Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Pc-34-2023.pdf
PDF · 73.94 KB
Case nature
Area
Subarea
18Pc/34/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Andrejčákovou v právnej veci manželov: navrhovateľa: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, E., toho času E. X, E. a manželky, ktorá návrh nepodala: B. B., C. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/X, E., v konaní o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Manželstvo A. B., nar. XX.XX.XXXX a B. B., C. F., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev H. I. E. – J., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX, r o z v á d z a .
II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na trovy konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 02.08.2023 žiadal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s B. B., nar. XX.XX.XXXX.
2. Podanie tohto návrhu odôvodnil tým, že s manželkou nežije v spoločnej domácnosti už viac než tri roky, manželka si našla nového priateľa. Nemá vedomosti o tom, kde sa jeho manželka aktuálne zdržiava, ale vie že sa zdržiava na staniciach. Ďalej uviedol, že z ich manželstva nepochádzajú žiadne deti a má dlhodobo zdravotné problémy.
3. Na základe výzvy súdu navrhovateľ predložil sobášny list a požiadal konajúci súd o odpustenie súdneho poplatku za rozvod.
4. Uznesením Mestského súdu Košice sp. zn. 18Pc/34/2023 zo dňa 02.10.2023 bolo navrhovateľovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 07.06.2024 a to výsluchom navrhovateľa a manželky, ktorá návrh nepodala, oboznámením sa so sobášnym listom účastníkov konania a s ostatnými ku spisu pripojenými dokladmi a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:
6. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX A. H. I. E.. Z manželstva nepochádzajú žiadne deti.
7. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že trvá na podanom návrhu a manželka vyjadrila s jeho návrhom súhlas. Obaja účastníci konania zhodne potvrdili, že nežijú v spoločnej domácnosti asi štyri roky, občas sa stretávajú, ale ako manželia spolu nežijú a ani do budúcna nechcú, aby manželský zväzok
ďalej trval. Pani manželka je aktuálne bezdomovkyňa a pán navrhovateľ žije u svojej matky na adrese E. X K. E..
8. Podľa ust. § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa ust. § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
10. Podľa ust. § 92 CMP, na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
11. Podľa ust. § 94 CMP, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.
12. Podľa ust. § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej aj len „Zákon o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
13. Podľa ust. § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
14. Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
15. Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
16. Podľa ust. § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
17. Podľa ust. § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa ust. § 18 a 19.
18. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a vážne narušené. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti štyri roky a ani nechcú spolu žiť. Z ich manželstva nepochádza žiadne dieťa. Keďže na základe zistených skutočností manželské funkcie a to spoločenská, biologická, výchovná, ekonomická medzi účastníkmi konania zanikli, súd mal za to, že manželstvo nespĺňa spoločenské poslanie, pre ktoré bolo vytvorené. Podľa názoru súdu nikoho nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zotrval v manželskom zväzku. Účastníci konania žiadali, aby manželstvo bolo rozvedené a možno konštatovať, že ani jeden z manželov nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia. Manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti, hospodária oddelene, majú náhodný kontakt ako priatelia. Manželka žije bezdomoveckým spôsobom života a navrhovateľ žije u svoje mamy, ktorá sa o neho stará a pomáha mu, nakoľko navrhovateľ má zdravotné problémy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pretože je len formálnym zväzkom a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, súd rozhodol tak, ako to je uvedené v prvej výrokovej vete tohto rozsudku.
19. Za príčinu rozvratu vzťahov medzi manželmi súd považuje skutočnosť, že manželia dlhodobo spolu nežijú, čo viedlo k citovému odcudzeniu manželov a znefunkčneniu manželstva.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Po vyhlásení rozsudku a po poučení o opravnom prostriedku účastníci konania zhodne uviedli, že sa vzdávajú odvolania voči všetkým výrokom vyhláseného rozsudku, čo potvrdili svojimi podpismi. Písomné vyhotovenie súd založil do spisu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Košice v dvoch písomných vyhotoveniach.
Navrhovateľka nemá právo podať odvolanie, pretože po vyhlásení rozsudku sa v súlade s ust. § 368 CSP tohto práva vzdala.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v ust. § 365 ods. 1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Podľa ust. § 27 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.