalovaný spôsobil žalobcovi škodu neoprávneným používaním služobného motorového vozidla v období od 10/2010 do 08/2012 vo výške 11 087,94 € a nehospodárnym a neefektívnym použitím finančných prostriedkov správneho fondu pri používaní platobnej karty v období od 08.12.2010 do 06.08.2012 vo výške 6 285,29 €, teda celkovú škodu vo výške 17 373,23 € a žiadal žalovaného zaviazať tiež na zaplatenie 8,75 % úroku z omeškania zo sumy 6 285,29 € od 25.11.2012 do zaplatenia, 5,25 % úroku zo sumy 11 087,94 € od 14.12.2013 do zaplatenia a trov konania.

3. Žalobca v rámci procesného útoku na preukázanie svojich tvrdení označil a súdu predložil tieto dôkazy: výzva žalobcu zo dňa 22.10.2012, výzva žalobcu zo dňa 22.11.2013, informácia z mimoriadnej vnútornej kontroly zo dňa 31.03.2013, metodické usmernenie zo dňa 15.12.2010, metodické usmernenie zo dňa 10.09.2010, príkaz GR zo dňa 19.04.2007, príkaz GR zo dňa 03.05.2011, pracovný poriadok SP zo dňa 30.09.2011, zápis č. 3/11 zo dňa 17.01.2011, prehľad jázd s dokladmi za 10-12/2010, 01-12/2011, 01-07/2012, správa o výsledku výkonu dozoru štátu zo dňa 27.08.2013, protokol o výsledku mimoriadnej vnútornej kontroly zo dňa 14.09.2012, protokol o výsledku vnútornej kontroly zo dňa 24.09.2013 so zápisnicou o prerokovaní zo dňa 01.10.2013, dohoda o zverení služobného motorového vozidla na služobné a súkromné účely zo dňa 01.04.2011 a zo dňa 09.07.2012, doklady o používaní karty Diners Club za 10-12/2010, 01-12/2011, 01-08/2012.

4. Žalovaný sa vyjadril podaním zo dňa 10.11.2014, zo dňa 07.06.2017, zo dňa 12.07.2017, zo dňa 14.08.2017 a na pojednávaní tak, že žalobu považoval za nedôvodnú čo do jej skutkového aj právneho odôvodnenia, pričom poukázal na to, že knihu jázd viedol vodič vozidla, ktorý zapisoval odjazdené kilometre, každý mesiac boli vyúčtovanie používania motorového vozidla, PHM, cestovné príkazy a žiadanky predkladané vedúcemu dopravy na odsúhlasenie. Počas celého obdobia nikto vecnú správnosť nenamietal a nerozporoval, preto pokiaľ aj došlo k neoprávnenému použitiu motorového vozidla na súkromné účely, tak z nedbanlivosti. Ako štatutárnemu zástupcovi mu nemal kto udeliť súhlas na cestovný príkaz. Žalobca sa dozvedel o všetkých služobných a súkromných cestách a spotrebe PHL za predchádzajúci mesiac do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli cesty uskutočnené. Podľa neho sa žalobca o porušení povinnosti majúcej príčinnú súvislosť so vznikom škody dozvedel a vedel v pravidelných mesačných intervaloch, kedy bol žalovaný povinný predložiť vyúčtovanie používania motorového vozidla, cestovných príkazov a žiadaniek. Pokiaľ ide o používanie platobnej karty, záväzný limit finančných prostriedkov na pohostenie a občerstvenie bol daný vopred schváleným finančným rozpočtom žalobcu, v kontrolovanom období tento finančný limit prekročený nebol. Ako generálny riaditeľ nepredstavoval žiaden samostatný útvar, existovala len kancelária generálneho riaditeľa s riaditeľkou ako vedúcou útvaru. Ako generálny riaditeľ bol povinný

dodržiavať účtovné a daňové predpisy, čo dodržal predložením pokladničných dokladov. Z funkcie generálneho riaditeľa a jediného štatutárneho zástupcu vyplývala jeho reprezentačná funkcia, nemal funkčne nadriadený orgán a sám rozhodoval o spôsobe, vhodnosti, potrebe a forme reprezentácie, hodnotenie o neefektívnosti zo strany žalobcu považoval za subjektívne. Na použitie finančných prostriedkov žalovanému nikto neudeľoval súhlas. Ako generálny riaditeľ raz štvrťročne predkladal správu o hospodárení žalobcu dozornej rade žalobcu a zodpovedal vláde za porušenie zákonných povinností.

