Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/703/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Foltánovou, v spore žalobcu: CBA Slovakia, a.s., IČO: 36 620 319, so sídlom Lučenec, Dukelských hrdinov 2, právne zastúpený advokátom JUDr. Alexandrom Filom so sídlom Advokátskej kancelárie Lučenec, ulica P. Rádayho 14/A, proti žalovanému: Z. H.Ú., J.. XX.X.XXXX, G. N., Z. XXXX/XX, o zaplatenie 232,93 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť 232,93 Eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 1. apríla 2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 % trov konania, ktorú zaplatiť žalovaná žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté tunajším súdom samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca svojou žalobou došlou na súd 2.10.2015 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na uhradenie sumy 323,93 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná bola v pracovnom pomere u žalobcu v pozícii zástupca vedúceho prevádzky v predajni v Senci. Na základe vykonanej inventarizácie bol ku dňu 7.11.2013 zistený hrubý schodok vo výške 6 157,03 Eur, po úprave na nákupné ceny sa hodnota schodku znížila na sumu 3 056,22 Eur. V zmysle § 191 ods. 1 druhej vety žalobca túto sumu znížil na sumu 1 500,- Eur a predpísal ju na úhradu členom kolektívu v predajni. Podiel žalovanej na schodku bol vyčíslený v zmysle § 189 ods. 2 a 3 vo výške 232,93 Eur.

2. Súd uložil žalovanej sa k návrhu vyjadriť, výzva však zostala bezvýsledná. Oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené dňa 15.7.2016. Predvolanie na pojednávanie si žalovaná neprevzala v odbernej lehote.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu. Oboznámil sa s pracovnou zmluvou, doplnkom k nej, popisom pracovnej činnosti, Dohodou o hmotnej zodpovednosti, oznámením, Dohodou o skončení pracovného pomeru, záznamom z vykonanej inventarizácie, záznamom z prerokovania náhrady škody dohodou o zrážkach zo mzdy, mzdovými listami, spisom žalobcu č. 0119 a zistil tento skutkový stav veci.

4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že poukazuje na obsah žaloby najmä na žalovanou podpísanú dohodu o zrážkach zo mzdy, v ktorej uznala dlh žalobcu. Pracovný pomer bol ukončený v novembri 2014 preto sa nedali realizovať všetky zrážky zo mzdy a zostala nevyrovnaná suma vo výške 232,93 Eur zo strany žalovanej.

5. Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185. Podľa § 182 ods. 1,2 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Podľa § 189 ods. 1,2,3,4 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume. Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. Podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov. Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho zavinenia. Zvyšnú časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa odsekov 2 a 3. Podľa § 191 ods. 1, 2, 3, 4 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená. Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.

6. Súd v zmysle zákonných ustanovení o zodpovednosti zamestnanca za škodu, jej vyúčtovaní, prerokovaní so zamestnancami mal za preukázané, že žalovaná za vzniknutý schodok zodpovedá v žalovanej sume. Výška predpísanej sumy žalovanej vzniknutej spoločnou zodpovednosťou nepresahuje zákonom určenú maximálnu výšku z priemerného zárobku. Všetky formálne náležitosti dohody o hmotnej zodpovednosti ako aj Dohody o zrážkach zo mzdy boli splnené.

7. Žalobca preukázal, že žalovaná za schodok v žalovanej výške zodpovedala, tento dokonca uznala a zaviazala sa ho uhradiť, pričom svoj záväzok nesplnila a vyčíslenú škodu za schodok na zverených hodnotách žalobcovi neuhradila, preto súd žalobe ako dôvodne podanej v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 232,93 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

8. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

9. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd ju zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,25%.

10. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11. Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa 255 ods. 1 CSP, žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

13. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Vzhľadom na úspech žalobkyne v konaní súd rozhodol, tak, že jej priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.