5. Žalovaný v rámci procesnej obrany, pokiaľ ide o škodu spôsobenú používaním motorového vozidla, podaním zo dňa 10.11.2014 vzniesol námietku premlčania za obdobie od 01.10.2010 do 17.09.2011. Žalovaný podaním zo dňa 08.06.2017 a dňa 14.08.2017 namietol premlčanie za obdobie od 01.10.2010 do 31.07.2012.

6. Pokiaľ ide o škodu spôsobenú používaním platobnej karty, žalovaný vzniesol námietku premlčania za obdobie od 08.12.2010 do 17.09.2011, v ostatnej časti považoval žalobu za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť.

7. Žalobca sa k vznesenej námietke premlčania vyjadril tak, že sa síce dozvedel o termínoch ciest, ale nedozvedel sa o tom, že vznikla škoda, o ktorej sa dozvedel až v čase kontroly, teda dňa 31.01.2013. Odbor účtovníctva, ktorý spracováva cestovné príkazy, nemal záznamy o prevádzke vozidla, evidenciu jázd. Oddelenie dopravy, ktoré eviduje záznamy o prevádzke vozidla, nemalo k dispozícii cestovné príkazy. Keďže žalovaný nič neodovzdával, ani jedno oddelenie žalobcu nemohlo zistiť, že vznikla škoda, pretože to nemá v náplni a nie sú povinní to ani preskúmavať. Lehota na vyúčtovanie pracovnej cesty je jeden mesiac, ide o poriadkovú lehotu, premlčacia lehota je objektívna trojročná (pre nároky zamestnanca - pozn. súdu). Pri mesačnom vyúčtovaní nemusia byť priložené cestovné príkazy, tie spracováva oddelenie dopravy. V konaní podľa názoru žalobcu nebolo sporné, že žalovaný bol zamestnancom žalobcu a bol povinný si vypísať cestovný príkaz.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami, ktorých odpisy boli stranám v priebehu konania doručené a neboli protistranou spochybnené, teda vychádzal z nasledovných dôkazov: výzva žalobcu zo dňa 22.10.2012, výzva žalobcu zo dňa 22.11.2013, informácia z mimoriadnej vnútornej kontroly zo dňa 31.03.2013, metodické usmernenie zo dňa 15.12.2010, metodické usmernenie zo dňa 10.09.2010, príkaz GR zo dňa 19.04.2007, príkaz GR zo dňa 03.05.2011, pracovný poriadok SP zo dňa 30.09.2011, zápis č. 3/11 zo dňa 17.01.2011, prehľad jázd s dokladmi za 10-12/2010, 01-12/2011, 01-07/2012, správa o výsledku výkonu dozoru štátu zo dňa 27.08.2013, protokol o výsledku mimoriadnej vnútornej kontroly zo dňa 14.09.2012, protokol o výsledku vnútornej kontroly zo dňa 24.09.2013 so zápisnicou o prerokovaní zo dňa 01.10.2013, dohoda o zverení služobného motorového vozidla na služobné a súkromné účely zo dňa 01.04.2011 a zo dňa 09.07.2012, doklady o používaní karty Diners Club za 10-12/2010, 01-12/2011, 01-08/2012.

9. Súd nevykonal dôkaz výsluchom svedka zamestnanca žalobcu ku skutočnosti, akým spôsobom sa evidujú záznamy o prevádzke vozidla a ako sa likvidujú cestovné príkazy, teda na ozrejmenie, či je zvyšný nárok premlčaný alebo nie z dôvodu, že súd nie je povinný vykonať dôkaz v prípade, že jeho prostredníctvom nemožno preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť napríklad preto, že označený dôkaz je zjavne nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva pre rozhodnutie bezvýznamná. V prípade premlčania nároku nie je potrebné skúmať okolnosti rozhodujúce pre posúdenie nároku na náhradu škody.

10. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané tieto skutočnosti: V konaní nebolo sporné, že žalovaný bol od 10/2010 do 08/2012 generálnym riaditeľom žalobcu, počas výkonu svojej funkcie mal zverené služobné motorové vozidlo na služobné a súkromné účely, ktorým v období od 10/2010 do 08/2012 uskutočňoval služobné a súkromné jazdy a používal platobnú kartu spoločnosti Diners Club Slovakia. Spornou bola skutočnosť, či používaním služobného motorového vozidla na služobné a súkromné účely a používaním platobnej karty došlo k škode na strane žalobcu, ale najskôr či pri jednotlivých nárokoch žalobcu došlo alebo nedošlo k premlčaniu.

11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

12. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

14. Podľa § 100 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

15. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

17. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

18. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

19. Podľa § 36 ods. 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa skočenia pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená.

20. Podľa § 36 ods. 8 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky zamestnanca, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady.

21. Podľa článku 144 Ústavy SR sudcovia pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.

22. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

23. Bez toho, aby súd meritórne posudzoval skutkové tvrdenia a právne argumenty strán ohľadom vzniku škody spôsobenej používaním motorového vozidla a platobnej karty, súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či žalobca svoj návrh uplatnil včas.

24. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať svojho práva na súde. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov.

25. Pri pra´ve na na´hradu sˇkody je stanovena´ dvojita´ kombinovana´ premlcˇacia doba, a to subjekti ´vna a objekti´vna. Ich zacˇiatok je stanoveny´ samostatne; ky´m objekti´vna premlcˇacia doba plynie od tzv. sˇkodovej udalosti, subjekti´vna plynie odo dnˇa, kedy sa posˇkodeny´ dozvie o vzniknutej sˇkode a o tom, kto za nˇu zodpoveda´. Ak skoncˇi´ priebeh jednej z nich, pra´vo sa premlcˇi´ bez ohlˇadu na druhu´ premlcˇaciu dobu.

26. Ustanovenie § 106 ods. 2 ustanovuje objekti´vnu cˇasovu´ hranicu, ktoru´ premlcˇacia doba nesmie prekrocˇitˇ (objekti´vna premlcˇacia doba). Po jej uplynuti´ sa pra´vo na na´hradu sˇkody premlcˇi ´ vzˇdy, aj kedˇ dosialˇ neuplynula esˇte subjekti´vna premlcˇacia doba. Na plynutie trojrocˇnej objekti ´vnej premlcˇacej doby podlˇa ustanovenia § 106 ods. 2 nema´ vplyv subjekti´vna premlcˇacia doba podlˇa ustanovenia § 106 ods. 1 OZ.

27. Súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a vec právne posúdil tak, že dospel k záveru, že žaloba nie je nedôvodná.

28. Pri nárokoch žalobcu na škodu neoprávneným používaním služobného motorového vozidla došlo pri nárokoch od 10/2010 do 17.09.2011 k premlčaniu v objektívnej trojročnej premlčacej dobe, pri ktorej nie je rozhodný moment, kedy sa žalobca dozvedel o výške škody a o tom, kto za škodu zodpovedá, pretože najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky.

29. Pri nárokoch žalobcu na škodu neoprávneným používaním služobného motorového vozidla došlo pri nárokoch od 18.09.2011 do 08/2012 k premlčaniu v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe, a teda pri poslednom čiastkovom nároku najneskôr dňa 01.09.2014, keďže žaloba bola podaná až dňa 18.09.2014. Posledné žalobcom uplatnené nároky sú za cesty vykonané v mesiaci júl 2012, teda cesty do 31.07.2012 (č.l. 381). Písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad za júl 2012 bol žalovaný podľa ustanovenia § 36 ods. 7 zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách povinný predložiť žalobcovi najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta skončená, teda najneskôr do 31.08.2018, kedy sa žalovaný dozvedel o cestách za júl 2012. Žalobca bol podľa ustanovenia § 36 ods. 8 zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách povinný vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady. Z dôkazov predložených žalobcom však vyplýva, že k „vyúčtovaniu“ všetkých mesiacov došlo až na základe výzvy zo dňa 22.11.2013 doručenej žalovanému dňa 28.11.2013.

30. Žalobca v konaní tvrdil, že odbor účtovníctva, ktorý spracováva cestovné príkazy, nemal záznamy o prevádzke vozidla, evidenciu jázd. Oddelenie dopravy, ktoré eviduje záznamy o prevádzke vozidla, nemalo k dispozícii cestovné príkazy. Keďže žalovaný nič neodovzdával, ani jedno oddelenie žalobcu nemohlo zistiť, že vznikla škoda, pretože to nemá v náplni a nie sú povinní to ani preskúmavať.

31. Naopak súd je názoru, že pri oddeleniach žalobcu ide stále o ten istý subjekt žalobcu, ktorý je povinný preskúmavať oprávnenosť ciest, a to obzvlášť vtedy, ak ich náhradu chce požadovať zrazením zo mzdy alebo prostredníctvom súdu, pričom zložitá organizačná štruktúra žalobcu nemôže ospravedlniť

skutočnosť, kedy sa žalobca o škode dozvedel a preto nie je rozhodné, ako tvrdí žalobca, že sa o nárokoch dozvedel až vykonaním kontroly dňa 31.01.2013.

32. Posˇkodeny´ sa dozvie o tom, kto za sˇkodu zodpoveda´ (§ 106 ods. 1 Obcˇianskeho za´konni ´ka), v okamihu preuka´zatelˇne´ho zi´skania informa´cie o skutkovy´ch okolnostiach, na za´klade ktory ´ch si mo^zˇe urobitˇ dostatocˇny´ u´sudok o tom, konkre´tne ktora´ fyzicka´ alebo pra´vnicka´ osoba za sˇkodu zodpoveda´; v uvedenom okamihu nemusi´ bytˇ dana´ z rozhodnutia su´du vyply´vaju´ca nespochybnitelˇna´ istota posˇkodene´ho o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti (R 16/2014).

33. Pokiaľ ide o nároky žalobcu na škodu pri používaní platobnej karty v období od 08.12.2010 do 06.08.2012 vo výške 6 285,29 €, pri nárokoch od 08.12.2010 do 17.09.2011 došlo k premlčaniu v objektívnej trojročnej premlčacej dobe, pri nárokoch od 18.09.2011 do 06.08.2012 v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe, pričom nárok je tiež vecne nedôvodný.

34. Z dôvodu premlčania uplatnených nárokov súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

35. Súd bez toho, aby osobitne uvádzal dôvody nad rámec odôvodnenia vo vzťahu k premlčaniu uvádza, že keby nebol nárok žalobcu premlčaný, posúdil by ho ako nedôvodný a to aj vo vzťahu k nároku na náhradu škody spôsobenú používaním služobného motorového vozidla na súkromné účely, ako aj vo vzťahu k nároku na náhradu škody spôsobenú používaním platobnej karty. Žalovaný by neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že išlo o „neefektívne a nehospodárne nakladanie žalovaného s finančnými prostriedkami správneho fondu“ žalobcu, keďže služobné motorové vozidlo mu bolo zverené aj na súkromné účely a pri bezhotovostných platobných operáciách prostredníctvom platobnej karty neboli súdu predložené dôkazy o tom, že žalovaný prekročil zverený limit finančných prostriedkov. Súd je pri svojom rozhodovaní viazaný zákonom a nemôže byť viazaný hodnotením efektívnosti a hospodárnosti vnútornej kontroly žalobcu.

36. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami a v spojení s § 255 ods. 1 priznal žalovanému ako plne úspešnej strane v konaní plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti predmetného rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava /§ 365 ods. 1 CSP/. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a to ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania /§ 127 ods. 1 a 2 CSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.) a ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia súdom.